Ľudia majú tendenciu posudzovať situácie aj iných ľudí. Hovoria, že daná situácia bola zlá, alebo dokonca, že ten človek je zlý a protivný, že sa nevhodne správa a podobne. Ľudia posudzujú akosi automaticky. Podľa naučených pravidiel a foriem. Podľa výchovy majú predstavu toho, čo je správne a čo je nesprávne. Pocitovo majú predstavu toho, čo je príjemné a nepríjemné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7 min):

Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém

Všetko čo ti vadí, je len a len tvoj problém a len ty ho môžeš vyriešiť. Nemôžeš chcieť zmeniť ostatných. Môžeš zmeniť len svoj postoj voči nim. Môžeš ich prijať takých, akí sú. Viem, jednoducho sa to hovorí a už horšie sa to zavedie do praxe, ale ide to. Dá sa to naučiť, len treba chcieť.

Naučil som sa, že všetko čo mi vadí, je výmysel mojej mysle. Mne môžu vadiť veci, ktoré iným ľuďom nevadia. A iným ľuďom môžu vadiť veci, ktoré nevadia mne. Ak mi vadí, že spolubývajúci chrápe, je to môj problém a len ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď spolubývajúci chrápal, nevadilo mi to. Namiesto toho, aby mi to vadilo, som si s láskou pomyslel: “Ďakujem, že nechrápeš” a do desiatich sekúnd prestal chrápať. Ak si vyriešiš veci v sebe, akoby zázrakom sa vyriešia aj mimo teba. Vyskúšaj to.

Ak sa naučíš prijímať ľudí takých, akí sú, bez toho, aby si ich chcel meniť, získaš neuveriteľný vnútorný pokoj a oslobodenie. Treba pochopiť, že ľudia sa správajú a konajú podľa toho, čo v živote prežili. Nie každý mal tú možnosť vyrastať v láskyplnej rodine. Ľudia majú rôzne problémy a často si ich kompenzujú svojim správaním. Konajú tak preto, lebo inak konať nevedia.

Zákon rezonancie

V Božom Zákone Rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.

Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.

Posudzovanie situácií

Posúdiť situáciu či je životu nebezpečná, nám môže pomôcť zachrániť život. V tomto prípade je posudzovanie situácie celkom na mieste.

Posudzovať situáciu či je dobrá, alebo zlá, je už iná vec. To, čo je dobré a čo je zlé, vychádza z našej výchovy. To, čo je na západe dobré, môže byť na východe zlé a naopak.

Každá situácia nás má niečo naučiť. Každú situáciu treba brať ako učiteľa. Môžeme posudzovať učiteľa či je dobrý, alebo zlý. Môžeme sa vyhovárať na učiteľa, že je zlý a nenaučiť sa nič, alebo sa môžeme venovať samoštúdiu ak sa chceme naozaj niečo naučiť. A ak máme toho najlepšieho učiteľa na svete, ale nemáme záujem sa niečo naučiť, tak sa naozaj nič nenaučíme.

Posudzovanie ľudí

Posudzovanie ľudí je veľmi podobné ako posudzovanie situácií. No je tu jeden rozdiel. Ak posudzujeme človeka, posudzujeme živú bytosť. Rovnakú bytosť ako sme my sami. Tá bytosť môže mať rôzne problémy a kvoli nim môže mať určité výstrelky v správaní. Ľudia majú opäť tendenciu hodnotiť a posudzovať tieto výstrelky ako dobré, či zlé, vhodné, alebo nevhodné. Posudzujú ich na základe výchovy a svojich doterajších znalostí.

Neposudzovanie

Naučiť sa neposudzovať ľudí a situácie chce čas a snahu naučiť sa o sebe viac. Ako som sa venoval osobnému rozvoju, pochopil som, že veci nie sú ani dobré ani zlé. Správne, či nesprávne. Ľudia nie sú dobrí ani zlí. Veci jednoducho sú. Sú neutrálne. Dobré a zlé, alebo správne a nesprávne ich robí ľudské vnímanie. Ľudská myseľ je nedokonalá. Ľudia vnímajú svet svojou mysľou a preto ho nedokážu vidieť taký, aký v skutočnosti je. Ľudia žijú v ilúzii, ktorú vytvára ich myseľ.

Vnímanie srdcom

Prekuknúť túto ilúziu nám môže pomôcť naše srdce. Srdce vidí veci neutrálne. Srdce vidí všetko tak, aké to je v skutočnosti. Srdce neuspokojuje naučené vnímanie sveta, že toto je správne a toto je nesprávne. Srdce jednoducho vie, že všetko je tak ako má byť. Srdce si nič nemyslí a ani neverí. Jednoducho vie.

Naučiť sa vnímať svet srdcom sa dá, len treba na sebe zamakať. Môže pomôcť meditácia. Píšem o nej v článku “Čo mi dala meditácia“. Vidieť veci také, aké v skutočnosti sú, znamená bezpodmienečne milovať. Matka miluje svoje dieťa bez ohľadu na to, či je pekné, alebo škaredé. Či má fyzickú, alebo psychickú vadu. Či je poslušné, alebo neposlušné. Začať vnímať svet srdcom znamená stať sa matkou všetkých a milovať všetkých bez ohľadu na to, akí sú. Začať vnímať svet srdcom znamená stať sa človekom.

Keď niekto posudzuje iných ľudí, je mi z toho smutno. Je mi smutno keď niekto povie o inom človeku, že je zlý, bez toho aby vedel čo si ten človek zažil a prečo je vlastne taký. Ľudia majú tendenciu vymýšľať si vlastné verzie reality a vidieť veci len na povrchu. Nevidia celok a preto majú neúplné a skreslené predstavy.

Hrozne moc si želám, aby viac ľudí dokázalo vnímať svet srdcom. Aby viac ľudí dokázalo pocítiť bezpodmienečnú lásku. Aby viac ľudí uvidelo svet taký, aký naozaj je.