Už dlhšie rozmýšľam nad tým, aký systém by bol pre ľudí najvhodnejší. V akom systéme by boli ľudia maximálne slobodní a mali by zároveň úplnú kontrolu nad systémom. Doterajšie systémy ako socializmus a takzvaná demokracia sa ukázali ako nefunkčné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (7.5 min):

Nefunkčný systém

Aha čo som sa dočítal: Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí ľudu, občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov zvolených v demokratických voľbách. Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú.

Dúfam, že ste sa zasmiali rovnako ako ja. V praxi to totiž vôbec nefunguje tak, ako je to myslené teoreticky. V prvom rade občania Slovenskej republiky vôbec nemajú štátnu moc. To je hovadina ako mraky. Štátnu moc majú iba volení zástupcovia, ktorí túto moc zneužívajú pre svoje chamtivé, nenásytné krky. Volení zástupcovia sa v prvom rade zaujímajú o seba, svoj biznis a svoje rodiny a až na poslednom mieste sa zaujímajú o dobro ostatných občanov. Pred voľbami nasľubujú hory – doly a po voľbách sa smejú ako im ľudia zase naleteli. Ja sa tiež čudujem akí sú ľudia naivní. Ich naivita spočíva už len v tom, že veria, že 150 šašov bude pracovať pre blaho všetkých občanov. Môžeme vidieť ako to v praxi (ne)funguje.

Prečo systém nefunguje

Prvý najpodstatnejší dôvod prečo systém nefunguje je ten, že ľuďom je jedno čo sa so štátom deje. Je im jedno čo sa s ich daňami robí, nezaujíma ich to. Len pracujú a platia dane veselo ďalej, zaujímajú sa len o svoj život, o svoju prácu a rodinu. To, čo robia zástupcovia ľudu ich vôbec nezaujíma. Nie sú ani poriadne informovaní o činnosti parlamentu a vlády. A keď sa aj objaví nejaký škandál, ľudia si len zamrmlú a poslušne ďalej pracujú, platia dane a plnia štátnu pokladnicu, ktorú naši milí zástupcovia veselo rozkrádajú ďalej. Ignorancia ľudí , ich neochota a nezáujem o správne fungovanie štátu je najväčší problém.

Systém, v ktorom je vláda, ktorá ma nad systémom plnú moc, bude vždy nefunkčný.

Ako by to malo byť

Každý občan by sa mal zaujímať o fungovanie štátu. Každý občan platiaci dane by sa mal zaujímať o to, ako sa s jeho peniazmi nakladá. Keď ti niekto ukradne z peňaženky 50€, tak ti to asi bude vadiť, ale prečo ti nevadí keď zo štátnej pokladnice, kde sú aj tvoje peniaze, miznú milióny Eur do vačkov politikov a ich kumpánov.

Žiješ na byte, alebo na dome, no zaujímaš sa ako tvoj byt, či dom vyzerá. Tak prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá mesto, v ktorom žiješ? Prečo sa nezaujímaš o to ako vyzerá krajina, v ktorej žiješ? Je ti to fakt úplne jedno?

Kľudne nech existuje vláda. Kľudne nech existuje parlament. Ale občania štátu by sa tiež mali zaujímať o to ako vláda a parlament fungujú. Mali by priložiť ruku k dielu aj inak ako len platením daní. Vláda a parlament si môžu robiť prakticky čo chcú len vtedy, keď nad nimi bežný ľud nemá moc. Akonáhle rozdelíme zákonodárnu a výkonnú moc medzi všetkých ľudí, systém zrazu nadobudne inú podobu.

Chápem, že ľudia možno nemajú čas zaoberať sa ešte aj fungovaním systému, no iná možnosť ako zapojenie všetkých nie je. Ani telo by ti asi príliš nefungovalo keby sa oň z miliónov buniek stará iba 150. Zapojiť sa do fungovania štátu nie je miešanie sa do politiky. Zdravotníctvo, doprava, školstvo, podnikanie, toto nie je politika. Je to súčasť našich životov. Ak sa ti stane úraz, potrebuješ dobré zdravotníctvo. Ak sa chceš niekam dostať, potrebuješ dobrú dopravu. Ak sa chceš niečo naučiť, potrebuješ dobré školstvo. Ak chceš rozbehnúť biznis, potrebuješ dobré podmienky na podnikanie. A aké podmienky máme momentálne na Slovensku? Povedzme si úprimne, nie ideálne, nie dobré.

Pre začiatok by stačilo keby bolo aspoň viac zástupcov ľudu. Keby títo zástupcovia počúvali potreby občanov a riešili ich. 150 zástupcov pre takmer 6 miliónov ľudí je hrozne málo. Títo zástupcovia nemusia byť politici, nemusia mať plat politika, ale mali by mať v prvom rade srdce človeka. A mali by mať moc presadiť zmenu v systéme. Mali by pracovať pre dobro občanov. Spoločne.

Tento systém by sa dal nazvať Priama demokracia, ktorá funguje v Švajčiarsku. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu. No a pozrite sa kde je Švajčiarsko dnes a kde sú ostatné krajiny.

Niekto môže chcieť zaviesť systém, ktorý už bol kedysi zavedený, no ja by som to nerobil. Ak už bol nejaký systém v minulosti zavedený a dnes zavedený nie je, asi je to preto, lebo to moc nefungovalo. Napríklad za socialistické štáty sa v 21. storočí považujú Kuba a Severná Kórea. Stačí sa pozrieť ako to tam vyzerá. Nič pre človeka, ktorý si už raz okúsil demokraciu.

To, čo máme na Slovensku sa ani nedá nazvať demokracia, lebo naši milí zvolení zástupcovia si robia čo chcú oni a nie to, čo chce ľud. Uvítal by som na Slovensku priamu demokraciu, no obávam sa, že na ňu ľudia nie sú pripravení. V prvom rade by sa mali ľudia prestať zameriavať len na seba a začať vnímať aj potreby potreby ostatných. Priama demokracia môže správne fungovať len vtedy, keď sa ťahá za jedno lano pre blaho všetkých. Ľudia musia byť schopní ukrojiť zo svojho koláča a darovať ten kúsok tým, ktorí to naozaj potrebujú. Ľudia musia pochopiť, že skutočná radosť a hojnosť spočíva vo vzájomnej pomoci. Keď niekomu pomôžem, alebo ho obdarujem, môžem s ním zdieľať radosť. Som šťastný, lebo je aj on šťastný. Každý, kto niekoho obdaroval, to už zažil. No kým budeš dávať len sebe, ani z ďaleka nezažiješ takú radosť a nebudeš sa o ňu mať s kým podeliť, pretože je to len tvoja radosť. Len ty sám sebe robíš dobre, ostatní tvoju radosť nedokážu cítiť.

Pomáhaj, obdaruvávaj a teš sa z radosti, ktorú rozdávaš. Ak budú všetci ľudia schopní rozdávať, vtedy môžeme mať priamu demokraciu.