Povedať “My tu utečencov nechceme” je oveľa jednoduchšie ako pokúsiť sa vcítiť do role utečenca. Ľudia, ktorí vyslovujú niečo ako “My tu utečencov nechceme” alebo “Utečenci, vráťte sa odkiaľ ste prišli” nemajú najmenšie tušenie aké to je byť utečencom.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (2.5 min):

Aké to je byť utečencom?

Myslíte si, že byť utečencom je kúl? Že utečenci chcú byť utečencami? Že cestujú tisíce kilometrov nie moc bezpečnou trasou, aby získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Riskovali by ste svoj život len preto, aby ste získali štedré sociálne dávky a nemuseli pracovať? Ja teda nie.

Ale utečenci riskujú svoj život cestou cez stredozemné more, kde sa už utopili tisíce utečencov, aby si zachránili svoj život pred bombami, teroristami a diktátorom a aby mohli žiť opäť plnohodnotný život.

Ak by som žil v krajine, v ktorej zúri vojna a pred oknami mi padajú bomby, tiež by som radšej ušiel na miesto, kde bomby nepadajú. Milióny utečencov žijú v utečeneckých táboroch už niekoľko rokov. Státisíce z nich sa rozhodli riskovať svoj život a pokúsiť sa dostať do Európy, kde majú šancu získať nový plnohodnotný život. Viete si predstaviť bývať niekoľko rokov v utečeneckom tábore? Ja teda nie. Pravdepodobne by som sa tiež vydal tam, kde mám šancu na plnohodnotný život.

Utečenci, ktorým sa podarilo dostať do Európy, narazili na vlnu odporu. Ľudia, žijúci v strachu, pred utečencami zatvárajú dvere. Dokonca aj kresťania, ktorí by mali pomáhať blížnemu svojmu.

Ťažké to majú nie len moslimskí utečenci, ale aj kresťanskí. Všetci utečenci sú na jednej lodi. Nezáleží na krajine pôvodu ani na vierovyznaní. Domov už nemajú a nádej, že získajú nový domov v Európe im kazia Európania, ktorí ich chcú vyhnať späť tam, odkiaľ prišli.

Byť utečencom nie je ľahké. Byť utečencom v xenofóbnej a nacionalistickej spoločnosti je veľmi ťažké.