O svojich začiatkoch chodenia naboso píšem v článku “Prvé dojmy z chôdze naboso“. Keď ma niekto vidí chodiť naboso, či už po meste, alebo v prírode, v hlave sa mu spustí myšlienkový proces, v rámci ktorého ma buď rovno označí za čudáka, či blázna, alebo mu začne vŕtať v hlave prečo chodím naboso, či sa nebojím že na niečo stupím a poraním sa, či mi nie je zima, či mi to nie je nepríjemné a podobne. Každý reaguje trochu inak. Niekto sa len s údivom pozerá a niekto sa rovno spýta jednu z otázok:
Prečo si bosý?
Zvyčajne odpovedám: “Lebo je to lepšie“. Naboso sa cítim lepšie ako v topánkach. Topánky vnímam ako väzenie pre nohy. A ja sa cítim lepšie keď mám čo najväčšiu slobodu. Poznáte ten pocit keď sa po celodennom chodení v topánkach vyzujete? Tak ja ten pocit nemusím zažívať. Nohy mám väčšinu času oslobodené od topánok a cítim sa skvelo. Keď z dôvodu ochrany nôh musím mať obuté topánky, tak mi je to nepríjemné a teším sa kedy sa vyzujem.
To sa nebojíš, že na niečo stupíš a poraníš sa?
Veľa ľudí žije v strachu a túto otázku počúvam pomerne často. Zvyčajne odpovedám, že sa pozerám kam stúpam.
Keď som začínal chodiť naboso, tak som žil v strachu aj ja a bál som sa, že na niečo stupím a poraním sa. V období kedy som začínal chodiť naboso, som sa tiež začínal učiť žiť vedome a začal som pracovať so strachom a hnevom.
Keď som začal čeliť svojmu strachu, tak som sa ho postupne zbavoval, až som sa ho dokázal zbaviť úplne. Dnes dokážem chodiť naboso vo vysokej tráve bez strachu, že na niečo stupím. Aká je šanca, že na niečo stupím a poraním sa? Veľmi malá. Obzvlášť v prírode. Keby som sa mal báť všetkého, čo sa môže stať, zavrel by som sa do karantény a nikam by som nechodil.
Chôdza naboso je prospešná aj z enviromentálneho hľadiska. Keby všetci ľudia chodili naboso, tak by nehádzali na zem odpadky. Obzvlášť sklo, klince a pripinačky, pretože by nechceli na niečo stupiť. Mne príde divné prečo ľudia hádžu odpadky na zem a nie do koša.
Nie je ti zima?
Túto otázku mi ľudia najčastejšie pokladajú keď ma vidia chodiť naboso keď je chladnejšie, teda 15 stupňov a menej. Raz sa ma jedna babička spýtala či mi nie je zima aj keď bolo príjemných 20 stupňov.
Na jeseň 2015 sa zo dňa na deň prudko ochladilo z 25 na 15 stupňov a chôdza naboso mi už nebola po chladnejšom povrchu moc príjemná. V novembri som si preto obul topánky a väčšinu jesene a zimy som chodil obutý. V januári 2016 som si prečítal článok o chôdzi naboso v zime. V článku sa písalo, že keď budem v zime pár minút denne chodiť naboso, telo si na to zvykne a už mi viac nebude zima. Chcel som to skúsiť a tak som sa teda v januári začal takmer každý deň otužovať a chodil som na krátke prechádzky naboso.
Chodil som po snehu, po ľade, aj po ľadovom potoku. A áno, bola mi zima na nohy. A áno, ľudia sa nechápavo pozerali keď ma videli. No výsledky otužovania sa dostavili po pár týždňoch. Síce vo februári už neboli také nízke teploty, ale dokázal som chodiť naboso aj keď bolo 5 stupňov a viac. Moja znášanlivosť na chlad sa zmenila z 15 na 5 stupňov. Keď bolo menej ako 5 stupňov, už mi bola zima a radšej som chodil obutý. Takto vznikla hláška: “Viete kedy je zima? Keď sa Elfoslav obuje“.
Chcel by som sa otužiť tak, aby som sa nemusel obúvať ani v zime. Snáď sa mi to túto, alebo ďalšiu zimu podarí.
Prechladneš!
Aj toto mi niektorí ľudia hovoria. Keď mi niekto povie, že prechladnem, tak sa len smejem. Ľudia si myslia, že od nôh prechladnú, ale je to veľký mýtus, ktorý má ľudí odradiť od chôdze naboso. Píšem o tom v článku “Mýty, ktorým ľudia veria – od nôh prechladneš“.
Kvoli tomuto mýtu veľa ľudí chôdza naboso odrádza. Hlavne v chladnejšom počasí. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že je nepríjemné chodiť naboso keď je mokro. Pritom chôdza naboso po mokrom povrchu je jeden z najpríjemnejších pocitov aký môže bosochodec zažiť. O blate ani nehovorím.
Reakcie ľudí
Reakcie niektorých ľudí sú na nezaplatenie. Napríklad keď sa ma babička spýtala či mi nie je zima keď bolo 20 stupňov. Alebo ďalšia babička, ktorá mi hovorila, že dostanem reumu. Niektorí ľudia sa pýtajú a ja im odpovedám. Niektorí ľudia sa len nechápavo pozerajú. S niektorými ľuďmi sa príjemne zakecám a zistím, že buď chodia naboso tiež aspoň po záhrade, alebo v prírode, alebo im je chôdza naboso sympatická a chceli by ju skúsiť.
Vďaka chôdzi naboso som spoznal fajn ľudí a získal nových priateľov.
Zistil som, že byť sám sebou sa oplatí. Nech sa deje čo sa deje. Chôdza naboso mi je príjemná a prirodzená a nepôjdem proti svojej prirodzenosti kvoli pár ľuďom, ktorým sa chôdza naboso nepozdáva.
Viac o chôdzi naboso píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“. Môžete si tiež pozrieť dokument o chôdzi naboso – Bosochodec: