Častokrát sa stretávam s nepochopením. Jaroslav Dušek vystihol v jednej vete prečo si ľudia nerozumejú:
Ľudia si často nerozumejú len preto, lebo obhajujú nejakú úroveň vedomia.
Inak povedané: Človek môže rozumieť len tomu, na akej úrovni má vedomie. Prváčik na základke nepochopí deviatacke učivo a deviatak nepochopí prvácke učivo na výške.
Keď sa dvaja ľudia s rozdielnym stupňom vedomia bavia o tom istom, nie je to o tom istom. Každý to vidí zo svojej perspektívy, zo svojej úrovne vedomia. Častokrát vediem s ľuďmi dlhé diskusie a dokolečka dokola sa im snažím vysvetliť ako vnímam danú vec ja z mojej perspektívy. Ľudia s inou perspektívou to nedokážu pochopiť, pretože vidia tú istú vec inak, z inej perspektívy a môj popis sa im javí ako nepravdivý. Takisto ich popis tej istej veci sa javí mne ako nepravdivý, respektíve neúplný.
Preto je častokrát strata času vysvetľovať ľuďom na inom stupni vedomia ako sa veci majú na mojom stupni vedomia. Nedokážu to pochopiť. Aj keď veľmi chcem aby to pochopili a snažím sa vysvetliť to polopatisticky, nedokážu to pochopiť. Snažil som sa už veľakrát, no márne. Tretiak na základnej škole nebude chápať deviatacke učivo. A deviatak na základke nebude chápať vysokoškolské učivo.
Pokiaľ ten človek nemá aspoň približne rovnaké vedomie a nevníma realitu približne rovnako ako ja, nedokáže môj pohľad na realitu pochopiť. Aj keby chce, tak to nedokáže. Aby to pochopil, musel by byť na približne rovnakej úrovni vedomia. Aby dvaja ľudia mali rovnaký výhľad, musia stáť na tom istom mieste a mať rovnakú schopnosť vidieť.
Ľudia s podobnou úrovňou vedomia si rozumejú. Vnímajú realitu veľmi podobne, majú v podstate zhodné názory. Poznám desiatky ľudí, ktorí mi rozumejú, pretože sú na podobnej úrovni vedomia. A poznám zopár jednotlivcov, s ktorými sa môžem hádať donekonečna a vysvetľovať im ako vidím veci ja, no aj tak to nikam nepovedie. Argumentácia s ľuďmi na inom stupni vedomia vedie vždy do slepej uličky a je to strata času.
Viem, že niektorí ľudia nemajú radi keď sa povie: “Dobre, to je tvoj pohľad na vec“. Radšej hľadajú silou mocou pravdu a spoločnú reč. No nie vždy je to možné. Na to, aby našli spoločnú reč, sa musia snažiť pochopiť ako to vidí ten druhý. Práve s tým má veľa ľudí problém. Veľa ľudí sa snaží presadiť si svoju perspektívu, svoj pohľad a nedokážu pochopiť ako to vidí ten druhý.
Existujú ľudia, ktorí sa snažia presadiť svoju pravdu za každú cenu. Aj ja som občas taký, ale po zdĺhavej diskusii s ľuďmi na inom stupni vedomia si uvedomím, že sa nemáme šancu pochopiť. Jednoducho to vzdám keď usúdim, že to nikam nevedie.
Ak sa ma aj niekto s inou úrovňou vedomia spýta ako sa veci majú a dám mu odpoveď, nie je s ňou ani trošku spokojný, pretože to jednoducho nedokáže vstrebať. Ja sa ešte neviem pohybovať medzi úrovňami vedomia a vysvetľovať ľuďom veci tak, aby to chápali. To by som sa chcel naučiť. Lenže nie vždy je možné vysvetliť deviatacke učivo prváčikovi. A ťažko sa ľuďom vysvetľuje, že na to, aby to pochopili, musia dosiahnuť najskôr iný stupeň vedomia, musia sa naučiť viac a dostať sa do inej triedy.
Hlúposti
Keď sa dvaja ľudia na inom stupni vedomia bavia o tej istej veci, môže sa zdať, že ten druhý trepe hlúposti. Môžete si to predstaviť ako keď traja ľudia sedia pri ohni. Jeden je bližšie, druhý ďalej a tretí najďalej. Ten, čo je najbližšie k oňhu hovorí: “Teň oheň celkom páli“. Ten čo je ďalej hovorí: “Ale kdeže, ten oheň príjemne hreje“. A tretí, ktorý je najďalej hovorí: “Čo vám šibe? Veď ten oheň vôbec nehreje a už vôbec nepáli“. Presne takto prebieha komunikácia ľudí s rôznym stupňom vedomia.
Vševedi
Niekomu sa môžem javiť aj ja ako vševed, ale ja sa len snažím prinášať ľuďom môj pohľad na svet, z mojej úrovne vedomia. Ľudia na podobnom stupni vedomia moje slová chápu, alebo sa ich aspoň snažia pochopiť a niečo si z nich zobrať. Ľudia s veľmi rozdielnym stupňom vedomia ma nechápu a zatracujú ma.
Existujú takzvaní vševedi, ktorí si myslia, že všetko vedia, všade boli a vždy majú pravdu. Nedokážu si priznať, že by sa mýlili a nedokážu ani priznať, že ten, kto má iný názor, by mohol mať tiež pravdu. Urputne si obhajujú svoju pravdu, pretože mať pravdu je fajn pocit pre ego. Nepozrú sa na vec z iného uhlu pohľadu nie, to nedokážu. Vždy tvrdia ako sa veci majú z ich obmedzeného uhlu pohľadu a považujú to za ultimátnu pravdu. Ja som vďaka nim pochopil, že som bol taký istý ako oni a už nechcem byť taký. Je to príliš únavné. Energia sa dá využiť aj efektívnejšie.
Vypozoroval som jednu zaujímavú vec. Ten kto nechce, nič nepochopí, nič sa nenaučí a ostane tam, kde je. Je to smutné a je mi to ľúto. Takto sa ľudstvo moc dopredu nepohne keď ho takíto jednotlivci spomaľujú. Títo jednotlivci majú pocit, že všade boli, všetko vedia a nepotrebujú prijímať názory od ľudí s iným vedomím. Ani nedokážu pochopiť, že keď si s niekym nerozumejú, znamená to, že ten človek je na inej úrovni vedomia. Namiesto toho si myslia, že ten človek je hlúpy, alebo šialený.
Strata času
Naučil som sa, že je strata času vysvetľovať niečo ľuďom, ktorí nie sú schopní ani ochotní to prijať. Ten čas radšej budem venovať ľuďom, ktorí sa chcú posúvať ďalej, majú otvorené srdce a chcú sa naučiť viac.
Nemárnite ani vy čas s ľuďmi, o ktorých viete, že si chcú len dokázať svoju pravdu a nechcú sa na vec pozrieť aj z inej perspektívy. Ušetríte si veľa času a nervov. Venujte čas a úsilie tam, kde si myslíte, že to bude mať úžitok.
♥ Nech Vás láska sprevádza ♥