To, čo ľudia považujú za lásku, je zvyčajne chtíč. Chtíč je zvrátená podoba lásky. Niekedy hlavne muži hovoria: „Dnes som sa zaľúbil do dvadsiatich žien“. Skutočnosť je taká, že bol posadnutý chtíčom po toľkých ženách. Slová láska a zaľúbenosť sa v hojnej miere zneužívajú, pretože znejú vznešenejšie ako chtíč. Slová ako „Milujem“, „Som zaľúbený“, sú zvyčajne len pozlátko skutočnosti zvanej chtíč.

Chtíč

Chtíč znamená chcieť používať niečo, alebo niekoho pre svoj zmyslový pôžitok. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč, okolo ktorého sa točí celé dianie na tomto svete. Tento chtíč vzniká nasledovne:

Keď vidíme krásnu osobu, máme potrebu sa na ňu dívať a chceme ju spoznať. Na úplnom začiatku sa uspokojuje len zrak – človek sa nevie vynadívať na toho druhého a neustále rozmýšľa, ako by ho oslovil a dostal sa k nemu bližšie. Už keď sa dajú do reči, uspokojuje sa sluch. Postupne sa spoznávajú. Slová, ktoré lahodia ušiam, si ukladajú do srdca a myslia si aký je ten druhý úžasný a slová, ktoré ušiam nelahodia jednoducho zahodia, tie nie sú až tak dôležité. Na začiatku vzťahu je vždy dôležité to, v čom sa partneri zhodujú. Myseľ odfiltruje všetko ostatné, čo nepovažuje za podstatné. Chtíč je taký silný, že dokáže človeku navodiť ilúziu, že ten druhý je dokonalý a že k sebe patria. Ak sa trochu spoznajú, vzbudia sa ďalšie chtíče ak už predtým neboli vzbudené – chtíč dotýkania sa a následné ovoniavanie. Jedná sa o uspokojovanie hmatu a čuchu. Ak sa partneri čo i len trošičku o seba náhodou obtrú, je to skvelý, elektrizujúci pocit. Túžia sa navzájom dotýkať, no ešte nevedia či to ten druhý dovolí. Keď sa jeden partner pokúsi dotknúť druhého a ten nenamieta, vzbudzuje sa ďalší chtíč – sexuálny. Ak už teda predtým nebol prebudený. Po nevinnom dotyku nasleduje ovoniavanie vlasov, krku a následné bozkávanie sa, ktoré vzbudzuje veľmi silný sexuálny chtíč. Neskôr to môže vyústiť až do ohmatávania genitálií a potom už je chtíč taký veľký, že je ho takmer nemožné ovládnuť. Niektorí sex nazývajú milovanie, pretože sa vraj ľúbia. No v skutočnosti ide v konečnom dôsledku vždy len o uspokojenie sexuálneho chtíču, ktorý je najsilnejší zo všetkých chtíčov. Preto je tak ťažké ho ovládnuť. Celá moderná spoločnosť je založená na uspokojovaní tohto chtíču. Ľudia sexujú hlava-nehlava. Potom sa šíria pohlavné choroby, robia sa potraty, prípadne vznikajú nechcené deti. Neovládnutý sexuálny chtíč je príčinou mnohého utrpenia.

Vo veľa vzťahoch je sexuálny chtíč prebudený hneď na začiatku. Veľa moderných vzťahov je založených na sexuálnom chtíči a uspokojovaní genitálií. Nemožno hovoriť o láske. Potom sa niet čomu čudovať, že vzťahy a manželstvá dopadajú tak, ako dopadajú.

Uvedomenie si chtíču

Raz som na jednom festivale uvidel veľmi sympatickú dievčinu. Vyčnievala spomedzi ostatných ako ruža medzi burinou. Ovládol ma chtíč zraku. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Následne ma ovládol aj chtíč sluchu. Najskôr som sa na ňu len jedným očkom pozeral a neskôr mi to nedalo, prisadol som si k nej a prihovoril som sa jej. Slová z jej úst na mňa pôsobili ako nektár. Nestačil som sa čudovať čo je to za úžasnú dušu. Číta Bhagavad-gítu a páči sa jej, wow… Ak sa mi nejaké jej slová príliš nepáčili, povedal som si: „Nevadí, aj tak je úžasná“. V ten moment som si ešte neuvedomoval nebezpečenstvo chtíču. Chcel som ju spoznať viac a viac. To, že je to chtíč, som si uvedomil ešte v ten deň keď mi zmizla z dohľadu a celý večer sa neukázala. Povedala, že ešte príde, ale neprišla. Celý večer som myslel na to, kedy sa ukáže. Ešte aj v noci som na ňu neustále myslel a rozmýšľal som: „Kde asi tak bola? Veď povedala, že sa ešte ukáže. Chcem ju vidieť. Chcem byť s ňou“. Na druhý deň som si uvedomil čo by nasledovalo, keby som tento chtíč rozvíjal ďalej. Nasledoval by chtíč dotýkania sa, ovoniavania a nakoniec sexuálny chtíč. Skôr, či neskôr by s veľkou pravdepodobnosťou celý tento špás vyvrcholil sexom, keby sme pokračovali ďalej a nechali to zájsť až tak ďaleko. Našťastie festival skončil a každý išiel svojou cestou. Teraz je pár dní po festivale a chtíč pretrváva. Myslím na ňu, chcem ju spoznať, no už je fuč. Povedal som jej ako ma nájde na internete a nechal som rozhodnutie na ňu, či sa mi ozve. Ak by to bolo na mne, hneď by som sa jej ozval a chcel rozvíjať vzťah ďalej. Človek pobláznený chtíčom je ochotný cestovať za cieľom svojej rozkoše cez celý svet a urobiť čokoľvek. Taký veľký je chtíč, aj keď vie aké je tu riziko.

Človek zo začiatku nemusí mať za ľubom dostať toho druhého do postele. Môžu sa len spoznávať a užívať si blízkosť, ale skôr, či neskôr sexuálny chtíč príde a bude veľmi silný. Ak si hneď na začiatku uvedomíme, že nás ovláda chtíč a dokážeme ho v rannej fáze ovládnuť, nebudeme musieť prežívať ostatné fázy, ktoré vedú až k uspokojeniu sexuálneho chtíču, ktorý je zdrojom utrpenia. Ak však chtíč v rannej fáze necháme prepuknúť do väčšieho chtíču, neskôr bude tento veľký chtíč oveľa ťažšie ovládnuť. Už aj v rannej fáze je veľmi ťažké ovládať chtíč. Pretože chtíč sa nám zdá byť veľmi príjemný. A čo je príjemné, to je predsa dobré, nie? To je práve ilúzia, ktorá nás klame. Hovorí o tom Bhagavad-gíta:

„Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ – BG 18.38

Dôležitá je posledná veta vo význame verša: „Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.“ Človek, ktorý nechce trpieť, by si mal túto vetu zobrať k srdcu a mať ju stále na pamäti. No chtíč je často silnejší ako rozum a človek podľahne chtíču aj keď vie, že kvoli nemu bude trpieť.

Cigarety, alkohol, sex, to sú najrozšírenejšie závislosti v modernej spoločnosti. O cigaretách sa všeobecne vie, že sú škodlivé, no aj tak veľa ľudí fajčí. Je to práve chtíč, ktorý je silnejší ako zdravý rozum. Ovládnuť chtíč je veľmi ťažké. O to ťažšie keď chtíč prepukne až do závislosti. Alkohol a sex si ľudia obhajujú, že to predsa nie je až také škodlivé. Pretože s tým nevedia, respektíve nechcú prestať. No nadmerné požívanie alkoholu spôsobuje nevoľnosť a nadmerný sexuálny pôžitok môže síce zo začiatku pôsobiť ako pôžitok, podobne ako alkohol a cigarety, no neskôr človeka dobehnú jeho následky podobne ako u cigariet a alkohole. Následky neovládnutého sexuálneho chtíču sú napríklad nechcené deti, potrat, pohlavné choroby, alebo iné zdravotné, či osobné problémy.

Ak nechápete, že príliš časté uspokojovanie (sexuálneho) chtíču je zdrojom utrpenia, je to v poriadku. Možno to pochopíte neskôr, keď to budete mať zažité. Len veľmi ťažko sa dá rozumieť veciam, ktoré človek nemá zažité. Nikto vám sex neberie. Ak si myslíte, že naplnenie sexuálnej túžby vás uspokojí, kľudne pokračujte v sexuálnych radovánkach ďalej. Možno neskôr narazíte na limity sexuálneho uspokojenia a začnete hľadať hlbší zmysel ľudského života ako je uspokojovanie zvieracích pudov. Možno začnete čítať Bhagavad-gítu a nájdete sa v nej. Kto vie…

Čo je láska?

To, čo ľudia nazývajú láska a zamilovanosť, je zvyčajne len sexuálny chtíč prezlečený za lásku. Dávajú tomu názov láska, lebo to znie vznešene.

Láska je slobodná. Ak človek skutočne miluje, dopraje milovanému slobodu a na 100% mu dôveruje. Nemá ani promile pochybností. No ak je človek posadnutý chtíčom, chce aby jeho partner bol neustále pri ňom, ak sa čo i len trošku vzdiali mimo dohľad, už mu partner chýba a v hlave kolujú myšlienky, že ho podvádza, alebo s niekym flirtuje, teda vzniká žiarlivosť. Ak je vo vzťahu žiarlivosť, vzťah nie je založený na láske, ale na chtíči.

Existuje vôbec v tomto svete láska? Alebo je všetko to, čo ľudia nazývajú láska, len chtíč prezlečený za lásku?

Významný duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda sa k tomu vyjadril: „Okrem lásky k Bohu nie je možné nikoho iného milovať. Skôr sa jedná o chtíč. V tomto hmotnom prostredí sú všetky ľudské a nie len ľudské, ale aj zvieracie činnosti založené na pude znečistenej sexuálnej túžby, teda na príťažlivosti medzi pohlaviami. Okolo sexu sa točí dianie celého vesmíru. A výsledkom je len utrpenie. Je to kruté, ale je to pravda. Takzvaná láska tu znamená len „ja uspokojím tvoje zmysly a ty zase uspokojíš moje“. Keď tento pôžitok skončí, nasleduje rozvod, odlúčenie, hádky, nenávisť. Toľko vecí sa deje v dôsledku tejto falošnej lásky. Skutočná láska znamená láska ku Krišnovi, k Bohu“.

Každá živá bytosť túži milovať a byť milovaná. Ale na hmotnej úrovni nachádza len chtíč, ktorý je zvrátenou podobou lásky. Tento chtíč je len dočasný a časom vyprchá a dostaví sa opäť pocit prázdnoty a opät potreba milovať a byť milovaný. Keď je človek hladný, túži po jedle. Keď sa človek naje, je chvíľu sýty, ale keď mu vytrávi, je opäť hladný a túži po jedle. Rovnako je to s chtíčom, ktorý ľudia nazývajú láskou. Zo začiatku je chtíč veľký a partneri sa navzájom priťahujú. Táto príťažlivosť zrazu skončí keď chtíč pominie, alebo sa v jednom z partnerov vzbudí väčší chtíč po inej osobe.

Láska k Bohu

Túžba milovať a byť milovaný pramení z duchovnej úrovne. No ak sa ju živá bytosť snaží uspokojiť na hmotnej úrovni, výsledkom je len sklamanie a utrpenie. Každá živá bytosť je duchovná a má večný vzťah s Bohom, na ktorý vplyvom hmoty zabudla. Čím viac je živá bytosť zapletená v hmote, tým viac trpí a nevie prečo. Žije v nevedomosti. Ak chce živá bytosť skutočne milovať a byť milovaná, svoju lásku musí preniesť z fyzickej úrovne na duchovnú. Tak pocíti skutočnú lásku a šťastie.

Vyvinúť lásku k Bohu je oveľa ťažšie ako vyvinúť chtíč k nejakemu človeku. Keď človek vidí nejakú peknú osobu, automaticky sa v ňom vzbudí chtíč, ktorý má od lásky veľmi ďaleko. Je veľmi ľahké vzbudiť chtíč a myslieť si, že je to láska. Na prejavenie lásky treba oveľa viac času a úsilia ako na prejavenie chtíču. Chtíč sa prejaví instantne, no vypestovať lásku trvá mesiace, ba až roky. Môžeme si myslieť, že ten krásny pocit, ktorý zažívame je láska, no ak sa nad tým úprimne zamyslíme, tak v konečnom dôsledku je vzťah medzi partnermi často založený na chtíči – ja urobím dobre tebe, ty mne. Môžeme tomuto chtíču dať pozlátko „láska“, no to z neho lásku nerobí. Lásku nie je také ľahké vypestovať. Láska existuje len na duchovnej úrovni. A dostať sa na duchovnú úroveň, to chce tréning. Na fyzickej úrovni sa jedná vždy o chtíč.

Všetky bytosti túžia milovať a byť milované. No na hmotnej úrovni zažívajú len chtíč a neskôr zákonite sklamanie. Len na duchovnej úrovni je možné vypestovať lásku a zažívať skutočné šťastie. Ak chceme zažívať skutočnú lásku, musíme ju smerovať správnym smerom. Ak nájdeme zdroj skutočnej lásky, máme vyhrané. Z tohto zdroja môžeme čerpať neobmedzenú lásku. Ak získame prístup do zdroja neobmedzenej lásky, automaticky budeme milovať všetko a všetkých.

Kto je zdrojom lásky pre deti? Rodičia. Kto je zdrojom lásky vo vzťahu? Partner. Kto je zdrojom lásky pre všetkých? Boh, Stvoriteľ, náš Otec.

Boh je pre mnohých ľudí niečo abstraktné a neuveriteľné. Dokonca ani mnohí veriaci nevedia kto je Boh. Nemajú s ním vyvinutý vzťah. Len v Boha slepo veria a spomenú si na neho zvyčajne len keď ide do tuhého a žiadajú od Boha pomoc.

Pokiaľ sa nedostaneme na duchovnú úroveň a nevyvinieme lásku k Bohu, tak sa nezbavíme chtíču a nezažijeme skutočnú lásku. Môžeme o láske len snívať a chtíč nazývať láskou. Ak si myslíme, že niekoho milujeme a sme milovaní, je to len maličký zlomok citu, ktorý môžeme zažiť vo vzťahu s Bohom. Aby sme vypestovali lásku k Bohu, musíme nasledovať proces, ktorý lásku k Bohu vzbudí – Bhakti jogu – jogu oddanosti. Nasledovaním procesu Bhakti jogy je možné vyvinúť skutočnú lásku – lásku k Bohu. O bhakti joge píšem v článku “Bhakti joga“.

Čo s chtíčom?

Na to, aby sme dokázali prekonať chtíč, musíme získať niečo lepšie ako je chtíč. Vzťah zvyčajne stroskotá na tom, že jeden partner nájde lepšieho partnera, chtíč vyprchá, alebo zistí, že sloboda je lepšia ako vzťah. Jednoducho nájde niečo lepšie ako je súčasný vzťah.

Čo je lepšie ako chtíč? Láska. Naša prirodzená túžba je milovať. Ale v hmotnom svete je táto túžba zvrátená. Namiesto lásky pociťujeme chtíč, ktorý je najskôr zdrojom slasti a neskôr zdrojom utrpenia. Ak sa chceme chtíču zbaviť a pocítiť skutočnú lásku, stačí pravidelne počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru, ktorá nás spája s našou duchovnou podstatou a prebúdza lásku k Bohu. Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A buďte šťastní.

Každý, kto počúva, spieva, či recituje Hare Krišna mahá-mantru sa očisťuje od hmotného znečistenia a postupne tak môže pociťovať duchovnú úroveň viac a viac. Duchovná úroveň je oveľa krajšia ako fyzická. Zvuk tejto mahá-mantry očisťuje srdce od chtíču, závislostí, všetkých zlých vlastností a emócií.

Viac o tom čo prináša spievanie Hare Krišna mahá-mantry a čo mahá-mantra znamená, sa dozviete v tomto článku: http://www.veda.harekrsna.cz/encyklopedie/intro.htm#3

Chtíč je najskôr zdrojom slasti a neskôr utrpenia. Skutočná láska je zdrojom večnej blaženosti. Ten, kto chce pocítiť túto blaženosť, by mal kráčať cestou sebarealizácie, cestou bhakti jógy. Ak budeme usilovne a úprimne praktikovať bhakti jógu, naša láska sa bude neustále zväčšovať. Každý to môže pocítiť na vlastnej koži. Keď človek prijíma jedlo, postupne cíti, že sa mu zapĺňa žalúdok a je spokojnejší. Keď človek nasleduje proces bhakti jógy, postupne cíti stále väčšiu lásku a pripútanosť ku Krišnovi, k Najvyššej osobnosti božstva. Ak človek vyvinie čo i len malinkú lásku k Bohu, chtíč už viac pre neho nebude lákavý. Zameria sa na skutočnú blaženosť v podobe skutočnej duchovnej lásky.

Opäť: môžete tomuto všetkému veriť, alebo neveriť, môžete s tým súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Alebo si môžete vyskúšať proces bhakti jógy a zistiť ako to naozaj je. Bhakti jógu na Slovensku učí hnutie Hare Krišna. Viac info nájdete na stránke www.iskcon.sk