Keď rozdávam knihy Šrílu Prabhupádu na ulici, občas stretnem nenávistných ľudí, najmä fanatických kresťanov a niektorých Jehovistov. Myslia si, že objavili Absolútnu pravdu a snažia sa svoje koncepty tvrdohlavo nanútiť ostatným. Nie sú schopní prijať iné myšlienky okrem tých, ktoré sú v Biblii. Väčšinou ani len netušia, že podobné myšlienky sú aj v iných učeniach. Neprijímajú iné písma ako Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Korán, Tóru a iné. Väčšinou ani len nechcú vedieť čo učia iné učenia a tak sa ani nedozvedia, že iné učenia učia to isté, len iným spôsobom.
Egoizmus v náboženstve
Považovať svoje učenie za jediné pravé, je prejav falošného ega. Rôzne učenia slúžia ľuďom na rôznych stupňoch vedomia. Rovnako ako v škole je v každej triede učivo prispôsobené žiakom v ich veku. Niekomu stačí čítať Bibliu a iný hľadá odpovede na svoje otázky v Bhagavad-gíte, Koráne, Tóre, alebo v iných písmach a učeniach. Poznám veľa ľudí, ktorým nestačilo učenie Biblie a siahli po obsiahlejších písmach ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam.
Náboženstvo a nevraživosť
V minulosti aj v súčasnosti môžeme vidieť, že náboženský fanatizmus spôsobuje veľa škody – náboženské vojny, násilie, nenávisť. Náboženstvo samo o sebe nie je zlé. Zlý je prístup ľudí k nemu. Rovnako ako nôž môže slúžiť na krájanie aj zabíjanie, aj náboženstvo môže slúžiť na duchovný pokrok a na zámienku nenávisti a násilia. Menej inteligentní ľudia sa nechajú strhnúť fanatizmom a spôsobujú tak veľa utrpenia. Fanatikom sa prakticky nedá vysvetliť, že robia niečo zle. Zvyčajne bývajú totálne zaslepení.
Kamarát čítal Bhagavad-gítu a keď ho videl jeho fanaticky veriaci otec, okamžite mu to začal vyčítať a hádal sa s ním. Takto sa pravý kresťan nespráva.
Uzavretosť
Fanatickí veriaci aj ateisti bývajú často uzavretí voči poznatkom, ktoré nesúladia s ich doterajšími poznatkami. Napríklad kresťania si myslia, že žijú len raz a reinkarnáciu považujú za výmysel, niektorí dokonca za Satanovo dielo. S takýmto postojom sa moc toho nedozvedia a to je veľmi smutné. Aby sme sa mohli niečo dozvedieť, musíme sa otvoriť novým poznatkom. Aj tým, ktoré nám na prvý pohľad nedávajú zmysel. Keď tieto poznatky budeme študovať hlbšie, možno nám neskôr budú dávať zmysel.
Ja si napríklad rád prečítam aj Bibliu, Bhagavad-gítu, Šrímad Bhágavatam a iné zaujímavé texty, ktoré mi môžu priniesť nové informácie na zamyslenie a môžem tak spájať puzzle poznania.
Ateizmus
Ateisti majú tiež zvláštny postoj k náboženstvám a rôznym učeniam. Sám som bol ešte v roku 2013 zarytý ateista a odsudzoval som náboženstvá a veriacich ľudí. Nechápal som ako môže niekto veriť v Boha. Našťastie som nebol taký uzavretý a chcel som sa o živote dozvedieť viac. Nechcel som len slepo veriť (či už vedcom, alebo náboženstvám). V roku 2014 som stretol mníchov z Hare Krišna, začal som študovať a praktikovať vedomie Krišnu a môj život sa zmenil na nepoznanie.
Skutočné náboženstvo
Pravé náboženstvo je to, ktoré pomôže človeku stať sa lepším. Keď som bol ateista, bol som veľký sebec, dokázala ma rozhnevať hocijaká maličkosť, musel som mať za každú cenu pravdu, nevedel som si priznať chybu, bol som príliš pyšný, nedokázal som sa ospravedlniť a mal som veľa ďalších nepekných vlastností. Tým nechcem povedať, že každý ateista je taký, ale ja som bol. Až praktikovanie učenia Hare Krišna (Bhakti jógy) zmenilo moje srdce a veľa z mojich zlých vlastností takmer zmizlo. Jóga znamená spojenie – spojenie duše s Najvyššou dušou, s Bohom (nie splynutie). Bhakti znamená oddanosť. Praktikovaním Bhakti jógy (jógy oddanosti) sa srdce človeka postupne očisťuje od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti, prakticky od všetkých zlých vlastností a závislostí, ktoré pochádzajú z falošného ega. Keď sa človek očistí od falošného ega, postupne rozvinie všetky dobré vlastnosti – milostivosť, pravdovravnosť, odriekanie, čistotnosť, pokoru a iné. Nie len Bhakti jóga, ale aj iné procesy pomáhajú očisťovať našu skutočnú podstatu (vlastné JA) od falošného ega. No o Bhakti jóge sa vraví, že je najúčinnejšia a pre živú bytosť (dušu) najprirodzenejšia. Môžeme sa pokúšať nečinne sedieť a meditovať, ale živá bytosť je vo svojej podstate stále činná. Oveľa jednoduchšie je zamestnať svoje zmysly zmysluplnými, nesebeckými činnosťami. Bhakti jóga a karma jóga učí ako svoje činnosti zamerať zmysluplným a nesebeckým spôsobom. Takisto Ježíš učí „Miluj blížneho svojho ako seba samého“ a dáva vysvetlenie čo to znamená (Lukáš 10.27 – 37):
29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
Nesebecké činnosti dušu očisťujú od falošného ega (poňatia JA a moje) a prebúdzajú skutočnú povahu duše, ktorá je večná, neustále blažená a plná poznania. Keď robíme nesebecké činnosti, dosiahneme viac blaženosti ako keď sa budeme pokúšať uspokojiť len seba. Keď zdieľame radosť s ďalšími živými tvormi, cítime väčšiu spokojnosť ako keď sme spokojní len my. V každom náboženstve môžeme nájsť nabádanie na nesebecké činy a odriekanie – rôzne milodary, pôsty atď. Ak človek pristupuje k týmto činnostiam úprimne, je veľká šanca, že jeho srdce sa očistí a stane sa tak milostivým, pravdovravným, čistotným, pokorným atď. Ak však človek svoje náboženstvo považuje za jedinú správnu cestu, jeho srdce naopak stvrdne a stane sa nevraživým voči tým, ktorí nie sú rovnakého vierovyznania. Stava sa to žiaľ veľmi často. Toto Ježiš ani žiadny iný svätec neučil. Ľudia, ktorí sú nevraživí voči ľuďom iného vierovyznania, si myslia, že konajú Božiu vôľu, ale v skutočnosti idú proti Božej vôli a proti učeniu veľkých svätcov. Veľkí svätci učili ako dosiahnuť lásku k Bohu. Ak človek usiluje o lásku k Bohu, nie je možné, aby bol nevraživý voči ostatným.
MT 21-23: 21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. 22 Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? 23 A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!
Hľadajme podstatu, nie rozdiely
Nie je podstatné či je človek kresťan, moslim, Žid, oddaný Krišnu, alebo vyznávač iného učenia či náboženstva. Ak svoje učenie, alebo náboženstvo berie dostatočne vážne a úprimne a chce skutočne urobiť (duchovný) pokrok, jeho srdce sa očistí a dospeje do bodu, kde bude vidieť všetky živé bytosti na rovnakej úrovni a dosiahne bezpodmienečnú lásku – lásku ku všetkým a všetkému.
„Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.“ [BG 5.18]
Na to, aby človek dospel do tohto bodu, musí praktikovať správne učenie správnym spôsobom. Ak sa jeho srdce dlho neočisťuje, treba zmeniť buď prístup, alebo učenie. Ten, kto je úprimný, nájde pre neho vhodné učenie a s úprimným prístupom urobí pokrok. Ale neúprimný a ľahostajný človek môže praktikovať akékoľvek učenie a stále bude jeho srdce tvrdé.
Nech už je vaša cesta akákoľvek, buďe úprimní
Buďte úprimní a vytrvalí a uvidíte ako sa zmení vaše srdce a váš život. Proste a dostanete. Klopte a bude vám otvorené. Pýtajte sa a dostanete odpoveď. Skôr, alebo neskôr. Trpezlivosť ruže prináša.
Dosť bolo rečí. Hor sa do práce,
Hare Krišna!