Ľudia sa snažia byť vykonávateľmi a ovládateľmi a lipnú na výsledkoch svojich činností a na naplnení svojich túžob. Silou mocou chcú mať všetko hneď, alebo aspoň čo najskôr. Kedysi som mal takú mentalitu aj ja, ale zistil som, že lipnutie ma robí nešťastným. Keď ľudia na niečom lipnú a výsledok nie je podľa ich predstáv, sú z toho sklamaní. Naučil som sa nelipnúť na svojich predstavách a začal som prijímať všetko také, aké je. Stal sa zo mňa pozorovateľ.

Život pozorovateľa

Či už sa mi niečo podarí, alebo nepodarí, snažím sa byť odpútaný od výsledku a len sa z toho poučiť. Ak spravím nejakú chybu, zisťujem či som niečo spravil zle a či je v mojich silách to urobiť lepšie. Ľudia, ktorí lipnú na výsledkoch svojej práce, sú veľmi nešťastní, keď sa im niečo nepodarí. Nešťastie je veľmi nepríjemný stav, vďaka ktorému sa môžeme učiť. No málokto si to uvedomuje a využíva túto šancu. Duša je prirodzene blažená. Ale keď sa človek pod vplyvom ega považuje za vykonávateľa a ovládateľa a lipne na výsledkoch svojich činností, zažíva rôzne strasti a radosti.

Keď človek pochopí, že častokrát nemá možnosť ovplyvniť výsledok svojich činností a niektorých situácií, prestane bojovať. Prestane lipnúť na výsledkoch svojich činností a predstavách ako majú dopadnúť rôzne situácie. Začne prijímať všetko také, aké je. Len v tomto stave prijatia je možné nezažívať utrpenie aj keď sa človek dostane do veľmi nepríjemnej situácie. Prijímať všetko také, aké je, to je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu. Dá sa to naučiť.

Odpor

Mnohí ľudia žijú v stave odporu a neprijímajú životné situácie také, aké sú. Chcú, aby bolo všetko podľa nich, ale tak to nefunguje. Keby bolo všetko po našom, život by bol nudný. Zažívame rôzne situácie, ktoré nechceme zažívať. Ale práve tieto situácie nás majú v živote niečo naučiť. A keď sa naučíme, už na tie isté situácie budeme reagovať inak.

Dôležité je naučiť sa prijať všetko také, aké je a nebojovať proti tomu silou mocou. Hlavne proti niečomu, čo nemôžeme svojimi silami nijak zmeniť.

Prijatie

Stav prijatia neznamená rezignovať, alebo ignorovať. Znamená to prijať situáciu a postaviť sa k nej zodpovedne s inteligenciou – ak je v mojich silách niečo zmeniť, pokúsim sa o to. Ak to v mojich silách nie je, nebudem sa tým rozrušovať. To znamená prijatie.

Napríklad nemôžeme ovplyvniť to, že v tomto svete je smrť bežným javom. Nikto aj tak nechce zomrieť a nikto nechce, aby zomreli jeho blízki. Ale to je stav odporu. Nechcieť niečo, čo aj tak nastane, načo je to dobré? Je lepšie zmieriť sa s tým a dostať sa tak do stavu prijatia, z ktorého pramení pokoj. Ľudia, ktorí sú v stave odporu, nesmierne trpia, keď im niekto blízky zomrie. Nechcú prijať smrť. Ľudia, ktorí prijímajú smrť ako súčasť ich života, dokážu prijať aj svoju smrť a smrť svojich blízkych oveľa lepšie ako ľudia v stave odporu. Naozaj, načo je dobré odporovať niečomu, čo aj tak nezmeníme? Nedáva to zmysel. Je oveľa rozumnejšie naučiť sa prijímať veci také, aké sú a dosiahnuť tak vnútorný mier.

Učíme sa celý život a ak chceme prežívať vnútorný mier, musíme sa naučiť prijímať všetko také, aké je. Ak nechceme viac trpieť, musíme sa dostať do stavu prijatia a prijímať aj nepríjemné situácie ako súčasť nášho života a zobrať si z nich ponaučenie. Prišli sme sa na tento svet učiť a tak využime túto možnosť čo najlepšie.

Prajem všetkým, aby sa čo najskôr dostali zo stavu odporu do stavu prijatia a dokázali prežiť vyrovnanosť so všetkým. Taký stav je pre dušu veľmi žiadaný.

„Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.“ [BG 5.19]