Mesačné archívy: november 2017

Kam sa podela láska?

láska, šťastie, vzťahy

Všetci sme pôvodne láskyplné bytosti a naše jednanie je pôvodne láskyplné. Láska nikomu neubližuje, nikomu nenadáva, nikoho nesúdi. Veď určite viete aké to je, byť zamilovaný. V zamilovanosti sa nachádzame v láskyplnom stave. Nevidíme na druhom nedostatky, vnímame ho ako úžasnú, dokonalú bytosť. Zamilovanosť je v mnohých ohľadoch ako láska. Keď však zamilovanosť vyprchá, začneme vidieť na tom druhom stále viac nedostatkov a stále viac vecí nám na ňom začne vadiť. Potom je už len na nás, či ostaneme v láske, alebo sa dostaneme do nelásky.

Život v neláske

Hádky, krik, hnev, strach, odsudzovanie, nadávky, presadzovanie si svojho názoru ako jediného pravdivého a dokonca nenávisť. Takto vyzerá život v neláske. Máme potrebu súdiť iných za to, že nie sú podľa našich predstáv. Máme potrebu sa s nimi hádať a presadzovať si svoj názor. Dokážeme na nich kričať a nadávať im. V neláske dokážeme veľmi ublížiť.

Prečo sa dostávame do nelásky?

Dôvodov je viacero. Jeden z nich je nepohoda. Keď sa dostaneme do nepohody, keď je na nás vyvíjaný tlak, keď sa dostávame do nekomfortných situácií, strácame svoju pohodu a dostávame sa do neláskyplného stavu vedomia kedy máme chuť vzdialiť sa od všetkého, čo nám vytvára nepohodu a dostať sa späť do pohody. Neláskyplný stav je len dôsledok nedostatku pohody a túžby byť v pohode.

Veľmi veľa ľudí nežije v pohode. Je na nich neustále vyvíjaný tlak z každej strany – od rodičov, priateľov, spoločnosti, partnera, šéfa… A tak sa mnohí ľudia nachádzajú v neláskyplnom stave a nevedomky a nechtiac ubližujú iným. Len preto, lebo chcú viac pohody a lásky.

Späť do lásky

Len keď sa vymaníme z nepohody a dostaneme sa do pohody, môžeme začať vnímať všeobjímajúcu lásku. K pohode nám môže pomôcť meditácia, prechádzka v prírode (naboso), alebo dlhší pobyt  prírode, samota a ďalšie (ne)činnosti, ktoré nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Akonáhle sa človek dostane do pohody a pocíti lásku, prestáva mať potrebu súdiť, haniť iných, nasilu presadzovať svoj názor, hádať sa, hnevať sa a báť sa. Láska je úžasná a ako bolo spomenuté na začiatku článku, všetci sme pôvodne láskyplné bytosti, len sme na to akosi pozabudli, pretože sa väčšinu času nachádzame v nepohode a v neláske. Z každej strany nás bombarduje niekto/niečo, čo nám narúša našu pohodu.

Bez rušivých vplyvov sa človek pomerne jednoducho dostane do pohody a je šťastný. No umenie je naučiť sa byť v pohode aj v rušivom prostredí, kde sa na nás neustále valia nejaké požiadavky, kritika a rozdielne názory ostatných. Máme jedinečnú príležitosť naučiť sa to.

Tak do toho!

mnich-s-rodinou

Žijem(e) v sebaklame

poučné

Koľkí z nás si myslia, že sú v pohode. Že za akékoľvek problémy a nepríjemnosti môžu tí iní. Že nie sme sebeckí, hnevliví, pyšní, chamtiví, pokrytci,… A keď nám náhodou niekto povie, že sme sebeckí, klamári, pyšní, chamtiví, alebo pokrytci, bránime sa, že takí nie sme. Pretože to nechceme vidieť, nechceme si to priznať. Je krajšie žiť v sebaklame, že nemáme negatívne vlastnosti. Je nám príjemnejšie, keď nás ostatní vnímajú ako dobrých ľudí, ktorí majú len samé dobré vlastnosti, alebo aspoň väčšinu. Ale realita býva žiaľ často iná. Často si len myslíme, že sme takí, či onakí, ale v skutočnosti sme úplne iní. Klameme samých seba a následne aj ostatných. A už keď sa niekto odváži povedať nám pravdu o nás samotných, bránime sa, že to tak nie je, že takí predsa nie sme, ako sa opovažuje takto si vymýšľať…

Máme na výber. Buď si budeme aj naďalej namýšľať, že sme anjelikovia, alebo sa na seba úprimne pozrieme a uvidíme aj tie nepekné vlastnosti.

Aký v skutočnosti som?

Bolo mi povedané, že som sebec, klamár a pokrytec. O sebectve som vedel už predtým, ale myslel som si, že už som menej sebecký. Možno som menej sebecký ako v minulosti, ale stále som sebecký, často myslím v prvom rade na seba. Klamár a pokrytec boli pre mňa novinkou. Najskôr som nevedel pochopiť prečo mi niekto vyhadzuje na oči, že som klamár a pokrytec, ale potom mi to došlo. Naozaj som hovoril niečo a robil niečo úplne iné. A často ešte aj robím, len si to v tom momente neuvedomujem. Nie som ani taký vedomý, ako som si myslel, že som. To pokrytectvo je zaujímavé. Zistil som, že nie len ja som pokrytec, ale aj veľké množstvo ďalších ľudí. Takmer každý sa pretvaruje aký je dobrý, aký je v pohode, ale skutočnosť je úplne iná. Pokrytectvo je v tejto dobe rozšírené ako mor – je totiž doba hádky a pokrytectva – Kali yuga. A kto si myslí, že taká doba nie je, nech sa dobre poobzerá okolo seba. Všetko nasvedčuje tomu, že sme v Kali yuge. Hádky, pokrytectvo, klamstvo, sebectvo, pýcha, chamtivosť, rozšírená intoxikácia, neviazaný sex, hazard, bitúnky, vykorisťovanie,… vitajte v Kali yuge. Všetko toto na nás vplýva, či chceme, či nechceme.

Nie je hanba priznať si aj negatívne vlastnosti a snažiť sa s nimi niečo robiť. Radšej budem mať na vedomí, že som sebec, klamár a pokrytec ako by som mal žiť v sebaklame, že taký nie som. Len keď si priznám aj svoje temné stránky, môžem s nimi niečo urobiť.

A čo vy? Máte negatívne vlastnosti? Viete si ich priznať? Viete s nimi niečo urobiť? Alebo sa radšej bijete do pŕs, že ste úplne v pohode a všetku vinu za svoje problémy hádžete na ostatných? :) Máte na výber…

Vzorce správania po rodičoch

Osobný rozvoj, poučné, vzťahy

Koľkí z nás počuli v detsve: “Keď si blbý, tak si blbý“, “Nerev!“, “Čo si už naozaj sprostý?!“, “Z teba nič nebude“, “Si neschopný!“… Na koľkých z nás rodičia kričali a bili nás? Koľkí z nás sa správajú v dospelosti rovnako ako naši rodičia? Vidíte v tom súvislosť?

Upozornenie: Tento článok nie je ani tak o mojich rodičoch, ani o mojej výchove. Tento článok vznikol na základe pozorovania správania viacerých rodičov a ich detí.

Preberanie vzorcov správania

Vzorce správania preberáme od rodičov. Tieto vzorce správania súvisia aj s tým, ako sa správame k partnerovi, k svojim deťom a k iným ľuďom. Tento článok je zameraný na deti a rodičov. To, čo nám v detstve rodičia hovorili, teraz hovoríme my svojim deťom. Ako sa k nám rodičia správali, rovnako sa správame my k svojim deťom. A to sa deje generácia za generáciou. Ak sa k nám rodičia nesprávali príliš láskyplne, nesprávame sa ani my k svojim deťom láskyplne. Ak nás rodičia bili, bijeme aj my svoje deti. Ak nám rodičia nadávali, nadávame aj my svojim deťom. Pretože nevieme konať inak. Ale keď si uvedomíme, že sme ako naši rodičia a zistíme, že takí nechceme byť, že chceme byť aspoň trochu láskyplnejší, môžeme to zmeniť, môžeme zmeniť programy, ktoré sme nabrali od rodičov.

Zmena vzorcov

Prvý krok je uvedomenie si, že sme takí istí ako naši rodičia. Druhý krok je túžba zmeniť to a tretí krok je zmena. Prebieha to asi takto:

Keď otec nakričí na svojho syna, v tom momente si ešte asi neuvedomuje, že to isté robil jeho otec a nebolo mu to príjemné. No neskôr môže zistiť, že to robil aj jeho otec a bude to chcieť zmeniť, pretože si uvedomuje, že to nie je pre syna príjemné a môže to v ňom zanechať rovnaké stopy, ako v ňom. Už je v ňom zasiata túžba a je čas na zmenu programu. Keď nastane ďalšia situácia, kedy by na syna najradšej nakričal, môže si uvedomiť: “Pozor, opäť sa spúšťa program po otcovi, ktorý mi nebol príjemný. Zanechalo to vo mne hlboké stopy. Neurobím rovnakú chybu a nebudem kričať na svojho syna. Nebudem sa správať k svojmu synovi tak, ako sa ku mne správal môj otec. Mám svojho syna rád a zaslúži si lepšie zaobchádzanie – také, ktoré v ňom nezanechá zranenie na duši.”

Otec a matka sa k nám správali tak, ako sa správali, pretože aj ich otcovia a matky sa k nim tak správali. A tak si generácia za generáciou predávajú rovnaké programy. Častokrát tieto programy nie sú príliš láskyplné a zahŕňajú krik, bitku, nadávky, ponižovanie a podobne. Z takýchto programov potom vznikajú alkoholici, bitkári, nerváci, gembleri a ďalší psychicky nezdraví jedinci. Dobrá správa je, že tieto programy môžeme teraz vedome zmeniť. Naši rodičia si neuvedomovali, že sú rovnakí ako ich rodičia. A tak robili to, čo robili. Ale my si teraz môžeme uvedomiť, že väčšinu vzorcov správania sme zdedili z minulých generácií. A môžeme tieto vzorce zmeniť. Zmena je v našich rukách a máme jedinečnú príležitosť zmeniť ďalšiu generáciu. Ako ju zmeníme, to už je len na našej snahe zmeniť seba a vzorce po minulých generáciach.

Je čas uvedomiť si, čo všetko sme od svojich rodičov nevedomky prebrali a rozhodnúť sa, či si to ponecháme, alebo to zmeníme. Najdôležitejšie je uvedomiť si to. Bez toho, aby sme si to uvedomili, to totiž ani nemôžeme zmeniť.

Keď kričím, nadávam, alebo sa inak nepekne správam ku svojim deťom, alebo iným ľuďom, treba sa zamyslieť – nesprávali sa takto aj moji rodičia? Bolo mi to príjemné? Je to príjemné iným ľuďom? Je moje správanie pekné? Nie? Tak by bolo dobré s tým niečo spraviť – pokúsiť sa vyčistiť staré programy, aby som sa tak už nemusel správať.

Dá sa to. Všetko sa dá, keď sa chce. Ak si budeme obhajovať, že sme takí, že je to naša prirodzenosť, nikam sa nepohneme. Naša skutočná prirodzenosť je láskyplnosť. Každý zúfalo túži po láske, no nie každému sa dostáva. Preto dnes svet vyzerá tak, ako vyzerá. Ak sa k nám naši rodičia nesprávali príliš láskyplne, ani my sa nebudeme k svojim deťom a iným ľuďom správať príliš láskyplne. Je dôležité si to uvedomiť a nerobiť iným to, čo nechceme, aby robili oni nám. Nebiť, keď nechceme, aby nás bili. Nekričať, keď nechceme, aby na nás kričali. Nenadávať, keď nechceme, aby nám nadávali. Nesúdiť, keď nechceme, aby súdili nás. No predsa to často nevedomky robíme. A tak sa to deje generácia za generáciou. Pokiaľ si neuvedomíme ako sa správame, naďalej budeme nevedomky ubližovať.

Je čas zmeniť svoj stav bytia z nevedomého na vedomý, alebo aspoň viac vedomý. Uvedomovať si, čo svojim konaním spôsobujeme. Či vzorce správania, ktoré deťom nevedomky predávame, sú v súlade s tým, čo chceme. Či sa naozaj správame k deťom láskyplne, alebo im nadávame, kričíme na nich, ponižujeme a bijeme ich (čo sa aj často deje).

Treba dávať veľký pozor na to, čo svojim deťom dávame/nedávame. Treba dávať veľký pozor na to, ako sa správame, pretože naše deti budú do veľkej miery podobné nám. A je momentálne na nás, aká bude generácia po nás.

Pokúsme sa teda vyčistiť čo najviac starých negatívnych programov, aby ich už naše deti a ďalšie generácie nemuseli zažívať.

Nezvaľujme vinu na svojich rodičov. Preberme zodpovednosť za svoje konanie a konajme zodpovedne.

Dúfam, že si čo najviac ľudí uvedomí, že prebrali rôzne programy od rodičov a začnú s tým niečo robiť. A dúfam, že s tým urobím niečo aj ja :)