Kvôli egu máme skreslenú predstavu o sebe. Ego nám nedovolí vidieť sa takých, akí v skutočnosti sme, ale vždy sa nás snaží presvedčiť, že sme lepší, že nie sme takí, ako o nás iní hovoria a podobne. Keď nám niekto hovorí: “Si klamár”, “Si pokrytec”, “Si drzý”, “Si ľahostajný”, “Si bezcitný”, “Si zranený”, “Príliš súdiš”, “Porovnávaš sa”,… kvôli veľkému egu to nedokážeme prijať. A ešte sa aj hneváme na toho, kto nám to hovorí!
Nachádzame sa v nezávideniahodnej situácii, v ktorej nedokážeme prijať pravdu o sebe, ktorú o nás vidia ostatní, ale my ju nevidíme. Je pravda, že čo v nás vidia ostatní, je aj v nich, ale zároveň je to aj v nás. Keby to v nás nebolo, nevideli by to tam. Je to vzájomné zrkadlenie. S troškou pokory to dokážeme prijať.
Čím skôr dokážeme prijať pravdu o sebe, tým lepšie. Keď sa budeme brániť, že takí nie sme, nikam nás to neposunie. Keď však prijmeme aj to, čomu sme sa dlho bránili, môžeme svoj charakter a následne aj život mnohonásobne skvalitniť.
Keď mi hovorili, že som bezcitný, egoista a pokrytec, nerozumel som tomu. Nechcel som si to priznať, že som naozaj taký. Ego sa ma samozrejme snažilo presvedčiť, že somnou je všetko v poriadku, to len tí druhí majú o mne skreslený obraz. Dlho mi trvalo kým som si dokázal priznať aký naozaj som. Že som naozaj bezcitný egoista a pokrytec. No toto priznanie mi zmenilo pohľad na samého seba a aj na ľudí, ktorí mi to hovorili. Mali celý ten čas pravdu a snažili sa mi povedať aký som, no ja som ich kvôli veľkému egu nepočúval. Teraz už viem, že keď mi niekto o mne niečo hovorí, niečo na tom pravdy zrejme bude a snažím sa zobrať si to k srdcu. Nepríjemné slová často neprejdu cez ego až do srdca a nemôže preto nastať zmena. Keď sa však naučíme prijať aj tieto nepríjemné slová, ktoré sa nás bytostne týkajú, môže nastať zmena v srdci a následne aj zmena navonok. Je to veľmi žiadané. Je veľmi žiadané naučiť sa prijať pravdu o sebe.
Ak by som neprijal, že som bezcitný, egoista a pokrytec, nemohol by som to zmeniť. Nevravím, že už taký nie som, ale robím všetko, čo je v mojich silách, aby som to aspoň zmiernil. Aby som si bol vedomý svojej prípadnej bezcitnosti, egoizmu a pokrytectva. Ak mi niekto povie, že som pokrytec, už to dokážem prijať a nebrániť sa. Už viem, že som pokrytec a hľadám spôsoby ako to zmeniť, aby som bol čo najmenší pokrytec.
Keď prijmeme pravdu o sebe, môže nám to výrazne zmeniť a skvalitniť život. Aspoň mňa to dosť zmenilo a zmenilo to výrazne aj môj vzťah s okolím, ktoré sa mi snažilo naznačiť aký vlastne som.
Poznám ľudí, ktorí nie sú schopní prijať pravdu o sebe a bránia sa, že takí nie sú. To je typický obranný mechanizmus ega, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že nemáme zlé vlastnosti. S týmto postojom moc toho v živote na sebe nezmeníme a naše zlé vlastnosti nás budú naďalej sprevádzať a robiť nám nemalé problémy.
Mnohí ľudia si volia žiť v sebaklame namiesto pravdy. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie. Priznať si aký vlastne som, bolo jedno z mojich najlepších krokov v živote.
A čo vy? Dokážete prijať keď niekto hovorí o vašich nepekných vlastnostiach?