Stretol som sa s ľuďmi, ktorí majú tendenciu veriť kadečomu a kadekomu. Aj ja sa pri tom ešte občas prichytím, ale snažím sa mať na pamäti: “Dôveruj, ale preveruj“.

Komu (ne)veriť?

Keď niekto niečo rozpráva, ako môžem rozoznať či hovorí pravdu, alebo nie? Ak napríklad automechanik rozpráva o medicíne, môže to znieť logicky a pravdivo, ale má naozaj pravdu? Čo tak overiť si jeho slová u nejakého lekára, alebo radšej viacerých lekárov, nech mám istotu, že je to naozaj tak? A čo ak ani lekári nemajú pravdu? Čo ak je pravda niekde úplne inde? To je kritické myslenie, ktoré mnohým ľuďom chýba. Ľudia majú tendenciu uveriť prvým informáciam, ktoré počujú a tie považujú za pravdivé. A ešte si aj myslia akí sú múdri a tieto informácie ďalej šíria ako pravdivé…, ach.

Je pravdepodobnejšie, že ľudia ktorí sa aktívne venujú napríklad medicíne, budú vedieť o medicíne viac, ako ten, kto sa o medicínu zaoberá len okrajovo. Takisto je to s ďalšími odvetviami. Aj s duchovnom.

Človek, ktorý sa nezaoberá duchovnom, ale vyjadruje sa k nemu, zrejme bude (dosť) mimo. Nemá ani páru o čom to celé je. Človek, ktorý sa zaujíma o duchovno aspoň okrajovo, môže mať načítané tisícky kníh a chápať to svojou obmedzenou inteligenciou, ale kým neuvedie nadobudnuté poznatky do praxe, nemôže poriadne chápať o čom sa v tých knihách píše. Poznám niekoľko ľudí, ktorí majú teoretické poznatky o duchovne, majú načítané knihy, ale neuviedli načítané poznatky do praxe a vyjadrujú sa o duchovne ako o niečom, do čoho sa vyznajú. A ešte k tomu pridávajú vlastné špekulácie. To nie je príliš rozumné a už vôbec nie je rozumné takým ľuďom veriť.

Poznám tiež ľudí, ktorí veria ľuďom, ktorí majú síce teoretické poznatky o duchovne, ale sami duchovný život nepraktizujú. Je riziko, že tieto poznatky bez praxe môžu byť obmedzené, alebo priam zcestné a nesprávne pochopené. Ak sa chcem o duchovne dozvedieť viac, budem počúvať človeka, ktorý síce má niečo načítané, ale nepraktizuje, alebo budem počúvať človeka, ktorý sa venuje duchovnému životu aktívne a vidím na jeho živote výsledky? Aj materialista môže pekne rozprávať o duchovne čo sa naučil z kníh s troškou vlastnej špekulácie ako to už býva. Môže to znieť všetko logicky… Ale keď sa pozriem na jeho život, ako žije, môžem si rozmyslieť, či mu to všetko zhltnem aj s navijakom.

Porovnaj slová a činy

“Vodu káže, víno pije.” – to je častý úkaz. Poznám ľudí, ktorí niečo hovoria, ale ich slová nekorešpondujú s ich skutkami. Sám mám s tým občas problém. Ak budeme veriť takýmto ľuďom, budeme podvedení. Ak nechceme byť podvedení, musíme vyhľadať osoby, ktorých slová súladia so skutkami. Ale opäť pristupovať k tomu opatrne s inteligenciou a s kritickým myslením a neveriť slepo. Často sa stáva, že všetko znie krásne logicky a zdá sa to byť pravdivé. Ale opak môže byť pravdou. Preto treba byť neustále na pozore a neustále spochybňovať a ideálne si to overiť v praxi. Akonáhle to budeme mať v praxi overené, alebo vyvrátené, už nás nikto nepresvedčí o opaku. Môže si hovoriť kto chce, čo chce.

Keď počujem rozprávať o duchovne ľudí, ktorí nepraktizujú duchovný život, neverím im ani slovo. Nemajú praktickú skúsenosť a tak nemôžu vedieť o čom to celé je. Navyše keď vidím ako žijú, hovorí to za všetko. Keď však vidím, že niekto praktikuje duchovný život dlhé roky a vidím na jeho živote výsledok, ktorý s tým korešponduje, takú osobu som ochotný nasledovať. Ale nie slepo. Opäť kriticky a overiť si to, čo hovorí. Akonáhle vypneme kritické myslenie, je veľké riziko, že sa staneme obeťami podvodu a slepo nasledujúcou ovečkou. Kritické myslenie je preto veľmi dôležité.

Keď som išiel žiť do chrámu Hare Krišna, zopár ľudí si myslelo, že som sa stal obeťou manipulácie a slepo veriacim a verím všetkému, čo mi v chráme povedia a to opakujem a nemám vlastný rozum. Naozaj, toto si niektorí ľudia myslia… domnienky sú u niektorých jedincov veľmi silné a prekrývajú realitu. Bohužiaľ. Pritom som len uviedol do praxe teoretické poznatky, ktoré som sa dozvedel od oddaných Krišnu a na vlastnej koži som pocítil výsledok a zistil, že je to naozaj tak, ako sa píše v knihách. Samozrejme ani z ďaleka nemám zrealizované úplne všetko, ale zatiaľ to, čo som pocítil na vlastnej koži, korešponduje s tým, čo sa píše v knihách ako Bhagavad-gíta a Šrímad-bhágavatam. Nevnímam to preto ako slepé nasledovanie a slepú vieru. Keď však niekomu uverím bez toho, aby som si to overil, to je slepé nasledovanie a slepá viera.

Keď ti poviem, že som dosiahol nejaký výsledok a keď budeš robiť to, čo som robil ja, dosiahneš ho tiež, uveríš mi? Keď ti niekto povie, že keď budeš robiť to, či ono a dosiahneš tamto, ale sám ten výsledok nedosiahol, uveríš mu?

Sám si vyberáš komu a čomu veríš a sám sa rozhoduješ či si to aj overíš. Pristupuj k poznatkom opatrne a hlavne s rozumom, kriticky. Tak eliminuješ šancu, že budeš podvedený.

Prajem veľa šťastia,

Hare Krišna!