Kurzy sebarozvoja, knihy a iné spôsoby sú fajn, ale zostávať pri nich a užívať si šťastný život nestačí. Treba ísť ešte ďalej…

V dnešných mnohých kurzoch, knihách a iných spôsoboch sebarozvoja vidím o čo všetkým ide – o lepší život – aby si mohli viac užívať, napĺňať túžby a byť viac šťastní. Takéto šťastie však nie je skutočné šťastie. Je to šťastie, ktoré je stále závislé na niečom dočasnom a neskôr, keď toto dočasné pominie, šťastie strieda nešťastie.

Niektoré cesty učia ako dosiahnuť vnútorné šťastie a harmóniu. To je všetko pekné, ale učia tiež ako prekonať smrť, choroby a starnutie? Nikto nechce zomrieť, a opustiť všetko, čo za svoj život vybudoval, ale musí… Týmto problémom sa venuje málokto.

Viac peňazí

Pomerne dosť kurzov sebarozvoja sa zaoberá získaním viac peňazí. Prečo? Lebo autori kurzov vedia, že ľudia bažia po peniazoch, ktoré im umožnia zrealizovať ich túžby. A tak lákajú ľudí – naučíme vás ako získate viac peňazí a budete šťastnejší, alebo naopak – naučíme vás ako byť šťastnejší a získate viac peňazí. Ako pozitívne myslieť, pritiahnuť si po čom túžite atď…

Aký je výsledok? Aj keď sa ľudia naučia pozitívne myslieť a naozaj budú schopní zarobiť viac peňazí, aj tak ich použijú pre naplnenie svojich túžob a tak sa ešte viac zapletú do spletitých následkov svojich činov – karmy.

Sebectvo

Ľudia môžu byť šťastní koľko chcú, mať kopy peňazí a majetku, ale čo z toho keď to všetko majú len pre seba a nedokážu sa s tým podeliť? Jasné, na kurze sa možno dozvedia, že na to, aby mohli dostať, sa musia naučiť najskôr dávať. Lenže kým nenastane zmena vedomia, tí ľudia možno dajú, ale opäť za sebeckým účelom – aby oni niečo získali.

Čo je zlé so sebectvom?

V podstate nič. Pokiaľ nie je rozšírené po celej planéte ako mor. V tom prípade je so sebectvom spojený obrovský rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Bohatí majú milióny a miliardy a chudobní takmer nič.

Raz jeden motivátor na svojej prednáške povedal: “Chcete vedieť ako som zarobil milión? Je vás tu 1000 a každý z vás dal za túto prednášku 1000 dolárov. A mám milión…”

Zmyslový pôžitok

Pokiaľ používame kurzy a knihy o sebarozvoji na to, aby nám priniesli väčší zmyslový pôžitok, v konečnom dôsledku aj tak nebudeme spokojní. Na chvíľku nás naplnenie našich materiálnych túžob uspokojí, ale zmyslový pôžitok v konečnom dôsledku prináša nešťastie. Chvíľu si užívame a potom trpíme. Tak to je nastavené v hmotnej prírode a nijak to nezmeníme. Jedine, že by sme sa dokázali oslobodiť od túžby po zmyslovom pôžitku. Jedine tak môžeme byť skutočne šťastní. Lenže toto vás na bežných kurzoch a v knihách o sebarozvoji nenaučia. Lákajú vás na väčší zmyslový pôžitok, lákajú vás do jamy levovej.

V dnešnej spoločnosti je to častokrát tak, že slepci vedú slepých. A tak nikto nikomu reálne nepomôže. Iba sa to javí ako pomoc. Väčší zmyslový pôžitok spôsobuje len väčšie zaplietanie sa v hmotnom svete a následne väčšie utrpenie – choroby, starnutie, strata blízkych, smrť…

Reálna pomoc

Reálnu pomoc poskytujú tí, ktorí učia ako sa veci reálne majú. Reálna pomoc je oslobodiť ľudí od túžby po zmyslovom pôžitku. Kto takúto reálnu pomoc poskytuje? V dnešnom svete málokto. Väčšina si chce užívať zmyslový pôžitok nevediac o následkoch takéhoto konania. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí sa vydávajú za duchovných vodcov a učiteľov sú pripútaní k hmotnému zmyslovému pôžitku a vedú k tomu aj svojich nasledovateľov.

Vyslobodenie

Skutočná pomoc, skutočné vyslobodenie zo všetkých útrap je zbavenie sa túžby po zmyslovom pôžitku.

Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier. [BG 2.71]

Takýto stav vedomia sa dá dosiahnuť jedine keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Napríklad cestou Bhakti yogy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.

Skutočnosť je taká, že ak sa budeme oddávať zmyslovému pôžitku a snažiť sa napĺňať naše hmotné túžby, takýmto spôsobom nedosiahneme skutočné šťastie, ale len šťastie prchavé, ktoré vystrieda nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Ak chceme byť skutočne šťastní a naplniť zmysel ľudského života, musíme sa vydať cestou sebarealizácie a zistiť tak aká je naša skutočná identita a prirodzenosť. Cesta sebarozvoja – navštevovanie kurzov a čítanie kníh ľudí, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku nám pomôžu naplniť naše hmotné túžby a dosiahnuť tak materiálne, dočasné šťastie, ale nepomôžu nám vymaniť sa z útrap hmotného sveta. O všetko, čo nás momentálne obklopuje a o čo sa silou-mocou snažíme nás pripraví smrť. To je holý fakt. A tento fakt je dobré mať neustále na pamäti. Jediné, čo si so sebou po smrti berieme, je naše vedomie. A keď je vedomie plné hmotných túžob, musíme sa znovu zrodiť v takom tele, ktoré nám umožní tieto túžby naplniť.

Cesta sebarealizácie

Védske spisy ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam nám prinášajú hlboké poznanie o živote a smrti a tiež o večnom živote, ktorý môžeme dosiahnuť jedine vtedy, keď sa oslobodíme od hmotných túžob. Aby sme dosiahli stav vedomia bez hmotných túžob, musíme prijať proces očistenia vedomia. Musíme medzi svoje každodenné činnosti zaradiť činnosti pre očistenie vedomia ako napríklad činnosti, ktoré spomínam v článku “Bhakti yoga” a tiež v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Praktikovaním týchto činností môžeme naše vedomie očistiť od hmotných túžob, ktoré nás len zaplietajú v tomto svete a vyvinúť chuť vykonávať duchovné činnosti, ktoré nás naopak oslobodzujú z hmotnej existencie.

Ľudský život je veľmi vzácny a je škoda ho nevyužiť na sebarealizáciu a ostať len pri sebarozvoji a lepšom zmyslovom pôžitku, ktorý nám ponúkajú súčasné kurzy a knihy o sebarozvoji. Sebarozvoj je fajn, ale nie je to konečný cieľ ľudského života. Dá sa ísť ešte ďalej…