Aby sme zistili, či existuje duša, nemusíme robiť zložité vedecké výskumy, ktoré aj tak nemusia nič dokázať. Stačí keď budeme pozorovať život a svoje okolie.

Fatamorgána šťastia

Ľudia pohrúžení v telesnom poňatí života – Ja som telo a všetko čo prináša pôžitok telu je šťastie nikdy nie sú trvale šťastní. Neustále sa ženú od jedného pôžitku k druhému. Jeden pôžitok vyprchá a hneď sa musia hnať za ďalším aby zase cítili akési šťastie, akýsi dočasný pôžitok. Takto žije drvivá väčšina ľudí a to považujú za šťastný život.

Je to však skutočne šťastný život alebo len otroctvo telu a zmyslom?

Duchovný život

Keď sa pozrieme na ľudí, ktorí majú serióznu dennú duchovnú prax – či už sú to buddhisti, kresťania, moslimovia, oddaní Krišnu, ktorí vážne praktikujú duchovný život, môžeme vidieť že ich hodnoty, charakter, túžby a životný štýl sú odlišné ako majú materialisti, ktorí považujú za svoje JA svoje telo.

Kto pochopí, že existuje aj duchovná sféra života a že práve duchovný život a duchovná identita sú tie skutočné a to, čo žijeme v hmotnom svete je dočasné a iluzorné, prenikne do hlbšieho pochopenia života.

Drvivá väčšina ľudí v dnešnej dobe považuje duchovný život a duchovné náuky za zbytočnosť. Myslia si, že peniaze a zmyslové pôžitky stačia ku šťastiu a tak sa za nimi ženú hlava-nehlava a mnohí z nich končia s drogovými závislosťami, na psychiatrii a nebodaj spáchajú samovraždu, pretože už to so svojou šialenou mysľou nedokážu vydržať.

Autentické duchovné náuky nás učia, že nie sme telo ani myseľ. Myseľ si môže vymýšľať čo chce, koľko chce, ale to nie sme my. Môžeme to pozorovať v každodennej meditácii. Koľko myšlienok počas meditácie myseľ samovoľne vyprodukuje bez toho aby sme sa o to vedome snažili. Myseľ si ide svoje aj keď nechceme, aj keď sa snažíme nemyslieť, myseľ generuje myšlienky takmer neustále. Vďaka meditácii môžeme pochopiť, že nie sme myseľ.

Duša

Duša – naša pravá večná duchovná podstata. Existuje množstvo teórií o duši a o tom ako a prečo sa ocitla v hmotnom svete. Šrímad Bhágavatam učí, že pôvodný domov duše je duchovný svet kde večne slúži Bohu a je v tejto službe neustále blažená. Duša má však večnú čiastočnú nezávislosť a môže sa rozhodnúť či chce slúžiť Bohu v duchovnom svete alebo zatúži čo i len trochu byť ako Boh a to je začiatok jej pádu do hmotného sveta. Túžba vládnuť, panovať, užívať si. Vidíme, že v hmotnom svete majú tieto túžby všetci vrátane zvierat. V zvieracej ríši sú tieto túžby obzvlášť viditeľné, ľudia sa ich snažia rafinovaným spôsobom zakrývať, ale u mnohých sú tieto túžby tak výrazné, že ich nemožno zakryť žiadnou kamufláciou.

Aby sme mohli zistiť či existuje duša, musíme zistiť aká je prirodzenosť duše. Čo teší dušu? Služba a pomoc. Keď sa duša v hmotnom tele snaží o sebecký pôžitok, nie je z toho šťastná a trpí, cíti úplnú prázdnotu. Keď však svoj čas a prostriedky využije v službe druhým, v službe Bohu, v snahe spojiť sa s Bohom cez službu, zrazu cíti naplnenie, ktoré jej nedokáže dať žiadne množstvo zmyslového pôžitku. Zmyslový pôžitok dáva dočasný, prchavý pocit šťastia a následný pocit prázdnoty. Vždy keď sa snažíme užívať si sex, drogy a kadejaké iné telesné pôžitky, následne prichádza pocit prázdnoty. Preto nie je možné byť šťastný cez zmyslové pôžitky. Tí, ktorí sa o to snažia touto cestou sa zvyčajne nakoniec zbláznia, alebo trpia natoľko, že im neostane nič iné len obrátiť sa k Bohu alebo spáchať samovraždu. Tak to je.

Jednať ako duša

Keď sa naučíme o duši od tých, ktorí o duši vedia a žijú ako duše, môžeme sa takisto naučiť jednať ako duša a byť trvale šťastní. Činnosti, ktoré tešia dušu, neprinášajú prázdnotu ale naplnenie. Činnosti, ktoré nás spájajú s Bohom, pomáhajú druhým, prinášajú duši príjemný pocit šťastia a naplnenia – skutočného zmyslu života.

Nestačí sa dozvedieť, že sme duša a žiť ako keby sme boli telo. Mnohí ľudia tak žijú. Vedia o duši, vedia že sú duša, ale celý svoj život venujú telu a mysli. To je veľká škoda. Mnohí ľudia, ktorí vedia o duši, nežijú pre druhých ale stále žijú pre seba, sebeckým spôsobom života a tak sa snažia byť šťastní. Načo nám však budú všetky získané pôžitky a majetky na konci života? Nebolo by lepšie využiť svoj život v prospech druhých v rámci svojich možností? Nie je oveľa najplňujúcejšie pomáhať druhým ako žiť len pre seba?! JA, JA, JA, MOJE, môj pôžitok! Pozrime sa kam táto mentalita doviedla ľudstvo – vojny, konflikty, sebevraždy, psychické problémy, závislosti, bezdomovectvo a množstvo ďalších problémov. Toto chceme? Chceme žiť v takejto spoločnosti kde každému ide len o seba a svoj prospech a pôžitok? Kde každý len zarába peniaze pre seba a druhým nedá nič? Možno len niečo málo? Naozaj chceme takto žiť a byť veľkí sebci? Alebo sa môžeme naučiť žiť inak, oveľa lepšie, štedrejšie, láskyplnejšie, šťastnejšie, naplňujúcejšie… žiť ako duša, nie ako telo.

Písma o duši

O duši sa môžeme dočítať do nejakej miery v Bibli a Koráne, ale v týchto písmach je o duši veľmi obmedzené poznanie. Bhagavad-Gíta ponúka oveľa obšírnejšie poznanie o duši a Bohu a ich vzťahu.

Ešte obšírnejšie poznanie ponúka Šrímad Bhágavatam, ale na začiatok stačí keď porozumieme Bhagavad-Gíte a budeme sa snažiť aplikovať poznanie Bhagavad-Gíty v živote. To nám zmení život na nepoznanie. Nie len že budeme šťastnejší a naplnenejší, ale náš charakter a naše vedomie budú oveľa čistejšie a už nám viac nepôjde len o seba. Aj keď máme v živote mnoho povinností, budeme hľadať spôsoby ako pomôcť druhým aby sa aj oni mohli dozvedieť o duši a žiť šťastnejší, láskyplnejší a naplňujúcejší život.

Kto pochopí a aplikuje poznanie Bhagavad-Gíty vo svojom živote, má zaručené, že bude mať lepší život ako doteraz. Pretože poznanie Bhagavad-Gíty pochádza od Krišnu a je vysvetlené jeho veľkým oddaným Šrilom Prabhupádom, ktorý cestoval z Indie do Ameriky keď mal 69 rokov a nasledujúcich 12 rokov strávil cestovaním po celom svete a šírením poslania Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu, ktorý ponúka ešte obšírnejšie poznanie ako Bhagavad-Gíta. Poznáte niekoho, kto v tak vysokom veku cestoval po celom svete a snažil sa ostatným priniesť osvietenie duchovným poznaním? A podarilo sa mu to? Kto nesedel len na zadku a neužíval si, ale obetoval svoje pohodlie v prospech druhých v tak vysokom veku… neskutočné.

Máme na výber

Máme na výber žiť život len pre seba, alebo hlavne pre seba, alebo použiť svoj život pre prospech druhých a naplniť tak potreby duše. Duša nikdy nebude šťastná keď budeme jednať len pre uspokojenie tela. Je to ako keď leštíme klietku vtáka ale vtáka v klietke nekŕmime – zomrie od hladu. Duša zomiera od hladu a trpí keď jednáme len pre sebecký zmyslový pôžitok. Môže z toho zošalieť, dostať depresiu a pod.

Návšteva chrámov

Keď nevieme o duši, neostáva nám nič iné, len uspokojovať telo a to považovať za šťastie. V škole nás o duši nenaučia, po škole tiež nie. Ak chceme vedieť o duši, musíme sa o dušu sami zaujímať. Môžeme navštíviť rôzne chrámy – kresťanské, budhistické, moslimské, hinduistické,… a načerpať duchovnú atmosféru a zistiť kde sa cítime najlepšie. Jedna skúsenosť je oveľa viac ako tisíc slov. Môžeme čítať roky rokúce teóriu ale bez praxe nie sme schopní pochopiť o čom sa vlastne píše. Bez skúseností, bez zážitkov nemožno vedieť. Preto odporúčam každému zdvihnúť zadok a ísť za skúsenosťami, za zážitkami, zažiť a vedieť, nezostávať len na suchej teoretickej úrovni. Navštíviť rôzne chrámy, rôzne komunity, snažiť sa pochopiť rôzne učenia a vybrať si to najlepšie pre dušu.

Želám veľa šťastia v hľadaní svojej duchovnej cesty!

Ja som ju našiel v učení Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu, vo vedomí Krišnu, ktoré je logické a praktické aj v súčasnej dobe a oveľa obsiahlejšie ako akékoľvek dostupné duchovné učenie, minimálne na západnej pologuli. Odkazy na chrámy dávam nižšie:

Chrámy ISKCON v ČR

http://www.krisnuvdvur.cz/
https://nitainavadvipacandra.cz/
https://bhavan.cz/
https://gokula.cz/
http://www.harekrsna.cz/centra

Chrámy ISKCON v SR:

https://ekacakra.sk/
https://goloka.sk/
https://iskcon.sk/

Haré Krišna!