“Som Slovák a nemám rád Maďarov”, “Som Rus a nemám rád Američanov”, “Som kresťan a nemám rád gayov”. Neznie vám to hlúpo? Skúsme teraz na inú nôtu: “Som človek a mám rád všetkých ľudí, všetky živé bytosti a prírodu.” Možno až teraz vám to znie hlúpo. No v skutočnosti je to to, k čomu by mali ľudia dospieť. Predstava ideálneho sveta. Sveta bez hraníc, náboženstiev, národov, násilia, nenávisti, jednoducho raja na Zemi.

Ľudia ľuďom

Dnešný svet a zmýšľanie ľudí funguje tak, že obdaruvávame len svoju rodinu a priateľov. Niektorí majú problém rozdávať sa rodine aj priateľom, myslia iba na seba. Mizivé percento ľudí prispieva na charitu a rozdáva sa aj iným ako len rodine a priateľom. Ježiš vravel: “Miluj blížneho svojho ako seba samého”. No pod pojmom “blížneho svojho” si veľa ľudí predstaví rodinu a priateľov. To je obmedzené a nesprávne zmýšľanie.

Ježiš rozpráva jedno veľmi pekné podobenstvo:

Ježiš povedal: “Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” On odpovedal: “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!” (Lk 10,30-37)

Je teda potrebné pochopiť a prijať, že náš blížny je každý človek, ba dokonca každý živý tvor. Máme súcit s ranenými ľuďmi aj zvieratami a mali by sme mať s nimi súcit a pomáhať im vždy, keď to potrebujú. Lebo raz sa sami ocitneme v núdzi a budeme potrebovať pomoc.

Čo sa tu oháňaš Ježišom?

Ono, keď sa človek zamyslí nad Ježišovymi slovami, tak dospeje k záveru, že takto by mal fungovať ideálny svet. Keby Ježiš nebol vykresľovaný ako syn boží, možno by jeho slová dokázalo prijať viac ľudí a nebrali by ho ako len nejakú fiktívnu postavu z Biblie.

Prečo sa ľudia neriadia Ježišovymi slovami?

Toto mi je zatiaľ záhadou a nemám na to jednoznačnú odpoveď.  Možno preto, lebo nie je také jednoduché sa nimi riadiť, možno preto, lebo ich chápu nesprávne, alebo ich nedokážu pochopiť vôbec. Možno ich ani nechcú pochopiť a myslia si aký super život si žijú. Možno o nich ani nevedia. A ak aj vedia, tak ich neberú vážne. Veď kto by už len bral vážne slová pre mnohých fiktívnej postavy spred dvetisíc rokov?

Jednota

V skutočnosti neexistujú žiadne hranice, žiadne národy, žiadne štáty, žiadne náboženstvá. To všetko si vymysleli ľudia ako prostriedok moci. V skutočnosti sme všetci ľudia bez rozdielu. Akonáhle sa zbavíme myšlienky, že patríme k nejakej rase, národu, či náboženstvu, zistíme, že sme si všetci rovní. Začneme vnímať viac jednotu. A ako sa hovorí, v jednote je sila. Keby sa celé ľudstvo zjednotí, mohlo by dosiahnuť oveľa, ale oveľa viac ako keď si vytvára umelo hranice.