Súčasná spoločnosť sa považuje za civilizovanú, ale mne to tak nepríde. Príde mi, že ľudia sú príliš zaslepení technologickým a hospodárskym pokrokom a zabudli na ľudskosť.

Ničenie prírody

Kým ľudia žili v súlade s prírodou, nemali také problémy so záplavami, zemetraseniami, hurikánmi a inými prírodnými katastrofami. Ľudia svojimi úžasnými vynálezmi a svojim počínaním narušujú prirodzené fungovanie prírody a potom sa čudujú, že prírodné katastrofy sa objavujú častejšie. Niektorí ľudia to už dokazujú a poukazujú na to, no aj tak ich ešte mnohí ľudia neberú vážne a naďalej tieto problémy ignorujú a ničia, alebo v nevedomosti podporujú ničenie prírody.

Našťastie je tu aspoň pár ľudí, ktorým ničenie prírody nepríde ako normálne a snažia sa s tým niečo robiť.

Bitúnky

Ľudská vynaliezavosť a nenásytnosť nemá hraníc. Kedysi ľudia chovali zvieratá v pomerne ľudských podmienkach a keď prišiel ich čas, bola zabíjačka. Kedysi ľudia nejedli mäso každý deň ako je tomu teraz. Mäso mali možno raz do týždňa na nedeľný obed. Dnes sa však pre mäso chovajú a zabíjajú miliardy zvierat nehumánnym spôsobom. Keby ľudia poznali celý proces ako sa mäso dostáva na ich tanier, asi by mnohým nechutilo. Tak ako prestalo chutiť aj mne, keď som sa dozvedel čo je vlastne mäso a ako fungujú veľkochovy a bitúnky. Mnohí ľudia pred tým zatvárajú oči a jednoducho nechcú vedieť čo sa deje vo veľkochovoch a v bitúnkoch. Nechcú radšej vedieť čo jedia, pretože tušia, že to nie je pekné. No aj tak si naďalej vychutnávajú mŕtvoly z bitúnkov ako najväčšiu pochúťku. Je mi z toho na grcanie.

Našťastie si stále viac ľudí uvedomuje ako funguje mäsový priemysel, aké sú zdravodné dopady nadmerného jedenia mäsa a podľa svojich možností obmedzili jedenie mäsa, alebo ho úplne vynechali z jedálnička.

Priemysel

Keď vidíte obrovské dymiace komíny, čo to vo vás vyvoláva? Je to niečo normálne a prirodzené v súlade s prírodou?

Autá

Auto je fajn vynález. Až do momentu kým každá rodina nemá aspoň 2 autá a cesty nie sú upchaté a ovzdušie zamorené smogom.

Kedysi ľudia chodili pešo, alebo na koňoch a na vozoch ťahaných koňmi a nemali problém. Veľké vzdialenosti prekonávali viac dní, ale aspoň neznečisťovali prostredie a neboli upchaté cesty. Ľudia kedysi necestovali tak, ako dnes. Nepotrebovali to. Ani dnes by to nepotrebovali, keby žili prirodzenejšie.

Život v meste

Život v meste nie je pre človeka prirodzený. Mestá pôsobia na ľudí príliš rušivo. Ako sa môže človek cítiť dobre v betónovej džungli, keď jeho prirodzenosť je žiť v spojení s prírodou? Každý sa cíti dobre v prírode. Mnohí ľudia chodia aspoň cez víkendy do prírody načerpať to, čo im chýba – kľud. Ľudia v mestách nemajú kľud. Mnohí sú každý deň pod tlakom a žijú v neustálom strese. Z toho vznikajú akurát choroby.

Mnohí ľudia sa v súčasnej dobe vracajú späť do prírody. Uvedomujú si neprirodzenosť miest a chcú žiť v čo najprirodzenejšom prostredí. Človek sa cíti úplne inak, keď ráno vstane, výjde na záhradu, alebo do lesa a počuje zvuky prírody ako keď ráno vstane, otvorí okno, počuje veľký ruch a vidí len ako sa ľudia neustále niekam ponáhľajú.

Ľudí vyhnal do miest industrializmus. V mestách vznikli veľké fabriky, ktoré ľudí nalákali na peniaze a možnosť mať sa lepšie. Lenže ľudia už teraz zisťujú, že to bola pasca a vracajú sa späť k prirodzenému spôsobu života na farmách, kde majú v podstate všetko, čo potrebujú k životu.

Individualizmus

Rodiny a komunity žili v minulosti viac pohromade a navzájom si pomáhali. Dnes je akýsi zláštny trend individualizmu, ktorý spôsobil to, že ľudia už nežijú pohromade v početných niekoľkogeneračných rodinách, ale za rodinu sa považuje otec, matka a deti. Ak jeden z rodičov, alebo obaja stratia prácu a nemajú úspory, je to veľký problém. Alebo ak sa človeku stane úraz a je odkázaný žiť z invalidného dôchodku, má čo robiť, aby dokázal prežiť. V súčasnej spoločnosti môžeme vidieť bezdomovcov a veľkú biedu. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že ľudia nemajú od koho dostať pomocnú ruku, pretože takmer každý hľadí len na seba a svoje potreby. Môžeme na vlastné oči vidieť kam to dotiahol tento trend individualizmu. Často už ani rodinní členovia si nedokážu pomáhať navzájom, pretože každý ťahá za seba a často si nemôže dovoliť živiť pár ľudí navyše.

Rozbiť spoločnosť na najslabšie články bol možno zámer. Ľudia sa tak stávajú bezbrannejšími a závislejšími na systéme. Našťastie sa niektorí ľudia spamätávajú a budujú komunity, v ktorých je spoločné fungovanie a vzájomná pomoc na bežnom poriadku.

Je toho oveľa viac, čo je zvláštne na tejto spoločnosti. No body obsiahnuté v tomto článku by mali stačiť, aby sa ľudia mohli aspoň trochu zamyslieť, či spoločnosť ide správnym smerom.