Zvaľovanie viny na ostatných a neschopnosť priznať si chybu a pozrieť sa na seba, je bežný jav u mnohých ľudí. Keď si uvedomíme, že zvaľovaním viny na iných nič nevyriešime, môžeme sa posunúť v živote kúsok ďalej. Môžeme hľadať príčinu svojich problémov v sebe.
On je hnevlivý, ona je žiarlivá, on je taký, ona je taká… ale aký som ja?! To už málokto vidí.
Vonkajšia realita je obraz nás samotných
Je to možno na začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale všetko, čo sa nám v živote deje, si priťahujeme sami svojim nastavením vedomia a podvedomia. Vonkajšia realita je len odraz nášho vnútra. Kým budeme hľadať problémy a vinníkov vo vonkajšej realite a snažiť sa to vyriešiť tam, nevyriešime v konečnom dôsledku nič, pretože sa nám to bude vracať kým to nevyriešime v sebe. Jediné spoľahlivé riešenie je pozrieť sa úprimne do seba a zistiť čo spôsobilo to, že som si pritiahol tieto situácie a týchto ľudí do života. Keď v sebe nájdem tú príčinu, pokúsim sa ju v sebe vyriešiť a voilá – vonkajšia realita sa zmení. Buď tí ľudia odídu z môjho života, alebo sa udeje nejaká iná zmena a pritiahnem si znovu ľudí, ktorých potrebujem pre svoj rast a môžem riešiť v sebe ďalšie veci.
To je celá veda. Ľahko sa to hovorí, už ťažšie sa to uvádza do praxe, ale toto je pre mňa najúčinnejší spôsob zmeny.
Predstavme si naše vedomie a podvedomie ako projektor. Realita, ktorú vidíme, je obraz, ktorý projektor zobrazuje. Kým sa budeme snažiť zmeniť obraz, moc toho nezmeníme, však? Musíme zmeniť film, ktorý je v projektore. Vtedy sa zmení aj obraz. Musíme zmeniť samých seba ak chceme zažívať inú realitu, iný život. Je dobré sa naučiť hľadať príčinu v sebe a riešiť ju v sebe bez toho, aby sme zvaľovali vinu na ostatných. Môže sa to zdať byť ťažké a nepochopiteľné, ale praxou zistíme, že sa to dá a je to naozaj tak.
Keď zmeníme seba, zmeníme svoju realitu.
Dopraj si chvíľu na seba, aby si sa mohol ponoriť do seba a prísť na to, prečo sa všetko toto deje. Príčina je v nás. A je len a len na nás, aby sme ju vyriešili. Nikto to za nás nespraví.
Neviem prečo, ale mám nutkanie napísať o prehnane pozitívnych ľuďoch a mojej skúsenosti s nimi. Stretol som zopár extrémne pozitívnych ľudí, o ktorých by som nepovedal, čo z nich neskôr vylezie.
Pretvárka
Žijeme v dobe kali – v dobe hádky a pokrytectva a môžeme to vnímať v každodennom živote. Dokonca aj na sebe keď sme dostatočne k sebe úprimní.
Mal som možnosť spoznať zopár ľudí, ktorí boli vysmiati od ucha k uchu a vyzerali byť šťastní a velice pozitívni. Ale ako som neskôr zistil, šťastní a v pohode sa iba tvárili. Keď som ich spoznal bližšie, zistil som, že nie sú až tak v pohode a majú veľa nemalých problémov, ktoré sa pred ostatnými snažia zakryť svojou prehnanou pozitivitou. Na jednom človeku som to prekukol hneď, ale na ďalších mi trvalo chvíľu dlhšie kým som narazil na ich temné stránky. Tak ako sa tvárili prehnane pozitívne, tak ukrývali v sebe na druhej strane extrémnu temnotu, z ktorej išiel až mráz po chrbte.
Bolo to pre mňa prekvapujúce, pretože som nikdy predtým nič podobné nezažil. Ako môže z tak pozitívneho človeka vyliezť toľká negativita? Veľmi som sa čudoval.
Ale pochopil som.
Človek, ktorý k sebe nie je úprimný, nie je úprimný ani k ostatným a pretvaruje sa. Potom si k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa tiež pretvarujú a neskôr zažíva nemilé prekvapenie. Pane Bože, veď ty nie si vôbec taký, ako si sa prezentoval. A zvaľujú vinu na druhých a neuvedomujú si, že sami sa prezentujú takí, akí nie sú. Skrývajú v sebe svoje temné stránky, nechcú si ich priznať a nechcú, aby vyšli najavo. Avšak skôr, či neskôr najavo vyjdu. Prirodzenosť na seba nenechá dlho čakať.
Zrkadlenie
Pochopil som, že v období kedy som spoznal ľudí v pretvárke, som bol taký istý. Sme opäť pri základnom princípe života – zrkadlení. Nechcel som si priznať svoje temné stránky (resp. som si ich nebol ani vedomý) a potláčal som ich do úzadia. A tak som potreboval stretnúť podobných ľudí, aby som si to uvedomil.
Život nám celý čas len nastavuje zrkadlo nás samotných. Všetky tie situácie a všetci ľudia, ktorých stretávame, sú len odrazom nás samotných. Pokiaľ nie sme schopní prijať tento odraz, zvaľujeme vinu na ostatných – on je taký, ona je taká, on/ona za to môže… Áno, on je taký, ona je taká, ale už si neuvedomujeme akí sme my. Ježiš to krásne vysvetľuje slovami [LK 6:41-42]:
“Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,’ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.”
V prvom rade si musíme priznať, že sme pokrytci. Tvárime sa, že sme lepší ako v skutočnosti sme. Keď však získame viac pokory, už sa viac nebudeme musieť pretvarovať a skrývať svoje temné stránky. Dokážeme si ich uvedomiť a pracovať s nimi. Dokážeme byť k sebe úprimní – dobre, naozaj som taký, teraz čo s tým môžem urobiť? Môžem to nejako zmeniť? Vtedy začína skutočná práca na sebe.
Často máme tendenciu obhajovať si svoje správanie aj keď svojim správaním ubližujeme. Napríklad keď dá niekto niekomu facku, môže povedať: “Veď si to zaslúžil!”. Áno? Za čo si to zaslúžil? Ako môžeš rozhodovať kto si čo zaslúži? Keď sa na danú situáciu pozrie niekto iný, môže povedať, že facku si nezaslúžil. Tak ako to je?
Programy
Naše reakcie na rôzne situácie nie sme my. Sú to naše programy v podvedomí, ktoré sa v daný okamih spúšťajú a reagujeme podľa nich. Keď si tieto programy neuvedomujeme, považujeme svoje správanie za normálne. Veď je normálne dať niekomu facku pretože nás rozrušil… spustil v nás program, ktorý v nás vyvolal danú emóciu a reakciu. Veď je normálne žiarliť na svojho partnera keď sa pozrie na niekoho iného… veď je normálne každú chvíľu sa hnevať a prejavovať svoj hnev krikom a bitkou…
Normálne je to len vtedy, keď si človek neuvedomuje svoje programy, ktoré toto všetko spúšťajú. Akonáhle si začne uvedomovať svoje správanie, svoje programy, môže svoje správanie zmeniť, preprogramovať sa.
Preprogramovanie
Tak nejak prirodzene som si začal uvedomovať ako sa správam a začal som pozorovať svoje reakcie na rôzne situácie a uvedomil som si, že toto nie som ja, ale akýsi program, ktorý sa v daný okamih spúšťa. Mal som veľký problém s hnevom. Dokázal som sa rozhnevať kvoli úplnej maličkosti. Začal som si to uvedomovať a pozorovať kedy sa hnevám. Pýtal som sa samého seba prečo sa vôbec hnevám a často som prišiel na to, že je to úplná blbosť. No a táto blbosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti, pretože som mal v sebe program, ktorý to spúšťal. Postupom času som sa naučil s hnevom pracovať, uvedomovať si ho, pátrať po jeho príčine a vyriešiť si to v sebe. Týmto spôsobom som v sebe zmenil veľa programov, ktoré spúšťali hnev a už ma dokáže rozrušiť máločo. Ak ma niečo rozruší, môžem s tým zase na vedomej úrovni pracovať a zmeniť to v sebe.
Nemôžem zmeniť okolnosti a situácie, ale môžem zmeniť svoju reakciu.
A to je kľúčové uvedomenie.
Našu identitu, náš charakter a názory na život tvoria rôzne programy v podvedomí. Mnohé tieto programy sme zdedili od svojich predkov, alebo sme ich nevedomky nainštalovali počas života. Niektoré programy sú ako vírus a spôsobujú v našom živote iba problémy. Keď tieto programy prijímame za svoju súčasť a nechceme ich zmeniť, čudujeme sa prečo sa nám v živote dejú nepríjemnosti a ostatní sa čudujú prečo máme v sebe hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť a podobne.
Náš pôvodný softvér je čistý – bez akýchkoľvek vírusov. A môžeme ho opäť dostať do čistého stavu keď nainštalujeme kvalitný antivírus – keď začneme žiť vedome a používať ďalšie techniky na zlepšenie života. Môžete sa o nich dočítať v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”.
Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.
Odpor je vo mne
Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.
Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:
– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie. – A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.
Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.
Prečo vzniká odpor
Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.
Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.
Ako zmierniť odpor
Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.
Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.
Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.
Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.
Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.
V poslednom vzťahu som spozoroval až príliš veľkú podobnosť so vzťahom mojich rodičov. Správal som sa ako môj otec a priateľka sa správala ako moja mama. Jedna generácia za druhou zažíva to isté. Rodové línie majú v sebe zakódované tie isté programy, priťahujú si tie isté vzťahy, tých istých partnerov, stále dokolečka to isté. Aký mali vzťah naši rodičia, taký vzťah máme aj my. Podvedomie nám vyberá partnera aj keď sa nám môže zdať, že si ho vyberáme my vedome.
Keď sa však pozrieme na podobnosť našich partnerských vzťahov a vzťahu svojich rodičov, môže nám docvaknúť, že sa tu niečo opakuje. Nie len podobnosť vzťahov, ale aj vlastností, ktoré máme po rodičoch. Syn sa správa rovnako ako jeho otec, dcéra sa správa rovnako ako jej matka. Niektorí ľudia si myslia, že toto správanie majú dané a je nemenné. To je omyl. Je to len akási výhovorka, aby sa nemuseli meniť. V skutočnosti toho môžeme zmeniť veľa. To, že otec bol alkoholik a teraz som alkoholik aj ja, neznamená, že alkoholikom musím byť. Je to len podvedomý program, ktorý ma k tomu automaticky doviedol. Alkoholizmus, násilníctvo, hnev, žiarlivosť,… to všetko sú len programy, ktoré sa dajú zmeniť keď si človek začne uvedomovať samého seba a začne sa venovať sebarozvoju.
Pokiaľ žijeme nevedome, nechávame svoje podvedomie konať za nás a čudujeme sa čo sa to v našom živote deje. Keď sa však naučíme žiť vedome, začneme si uvedomovať podvedomé vzorce a môžeme ich začať meniť. Píšem o tom v článku „Cesta vedomého života„.
Dovolím si tu citovať Renu Uriel:
„Najít vzorce, které se opakují v daném rodu. Je to jako šachová hra, vždy je tam oběť a tyran v různých souvislostech, nebo podřízený a nadřízený,…. To se pak odráží i v konkrétních nemocech. Psala jsem o tom článek u svého rodu s vlastním příkladem, kde byly všechny ženy ponižované a týrané fyzicky, nebo psychicky a role mužů – tyranů, kteří často propukaly závislosti alkoholu a byly to diktátorské typy. Tento vzor se tradoval a na začátku mé cesty jsem i tento typ mužů přitahovala. Souvislosti jsou užší, než se zdá a po prvním uvědomění se začne rodová linie čistit. Je potřeba to uvidět, uvědomit si to, pojmenovat a následně vyměnit za nový vzor, kdy odmítnete pokračovat v této linii a vědomě si začnete svůj osud a život řídit svým srdcem, citem, duší… Vzít život do vlastních rukou, vypnout autopilota a začít si uvědomovat každý svůj čin, myšlenku a emoci. I vnímat typy lidí, které přitahujete do života. Mnoho napovídají o Vaších slabostech, nebo i síle.“
Toto presne vystihuje ako to vnímam ja. Začať si uvedomovať seba, svoje myšlienky, emócie a činy. Snažiť sa byť vedomý každej jednej maličkosti, vnímať ľudí, ktorých máme okolo seba. To nám môže o nás samotných napovedať veľmi veľa pokiaľ sme schopní to prijať. Špeciálne sú na to stavané partnerské vzťahy. Pokiaľ dokážeme byť vedomí vo vzťahu, môže nás to posunúť míľovými krokmi vpred. Keď si uvedomíme, že vzťahy sú len odrazom toho, akí sme my, dokážeme sa pozrieť do svojho najtemnejšieho vnútra a prijať to, čo sme tam našli a začať to čistiť. Sú na to rôzne techniky, niektoré z nich nájdete v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ a tiež „Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?„.
Toto čistenie karmy sa môže zdať spočiatku náročné a možno nemožné, ale keď sa naučíme žiť viac vedome, viac v pokore a láske a začneme vnímať prvé výsledky, budeme chcieť čistiť viac a viac, aby sme mohli žiť stále krajší a láskyplnejší život. Čistenie vedomia a podvedomia sa môže stať našou každodennou praktikou.
Je na nás, či si vyberieme život nevedomý, kedy nás riadi autopilot (podvedomie) a deje sa nám to isté, čo aj našim rodičom, prarodičom, praprarodičom,… a nevieme čo s tým. Alebo sa naučíme žiť viac vedome a môžeme tak prerušiť cyklus chorôb, závislostí, nefunkčných vzťahov a negatívnych vzorcov správania. Môžeme tak začať úplne novú rodovú líniu založenú na pochopení, láske a pokore. Je to len a len na nás. Túto prácu za nás naozaj nikto nespraví.
„Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.“
To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!
Vzťahy ako zrkadlo
Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.
Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.
Pokora a sebaprijatie
Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?
Pamätajte, že:
„Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.“
Dôležitosť samoty
Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.
Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.
Komunikácia
V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.
Ego
Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.
O egu si môžete prečítať v kategórii „Ego„. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.
Zhrnutie
Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.
Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.
Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.
Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:
Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.
Predtým, než čokoľvek vzniklo v tejto realite, existovala myšlienka, ktorá to vytvorila najskôr v mysli. Vynálezy, hudba, hudobné nástroje, technológie,… to všetko sú produkty myšlienok.
Tvorba reality
Myšlienka sama o sebe nestačí. Existujú myšlienky, ktorým veríme a myšlienky, ktorým neveríme. Hybná sila tvorby reality je viera a emócia s ňou spojená. Čím silnejšia viera a emócia, tým rýchlejšie sa myšlienka pretvorí do reality. Napríklad chcem o pár rokov postavať dom a mám silnú túžbu a vieru, že je to možné. Táto viera a túžba ma bude hnať k tomu, aby som naozaj ten dom postaval. Keď však vieru nemám, ale mám túžbu, nepôjde to tak jednoducho. Bez viery nachádzame mnohé prekážky. Viera je v pretváraní myšlienky do reality veľmi dôležitá.
Môžeme aj pozorovať v životoch úspešných ľudí ako dosiahli svoj úspech – mali vieru, že to dokážu. Keby si hovorili, že to nedokážu, nikam by ich to neposunulo.
Upevnenie viery
Ak máme slabú vieru, môžeme si ju upevniť tak, že si začneme zhmotňovať niečo menšie. Ak sa nám to podarí, získame vieru, že je to možné a môžeme zhmotniť oveľa väčšie veci.
Pred troma rokmi som zatúžil ísť do Indie. Veril som a vedel som, že do Indie raz pôjdem. A čo sa stalo po troch rokoch? Nachádzam sa na Bali, píšem tento článok a o 3 dni letím do Indie! A to je len jeden z mnohých príkladov kedy sa mi myšlienka a túžba pretvorila do reality. Veľa z toho, čo som chcel, som v živote už dosiahol. Pretože som mal dostatočne silnú vieru a túžbu.
Uverte, že je to možné a ono sa to stane.
Ak máte problém vytrénovať svoju myseľ, aby bola viac pozitívna a verila, prečítajte si článok „Zmena myslenia„. Keď zmeníte svoje myslenie, zmení sa vám život.
V súčasnej dobe je mnoho vzťahov nefunkčných a ľudia v nich nie sú šťastní. Tiež je tu pomerne dosť slobodných mamičiek, ktoré nemali to šťastie nájsť pre nich ideálneho partnera, alebo aspoň takého, ktorý sa k ideálu blíži.
Nebola to láska
Ako rýchlo vzťahy vznikajú, tak rýchlo aj zanikajú. Na začiatku vzťahu sú ľudia pobláznení zamilovanosťou a myslia si, že našli toho pravého. Po čase sa ukáže, že ich milovaný nie je taký dokonalý a úžasný ako si o ňom mysleli a začne im na ňom vadiť čoraz viac vecí. Tak ružové okuliare opadnú a nastáva krutá realita, ktorej je treba čeliť. Koho sme si k sebe pripustili, s ním by sme sa mali naučiť fungovať. Pokiaľ vidíme, že to nejde, že vo vzťahu nie je láska a rešpekt, nemá to zmysel a je lepšie sa rozísť, aby obaja mohli začať dýchať opäť slobodne.
Rešpekt
Ak jeden druhého nerešpektuje, hádaju sa a vznikajú vo vzťahu konflikty. Dokážu si ublížiť nie len psychicky, ale aj fyzicky. Keď dvaja vhupnú do vzťahu príliš rýchlo, nie je čas na to, aby si voči sebe vytvorili rešpekt a tak sa nerešpektujú a neskôr to vyústi do nemalých konfliktov.
Tolerancia
Každý sme iný a nemôžeme chcieť po druhom, aby bol presne podľa nášho obrazu dokonalosti. Ak nevieme jeden druhého tolerovať a chceme aby bol podľa nášho obrazu dokonalosti, vzťahu to neprospeje, ba práve ho to zabíja.
Tolerancia je preto vo vzťahu veľmi dôležitá!
Zvaľovanie viny na druhého
Vo vzťahu sú dvaja a aj na problémy vo vzťahu sú dvaja. Pokiaľ budeme zvaľovať všetku vinu na partnera, ako sa asi partner bude cítiť? Zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a keď to budeme robiť pravidelne, zabijeme tým náš vzťah.
Namiesto zvaľovania chyby sa snažme partnera pochopiť, buďme mu oporou a problém sa snažme vyriešiť spolu.
Aj napriek tomu, že teóriu ovládam, často nie som schopný ju uplatniť v praxi. Ak chceme mať lepšie vzťahy, musíme si najskôr spraviť poriadok vo svojom vnútri. A to je dlhodobá práca. Ale keď začneme na sebe makať, výsledok na seba nenechá dlho čakať. Naučiť sa nesúdiť, nezvaľovať vinu na iných, nechcieť aby boli podľa nášho obrazu a veľa ďalšieho… Hor sa do toho!
Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.
Jednoducho láska
Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.
Láska je slobodná.
Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.
V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?
Žiarlivosť
Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.
Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.
Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.
Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.
Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.
Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.
Príčina žiarlivosti
Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.
Tento strach môže tiež pochádzať z hlbokej rany v srdci z predošlých vzťahov. Ak je srdce ranené, nemožno sa do neho úplne ponoriť a cítiť lásku. Najskôr je potrebné ranu uzdraviť. Pokiaľ druhý z partnerov nie je ranený a je citlivý, dokáže svojho partnera previesť až k uzdraveniu rany v srdci. (Tento odsek pochádza od veľmi citlivej duše Marie).
V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.
Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.
Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.
Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:
Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?
Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?
Žijeme v neustálom zhone, neustále nás z každej strany zavaľujú povinnosti a požiadavky druhých – urob toto, urob hento, choď tam, musíš toto… STOP! Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Aspoň na pár hodín, alebo dní si dopriať pokoj a stať sa iba pozorovateľom, aby sme mohli zistiť v čom vlastne žijeme.
Neustály zhon
Neustály zhon ľudí udržiava v akomsi tranze a nedovoľuje im uvedomiť si ako vlastne žijú. A tak žijú stále rovnako a myslia si, že je to v poriadku lebo tak žijú aj ostatní.
Stop!
Stop zhonu. Stop povinnostiam. Aspoň na chvíľu. Staňme sa pozorovateľom a uvidíme to, čo sme doteraz nevideli.
Televízia
Zastaviť sa znamená tiež prestať pozerať televíziu a sledovať správy. Človek náhle zistí, že to k spokojnému životu vôbec nepotrebuje!
Zmaľované ženy
Ženy uverili, že keď budú zmaľované ako obrázok, že budú krásne. Lenže tak sa len vzďaľujú od svojej prirodzenosti a vytvárajú o sebe ilúziu pre samé seba aj pre ostatných. Niekomu sa zmaľované ženy páčia. To je v poriadku. Každý máme iný vkus. No keď žena zistí, že je krásna aj bez toho, aby bola zmaľovaná ako obrázok, vtedy bude skutočnou ženou a nie obrazom ženy, ktorý vytvorila súčasná spoločnosť.
Boj o prežitie
Ak ľudia žijú z mesiaca na mesiac, z ruky do huby, nemajú čas na seba ani na ostatných a už vôbec nie na uvažovanie nad tým, čo by mohli vo svojom živote spraviť, aby sa mali lepšie. A tak makajú a makajú ako také makaky a stále nemajú čas ani peniaze, ani uvedomenie. Je to smutné, ale je to tak. Mnohí ľudia sú uväznení v súčasnom systéme moderného otroctva. Bola im zobraná pôda, hlavný zdroj obživy a teraz musia bojovať o prežitie tým, že zarábajú peniaze, za ktoré si môžu zaplatiť strechu nad hlavou a potraviny, ktoré predtým mali z pôdy.
Samozrejme život farmárov nebol tiež jednoduchý, ale aspoň mali pôdu, ktorá im zabezpečovala obživu. Dnes keď človek nemá prácu, nemá peniaze a nemá z čoho žiť!
Ničenie prírody
Ľudia sa natoľko vzdialili od prírody, že prestali cítiť spojenie, ktoré s Matkou Zemou mali a tak jej dokážu nesmierne ubližovať a ničiť ju. Vytvárajú technológie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú užitočné, ale v konečnom dôsledku páchajú viac škody ako úžitku.
Odpútavanie pozornosti
Existuje toľko odpútavačov pozornosti, ktoré odpútavajú našu pozornosť od našej podstaty. Televízia, hry, športové udalosti, reklamy, práca, peniaze… toto všetko odpútava našu pozornosť od samých seba a tak nie sme schopní počuť svoj vnútorný hlas, ktorý nám našepkáva čo je pre nás správne a čo nie. A tak sa mnohí ľudia uberajú cestou, na ktorej ubližujú sebe aj ostatným. Nevedomky. Hlboká nevedomosť spôsobuje utrpenie. Akonáhle sa z nevedomosti vymaníme, začneme počúvať svoj vnútorný hlas, svoje cítenie a dostaneme seba aj svoj život do harmónie. Z nevedomosti sa určite nedostaneme tak, že budeme sledovať šport, politiku, telenovely, či iné odpútavače pozornosti. Samozrejme niektoré filmy, alebo seriály a tiež knihy nám môžu poskytnúť akési vodítko, že niečo v našom živote nie je v poriadku. A je už len na nás ako s týmto vodítkom naložíme. Či budeme zisťovať viac, alebo budeme žiť naďalej v “sladkej” nevedomosti.
https://www.youtube.com/watch?v=TeS6LyYq7zo
Život pozorovateľa
Keď sa staneme pozorovateľom, zrazu uvidíme toľko toho, čo sme predtým nevideli. A zrazu môžeme na základe toho, čo vidíme meniť svoj život. Kým sme však uväznení v systéme, ktorý zámerne ľudí udržiava v nevedomosti, sme len otrokmi systému, kolečko v stroji. Systém potrebuje otrokov, aby mohol fungovať. Čoraz viac ľudí cíti, že sú otrokmi a chcú to zmeniť. Toto uvedomenie je potrebné, aby ľudia mohli niečo vo svojom živote zmeniť. Čo to je a ako to spraviť, na to už musí prísť každý sám, pretože každý má trochu inú cestu. V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť inšpiráciu.
Prajem si, aby sa čoraz viac ľudí stalo pozorovateľmi a uvideli to šialenstvo, v ktorom žijeme.
