Ľudia sa boja rôznych vecí – smrti, bolesti, choroby, ľudí, zvierat, uzavretých priestorov,… Veľakrát sú tieto strachy nepochopiteľné.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si článok v podobe videa (9 min):

Strach je zvláštny

Kráčal som cez Brno, keď zrazu okolo mňa prefrčal cyklista a vylpašil holuby. Holuby sa rozbehli oproti kráčajúcej dvojici dievčat. Jedno z nich spravilo 2 kroky vzad a vykríklo “áááá, já se bojím holubú”. Ja som sa začal smiať, lebo som nechápal ako sa môže niekto báť holubov.

Vznik strachu

Strach nevzniká len tak. Strach vzniká na základe našich znalostí a skúseností. Strach vzniká v našej hlave – v mozgu. Do mozgu sa ukladajú informácie a na základe týchto informácií sa buď bojíme, alebo nebojíme. V hlave si vytvárame hrôzostrašné scenáre. Ak sme napríklad videli ako niekomu cirkulárka odrezala ruku, budeme sa báť, že aj nám odreže ruku a k cirkulárke sa ani nepriblížime. Môžeme mať strach keď na nás niekto namieri zbraň, pretože vieme, že nás môže zabiť. Keď stretneme rómov na ulici, môžeme mať strach, že nás okradnú, pretože sme už nespočetne veľakrát počuli o lúpežných prepadnutiach rómov a možno sme už nejaké zažili, alebo videli. Keď idem po lese, môžem mať strach, že stretnem diviaka, alebo medveďa. Keď chodím naboso, môžem mať strach, že na niečo stupím a poraním si chodidlo…

Všetky strachy sú vytvorené na základe našich znalostí a skúseností.

Deti a strach

Deti nemajú toľko strachov ako dospelí, lebo si ich nestihli vypestovať. Boja sa tak maximálne tmy a bubákov pod posteľou.

Malé dieťa sa nebojí keď na neho niekto namieri zbraň, pretože nevie čo to je. Takisto sa nebojí ani divých zvierat kým mu niekto nepovie čo mu hrozí. Kým do neho niekto nezaseje strach.

Umelý strach

Ľudia denno denne sledujú negatívne správy a to v nich vytvára umelý strach. Aj keď si pozriete horor, tak vo vás na určitú dobu vzbudí strach. Správy sú prakticky horor, akurát v reálnom svete. No a predstavte si, že pozeráte horor každý deň. To musí vo vás zanechať následky.

Preventívny strach

Ľudia sa preventívne boja a tento strach ich len brzdí. Boja sa, že keď dajú výpoveď v práci, nenájdu si novú. Boja sa, že keď dajú kopačky partnerovi, ktorý ich dlhodobo štve, že si nenájdu nového. Boja sa, že keď pôjdu po meste naboso, že na niečo ostré stupia a porania sa. Boja sa… mnohých vecí, zbytočne.

Márne sa bojíme niečoho, čo ani len nemusí nastať. Márne sa bojíme niečoho, čo je málo pravdepodobné. Báť sa môžeme potom, keď budeme strachu čeliť zoči-voči.

Ak pochopíš, že strach ťa len brzdí a bráni ti byť štastným, už máš z polovice vyhrané. Už stačí len spraviť krok a pustiť sa hlavou proti strachu. Neskôr môžeš zistiť, že tvoj strach bol neopodstatnený a bál si sa fiktívnej veci.

Paranoidný strach

Tento strach je asi najzákernejší. Vzniká totiž v hlave na základe našich predstáv. Predstav si, že ideš po tme v lese. V tvojom mozgu vznikajú predstavy čo všetko ťa v tom lese môže stretnúť a začínaš sa báť. Nebodaj v lese niečo zašuští a v tvojej hlave už sa vynára najhorší scenár. Môže to byť len srnka a ty si predstavíš diviaka, alebo medveďa, prípadne nejakého vraha, hehe. Celkovo tma je generátor strachu a rôznych paranoidných predstáv. Teda aspoň u mňa.

Občas výdem v noci do lesa, aby som s týmto strachom mohol pracovať. Je zaujímavé sledovať moje paranoje. Mohol by som podľa nich napísať horor.

Strach z ublíženia

Ak vidíme, že niekto niekomu ubližuje, môžeme sa báť, že bude ublížené aj nám. Tu ide o celkom prirodzený strach, ktorý je vytvorený pudom sebazáchovy. Patrí sem aj strach z nebezpečných zvierat pre človeka. Niektorí ľudia sa však nebezpečných zvierat neboja. Je to asi preto, lebo vedia kedy sú zvieratá nebezpečné a kedy nie. Vedia niečo viac ako ľudia, ktorí sa boja. Takže aj znalosť môže pomôcť prekonať strach.

Načo sa báť?

Veľa ľudí má strach z rôznych vecí. Boja sa tu a teraz aj keď hrozba tu a teraz neexistuje. Je to zvláštne, no je to tak. Mal by som sa báť až keď budem čeliť veci, z ktorej mám strach. Napríklad sa môžem báť diviaka. Nebojím sa ho tu a teraz, pretože tu a teraz nie je. Budem sa možno báť keď ma bude naháňať.

Mať strach v nebezpečných situáciách je celkom prirodzené. No predsa sa nájdu aj takí ľudia, ktorí tento strach prekonajú a robia rôzne šialené veci.

Oslobodenie sa od strachu

Aby sme sa oslobodili od strachu, musíme strachu čeliť. Musíme pochopiť, že sa bojíme zbytočne. Musíme pochopiť, že strach je len v našej hlave.

Opakom strachu je láska. Ak niečo milujeme, nie je možné, aby sme sa toho zároveň báli. Napríklad môžem mať strach z koňov. No keď zistím, že kôň je úžasné zviera a zamilujem si ho, už sa ho viac nebudem báť. A tak je to so všetkým.

Čeliť svojmu strachu

Ako som spomenul, keď idem v noci po lese, mám v hlave paranoje čo všetko na mňa môže v tme číhať. Mám strach aj keď mi zrovna žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Je zbytočné sa báť. Chodím preto občas po tme do lesa, aby som mohol tomuto strachu čeliť a pracovať s ním. Aby som sa naučil, že sa nemám čoho báť.

Vystúpenie z komfornej zóny

Ak si zvykneš vystupovať z komfortnej zóny, je šanca, že sa zbavíš veľa strachov. Ak máš napríklad strach vystupovať pred ľuďmi, jednoducho sa prekonaj a využi prvú príležitosť na vystupovanie pred ľuďmi. Ak sa bojíš tmy, vrhni sa do tmy a pracuj so svojim strachom. Neskôr možno zistíš, že sa nemáš čoho báť.

Tiež som mal strach vystupovať pred ľuďmi. Som introvert. No jedného dňa som využil príležitosť a išiel si skúsiť prednášať pre publikum 15 ľudí. Mal som trému aj po 2 pivách, aj keď nie až takú veľkú ako bez nich. S prednáškou som nebol moc spokojný, ale bol som spokojný, že som sa prekonal a zvládol som to! Neskôr som mal opäť príležitosť vystupovať pred ľuďmi. Tentokrát asi pred 50 ľuďmi. Trému som mal stále, no nie až takú veľkú ako prvýkrát. Skúšal som robiť prednášku aj z domu v podobe online streamu. Našťastie som zistil, že na streamovanie nemám dostatočne rýchly internet, inak by tá prednáška nedopadla príliš dobre. Mal som opäť trému a nie malú. Bolo to zvláštne, pretože som rozprával do obrazovky počítača a žiadne publikum som nevidel. Neskôr sa mi naskytla ďalšia príležitosť prednášať na IT konferencii pre 50 ľudí. Tam som dokázal prednášať bez trémy. S prednáškou som bol spokojný a bol som spokojný, že som to konečne zvládol! Konečne som zvládol prednášať bez trémy. Zistil som, že sa vlastne nemám čoho báť. Tí ľudia v publiku zo mňa neodkusnú. Teraz som schopný učiť ľudí vo svojej online web developerskej škole bez trémy. Teraz som schopný postaviť sa pred publikum bez trémy, lebo viem, že to publikum zo mňa neukusne.

Vystupovanie pred ľuďmi patrí teraz medzi moje záľuby. Milujem keď môžem odovzdať svoje skúsenosti iným. Zo strachu sa stala záľuba.

Vďaka vystúpeniu z komfornej zóny som prekonal veľa svojich strachov. Jednoducho som začal čeliť strachu a zbavovať sa ho. Postupne sa zo mňa stáva superman a nemám problém robiť veci, s ktorými majú iní ľudia obrovský problém.

Začni čeliť svojmu strachu, zbav sa ho, začni milovať to, čoho si sa bál a staň sa supermanom. Chce to len trochu odvahy a možno štipku flegmatizmu, ktorý umocní odvahu.

Buď odvážny a buď šťastný.