Aj keď sa to mnohým ľuďom nezdá a mnohí si to neradi priznávajú, všetky ich problémy si vytvárajú sami v hlave. To ako sa človek postaví k situácii, záleží od jeho vedomia. Ľudia s rôznym stupňom vedomia vnímajú tú istú vec odlišne. Niekto vidí tú istú vec ako dobrú, prípadne neutrálnu a iný ju vidí ako zlú. V skutočnosti je všetko neutrálne a na základe svojho vedomia tomu ľudia dávajú prívlastky ako “dobré” či “zlé”.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (10 min):

Ja za to nemôžem! Môže za to on!

“Ja za to nemôžem!” To je veľmi častá veta, ktorá prezrádza o človeku neschopnosť vziať svoj život do svojich rúk. Zvaľovať vinu na iného patrí medzi najväčšie slabosti človeka.

Ja za to nemôžem, že moja rodina je zadĺžená až po uši. Za to môže otec!

Ja za to nemôžem, že mám rakovinu, veď sa stravujem celkom zdravo, akurát zažívam občas stresy a bývam rozčúlený. Môže za to môj šéf!

Ja za to nemôžem… hmm, naozaj?

Tak vyplakávaj…

Ak za niečo nemôžeš, ale týka sa ťa to, máš dve možnosti:

1. Zvaľuj vinu na iného, čo v konečom dôsledku nič nevyrieši.
2. Snaž sa s tým niečo spraviť. Týka sa to predsa aj teba a ovplyvňuje to tvoj život. Nespoliehaj sa, že to vyrieši ten, kto za to môže. Nezvaľuj vinu na iného. Nezbavuj sa zodpovednosti za svoj život.

Ak mi niečo vadí

Ak mi niečo vadí, je to môj problém. Mne to vadí. Niekomu inému s iným stupňom vedomia rovnaká vec vadiť nemusí.

Ak mi vadí, že si pri mne niekto zapálil cigaretu, je to môj problém, nie toho, kto si ju zapálil. A ja môžem tento problém vyriešiť. Môžem jednoducho odísť z dosahu cigaretového dymu, požiadať fajčiara nech pri mne nefajčí, alebo to jednoducho znášať.

Ak mi vadí, že mi lezie po ruke osa, je to môj problém, nie tej osy.

Ak mi vadí, že je môj partner nervózny a každú chvíľu sa takmer bezdôvodne rozčuľuje, je to môj problém, nie jeho.

Ak mi vadí, že sa niekto usmieva a ja mám život plný problémov, kvoli ktorým sa mi nedá usmievať, je to môj problém. Ja tie problémy vnímam ako problémy.

Ak mi vadí… ak mi vadí čokoľvek, je to môj problém.

Zákon rezonancie

V Božom Zákone Rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.

Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.

Ak budeš k sebe naozaj úprimný, môžeš si všimnúť, že máš rovnaké vlastnosti, ktoré ti vadia na iných. Ak by si ich nemal, nevadili by ti.

Čokoľvek čo sa ti páči s tebou rezonuje. Takisto aj to, čo sa ti nepáči s tebou rezonuje. Ak ti niečo vadí, je to len a len tvoj problém. Niekomu inému to vadiť nemusí.

Ak ti napríklad niekto povie, že si sebec a v tebe to vyvolá negatívnu emóciu, tak môžeš zistiť, že sebec naozaj si. Stačí sa len úprimne nad sebou zamyslieť. Keby nie si sebec, asi by ti to niekto len tak nepovedal. A keby aj, tak by to v tebe nevyvolalo negatívnu emóciu, ak sebec naozaj nie si.

Kto to môže vyriešiť?

Všetky tvoje problémy môžeš vyriešiť jedine ty. Nikto iný to za teba nespraví. Taká je skutočnosť. Skutočnosť, za ktorú by si mal zobrať zodpovednosť a začať konať.

Ak zažívaš čokoľvek, čo ti vadí, môžeš to vyriešiť jedine ty.

Ale ako?

Začni sa pýtať “Prečo?“.

Prečo?

Pýtať sa otázky je v živote veľmi dôležité. Kto sa nepýta, ten sotva dostane odpoveď. Kto neklope, tomu sotva otvoria. Otázka “Prečo?” je jedna z najdôležitejších otázok vôbec.

Ak ma niekto nahnevá, pýtam sa “Prečo? Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? K čomu je dobré, že sa hnevám? Neubližujem si tým? Prečo by som sa mal hnevať a ubližovať sebe aj ostatným?”. Hnev je jedna z najhorších emócií vôbec. Spôsobuje nepríjemnosti nie len nahnevanému človeku, ale všetkým naokolo. Keď človek dokáže zachytiť a spracovať svoj hnev včas, ušetrí tak veľa problémov sebe aj ostatným.

Prečo sa mi pokazilo auto? Pretože je staré. Prečo mám staré auto? Lebo nemám peniaze na nové. Prečo nemám peniaze na nové? Lebo mám slabo platenú prácu. Prečo mám slabo platenú prácu? Lebo nemám kvalifikáciu na lepšie platenú prácu. Prečo nemám kvalifikáciu? Lebo som lenivý naučiť sa niečo viac, vďaka čomu by som si mohol nájsť lepšie platenú prácu.

Vďaka neustálemu sa pýtaniu “Prečo?” prídeme až ku koreňu problému a tento koreň problému môžeme následne riešiť. Riešenie problémov od konca, riešenie dôsledkov v konečnom dôsledku nič nerieši. Kým nevyriešime príčinu, problém bude stále existovať.

Ako?

Keď už zistíš prečo máš problém, môžeš začať rozmýšľať ako ho riešiť. Bez objavenia skutočného pôvodu problému samotný problém nevyriešiš. Vyriešiš možno dôsledok, ale to nestačí.

Keď problém prestane byť problémom

Ak odstrániš príčinu problému, problém prestane existovať. Ak ti niečo vadí, pýtaj sa prečo ti to vadí. Hľadaj chyby v sebe, nie v iných. Skutočná príčina je vždy v tebe. Ostatní sú len zrkadlo, vďaka ktorému môžeš vidieť svoje vlastnosti a svoje vnímanie reality. Pozoruj vlastnosti, ktoré ti vadia na iných a skús ich nájsť v sebe. Buď k sebe úprimný, jedine tak dokážeš tie vlastnosti nájsť a odstrániť.  Pozoruj situácie, ktoré ti vadia a pýtaj sa prečo ti vadia. Opäť hľadaj chybu v sebe a rozmýšľaj nad tým čo môžeš spraviť preto, aby ti to nevadilo. Akonáhle svoje chyby odstrániš, prestanú ti vadiť na iných a budeš sa len nechápavo usmievať ako si mohol byť taký. Situácie, ktoré ti predtým vadili, budeš zvládať s kľudom mnícha. Stojí to za to.

Keď som začal žiť vedome a začal som sa pýtať “Prečo?” – “Prečo sa mi to deje, prečo sa tak cítim,…”, začal som prichádzať na to, že si vlastne sám sebe robím zle. Vnímal som situácie horšie ako v skutočnosti boli. Pochopil som, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Vždy môže byť horšie. A preto by sme nemali vnímať situácie ako najhoršie, pretože v skutočnosti najhoršie nie sú. Len my sami si ich tak v hlave vytvárame. My sami si spôsobujeme utrpenie. Myslíme si – och ako nám bolo ublížené. V skutočnosti nám mohlo byť ublížené oveľa viac. Život nám nepripraví nič, čo by sme nedokázali zvládnuť. Každému naloží len toľko, koľko unesie. Práve vďaka ťažkým životným situáciam sa môžeme v živote niečo naučiť a posunúť sa ďalej, postúpiť do ďalšieho ročníka v škole života. Môžeme sa naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie. Keď sa toto naučíme, čaká nás krásny život. Budeme sa tešiť na ďalšie lekcie, lebo budeme vedieť, že sa vďaka nim stávame silnejšími.

Ak sa chcete naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie, musíte si spraviť poriadok vo svojej mysli. Myseľ si upracete pomocou každodennej meditácie. Zo začiatku vám stačí meditovať len 5 minút denne a výsledky sa dostavia už po pár mesiacoch. Je lepšie upratať si myseľ za niekoľko mesiacov ako vôbec.

Keď som začal praktikovať každodennú meditáciu, moje vedomie sa očistilo a svet je pre mňa zrazu oveľa krajší. Každým dňom sa mi zdá byť svet krajší. Moje vedomie sa očisťuje stále viac a viac. Pochopil som, že to ako vnímam realitu, závisí od môjho vedomia. Zistil som, že utrpenie som si vytváral sám v hlave a veľa ľudí to stále robí. Zistil som, že všetko čo sa mi doteraz dialo, malo zmysel. Všetko. Píšem o tom v článku “Život nie je chaos a náhody neexistujú“. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Začni meditovať, uprac si svoju myseľ a buď šťastný!