Moja cesta k minimalizmu bola postupná. V roku 2016 som sa rozhodol ísť žiť do chrámu Hare Krišna v Abranovciach. Mal som skriňu plnú oblečenia a kopec ďalších zbytočností, ktoré som ani nepoužíval. Viac ako polovice oblečenia som sa vzdal a do chrámu som si zobral len minimum vecí.
V roku 2017 som z chrámu odišiel a pokúsil sa žiť rodinným životom s priateľkou a jej dcérkou. Náš vzťah žiaľ nebol zrovna najlepší a tak sa naše cesty rozišli. Keď som odchádzal od priateľky, nechal som u nej zase viac ako polovicu svojich vecí, ktoré prakticky nepotrebujem. Aby som prišiel po rozchode na iné myšlienky, rozhodol som sa odcestovať do sveta s jedným malým batohom. Išiel som do teplých krajín ako Thajsko, Bali a India, takže som si vystačil s dvomi kraťasami, tričkom, košeľou, mikinou, dlhými nohavicami, mobilom, notebookom, knihou a zopár drobnosťami.
Keď vidím ako ľudia cestujú s obrovskými kuframi, čudujem sa čo v nich majú.
Veci si periem ručne, takže nepotrebujem ani práčku.
Všetok môj majetok zbalím do jedného malého batôžka a to je úžasné. Cítim sa oveľa lepšie (slobodnejšie) ako keď som mal skriňu plnú oblečenia a kopec ďalších zbytočností, ktoré som ani nepoužíval.
Čím menej majetku mám, tým som šťastnejší.
A naopak, čím viac majetku som mal, tým viac som sa tým cítil byť zviazaný.
Zbaviť sa všetkého nepotrebného bola pre mňa cesta k väčšej slobode a k väčšiemu šťastiu.
Zamyslite sa koľko vecí vlastníte a koľko z nich ani nepoužívate, alebo ich používate len minimálne? 
Tie veci pravdepodobne ani nepotrebujete.