Archívy kategórie: láska

Je žiarlivosť prejavom lásky?

Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.

Jednoducho láska

Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.

Láska je slobodná.

Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.

V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?

Žiarlivosť

Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.

Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.

Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.

Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.

Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.

Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.

Príčina žiarlivosti

Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.

Tento strach môže tiež pochádzať z hlbokej rany v srdci z predošlých vzťahov. Ak je srdce ranené, nemožno sa do neho úplne ponoriť a cítiť lásku. Najskôr je potrebné ranu uzdraviť. Pokiaľ druhý z partnerov nie je ranený a je citlivý, dokáže svojho partnera previesť až k uzdraveniu rany v srdci. (Tento odsek pochádza od veľmi citlivej duše Marie).

Niektoré výstižné vety boli prebraté z článku “Žiarlivosť” na stránke: https://www.advaita.sk/etikoterapia/teoria/zdravie-poskodzujuce-myslienky-emocie/103-zoznam-vlastnosti/174-ziarlivost

V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.

Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.

Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.

Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:

Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?

Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?

 

Kedy muž stráca záujem o ženu

Žena sa snaží zaujať pozornosť muža, ktorý je jej sympatický. Niekedy zájde až príliš ďaleko a muž sa odtiahne a žena sa čuduje čo sa deje.

Muž dobyvateľ

Muži sú lovci a dobyvatelia. Majú to jednoducho v povahe. Ak získajú niečo príliš rýchlo, nevážia si to a chcú dobývať niečo iné. Je to tak. Ženy, verte mi. Ak dá žena mužovi neprimeraným spôsobom najavo, že má o neho záujem, mužovi sa automaticky rozsvieti kontrolka – ok, toto bolo príliš jednoduché, poďme ďalej.

Ťažko povedať čo je primeraný a neprimeraný spôsob prejavu náklonnosti. Každý to máme trochu inak. S istotou viem však povedať, že keď muž získa od ženy sex príliš rýchlo, rovnako rýchlo si ženu prestane vážiť. Takže pozor na to.

Ak medzi mužom a ženou nestihne vzniknúť silné priateľstvo, puto, ktoré je silnejšie ako fyzická príťažlivosť, muž si ženu skôr, či neskôr prestane vážiť a dokonca vyprchá aj fyzická príťažlivosť. Ak však vznikne medzi mužom a ženou silné duševné puto predtým, než spolu vhupnú do postele, taký vzťah môže byť oveľa krajší a trvácnejší ako vzťah založený z veľkej časti na fyzickej príťažlivosti.

Prejavy náklonnosti muža

Ženy, nechajte muža dobyť vás. Nechajte ho nech sa trošku posnaží. Ak má muž o ženu záujem, bude sa jej dvoriť. Bude ju pozývať na obedy, večere, na výlety, bude s ňou chcieť jednoducho tráviť čas a urobí pre to všetko, čo je v jeho silách. Ak však muž o ženu záujem nemá, nechce s ňou tráviť príliš veľa času, aby sa na neho nenamotala.

Muži sú jednoduchí. Majú radi od ženy prejavy náklonnosti, ale odtiaľ potiaľ. Je na každej žene, aby našla túto hranicu a neprekročila ju, pretože môže stratiť mužov záujem keď muž vycíti, že žena je pre neho príliš ľahká korisť.

Rozhodne neodporúčam ženám vyvíjať príliš veľkú snahu o získanie muža. Muž je ten, kto má dobíjať a keď nemá priestor na splnenie svojho prirodzeného pudu, ide niekde inde.

Dúfam, že tento článok padol na úrodnu pôdu a aspoň trochu pomôže skvalitniť vzťah muža a ženy.

Čo ma naučila moja žena

Keď som žil sám, naučil som sa nejaké veci o živote. Keď som žil ako mních, tiež som sa niečo naučil. No keď som začal žiť so ženou, zrazu to nebolo len o tom, čo viem ja, ale aj o tom, čo vie ona.

Predstavy o živote

Pokiaľ majú dvaja rozdielne predstavy o živote, ich vzťah bude škrípať a nebude fungovať hladko. Ale ak majú dvaja aspoň približne rovnaké predstavy o živote, podobné túžby, životné hodnoty a záľuby, takýto vzťah môže fungovať lepšie. Je naozaj veľmi dôležité, aby partneri mali spoločné hodnoty a spoločnú víziu toho, čo chcú v živote dosiahnuť. Na tejto vízii stojí a padá celý vzťah. Pokiaľ majú partneri spoločnú víziu, majú spoločnú cestu. Ale ak sa jeden partner od tejto spoločnej vízie odchýli a bude si robiť veci po svojom, skôr, či neskôr sa cesty partnerov rozdelia. Treba si preto dávať veľký pozor na to, či máme s partnerom spoločnú víziu súčasnosti a budúcnosti.

Byť menším sebcom

Ak je vo vzťahu čo i len jeden sebec a robí si všetko len podľa seba, môže rovno odísť od partnera a nezaťažovať ho svojim sebeckým správaním. Vzťah nie je len o našich predstavách a pocitoch. Je o predstavách a pocitoch aj toho druhého. Preto je veľmi dôležitá komunikácia, aby sme vedeli aké sú predstavy a pocity nášho partnera. Je fajn zosúladiť naše predstavy s predstavami partnera – robiť kompromisy.

Dôležitosť (verbálnej) komunikácie

Bez komunikácie môžeme len tušiť čo sa deje v mysli nášho partnera. Bez komunikácie máme tendenciu vytvárať si domnienky, ktoré považujeme za pravdivé. Keď sa s partnerom porozprávame, môže to naše domnienky rozptýliť a dostaneme sa viac do reality. Je oveľa lepšie žiť v realite, ako v mylných domnienkach. Komunikácia so svojim partnerom o všetkom je veľmi dôležitá.

Otvorenosť a dôvera

Pred svojim partnerom by sme nemali nič skrývať a so všetkým sa mu zdôveriť. Vzťah založený na otvorenej komunikácii a dôvere, môže fungovať za predpokladu, že partneri sa snažia chápať jeden druhého.

Vzájomné pochopenie

Vzájomné pochopenie je veľmi dôležité. Ak sa nesnažíme pochopiť jeden druhého, načo sme vôbec vo vzťahu? Nie vždy sa mi podarí pochopiť na prvýkrát ženskú myseľ, ale keď sa o to opakovanie snažím, pomaly to ide. Aj keď ma zakaždým niečim novým prekvapí. Aj keď zo začiatku nechápeme jeden druhého, môžeme sa to naučiť. Musíme pochopiť, že muž a žena sú dve odlišné bytosti. Žena má určité vlohy a správanie a muž má zase iné. Hovorí o tom tiež kniha: „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“. No aj keď sú muž a žena rozdielni, keď pochopia svoje role, môžu sa chápať navzájom a fungovať spolu bez väčších problémov.

Snaha vyriešiť problémy

Vo vzťahu skôr, či neskôr nastanú problémy a konflikty. Všetky problémy a konflikty sa dajú riešiť, pokiaľ obaja partneri chcú. Konflikty často vznikajú z nepochopenia. Keď sa budeme snažiť chápať jeden druhého, môžeme dosiahnuť harmonický vzťah plný pochopenia. Mali by sme sa snažiť pochopiť prečo druhý koná tak, ako koná. Ak sa nebudeme usilovať o pochopenie a budeme partnera za niečo neustále obviňovať, zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a tým pádom zabíjame aj vzťah.

Aký naozaj som

Moja žena je jeden z mála ľudí, ktorí mi dokážu nastaviť zrkadlo, do ktorého som ochotný sa pozrieť. Nie vždy sa mi to však darí na prvýkrát. Až pri nej som si začal uvedomovať aké nedostatky ešte v sebe mám a že by som ich rád odstránil. Až keď spoznáme svoje nedostatky a priznáme si ich, potom môžeme začať pracovať na ich odstránení.

Nikto nie je dokonalý

Každý máme svoje chyby. Ak si myslíme, že sme v pohode, sme na omyle. Často máme tendenciu zvaľovať vinu na iných. Ale už málokto sa pozrie na seba a prizná vinu sebe. Ak sa dostanem do nejakého konfliktu, hľadám chybu v prvom rade v sebe. Prečo som sa vôbec do konfliktu dostal? Prečo cítim takú emóciu akú cítim? Všetko je v nás a len my to môžeme zmeniť. Nikto iný to za nás nespraví a zvaľovaním viny na niekoho iného sa nikam nedostaneme. Keď pochopíme túto dôležitú pravdu, môžeme vo svojom živote naozaj veľa zmeniť.

S mojou ženou už síce nie som, ale som jej veľmi vďačný, že bola istú dobu súčasťou môjho života a mohol som sa vďaka nej všetko toto naučiť.

PS: Nebola to žena ako manželka, ale žena ako žena.

Ďakujem ❤

Problémy vo vzťahu, ako ich riešiť?

Mnohí ľudia túžia po ideálnom partnerovi a chcú ho mať čo najskôr. Ideálne hneď. Táto nenaplnená túžba vzbudzuje v mnohých ľuďoch sklamanie, nešťastie, ba až depresiu. Pocit osamelosti nie je zrovna dvakrát príjemný. Práve z tohto pocitu osamelosti pramení veľmi silná túžba po partnerovi. Až taká silná, že silou mocou robia všetko preto, aby ho našli. Hľadajú ho na zoznamke, na párty, na ulici… všade. Majú oči na stopkách.

Výber partnera

Myslíme si, že partnera si vyberáme my vedome. V skutočnosti ho vyberá naše podvedomie na základe toho, čo máme hlboko v podvedomí nevyriešené. Navonok sa môže zdať, že si partnera vyberáme vedome a že ten partner je naozaj ten ideál, po ktorom sme celú dobu túžili, ale opak je pravdou. Najmä vtedy, keď sami nie sme ideál, po ktorom tak túžime. Pri zamilovanosti totiž dochádza k spojeniu dvoch navzájom rezonujúcich podvedomí. Tieto podvedomia majú zvyčajne rôzne nedoriešené veci z minulosti, ktoré budú musieť riešiť v tomto vzťahu. Pritiahli sa navzájom, aby mohli určité veci doriešiť.

Riešenie problémov

Na začiatku sa nám zdá, že vzťah klape bez problémov, ale časom sa problémy zaručene ukážu. Tieto problémy vznikajú práve na základe našich nespracovaných zážitkov a zdedených programov, ktoré sú uložené hlboko, hlboko v podvedomí a nemáme o nich ani len tušenia. Ak nastane nejaký konflikt vo vzťahu, máme tendenciu zbavovať sa zodpovednosti a zvaľovať vinu na toho druhého – “On za to môže! On je ten zlý!” Takýmto postojom sa nikam nedostaneme a nič nevyriešime. Ostávame stáť na jednom mieste a musíme prežívať stále tie isté problémy dokolečka, kým si z nich nezoberieme nejaké ponaučenie.

Ponaučenie

Na každý problém existuje riešenie. Na riešenie problémov vo vzťahoch je dobré uvedomenie si, že na problémy vo vzťahu sú vždy dvaja, nie iba jeden. Je dôležité prijať svoj podiel na probléme a priznať sa s tým partnerovi, aby celá vina nestála na ňom a necítil sa zle. Pokiaľ budeme vidieť chybu len v partnerovi a zvaľovať na neho všetku vinu, nielenže mu tým ubližujeme, ale ocitáme sa v začarovanom kruhu, z ktorého jediná cesta je priznať si svoj podiel na probléme.

Na problémy vo vzťahu sú vždy (aspoň) dvaja.

Priznanie si chyby

Len keď viem, kde robím chybu, môžem ju napraviť.

Pokiaľ si chybu nepriznám, nemôžem ju napraviť a tým pádom ju budem robiť znovu a znovu a znovu budem zažívať dôsledky tejto chyby. Čo je väčšinou dosť nepríjemné. Už vieme, že zvaľovanie chyby na druhých ničomu nepomôže. Potrebujeme zistiť, kde presne je chyba v nás. Vzťahy totižto odzrkadľujú len nás samotných a partner nie je nič iné, ako zrkadlo nášho vnútra. To je vynikajúca príležitosť uvidieť aj svoje doposiaľ nevidené a nepoznané stránky – napr. pýchu, egoizmus, chamtivosť, žiarlivosť, tvrdohlavosť, nevyliečené zranenia z minulých vzťahov a iné.

Dobré vodítko pri hľadaní svojich temných stránok je, že na druhých nám vadí presne to, čo máme v sebe. Ak nám vadí tvrdohlavosť, sami sme tvrdohlaví. Ak nám vadí hnev, sami máme s hnevom problém, aj keď si myslíme, že nie. Ak nám vadí, že s nami partner málo komunikuje, trpíme tým istým problémom nedostatočnej komunikácie. Keď pôjdeme viac do hĺbky, môžeme zistiť, čo všetko máme ešte v sebe.

To, ako sa správame a ako sa k nám správajú ostatní, je tiež len odrazom nášho podvedomia.

Opakovanie tých istých situácií

Vo vzťahoch sa opakujú tie isté vzorce dovtedy kým sa nepoučíme.

Napríklad niektoré ženy majú také “šťastie”, že si vždy pritiahnu partnera, ktorý ich fyzicky napáda. Jeden, druhý, tretí, štvrtý,…. aj desiaty partner je taký istý násilník. To už predsa nemôže byť náhoda. Ak si tá žena začne zaoberať otázkou “Prečo si priťahujem tento typ mužov?“, skôr, či neskôr dostane odpoveď na otázku a môže tento problém začať riešiť v sebe. Ak si človek uvedomí, že problém nie je “tam vonku”, ale že problém odzrkadľuje len naše nevyriešené bloky v podvedomí, môžeme tieto bloky rôznymi technikami odstrániť a vyriešiť tak konkrétny problém.

Techniky čistenia podvedomia

Najúčinnejšie techniky čistenia podvedomia, s ktorými som sa stretol, sú technika EFT, stará Hawaiská technika Ho’oponopono a technika Kvantového dotyku Matrixu.

Je toho naozaj dosť, stačí si len vybrať a vyskúšať, vyriešiť podvedomé bloky a mnohonásobne tak skvalitniť svoj život.

Existujú aj menej efektívne techniky, ktoré pracujú s vedomím. Píšem o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. To, čo máme vo vedomí, je len malý zlomok toho, čo všetko máme v podvedomí. Preto sú techniky čistenia podvedomia oveľa efektívnejšie ako čistenie vedomia.

Začať skvaliťňovať svoj život môžete už dnes.

Tak do toho!

Kam sa podela láska?

Všetci sme pôvodne láskyplné bytosti a naše jednanie je pôvodne láskyplné. Láska nikomu neubližuje, nikomu nenadáva, nikoho nesúdi. Veď určite viete aké to je, byť zamilovaný. V zamilovanosti sa nachádzame v láskyplnom stave. Nevidíme na druhom nedostatky, vnímame ho ako úžasnú, dokonalú bytosť. Zamilovanosť je v mnohých ohľadoch ako láska. Keď však zamilovanosť vyprchá, začneme vidieť na tom druhom stále viac nedostatkov a stále viac vecí nám na ňom začne vadiť. Potom je už len na nás, či ostaneme v láske, alebo sa dostaneme do nelásky.

Život v neláske

Hádky, krik, hnev, strach, odsudzovanie, nadávky, presadzovanie si svojho názoru ako jediného pravdivého a dokonca nenávisť. Takto vyzerá život v neláske. Máme potrebu súdiť iných za to, že nie sú podľa našich predstáv. Máme potrebu sa s nimi hádať a presadzovať si svoj názor. Dokážeme na nich kričať a nadávať im. V neláske dokážeme veľmi ublížiť.

Prečo sa dostávame do nelásky?

Dôvodov je viacero. Jeden z nich je nepohoda. Keď sa dostaneme do nepohody, keď je na nás vyvíjaný tlak, keď sa dostávame do nekomfortných situácií, strácame svoju pohodu a dostávame sa do neláskyplného stavu vedomia kedy máme chuť vzdialiť sa od všetkého, čo nám vytvára nepohodu a dostať sa späť do pohody. Neláskyplný stav je len dôsledok nedostatku pohody a túžby byť v pohode.

Veľmi veľa ľudí nežije v pohode. Je na nich neustále vyvíjaný tlak z každej strany – od rodičov, priateľov, spoločnosti, partnera, šéfa… A tak sa mnohí ľudia nachádzajú v neláskyplnom stave a nevedomky a nechtiac ubližujú iným. Len preto, lebo chcú viac pohody a lásky.

Späť do lásky

Len keď sa vymaníme z nepohody a dostaneme sa do pohody, môžeme začať vnímať všeobjímajúcu lásku. K pohode nám môže pomôcť meditácia, prechádzka v prírode (naboso), alebo dlhší pobyt  prírode, samota a ďalšie (ne)činnosti, ktoré nájdete v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Akonáhle sa človek dostane do pohody a pocíti lásku, prestáva mať potrebu súdiť, haniť iných, nasilu presadzovať svoj názor, hádať sa, hnevať sa a báť sa. Láska je úžasná a ako bolo spomenuté na začiatku článku, všetci sme pôvodne láskyplné bytosti, len sme na to akosi pozabudli, pretože sa väčšinu času nachádzame v nepohode a v neláske. Z každej strany nás bombarduje niekto/niečo, čo nám narúša našu pohodu.

Bez rušivých vplyvov sa človek pomerne jednoducho dostane do pohody a je šťastný. No umenie je naučiť sa byť v pohode aj v rušivom prostredí, kde sa na nás neustále valia nejaké požiadavky, kritika a rozdielne názory ostatných. Máme jedinečnú príležitosť naučiť sa to.

Tak do toho!

mnich-s-rodinou

Nedostatok sebalásky

Nedostatok sebalásky nie je nič príjemné. Keď má človek nedostatok sebalásky, vyžaduje silou mocou pozornosť a lásku od druhých. Keď túto lásku nedostáva, stavia sa do roly ublíženého a trpí. Následne si vyžaduje pozornosť v roli smutného trpiteľa. Možno ste si všimli také správanie niektorých ľudí aj vo vašom okolí. Čo s tým?

Láska je v nás

Podľa zákona príťažlivosti dostávame len to, čo sami vyžarujeme. Ak nemáme sebalásku a neprijímame sa takí, akí sme, ako môžeme chcieť od ostatných, aby nás prijímali takých, akí sme a aby nás milovali? Ak chceme milovať a byť milovaní, musíme sa naučiť milovať najskôr samých seba. Pre niekoho to môže znieť ako egocentrizmus, ale tak to je – musíme milovať najskôr samých seba. Nemôžeme dávať lásku, kým ju sami v sebe nemáme. Sám Ježiš učil: „Milu blížneho svojho ako seba samého!“. Aký má človek vzťah sám so sebou, taký má vzťah s ostatnými. Ak toto pochopíme a narazíme na nejaký problém s nejakým človekom, budeme hľadať v prvom rade chybu vo svojom vnútri.

Ak mi napríklad vadí, že môja žena pokukuje po iných mužoch, trpím pravdepodobne nedostatkom sebalásky. Ak mi partner nedáva dostatok pozornosti a tú pozornosť dáva iným, môže to byť prejav nedostatku mojej sebalásky. Keď má človek sebalásku, tak chápe, že láska je slobodná a nie je preto dôvod, aby milujúcemu človeku vadilo, keď sa jeho partner pozrie na niekoho pekného. Keď však človek trpí nedostatkom sebalásky, vadí mu, keď jeho partner pokukuje po iných a bojí sa, že ho opustí.

Láska je slobodná

Láska je slobodná a nemožno ju zväzovať ľudským poňatím vzťahov. Pomerne dosť ľudí trpí nedostatkom sebalásky a tak v nich vzkvitá žiarlivosť, pretože nechápu, že láska je slobodná. Chcú si partnera udržať aj za cenu obmedzenia jeho slobody, aby sa cítili milovaní. Ale to už nie je láska. Ak nie je vo vzťahu sloboda, nie je tam ani láska, ale strach. Strach zo straty partnera a z menejcennosti. Tento stav nie je vôbec príjemný, ale našťastie sa dá zmeniť. Keď človek popracuje na sebaprijatí a sebaláske, prestane mať strach zo straty partnera. Len keď má človek pocit, že nie je dosť dobrý pre svojho partnera, môže mať strach, že ho partner opustí kvoli inej osobe. Tento strach je v mnohých ľuďoch hlboko zakorenený.

Strach je opak lásky. Kde je láska, tam nemôže byť strach a kde je strach, tam nemôže byť láska.

Nedostatok sebalásky sa okrem žiarlivosti prejavuje aj tým, že osoba fajčí, pije alkohol, alebo inak škodí svojmu telu, alebo mysli. Ten, kto sa miluje, nebude si škodiť. To je logické.

Keď pocítime sebalásku a pochopíme, že láska je slobodná, všetky obavy z toho, že nás partner opustí, jednoducho zmiznú. Každý sa môže slobodne rozhodnúť s kým chce tráviť čas. Ak chce muž tráviť čas s inou ženou ako so svojou, tak jednoducho bude. To isté platí pre ženy. Niektorí ľudia sa rozhodnú podviesť svojich partnerov, alebo ich opustiť kvôli vidine lepšieho partnera.

Jedna žena si raz všimla, že jej muž pokukáva po iných ženách, začala mu to vyčítať a spýtala sa ho: „Prečo si vlastne somnou?“ On chvíľu uvažoval a odpovedal: „Pretože chcem byť s tebou. Mohol by som byť kdekoľvek inde a s kýmkoľvek iným, ale ja chcem byť s tebou.

Sebaprijatie

Základom pre sebalásku je sebaprijatie. To znamená prijať sa takého, aký som – so všetkými pozitívami, aj negatívami. Mnohé ženy majú zvyčajne problém prijať svoje telesné rysy – malé prsia, malý zadok, veľký zadok, veľké brucho, obezitu a podobne. Dokonca aj niektorí muži majú problém so sebaprijatím.

Mne v sebaprijatí a v sebaláske pomohla meditácia. Keď človek vstúpi do seba, uvidí to, čo navonok nie je vidieť. Môže pozorovať svoju myseľ a pracovať s ňou. V meditatívnom stave môže zapracovať na sebaprijatí a sebaláske a rôznych ďalších veciach. O meditácii sa dočítate v článku „Čo mi dala meditácia“. Tiež odporúčam článok „Spôsoby pre očistenie vedomia“. Keď očistíme svoje vedomie od materiálneho znečistenia, automaticky sa dostaví vnútorný pokoj, sebaláska, pokora, milostivosť a ďalšie žiadané vlastnosti.

Doprajte si každý deň aspoň pár minút na meditáciu a budete milo prekvapení, ako sa váš život mení.

Prajem veľa šťastia!

Dôležitosť lásky v živote

Raz som v jednom kníhkupectve narazil na knihu s názvom „100 odpovedí z duchovného sveta“. Prečítal som si obal knihy a to ma donútilo knihu otvoriť a začal som čítať. V kníhkupectve som jej čítaním strávil asi 20 minút kým som sa rozhodol si ju kúpiť. Tá kniha ma pritiahla svojim názvom aj svojim obsahom. Najviac sa mi z knihy páčila nasledujúca otázka a odpoveď, ktorú chcem s vami zdieľať.

Je dôležité, aby sme v tomto živote milovali alebo boli milovaní? Môžete vysvetliť, čo je láska?

Začnem druhou časťou vašej otázky, ak dovolíte. Pýtate sa, či viem vysvetliť, čo je láska. Je to jedna z najťažších vecí, o akú ma kedy požiadali, aby som vyjadril slovami. V najjednoduchšom chápaní je to sila; moc, ktorá je vo všetkých sférach života konštantná. Láska je vo vás aj vo všetkých živých bytostiach. Niektorým je to zjavné, iným nie, ale láska je všade tam, kde je život. Pre túto chvíľu bude lepšie túto jednoduchú odpoveď ďalej nekomplikovať.

Je v živote človeka dôležité, aby miloval alebo bol milovaný? Je to dôležité. A pre vás je mimoriadne dôležité, aby ste vedeli, že najskôr prichádza láska k vám. Sála z vašej matky od chvile vášho narodenia a z vášho otca od chvíle, keď na vás prvýkrát spočinul svojím pohľadom.

Táto neviditeľná moc tvorí spojenie medzi rodičmi a ich potomkom a je prvým produktom neviditeľnej energie, ktorá ich spája v začiatkoch ich vázjomnosti.

Svojou nevinnosťou prebúdza dieťa v rodičoch lásku a súcit, ochranu a potrebu starať sa oň, čím sa ešte viac posilní ich vzájomné puto lásky. Od okamihu svojho príchodu na tento svet by ste mali zažívať to, čo znamená byť milovaný. Po celý zvyšok svojej životnej cesty si budete želať, aby ste to zažívali.

Skúsenosť, ktorú budete mať s láskou, vás podnieti k túžbe lásku opätovať, pretože svojou povahou je láska esencia, ktorá plynie, a je ľahšie rozpoznať ju, keď ju dvaja ľudia v rovnakej chvíli dávajú aj opätujú. To, že človek miluje a je milovaný, je dôležité preto, aby – hoci len na okamih – zakúsil život, v ktorom prevažuje láska.

Predstavte si novorodené dieťa, ktoré prišlo na svet a nie je okamžite milované. Tam, kde chýba láska, prevládne strach. Možno pomocou tejto predstavy pochopíte, prečo sa medzi ľuďmi vyskytujú prípady príšerných činov – to správanie vychádza zo srdca, ktoré napĺňa strach a chýba v ňom láska. Teraz azda chápete, prečo je dôležité, aby človek miloval a bol milovaný.

Život s láskou je oveľa krajší ako bez lásky

Žijete s láskou, alebo bez lásky? Nedávno som si uvedomil, že som žil bez lásky. Bol som síce šťastný, ale neuvedomoval som si, že k precíteniu úplnej blaženosti, mi chýba láska. Pohyboval som sa v spoločnosti, kde je láska v tomto svete považovaná za chtíč. Hlavne láska medzi mužom a ženou. Ľudia, ktorí považujú lásku za chtíč, nedokážu skutočne milovať. Bol som jedným z nich. Hrdo som sa bil do pŕs, že mám poznanie a žil som v domnení, že láska v hmotnom svete neexistuje, že všetko je iba chtíč. Nečudo, že s takýmto vedomím som si nevedomky zablokoval prístup k láske, ktorá pramení zo srdca každého z nás. Nie nadarmo sa láska zobrazuje symbolom srdca.

Skúsenosť s bezpodmienečnou láskou

Raz som už skutočnú, bezpodmienečnú lásku zažil. Bol to veľmi silný zážitok, ktorý poriadne nechápem doteraz. Milovať všetko a všetkých – celé stvorenie, to je pre mnohých ľudí zvláštne a nemožné. Stalo sa to vďaka pohľadu do očí najkrajšej ženy na svete. Túto lásku som cítil až do momentu, kým som si k nej nezablokoval prístup považovaním lásky za chtíč.

Precitnutie

Našťastie som si uvedomil aký je rozdiel medzi chtíčom a láskou, keď som opäť lásku pocítil. Stalo sa to, keď som stretol ženu, ktorá je najpozitívnejší človek akého som mal možnosť spoznať. Naše stretnutie bolo, dá sa povedať osudové. Stretli sme sa len tak z nenazdajky na ulici, keď som ľuďom ponúkal knihy Šrílu Prabhupádu. Osud zamiešal karty, aby sme mohli obaja precítiť lásku a oddanosť naplno. Bolo v tom jedno objatie, úsmev a pohľad do očí. Ja som si to kvoli svojej blokáde lásky neuvedomoval, ale ona to našťastie precítila. Dozvedel som sa od nej, že od našeho objatia cíti v sebe bezpodmienečnú lásku. To vo mne prebudilo zvedavosť. Ako je to možné? Potom som si spomenul, že raz na jednom stretnutí Evolúcie vedomia, sme sa tiež všetci vyobjímali a o pár dní nato, mi kamoška písala, že po tom stretnutí stále len plače, je neustále v extázi a miluje všetkých, že nevie čo sa s ňou deje. Pokúšala sa zistiť čo to znamená a nakoniec zistila, že sa jej otvorila srdcová čakra, ktorá otvára brány k bezpodmienečnej láske. Uvedomil som si, že citlivejší a vnímavejší ľudia môžu pocítiť bezpodmienečnú lásku, keď sú v kontakte s niekym, kto túto lásku v sebe má. Je to úžasné.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom

Láska dáva, chtíč berie. Milujúci človek má potrebu dávať milovaným všetko, čo potrebujú. Nezištne. Kdežto človek, ktorý zažíva chtíč, sa môže tváriť, že chce niečo dať, ale len za účelom, že chce niečo na oplátku získať. Napríklad muži často zažívajú chtíč, keď vidia krásnu ženu. Nemajú problém krásnu ženu zasypať komplimentami len preto, aby ju dostali do postele. Keď chtíč k jednej žene po čase vyprchá, hľadajú uspokojenie v iných ženách. Takto bohužiaľ funguje veľmi veľa moderných vzťahov. Sú založené na chtíči a preto nemajú dlhú trvanlivosť. Chtíč človeka len zotročuje. Chtíč je možné uspokojiť iba krátkodobo na malý moment. Chtivý človek chce stále uspokojovať svoj chtíč. Nemôže si pomôcť. Môže ho uspokojiť na chvíľu, ale po určitom čase chtíč znova naberie na sile a bude ho musieť uspokojiť znova a znova. Chcem toto, chcem tamto, chcem tamtoho, chcem tamtú… stále niečo. Chtíč je v našom živote veľmi rušivý element a je ťažké ho ovládnuť.

Milujem, miluješ, milujeme

Keď človek skutočne miluje, dáva zo seba svojim milovaným všetko a nečaká za to nič. Chce len dávať. Keď je láska, ktorú dáva, opätovaná, vtedy prichádza extatický pocit, ktorý je najkrajší pocit aký ľudia poznajú. Niet krajšieho pocitu ako keď je naša láska opätovaná, alebo keď lásku opätujeme. Takéto láskyplné výmeny spôsobujú pocit nevýslovnej blaženosti a udržiavajú lásku neustále čerstvú. Chtíč k jednej osobe po čase vyprchá, ale láska nie. Rodičia milujú svoje deti celý život. Aj keď neposlúchajú a robia rôzne hlúposti, stále ich rodičia milujú. Takisto existuje láska medzi dvoma osobami. Zvyčajne medzi mužom a ženou.

Chcem ťa potešiť, lebo ťa mám rád. To je láska. Chcem ťa potešiť, lebo chcem od teba niečo získať, to je chtíč. Medzi láskou a chtíčom je veľmi tenká hranica. To, čo vyzerá ako láska, môže byť v skutočnosti chtíč. Pozor na to. Musíme si neustále uvedomovať: „Chcem potešiť druhého, len tak, lebo ho mám rád, alebo preto, lebo chcem od neho niečo získať? – Jeho náklonnosť, sexuálny pôžitok s ním atď. Skutočne milujúci človek ani len nemyslí na to, že by od svojho milovaného niečo získal. Chce len dávať a tešiť ho.

Slovíčko „láska“ sa často zneužíva. Často je to chtíč, ktorý je považovaný za lásku. Chtíč je veľmi ľahké vzbudiť, je to hneď. Keď vidím peknú osobu, chcem si s ňou užívať. Oči sa chcú na ňu neustále pozerať a užívať si jej krásu, jazyk ju chce opantať oslnivými slovami, ruky sa jej chcú dotýkať a nos chce cítiť jej vôňu. Jedná sa o uspokojovanie svojich zmyslov. Pri láske sa jedná v prvom rade o uspokojovanie zmyslov toho druhého.

Vybudovať láskyplný vzťah zvyčajne trvá nejaký čas. Keď sa však stretnú dve láskyplné osoby, láskyplný vzťah existuje prakticky okamžite – jeden chce tešiť druhého a slúžiť mu. Nechcú tešiť len svoje zmysly. To je pre lásku prirodzené. Keď je jeden šťastný, automaticky je šťastný aj ten druhý. Keď je jeden nespokojný, druhý sa ho snaží uspokojiť.

Zapamätajte si

Láska dáva. Milujúci človek chce slúžiť svojim milovaným a jediná jeho túžba je, aby boli jeho milovaní šťastní. Potom bude prirodzene šťastný aj on. Láska v tomto svete existuje. Láska je v našich životoch veľmi potrebná. Bez lásky by bol náš život a tento svet veľmi pochmúrny. Bez lásky môžete byť šťastní, ale s láskou budete oveľa viac.

Láska nie je len slovo. Láska je najkrajší cit aký môžeme prežívať.

Prajem vám, aby ste milovali a boli milovaní. Jedine tak bude váš život naplnený blaženosťou.

Len si dajte pozor na chtíč. Neustále majte na pamäti: „Chcem ho/ju len potešiť, alebo ho/ju chcem potešiť a niečo od neho/nej získať?“. Ak chcete svoju lásku iba tešiť, gratulujem, zažívate lásku. Ak však od nej niečo za svoju službu očakávate, rozvíjate chtíč a neskôr, keď vaše predstavy nebudú naplnené, príde hnev a hádky.

Naučte sa milovať. Naučte sa lásku dávať a lásku prijímať. Potom zažijete nádherné pocity doposiaľ nepoznané.

Ako nájsť a udržať láskyplný vzťah

Moderné vzťahy sú častokrát založené hlavne na fyzickej príťažlivosti. Keď vidíme niečo pekné, chceme to mať. Tak to býva aj s partnerom. Ak vidíme nejakú fyzicky peknú osobu, sme k nej automaticky priťahovaní a chceme s ňou rozvinúť vzťah. Spočiatku sa nám javí, že tá osoba je pre nás dokonalá a nemá žiadne chyby. Keď už vzťah rozvíjame, tak zisťujeme, že tá osoba nie je až taká úžasná, ako sme si mysleli, prichádzajú na rad prvé problémy. Vo fáze zamilovanosti tieto nedostatky prehliadame, ale keď zamilovanosť vyprchá, prichádzajú na rad väčšie a väčšie konflikty. Čo s tým? Pokiaľ je vzťah založený hlavne na fyzickej príťažlivosti a hlavným motívom je užívať si pohlavný styk, tak s tým sa toho moc nedá robiť. Taký vzťah skôr, alebo neskôr stroskotá a partneri budú hľadať uspokojenie inde. Zvyčajne si niektorý z partnerov nájde milenca a bude svoje chúťky uspokojovať s ním.

Ako na dlhotrvajúci vzťah

Ak chceme pestovať dlhotrvajúci, láskyplný vzťah, nemôžeme ho stavať na fyzickej príťažlivosti, pretože tá skôr, alebo neskôr vyprchá, prípadne sa objaví niekto príťažlivejší a bude nás priťahovať on. Dlhotrvajúce, celoživotné vzťahy sú založené na iných hodnotách ako je fyzická príťažlivost. Také vzťahy sú založené na duchovných hodnotách a princípoch. Ak chceme dlhotrvajúci vzťah, musíme v prvom rade hľadieť na vlastnosti a rebríček hodnôt nášho partnera. Má vôbec vlastnosti, ktoré mi vyhovujú, alebo má skôr vlasnosti, ktoré mi skôr, alebo neskôr budú prekážať? Máme spoločné hodnoty a víziu čo chceme v živote dosiahnuť? Na základe týchto kritérií by sme si mali vyberať partnera, nie len na základe fyzickej príťažlivosti. Pokiaľ bude mať náš partner až príliš odlišné vlastnosti a životné hodnoty ako sú naše, budeme sa musieť naučiť veľkej tolerancii, inak bude vzťah škrípať a neskôr sa rozpadne. Ak chceme dlhotrvajúci a harmonický vzťah, mali by sme ísť do vzťahu s partnerom, s ktorým máme veľa spoločného.

Výber vhodného partnera môže trvať dlhšiu dobu, ale keď budeme trpezliví, partner snov sa znenazdajky objaví a budeme s ním môcť zažívať doposiaľ nepoznané pocity. Ak sa však necháme unášať hlavne fyzickou príťažlivosťou, len veľmi ťažko dosiahneme dlhotrvajúci vzťah.

Ako sa nenechať uniesť fyzickou krásou

Je celkom náročné nenechať sa uniesť fyzickou krásou a skôr hľadieť na duchovnú stránku ľudí. Na akej duchovnej úrovni sa nachádzame, do takej miery hľadíme na vnútro človeka a nenecháme sa ovplyvňovať vonkajším výzorom. Pokiaľ sa človek nachádza na hmotnej úrovni vedomia, neodolateľne ho priťahujú fyzické schránky opačného pohlavia (ak je samozrejme heterosexuál). Ak sa človek pomocou duchovných praktík (navštevovanie posvätných miest, modlenie sa, meditácia, jóga,…) čo i len trochu povznesie nad hmotnú úroveň, prestane klásť dôraz na fyzickú schránku a bude si všímať hlavne vnútornú stránku človeka.

Udržiavanie vzťahu – láskyplné výmeny

Veľmi dôležité je vzťah udržiavať a nenechať ho vychladnúť. Je to podobné ako s ohňom. Jednoducho musíme prikladať, aby nevyhasol. Prikladanie do vzťahového ohňa je napríklad častá snaha potešiť partnera – obdarovať ho niečim, čo má rád, urobiť kompromis v jeho prospech atď. Netýka sa to len fyzických darov. Láskyplné vzťahy sa zakladajú na harmonickom dávaní a dostávaní. Nie iba na dávaní a nie iba na dostávaní. Oboje musí byť vyvážené, aby vzťah mohol fungovať správne. Ak jeden partner dáva, druhý by mal byť pripravený to prijať. Ten, kto prijíma, by mal zase na oplátku niečo dať, aby partner nemal pocit, že ho iba vykorisťuje a aby sa zachovala rovnováha vzťahu. Takýto vzťah je ideálny a môže fungovať veľmi dlho. Vzájomné dávanie a prijímanie zaisťuje dlhotrvajúci vzťah.

Dôvera

Vo vzťahu musí existovať dôvera. Dôvera môže existovať len tam, kde je láska. Tam, kde je iba chtíč, vzniká namiesto dôvery žiarlivosť. Žiarlivosť nie je príjemná pre nikoho. Chcieť mať svoju lásku iba pre seba nie je láska, je to chtíč. Je veľmi jemný rozdiel medzi chtíčom a láskou. Chtíč zväzuje, láska oslobodzuje. Skutočná láska je slobodná a vďaka nej existuje medzi partnermi absolútna dôvera.

Tolerancia

Ak chceme funkčný vzťah, musíme sa naučiť tolerovať veľa vecí. Často sa stáva, že nám po rokoch začne doslova vadiť správanie a niektoré zlozvyky partnera. Ak to dospeje do bodu, kedy nám to nevýslovne vadí, vo vzťahu zavládne napätie. A to nie je dobré. Je dobré informovať partnera čo nám vadí a požiadať ho o nápravu. Ak sa napraviť nechce, alebo sa nevie napraviť, neostáva nám nič iné, len naučiť sa tolerovať ho.

Kompromisy

Vo funkčnom vzťahu je nutné robiť kompromisy. Jeden chce to, druhý to a čo teraz? Treba nájsť spoločnú cestu, na ktorej budú obaja šťastní. Pokiaľ si jeden bude raziť svoju cestu bez ohľadu na druhého, taký vzťah čoskoro stroskotá.

Otvorenosť

Je dôležité byť otvorený a úprimný k svojmu partnerovi. Ak máme nejaký problém, treba to okamžite konzultovať so svojim partnerom. Ako bolo spomenuté vyššie, k partnerovi musíme mať absolútnu dôveru a zdôveriť sa mu so všetkým. Tak si môžeme navzájom pomáhať. Pokiaľ budeme pred partnerom niečo zatajovať, nebudeme vo vzťahu spokojní.

Vzájomná pomoc

Vo vzťahu musí existovať vzájomná pomoc. Napríklad partneri môžu spolu variť, upratovať, alebo si rovnomerne rozdeliť rôzne služby. Pokiaľ jeden partner robí vo vzťahu viac a druhý menej, vzniká nerovnováha a v jednom parnerovi to môže vzbudiť, že ho jeho partner využíva a v tom druhom zase vzniká využivačná mentalita – šak on sa o všetko postará… Harmonický vzťah by mal fungovať na rovnováhe a obaja partneri by mali priložiť ruku k dielu pokiaľ možno rovnakým dielom.

Spoločné riešenie problémov

Vzájomná pomoc zahŕňa aj pomoc s akýmkoľvek problémom. Či už mentálnym, alebo iným. Akonáhle sa objaví problém, treba ho čo najskôr riešiť pokiaľ možno s partnerom. Pokiaľ budeme dusiť problém v sebe, alebo sa ho budeme snažiť riešiť bez toho, aby o tom partner vedel, nemusí sa nám to podariť. Partnerova pomoc je vždy fajn. Či už fyzická, alebo psychická. Správny partner nám vždy poskytne podporu, ktorú práve pri riešení problému potrebujeme.

Len On/Ona

Ak je vzťah založený na chtíči, skôr, alebo neskôr bude tento chtíč presmerovaný na inú, príťažlivejšiu osobu. Taká je povaha chtíču, vyberá si vždy to lepšie, príťažlivejšie. Často sa stáva, že vzťahy stroskotajú na tom, že sa v partnerovi vzbudí neodolateľný chtíč po inej osobe. Ak je vzťah založený na duchovných hodnotách, môže prísť aj tá najpríťažlivejšia osoba na svete a s nami to nepohne. Pretože duchovné hodnoty sú láska, súcit, porozumenie, empatia a podobne. Keď udržiavame lásku, automaticky sme súcitní, empatickí a máme porozumenie, že partner by nebol nadšený keby sme sa na neho vykašľali kvoli príťažlivejšej osobe.

Duchovný rozvoj

Treba si uvedomiť, že keď má človek problém sám so sebou, automaticky bude mať problém s ostatnými. Bude mu vadiť na ľuďoch a situáciach toľko vecí… a bude sa kvoli tomu trápiť. Keď sa dajú dohromady dvaja partneri, ktorí sa nezaujímajú o duchovný rozvoj, čaká ich vo vzťahu peklo. Dve egá sa budú o seba trieť a jeden konflikt bude striedať druhý. Pokiaľ sa obaja partneri nepozrú do seba, na svoje nedostatky a neposnažia sa ich vyriešiť, budú vo vzťahu vytvárať peklo.

Ak sa však obaja partneri venujú duchovnému rozvoju, pracujú na odstránení svojich zlých vlastností a snažia sa pomáhať aj partnerovi, aby sa tiež duchovne posúval, v takomto vzťahu s veľkou pravdepodobnosťou nevznikne peklo. Duchovne vyspelí ľudia dokážu tolerovať oveľa viac ako ľudia, ktorí sa nevenujú duchovnému rozvoju.

Duchovný rozvoj môže byť meditácia, jóga (nie len fyzické cvičenia), alebo tiež úprimné modlenie sa a navštevovanie rôznych chrámov a posvätných miest. Duchovne naplnený človek žije v oveľa väčšej pohode ako duchovne nenaplnený.

Zhrnutie

Kladenie dôrazu viac na vlastnosti partnera ako na vzhľad, dávanie, prijímanie, dôvera, tolerancia, otvorenosť, vzájomná pomoc, pochopenie, duchovný rozvoj a samozrejme láska, toto všetko musí byť vo vzťahu ak ho chceme udržať dlhodobo.

Prajem Vám, aby ste našli svoju spriaznenú dušu. Potom zistíte čo znamená milovať a byť milovaný. Budete prirodzene vedieť ako udržať tento láskyplný vzťah v harmónii.

Sme ovládaní chtíčom, čo s tým?

Kamarát mi napísal, že jeho priateľka podľahla dočasnému zamilovaniu a zamilovala sa do iného. Tak totiž funguje chtíč. Človek sa do niekoho zamiluje, ale po čase tá zamilovanosť vyprchá a hľadá ten istý stav zamilovanosti s iným objektom pôžitku, s iným partnerom. A tak stále dokola hľadá naplnenie tam, kde nie je.

Dočasnosť pôžitku

Každý v hmotnom svete je ovládaný chtíčom – dočasným zamilovaním. Je to najsilnejšia túžba živej bytosti – či už človeka, alebo zvieraťa. Keď tento chtíč po jednej osobe pominie, automaticky sa prenáša na druhého vhodného kandidáta, prípadne na viacerých. Tak to chodí. Živá bytosť chce byť šťastná a hľadá šťastie skrze tento chtíč. Avšak takto nikdy skutočné šťastie nedosiahne. Musí ovládnuť sexuálny chtíč a nenechať sa ním rozrušovať. Potom môže byť šťastná.
Jednoduchšie ako ovládnuť svoj chtíč, je presmerovať ho tam, kde bude mať naozaj úžitok – presmerovať ho na Boha. Treba sa pýtať “Kto je Boh?”, “Je možné dosiahnuť večnú, bezpodmienečnú lásku? Je možné rozvíjať vzťah s Bohom?”

Presmerovanie chtíču

Učenie Hare Krišna tento chtíč smeruje na Krišnu – Najdokonalejšiu božskú osobu, ktorá je popisovaná v písmach (Krišna, Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta, Brahma Samhita, Šrí Išopanišády,…). Krišna má také vlastnosti, ktoré každú živú bytosť prirodzene priťahujú. V Krišnovej spoločnosti je každý prirodzene blažený. V súčasnom veku sa Krišna inkarnuje v podobe Hare Krišna mahá-mantry. To znamená, že Hare Krišna mahá-mantra a Krišna samotný sa od seba nelíšia. Keď počujeme Hare Krišna mahá-mantru, nachádzame sa priamo v Krišnovej spoločnosti. Už len samotná prítomnosť Krišnu očisťuje živú bytosť od chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a všetkých ďalších zlých vlastností a závislostí. Každý kto počúva a spieva
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
sa (postupne) očisťuje. Spievanie Hare Krišna mahá-mantry funguje opačne ako hmotný chtíč. Hmotný chtíč je na začiatku ako nektár a na konci ako jed (Bg 18.38) . Spievanie Hare Krišna je na začiatku ako jed, takmer nikoho nebaví počúvať a spievať hodiny a hodiny Hare Krišna mahá-mantru, ale keď sa naše vedomie pomocou transcendentálneho zvuku mahá-mantry očistí, zrazu budeme cítiť nevysvetliteľnú chuť v počúvaní a spievaní Hare Krišna mahá-mantry a budeme chcieť spievať viac a viac. Budeme chcieť byť v spoločnosti Krišnu, pretože z neho pramení skutočná blaženosť. Krišna znamená “všepríťažlivý” – priťahuje všetkých. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry rozvíjame svoju prirodzenú náklonnosť ku Krišnovi a zduchovňujeme svoje hmotné zmysly. Hmotnými zmyslami nie sme schopní vnímať Krišnu. Jedine keď sú zduchovnené, môžeme pociťovať transcendentálnu blaženosť.

Očistný účinok mahá-mantry

Keď človek nemá žiadnu skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry, je tomu ťažké uveriť a porozumieť. Len s očisteným vedomím je možné chápať duchovné témy. Keď tomu nerozumiete, nič si z toho nerobte. Len spievajte Hare Krišna a čoskoro budete chápať viac a viac. Každý, kto má osobnú skúsenosť s očistným účinkom Hare Krišna mahá-mantry to môže potvrdiť.

Chceme lásku, ale máme chtíč

Prirodzenou túžbou živej bytosti je túžba po šťastí a láske. Ale v hmotnom svete je živá bytosť zmätená a ovládaná chtíčom túži po dočasnom pôžitku neuvedomujúc si, že keď tento dočasný pôžitok pominie, príde na rad utrpenie. Ak nechceme viac trpieť, musíme presmerovať svoj chtíč na Najdokonalejšiu osobu, ktorá nás nikdy nesklame a tou je Krišna – Najvyššia Božská Osobnosť.
krishna-syamasundara_1

Dosiahnutie dokonalosti načúvaním Šrímad Bhágavatam

O Krišnovi sa veľa píše v Šrímad Bhágavatam, ktorý obsahuje príbehy ľudí (svätcov), ktorí majú s Krišnom osobnú skúsenosť. Každý, kto pozorne načúva Šrímad Bhágavatam, môže dosiahnuť najdokonalejší stav bytia – lásku k Bohu (Prema Bhakti). Šrímad Bhágavatam je rozsiahle literárne dielo. Je to literárna inkarnácia Krišnu (SB 1.3.40). Obsahuje 18 000 veršov. Veľa veršov v Šrímad Bhágavatam pojednáva o tom, ako môže podmienená živá bytosť obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom a dosiahnuť tak večné postavenie plné poznania a blaženosti. Trefné výklady Šrílu Prabhupádu sú čerešnička na torte.
“Pravidelnou návštevou prednášok z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je všetko nepriaznivé v srdci takmer zničené. Láskyplná služba Osobnosti Božstva, Śrī Kṛṣṇovi, ktorý je ospevovaný transcendentálnými piesňami, sa tak stane nezvrátiteľnou skutočnosťou.” [SB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžete čítať online na: www.vedabase.com/cs/sb

Alebo si ho môžete objednať na: http://govindabutik.sk/

Prednášky zo Šrímad Bhágavatam bývajú každé ráno o 7:40 v chrámoch Hare Krišna – http://iskcon.sk/kontakt/

Presmerujte svoj chtíč po zmyslovom pôžitku → na dosiahnutie dokonalosti, spievajte Hare Krišna a buďte šťastní! Naozaj šťastní.

“O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.” [BG 18.37]