Archívy kategórie: zmena

Najväčšia chyba v mojom živote

Donedávna som nevedel aká bola moja najväčšia chyba v živote kým som ju nespravil. Bola to chyba, ktorej sa mnohí ľudia nevedomky dopúšťajú a potom sa čudujú prečo sú v živote nešťastní. A nešťastný som bol po tejto chybe aj ja.

Počúvnuť rozum namiesto srdca

Najväčšia chyba, ktorú som vo svojom živote spravil, bola tá, že som začal počúvať rozum namiesto srdca a riadiť sa tým, čo mi hovoril rozum. Cítil som, že určité veci nemám robiť, ale rozum sa ma snažil presvedčiť, že mám do toho ísť, že to bude v pohode. V pohode to nebolo a trpel som ako pes. Vôbec som nebol šťastný kým som dával na rady rozumu a navyše som svojou nespokojnosťou spôsoboval nepríjemnosti aj svojim blízkym.

Aj keď som vedel aké dôležité je počúvať svoje pocity, rozum ma aj tak presvedčil ísť proti tomu, čo cítim. Intuitívne som cítil, že to nedopadne dobre a dopadlo to presne tak, ako som cítil, nie tak, ako mi to hovoril rozum.

Keď sa na to spätne pozerám, vidím, že mnohí ľudia sú v rovnakej situácii. Trpia, pretože idú sami proti sebe, proti svojmu cíteniu a veria svojmu rozumu, že bude dobre. Ale dobre nie je. Je to ešte horšie. Sú vo vzťahoch, v ktorých nechcú byť. Robia prácu, ktorú nechcú robiť. Žijú na mieste, kde nechcú žiť. Ale rozum si vždy nájde presvedčivé argumenty prečo by mali robiť to, či ono. A tak len trpia a sú nešťastní.

Kým nasledujeme rozum namiesto svojho cítenia, budeme len trpieť. Bude to horšie a horšie, kým sa nenaučíme počúvať svoje cítenie a už viac nekonať proti tomu, čo cítime.

Častokrát sa naše cítenie vymyká akejkoľvek logike, ale to je v poriadku.

Radšej ísť proti logike a byť šťastný ako ísť proti svojmu cíteniu a byť nešťastný.

Návrat k cíteniu (intuícii)

Momentálne som sa navrátil ku svojmu cíteniu a pomaly sa mi začína zlepšovať život. Keď som sa riadil rozumom a nepočúval svoje cítenie, zažíval som peklo. Mnohí ľudia si na toto peklo zvykli a považujú to za normálne. No pre mňa je normálne počúvať svoje cítenie a byť tak šťastný. Aj keď rozum a všetci tí nešťastní ľudia, ktorí sa riadia rozumom hovoria, že to nemám robiť.

A čo vy? Ste v živote šťastní? Počúvate svoje cítenie? Alebo idete proti nemu a trpíte? Už viete čo máte robiť, tak do toho! Spočiatku býva ťažké začať sa riadiť tým, čo cítime, ale postupným tréningom to ide ľahšie a ľahšie. A náš život je zrazu lepší a lepší až sa nám môže zdať, že sa dejú zázraky.

Keď sa budeme riadiť svojim cítením, zrazu sa nám zlepšia vzťahy, začneme byť spokojnejší, začne sa nám dariť, začneme robiť to, čo nás napĺňa a budeme naplnení šťastím a láskou.

Ak však pôjdeme proti svojmu cíteniu, náš život bude jedna veľká katastrofa. Mnohí s tým už majú skúsenosť. Mnohí v živote trpia a sú nešťastní. A to len preto, lebo počúvajú svoj rozum, alebo rozum niekoho iného namiesto svojho cítenia (intuície).

Skúste sa viac riadiť tým, čo cítite a uvidíte ako sa Vám zmení život!

Veľa šťastia!

Čo ma naučila moja žena

Keď som žil sám, naučil som sa nejaké veci o živote. Keď som žil ako mních, tiež som sa niečo naučil. No keď som začal žiť so ženou, zrazu to nebolo len o tom, čo viem ja, ale aj o tom, čo vie ona.

Predstavy o živote

Pokiaľ majú dvaja rozdielne predstavy o živote, ich vzťah bude škrípať a nebude fungovať hladko. Ale ak majú dvaja aspoň približne rovnaké predstavy o živote, podobné túžby, životné hodnoty a záľuby, takýto vzťah môže fungovať lepšie. Je naozaj veľmi dôležité, aby partneri mali spoločné hodnoty a spoločnú víziu toho, čo chcú v živote dosiahnuť. Na tejto vízii stojí a padá celý vzťah. Pokiaľ majú partneri spoločnú víziu, majú spoločnú cestu. Ale ak sa jeden partner od tejto spoločnej vízie odchýli a bude si robiť veci po svojom, skôr, či neskôr sa cesty partnerov rozdelia. Treba si preto dávať veľký pozor na to, či máme s partnerom spoločnú víziu súčasnosti a budúcnosti.

Byť menším sebcom

Ak je vo vzťahu čo i len jeden sebec a robí si všetko len podľa seba, môže rovno odísť od partnera a nezaťažovať ho svojim sebeckým správaním. Vzťah nie je len o našich predstavách a pocitoch. Je o predstavách a pocitoch aj toho druhého. Preto je veľmi dôležitá komunikácia, aby sme vedeli aké sú predstavy a pocity nášho partnera. Je fajn zosúladiť naše predstavy s predstavami partnera – robiť kompromisy.

Dôležitosť (verbálnej) komunikácie

Bez komunikácie môžeme len tušiť čo sa deje v mysli nášho partnera. Bez komunikácie máme tendenciu vytvárať si domnienky, ktoré považujeme za pravdivé. Keď sa s partnerom porozprávame, môže to naše domnienky rozptýliť a dostaneme sa viac do reality. Je oveľa lepšie žiť v realite, ako v mylných domnienkach. Komunikácia so svojim partnerom o všetkom je veľmi dôležitá.

Otvorenosť a dôvera

Pred svojim partnerom by sme nemali nič skrývať a so všetkým sa mu zdôveriť. Vzťah založený na otvorenej komunikácii a dôvere, môže fungovať za predpokladu, že partneri sa snažia chápať jeden druhého.

Vzájomné pochopenie

Vzájomné pochopenie je veľmi dôležité. Ak sa nesnažíme pochopiť jeden druhého, načo sme vôbec vo vzťahu? Nie vždy sa mi podarí pochopiť na prvýkrát ženskú myseľ, ale keď sa o to opakovanie snažím, pomaly to ide. Aj keď ma zakaždým niečim novým prekvapí. Aj keď zo začiatku nechápeme jeden druhého, môžeme sa to naučiť. Musíme pochopiť, že muž a žena sú dve odlišné bytosti. Žena má určité vlohy a správanie a muž má zase iné. Hovorí o tom tiež kniha: „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“. No aj keď sú muž a žena rozdielni, keď pochopia svoje role, môžu sa chápať navzájom a fungovať spolu bez väčších problémov.

Snaha vyriešiť problémy

Vo vzťahu skôr, či neskôr nastanú problémy a konflikty. Všetky problémy a konflikty sa dajú riešiť, pokiaľ obaja partneri chcú. Konflikty často vznikajú z nepochopenia. Keď sa budeme snažiť chápať jeden druhého, môžeme dosiahnuť harmonický vzťah plný pochopenia. Mali by sme sa snažiť pochopiť prečo druhý koná tak, ako koná. Ak sa nebudeme usilovať o pochopenie a budeme partnera za niečo neustále obviňovať, zabíjame tým v ňom jeho náklonnosť k nám a tým pádom zabíjame aj vzťah.

Aký naozaj som

Moja žena je jeden z mála ľudí, ktorí mi dokážu nastaviť zrkadlo, do ktorého som ochotný sa pozrieť. Nie vždy sa mi to však darí na prvýkrát. Až pri nej som si začal uvedomovať aké nedostatky ešte v sebe mám a že by som ich rád odstránil. Až keď spoznáme svoje nedostatky a priznáme si ich, potom môžeme začať pracovať na ich odstránení.

Nikto nie je dokonalý

Každý máme svoje chyby. Ak si myslíme, že sme v pohode, sme na omyle. Často máme tendenciu zvaľovať vinu na iných. Ale už málokto sa pozrie na seba a prizná vinu sebe. Ak sa dostanem do nejakého konfliktu, hľadám chybu v prvom rade v sebe. Prečo som sa vôbec do konfliktu dostal? Prečo cítim takú emóciu akú cítim? Všetko je v nás a len my to môžeme zmeniť. Nikto iný to za nás nespraví a zvaľovaním viny na niekoho iného sa nikam nedostaneme. Keď pochopíme túto dôležitú pravdu, môžeme vo svojom živote naozaj veľa zmeniť.

S mojou ženou už síce nie som, ale som jej veľmi vďačný, že bola istú dobu súčasťou môjho života a mohol som sa vďaka nej všetko toto naučiť.

PS: Nebola to žena ako manželka, ale žena ako žena.

Ďakujem ❤

Cesta k minimalizmu

Moja cesta k minimalizmu bola postupná. V roku 2016 som sa rozhodol ísť žiť do chrámu Hare Krišna v Abranovciach. Mal som skriňu plnú oblečenia a kopec ďalších zbytočností, ktoré som ani nepoužíval. Viac ako polovice oblečenia som sa vzdal a do chrámu som si zobral len minimum vecí.

V roku 2017 som z chrámu odišiel a pokúsil sa žiť rodinným životom s priateľkou a jej dcérkou. Náš vzťah žiaľ nebol zrovna najlepší a tak sa naše cesty rozišli. Keď som odchádzal od priateľky, nechal som u nej zase viac ako polovicu svojich vecí, ktoré prakticky nepotrebujem. Aby som prišiel po rozchode na iné myšlienky, rozhodol som sa odcestovať do sveta s jedným malým batohom. Išiel som do teplých krajín ako Thajsko, Bali a India, takže som si vystačil s dvomi kraťasami, tričkom, košeľou, mikinou, dlhými nohavicami, mobilom, notebookom, knihou a zopár drobnosťami.

minimalizmus

Keď vidím ako ľudia cestujú s obrovskými kuframi, čudujem sa čo v nich majú.

Veci si periem ručne, takže nepotrebujem ani práčku.

Všetok môj majetok zbalím do jedného malého batôžka a to je úžasné. Cítim sa oveľa lepšie (slobodnejšie) ako keď som mal skriňu plnú oblečenia a kopec ďalších zbytočností, ktoré som ani nepoužíval.

Čím menej majetku mám, tým som šťastnejší.

A naopak, čím viac majetku som mal, tým viac som sa tým cítil byť zviazaný.

Zbaviť sa všetkého nepotrebného bola pre mňa cesta k väčšej slobode a k väčšiemu šťastiu.

Zamyslite sa koľko vecí vlastníte a koľko z nich ani nepoužívate, alebo ich používate len minimálne? :) Tie veci pravdepodobne ani nepotrebujete.

Myšlienky tvoria realitu

V Dubaji je krásne vidieť ako myšlienka tvorí. Mesto na púšti. Všetko, čo tu je, bola na počiatku iba myšlienka. A nie len v Dubaji, ale všade. Všetko, čo existuje, je produktom nejakej myšlienky. Budovy, vojny, násilie, drogy, strach, hnev, znečisťovanie prírody, politika… to všetko sú produkty myšlienok.

Inak povedané – myšlienkami si tvoríme realitu. Nie len individuálnu, ale aj kolektívnu realitu. Ak má veľa ľudí v myšlienkach vojnu a chcú bojovať, máme tu vojny. Ak má veľa ľudí v myšlienkach peniaze, máme tu peniaze… atď.

Využime silu myšlienky a začnime tvoriť realitu, ktorú naozaj chceme. Nie realitu, ktorú nechceme.

Ak chceme zmeniť realitu, musíme najskôr zmeniť svoje myslenie.

Sme iní, sme čudáci?

Tento článok je o ľuďoch, ktorí sú trošku iní, majú iné zvyky, iné hodnoty a iný životný štýl ako väčšina populácie a sú preto často považovaní za čudákov.

Pred rokom 2015 som bol iný, mal som iné hodnoty, iné životné ciele ako dnes. Poznám tiež veľa ľudí, ktorí prešli podobnou zmenou a sú z nich ľudia na nepoznanie od svojho starého JA. Prežívame akési obdobie zmeny – najskôr vnútornej a následne spoločenskej.

Aká to zmena?

Jednotlivci si začínajú uvedomovať, že za ich nešťastie nemôže nik iný, ako oni sami. Začínajú brať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a podľa toho aj konajú. Učia sa pracovať so strachom, ktorý do nich vštepili rodičia, starí rodičia, spoločnosť, televízia a ďalší. Stále intenzívnejšie cítia potrebu väčšej slobody. Začínajú si uvedomovať, že emócie ako hnev, strach, nenávisť sú veľmi deštruktívne a viac škodia ako prospievajú. Začínajú zisťovať prečo tieto emócie vôbec pociťujú a postupne sa od nich očisťujú.

Začínajú sa pozerať do svojho vnútra a vidieť súvislosti s rôznymi nepríjemnými situáciami a svojim vnútrom. Začínajú chápať, že situácie a ľudia, s ktorými sa stretávame a trávime čas, sú odrazom našeho vnútra. Ak sa niekto často hnevá, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho sa často hnevajú. Ak niekto šíri lásku a úsmev, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho začínajú byť ako on. Čo vyžarujeme, to aj priťahujeme. Je to jednoduchý zákon príťažlivosti, zákon akcie a reakcie – čo dáš, to dostaneš.

Mnohí ľudia to už pochopili, zažívajú túto skúsenosť a nestačia sa čudovať:

Ak niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.

Mnohí ľudia začínajú chápať, že skutočná zmena prichádza od jednotlivcov. Aby sa mohla zmeniť spoločnosť, najskôr sa musia zmeniť jednotlici. Začínajú chápať, že ľudí nezmenia, ale môžu zmeniť samých seba. A tam to celé začína.

Ako zmena prebieha

Človeku nepomôžem, keď mu budem hovoriť: “Prestaň fajčiť, nejedz mäso, nepi alkohol, nehnevaj sa toľko,…” Človek musí sám pochopiť prečo by nemal robiť to, či ono. Prečo by mal zmeniť svoje návyky a zbaviť sa zlozvykov. A keď to pochopí, zmení svoje myslenie a konanie. Každý má šancu to pochopiť. Len sa musí pozrieť do svojho vnútra a úprimne si odpovedať: “Je toto naozaj to, čo chcem robiť? Naozaj chcem stráviť takto svoj život?” Keď si človek úprimne odpovie, na základe tejto odpovedi môže následne začať meniť svoj život. Niektorí dokázali prestať piť kávu, alkohol, fajčiť a jesť mäso zo dňa na deň, iní na to potrebujú trochu viac času. Dôležité je, aby bol človek k sebe úprimný a veril si: “Dobre, ešte nie som tam, kde chcem byť, ale jedného dňa sa tam dostanem.

Kto sme?

Ľudia, ktorí prestávajú žiť podľa starých zaužívaných vzorcov, ktoré v človeku vyvolávajú zmätenú myseľ, strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné a nepekné emócie. Ľudia, ktorí sa chcú tešiť zo života a žiť v harmónii s prírodou a s ostatnými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa snažia neposudzovať a neodsudzovať. Ľudia, ktorí pochopili, že svoje okolie zmenia len tak, že budú žiť svoj život a nebudú presviedčať ostatných, aby boli takí istí. Stačí ísť naozaj len príkladom a mnohí ľudia sa môžu inšpirovať.

Sme ľudia, ktorí žijú najlepšie ako vedia podľa svojho svedomia a vedomia. Namiesto súperenia navzájom spolupracujeme a pomáhame si. Uvedomujeme si zúfalý stav súčasnej spoločnosti a chceme zmenu.

No zároveň si uvedomujeme, že zmena musí najskôr prísť od nás samotných. A preto sa snažíme byť každý deň lepšou verziou samého seba.

Je nás stále viac a viac

V poslednej dobe pozorujem, že mnohí ľudia sa začínajú prebúdzať z konzumného tranzu, ktorý vládne v súčasnej spoločnosti. Prehodnocujú svoj doterajší život a robia nevyhnutné zmeny, vďaka ktorým budú šťastnejší. Zanechávajú staré vzorce myslenia a konania a vytvárajú nové – slobodnejšie, mierumilovnejšie, láskyplnejšie. Skúšajú meditovať, chodiť naboso, chodiť na pravidelné prechádzky do prírody, tráviť čas aj osamote, navštevovať kurzy a prednášky o sebarozvoji, zaujímajú sa o vegetariánstvo, vegánstvo, fruitariánstvo a veľa ďalších prospešných činností pre dušu.

Som veľmi rád, že takých ľudí pribúda. Ľudí, ktorí sa zaujímajú o sebarozvoj, o svoje okolie a o životné prostredie, táto planéta teraz veľmi potrebuje.

Keby boli všetci ako ja, svet by bol krajší

Kedysi som si myslel, že keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší. Nedávno som v jednej diskusii narazil na človeka, ktorý povedal presne to isté o sebe: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“. Koľko ľudí ešte žije v tomto sebaklame? Koľko ľudí si ešte o sebe myslí, že sú najlepší, najkrajší, najúžasnejší, či lepší ako ostatní? A že svet by bol krajší, keby boli všetci ako oni?

Ja a oni

Práve porovnávanie sa s ostatnými a povyšovanie sa, je jednou z príčin nemalých problémov a utrpenia v tomto svete. Rozdeľovanie ľudí na JA a ONI, alebo MY a ONI, vedie často ku konfliktom – vojny, vraždy, krádeže,… Tieto konflikty by tu neboli, keby sme sa prestali oddeľovať od ostatných. Keby sme (konečne) pochopili, čo sa nám mnohí duchovní učitelia snažili povedať.

MY

Nedávno som pochopil, že rozdeľovaním ľudí na JA a ONI, nedospejem k ničomu dobrému. Myšlienka typu: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“, mi prestala dávať zmysel a vnímam ju ako totálny nezmysel. Už by som nechcel, aby boli všetci ľudia ako ja. Veď to by bola úplná katastrofa a nuda. Katastrofa v tom, že mám ešte veľa nepekných vlastností. Keby mali všetci ľudia tieto vlastnosti, nebolo by to vôbec pekné.

Rozmanitosť je to, čo tvorí život. Keby boli všetci ľudia ako ja, so všetkými by som si rozumel. Možno ste už stretli človeka, ktorý bol na veľmi podobnej vlne ako vy a cítili ste sa s ním úžasne. Konečne vám niekto rozumel. Lenže keby boli všetci rovnakí, rozmanitosť by sa stratila a svet by sa stal jednotvárnym.

Práve mnohorakosť a odlišnosť tvorí život. To, že sú ostatní ľudia iní ako ja, je úžasné. To, že sú tu tisíce a milióny druhov zvierat a rastlín, je úžasné. Rozmanitosť je úžasná.

Sebaklam

Mnohí ľudia žijú v domnení, že sú dobrí. Alebo aspoň, že sú lepší ako niektorí ľudia. Kto im dal právo rozhodovať kto je dobrý, lepší a kto horší? Teraz si dajte ruku na srdce a úprimne odpovedzte na otázku: „Som dobrý?“ Mám všetky dobré vlastnosti ako cnosť, pokora, pravdovravnosť, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, schopnosť odpúšťať, odvaha, nebojácnosť, čistotnosť, neočakávanie pôct?

Keď budeme k sebe úprimní, pravdepodobne zistíme, že nemáme ani zlomok všetkých dobrých vlastností a zistíme, že keby boli všetci ľudia ako my, svet by nebol až taký pekný, však?

Sebareflexia

Dôležitý krok v sebarozvoji je sebareflexia – sebapozorovanie a uvažovanie zamerané na pochopenie vlastných činov a ich zákonitostí. Objaviť aj svoje nepekné vlastnosti, naučiť sa s nimi pracovať a zapracovať na ich zmiernení, alebo prinajlepšom až odstránení. Pokiaľ budeme žiť v sebaklame, že keby boli všetci ako my, svet by bol krajší, ďaleko sa nedostaneme.

Porovnávanie sa

Pochopil som jednu dôležitú vec, ktorá mi pomohla v tom, aby som svojimi činmi a slovami nevytváral zbytočné konflikty – neporovnávať sa s ostatnými a hlavne sa nepovyšovať. A tiež neporovnávať jedného človeka s druhým. Každý človek je jedinečný, má jedinečné vlastnosti a schopnosti a porovnávať ho s ostatnými a požadovať od neho, aby bol rovnaký, nie je moc rozumné.

rovnopravnost-v-skole

Veľmi mi pomohlo, keď som sa prestal porovnávať s ostatnými a začal som sa porovnávať sám so sebou. Keď si spomeniem aký som bol pred pár rokmi a aký som teraz, som v nemom úžase. Svoje staré JA už nespoznávam. Mám úplne iné životné hodnoty, iné záľuby a úplne iné zmýšľanie. Neviem, či je to lepšie, alebo horšie. To nech súdi niekto iný, kto si na to trúfa. Naučil som sa nesúdiť a byť len nezaujatým pozorovateľom a to mi do života prináša nesmierny pokoj. No priznám sa, ešte sa mi to nedarí na 100%.

Nedokážem už povedať: „Ja som lepší, lebo nejem mäso a ty si horší, lebo ješ mäso a podporuješ zabíjanie zvierat“. Radšej podám pádne dôvody prečo mäso nejesť a každý nech sa rozhodne podľa svojho svedomia. Chápem, že každý koná tak, ako mu to dovoľuje jeho svedomie a vedomie. Nie každý je okamžite schopný byť ako Ježiš, alebo Buddha. Nie každý je schopný chodiť po vode, liečiť, alebo celé dni meditovať. A to je v poriadku.

Ak si chceme skrášliť život, je dobré naučiť sa nesúdiť a neporovnávať sa s ostatnými. Je dobré naučiť sa porovnávať samého so sebou a pozorovať svoj pokrok vo svojom živote. Je dobré naučiť sa byť k sebe úprimný a dokázať prijať aj svoje nedostatky a zapracovať na ich odstránení. To je to, čo nás v živote naozaj posúva. Pokiaľ sa budeme len porovnávať s ostatnými, budeme mať pocit nadradenosti, alebo poníženosti. Mnohí ľudia sa porovnávajú s inými ľuďmi, chcú byť ako oni a potom sú nespokojní, že sa im to nedarí. Niektorí ľudia sa zase povyšujú a myslia si o sebe, že sú niečo viac ako ostatní. To tiež nie je príliš prospešné ani pre jednotlivcov, ani pre poločnosť. Ak chceme zmeniť spoločnosť, musíme zmeniť najskôr seba. Keď zmeníme seba, naša zmena možno inšpiruje ostatných a budú sa chcieť tiež zmeniť. Celá spoločnosť sa automaticky zmení, keď sa zmenia jej základné stavebné bunky – jednotlivci.

Zmena je už viditeľná. Mnohí ľudia sa začínajú zaujímať o svoje okolie, o svoje zdravie (duševné aj fyzické), o skvalitnenie vzťahov, o sebarozvoj a celkovo zlepšenie kvality života na Zemi. Nesnažia sa dosiahnuť zmenu tak, že hovoria ostatným: „Zmeňte sa!“. Menia sa oni sami a svojou zmenou inšpirujú svoje okolie. Stačí tak málo, stačí zmeniť seba a postupne sa zmení celý svet.

7 (ne)činností, ktoré mi zmenili život

Kedysi som bol úplne iný ako dnes. Bavili ma iné činnosti ako ma bavia dnes a na svet som mal o dosť iný pohľad. Chodil som do barov a opíjal som sa každý piatok, niekedy aj iné dni, hral som počítačové hry, jazdil som na bicykli ako šialený, občas som si prečítal nejakú knihu a tak som si žil niekoľko rokov. Až keď som sa tak nejak prirodzene začal zaujímať o sebarozvoj, môj život nabral úplne iné obrátky.

Čítanie kníh

Čítanie kníh je pekná, prospešná činnosť. O to prospešnejšia, keď čítame knihy, ktoré v nás zanechajú hlbokú stopu a niečo vo svojom živote zmeníme. Niektorí ľudia berú čítanie kníh ako relax, iní ako príležitosť posunúť sa v živote ďalej. Ja som vyhľadával knihy, ktoré by boli pre mňa nejakým spôsobom prospešné, ktoré by mi dali aj iný pohľad na život, aký som mal doteraz. Napríklad „Raz aj v pekle vyjde slnko“, „Kým nás láska nerozdelí“, „Univerzita samoty“, „Sára“, „Vedecké poznanie duše“, „Cesta sebarealizácie“, „Bhagavad-gíta“, „Šrímad Bhágavatam“, „Šrí Išopanišad“,…

Navštevovanie chrámu Hare Krišna

Moja najväčšia premena začala v roku 2014, kedy som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne. Chodil som aspoň raz za mesiac na nedeľné programy a pomaličky som spoznával Krišnovo učenie. Veľmi sa mi to páčilo. Jedlo, knihy, ľudia, všetko bolo úžasné, akoby z iného sveta, kde vládne mier, šťastie a láska. Pre mňa to bolo veľmi príťažlivé a chcel som vedieť o tejto filozofii stále viac a viac.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Veľmi ma zaujala kniha s názvom „Vedecké poznanie duše“ a obzvlášť kapitola o zabíjaní a jedení zvierat. Keď som si prečítal tú kapitolu, bol som prakticky okamžite rozhodnutý, že prestanem podporovať krutý mäsový priemysel a vynechám mäso z jedálnička.

Vegetariánstvo

Vzdať sa mäsa nebolo pre mňa ľahké. Bol som zvyknutý mať mäso takmer v každom jedle. Keď som zjedol bezmäsité jedlo, bol som o chvíľu hladný. S výnimkou prasádam na nedeľnej hostine, po ktorej som nebol hladný ani v pondelok :-) Vďaka vynikajúcemu vegetariánskemu jedlu, ktoré som mal možnosť ochutnať v chráme, som si uvedomil, že vegetariánska strava je veľmi pestrá. Oveľa pestrejšia ako to, čo som doteraz poznal.

108-preparations

Postupne som spoznával nové vegetariánske recepty a jedol stále menej a menej mäsa až som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Moje posledné mäsité jedlo bola kačica s kapustou a vtedy mi to došlo. Došlo mi, že tá kačica musela zomrieť, aby som sa ja nasýtil. Vtedy som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestalo mi chutiť. Prišlo mi nesprávne zabíjať zvieratá len preto, aby som sa nasýtil a odvtedy už som mäso do úst nedal.

Po pol roku nejedenia mäsa som začal pociťovať bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu – k ľuďom, zvieratám, rastlinám, prírode. Kým som jedol mäso, bol som veľký nervák. Nečudo, keď mäso z veľkochovov obsahuje steroidy, antibiotiká, sresový hormón a iné šmaky.

Prechádzky v prírode osamote

Keď ma niečo veľmi rozruší (nahnevá, zosmúti), čo najskôr sa vydám čo najďalej od ľudí, do lesa. Ten pokoj v prírode je neopísateľný. To treba zažiť. V bežnom živote zažívame rôzne napäté situácie, ktoré na nás nevplývajú priaznivo a tak je dobré sa občas vyventilovať v prírode. Ideálne osamote. Keď je človek osamote, má priestor na myšlienky, ktoré by inak k nemu neprišli. Samota je liečivá. Aspoň pre mňa. Keď skombinujeme samotu s prírodou, je to veľmi silné, očistné kombo. Môžeme tak v sebe vyriešiť veľa problémov. Odporúčam každému.

DCIM100MEDIA

Studená sprcha

V januári 2015 som sa potreboval umyť, ale nešla teplá voda. Tak som si povedal, že to risknem v studenej. A div sa svetu, zapáčilo sa mi to. Rozhodol som sa, že sa budem sprchovať už len studenou vodou. A tak aj bolo. No a výsledok? Keď si dám každé ráno studenú sprchu, príjemne ma to prebudí a nakopne. Pre väčšinu ľudí je studená voda nepríjemná, ale pre mňa nie. Užívam si, keď som v kontakte so studenou vodou. Môžem tak plávať v studených vodách, kde by si väčšina ľudí neomočila ani len nohy, hehe. Sprchovanie studenou vodou zväčšuje našu zónu komfortu.

IMG_20160111_110257

Chodenie naboso

Jedného pekného teplého dňa som kráčal v Brne po námestí a v hlave sa mi ozvalo: „Vyzuj sa“. Začudoval som sa: „Čo? Vyzuj sa? To čo je za blbosť?“ Síce sa mi nohy potili, ale aj tak som obutý kráčal ďalej na obed. Keď som po obede vychádzal z reštaurácie, do hlavy mi opäť prlišla myšlienka „Vyzuj sa“, no tentokrát oveľa intenzívnejšie: „Vyzuj sa… Vyzuj sa!… Vyzuj sa!…“ Nohy som mal naozaj prepotené a tak som sa vyzul. Pocítil som zrazu ohromnú slobodu. Vydal som sa na prechádzku kráčajúc po Brne naboso s topánkami v ruke. Vyzeralo to určite čudne a ja som sa hanbil. Kráčal som so sklonenou hlavou a pozeral som sa pod nohy. Dával som pozor či nestupím na niečo, na čo by som nechcel stupiť. Cítil som každú jednu nerovnosť, každú jednu zmenu povrchu (teplota, tvar,…). Prešiel som cez celé námestie a narazil som na vodu, ktorá tiekla po schodoch. Taká Brnenská fontána… Pocítil som túžbu kráčať po vodnatých schodoch.

IMG_20150511_135641

Bol to úžasný pocit. „Krása, úžasné, paráda“, pomyslel som si. Bolo asi 30 stupňov a ja som si slobodne máčal nohy vo vode na schodoch v meste. Začínalo mi byť jedno, čo si o mne kto myslí. Mne to bolo príjemné. Začal som chodiť naboso čoraz viac – po ulici, do obchodu, do autobusu, vlaku,… až som sa nakoniec odvážil ísť naboso aj v domácom meste, kde ma pozná veľa ľudí. Ľudia sa spočiatku čudovali prečo chodím naboso a mnohí si mysleli, že mi šibe, že je to len akýsi výstrelok. No keď časom zistili, že to myslím vážne, začali sa vážne pýtať prečo chodím naboso. Ja som im vysvetľoval: „Cítim sa slobodnejšie a je to príjemnejšie. V topánkach sa cítim ako vo väzení. Navyše je to vraj zdravé…“ Kupodivu to ľudia pobrali. Niektorí z nich začali skúšať chodiť naboso tiež. Napríklad aj moja mama, ktorá ma ešte pred dvoma rokmi, keď som začínal chodiť naboso, považovala za hanbu rodiny. Vážne.

19554395_1959252190986437_224086476801335988_n

Chôdza naboso je úžasná a oslobodzujúca. Len si treba dávať pozor kam človek stúpa. Vďaka chôdzi naboso mi prestalo záležať na tom, čo si o mne iní pomyslia a začal som byť viac sám sebou a slobodne sa prejavovať. O chôdzi naboso píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Meditácia

Meditácia patrí tiež medzi netradičné činnosti, ktoré som mal možnosť si vyskúšať. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia“. Väčší vnútorný pokoj, menšia sexuálna túžba, menej túžob celkovo, vyrovnanosť, kľudnejšia myseľ, lepšia sústredenosť, nechuť k intoxikácii (alkohol, cigarety, káva a iné drogy) a mäsu… toto všetko má za následok pravidelná meditácia.

meditation-small

PS: Ešte som si spomenul na nepozeranie televízie (hlavne správ), ale dúfam, že väčšina z vás už televíziu nepozerá a nedáva pozornosť negatívnym správam. Odkedy nepozerám televíziu a pozerám sa okolo seba, nevidím až taký hnusný svet, ako ho prezentujú v správach. V správach vyberú ten najväčší hnoj a potom majú ľudia pocit, že svet je hnusný. Keď sa začneme pozerať na svet triezvejšími očami, uvidíme aj tie pozitívne stránky.

Dúfam, že ste sa niečim inšpirovali a skúsite niečo z toho aj v praxi. Budete naozaj milo prakvapení, ako sa vám zmení život…

Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda. Toto som si žiaľ uvedomil až krátko pred odchodom z chrámu.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!

O vegetariánstve a prebudených dušiach

Začiatkom januára 2017 mi prišiel zaujímavý e-mail, na ktorý som sa rozhodol odpovedať aj verejne, keďže odpoveď je dlhá a myslím, že celkom na zamyslenie. E-mail znie:

Ahoj tomas volam sa Riso xxx mam 46 rokov. Dnes som natrafil na tvoje clanky o myslienke. Zhoduju sa z mojimi. Aby som mohol postupit dalej skus mi poradit v tvojej reci. S manzelkou mame syna Martina. Prave dosiahol 18 rokov je vo vyvine psychyckom aj dusevnom. Zacal sa zaujimat o psychologiu. Pises vo svojich clankoch o tom ze si prestal konzumovat maso a posunul si sa dalej vo svojom vyvoji. Moje otazky na teba:

1. Ako chape clovek ktory nekonzumuje maso, cloveka ktory konzumuje maso a naopak. Ako spravne komunikovat?
2. Nesposobi mlademu muzovy fyzicky, dusevny problem ak skonci s konzumaciou masa, ktore je od malicka?
3. Martin tiez zacina vnimat svet inymi ocami. Ako rodic na co sa zamerat aby bol prechod prirodzeny? Ja, manzelka a dcera tiez konzumujeme maso, tak sme boli vychovani.

Dik za odpoved.

No a tu je odpoveď:

Ahoj Rišo,

ďakujem za správu a zaujímavé otázky. Stále sa snažím posunúť v sebarozvoji ďalej a momentálne žijem ako mních v chráme Hare Krišna. Pokúsim sa zodpovedať tvoje otázky.

1. Ľudia nejedia mäso z rôznych dôvodov. Či už zo zdravotných, etických, ekologických, alebo jednoducho preto, lebo im nechutí. Zvyčajne tí, ktorí nejedia mäso z etických a ekologických dôvodov kritizujú tých, ktorí jedia mäso, pretože si uvedomujú aké má jedenie mäsa dopad na spoločnosť a životné prostredie. Chcú otvoriť oči tým, ktorí jedia mäso, aby sa nad sebou aspoň trošku zamysleli, či naozaj potrebujú jesť toľko mäsa a bezohľadne podporovať neľudské bitúnky.

Každý vegetarián, alebo vegán vníma ľudí jediacich mäso individuálne. Ale zvyčajne negatívne. Sú vegetariáni a vegáni, ktorí jedenie mäsa do určitej miery tolerujú, pretože si uvedomujú, že tiež z nevedomosti jedli mäso. Ale aj tak zvyčajne robia osvetu. Väčšina vegetariánov a vegánov robí osvetu za nejedenie mäsa. Majú veľmi silné logické dôvody.

Osveta by sa mala robiť jemne, aby nevznikali veľké konflikty. Treba zrozumiteľne ľuďom vysvetliť aké obrovské výhody plynú z nejedenia mäsa. Niektorým to stačí vysvetliť raz a pochopia to. No väčšine to treba vysvetľovať stále dokola, trošku iným spôsobom. Jedného dňa to tí inteligentnejší pochopia a zmenia jedálniček.

Tí, čo jedia mäso, zvyčajne nevedia čo by jedli keby nejedli mäso. Myslia si, že vegáni a vegetariáni jedia len surovú zeleninu a ovocie, prípadne pečivo. Nepoznajú pestré bezmäsité pokrmy. Majú nedostatok vedomostí a tak často nechápu vegánov a vegetariánov. Ak však spoznajú chutné bezmäsité jedlá, pochopia, že nemusia jesť mäso, aby sa nasýtili.

Dôležitá je tolerancia a pochopenie na oboch stranách – okej, chápem, že ješ mäso, ja som ho tiež jedol, lebo som si neuvedomoval čo je mäso a ako prichádza na môj tanier. A na druhej strane – okej, chápem, že neješ mäso. Chápem, že chceš dobre pre seba, pre zvieratá aj pre celý svet. Nejedenie mäsa má viac výhod ako jedenie mäsa. Treba si priznať, že momentálne nie som na takej úrovni, aby som prestal jesť mäso, možno ho prestanem jesť neskôr, keď si hlbšie uvedomím čo spôsobuje jedenie mäsa.

2. Existuje veľa ľudí, ktorí jedli mäso odmalička a keď si uvedomili čo je vlastne mäso, prestali ho jesť. Niektorí majú uvedomenie hlbšie, iní plytšie. Tí s plytším uvedomením majú tendenciu občas zjesť mäso, lebo si plne neuvedomujú čo jedením mäsa spôsobujú. Ak by si to uvedomovali, znechutilo by sa im a už by ho nedali do úst.

Niektorí ľudia, ktorí prestali jesť mäso, majú rôzne zdravotné problémy. Lekári tieto zdravotné problémy spájajú s nejedením mäsa, ale môže to byť spôsobené aj psychikou. Veľa chorôb vzniká z psychiky. Keď človek prestane jesť mäso, upraví sa mu aj psychika, aj fungovanie tela. Niekedy to telo dá najavo zdravotnými problémami. Ale sú to skôr výnimky. Väčšinou ľudia po pár mesiacoch nejedenia mäsa pociťujú lepšiu náladu, hlbší súcit, lepšie zdravie, kondíciu atď. Benefity nejedenia mäsa sú fakt veľké. Prevládajú nad nevýhodami. Problémy po vynechaní mäsa z jedálničku sú individuálne a minimálne.

3. Už len to, že si si všimol, že Martin začína vnímať svet inými očami a ozval si sa mi, značí to, že si veľmi vnímavý a chápavý. Snažíš sa to pochopiť a to je veľmi dobré. Treba ostať v tejto nálade a snažiť sa Martina pochopiť a možno sa od neho aj niečo naučiť. Učiť sa od iných, snažiť sa ich chápať a byť ochotný zmeniť sa, to nás môže v živote posunúť ďalej. Pokiaľ sa budeme vyhovárať, že sme boli nejako vychovaní, alebo že sme takí, či onakí a nebudeme sa chcieť zmeniť, ďaleko sa v živote nepohneme. Keby som sa ja držal zubami nechtami starých konceptov, ktorých som kedysi bol zástanca, nebol by som tam, kde som. Nerozvinul by som väčšiu toleranciu, súcit, lásku, šťastie, pokoru, stále by som jedol mäso, pil alkohol, mal neobmedzený sex, kritizoval ľudí, ktorí hovoria o existencii Boha atď. Ale našťastie som sa vďaka rôznym životným situáciam prebral a pochopil veľa vecí.

Tvoj syn, Martin, je ideálny prostredník, aby si vďaka nemu tiež pochopil veľa. Skús zaujať pokorný postoj, uvedom si koľko toho ešte nevieš a že tvoje súčasné názory a návyky nemusia byť úplne správne, uč sa od svojho syna, snaž sa ho pochopiť a pocítiš tú zmenu vo svojom srdci. Prichádza nová generácia vnímavejších, súcitnejších a láskyplnejších duší, ktorí učia ostatných svojim príkladom.

Ak vás Martin kritizuje za to, že jete mäso, skúste ho pochopiť. Skúste si naštudovať o výhodách nejedenia mäsa a skúste urobiť zmenu vo svojom jedálničku. Nájdete kopec skvelých vegetariánskych receptov a možno pochopíte, že mäso k životu nepotrebujete. Povedzte Martinovi úprimne, že ešte nie ste pripravení vzdať sa mäsa, ale aspoň sa snažíte pochopiť výhody vegetariánstva a postupne skúšať rôzne vegetariánske jedlá.

Snáď si si z tejto odpovede niečo zobral k srdcu a v niečom ti pomôže.

Som veľmi rád za ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť viac a žiadajú o radu druhých. Iní ľudia nám môžu dať iný pohľad na tú istú vec. Náš pohľad býva zvyčajne skreslený a obmedzený. Tým, že vypočujeme rady ostatných, môžeme pochopiť niečo, čo sme predtým nechápali a môžeme sa posunúť ďalej.

Prajem pekný deň,

Elfoslav

Život bez sexu, mäsa, hazardu a intoxikácie

V spomienkach som sa vrátil do roku 2013 keď som ešte nepoznal Hare Krišna, jedol som mäso, pil som alkohol, vyhľadával som sexuálne potešenie, bol som veľký egoista plný pýchy a chamtivosti, bol som nervák a bál som sa veľa vecí. Dnes v roku 2017 praktikujem vedomie Krišnu už tretí rok, od augusta 2016 žijem v chráme Hare Krišna a vidím priepastný rozdiel vo svojom životnom štýle predtým a teraz. Teraz vidím ako pôsobí na človeka jeho životný štýl. Predtým som to nevidel, pretože som nevidel ten priepastný rozdiel.

V Šrímad Bhágavatam 11.3.24 Šríla Prabhupáda vysvetľuje: “Ten, kdo upřímnĕ přijme útočištĕ u svatých jmen Kṛṣṇy zpíváním Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, dosáhne duchovní dokonalosti i uprostřed svých bĕžných každodenních čiností. Pokud však naneštĕstí lidská bytost zanedbá usmĕrňující zásady civilizovaného života zakazující nezákonný sex, jedení masa, požívání omamných látek a hazard, bude zcela jistĕ přemožena vlnami chtíče a hnĕvu, které zcela překryjí její vĕdomí reality duchovního života a přimĕjí ji zabývat se fantasmagorií dočasného hmotného tĕla.”

Životný štýl mnohých ľudí

Keď sa tak spätne pozerám na svoj život v roku 2013, vidím že som bol plný chtíču a hnevu, nechápal som duchovné témy a staral som sa len o to, ako si môžem užívať a uspokojovať zmysly. A vidím, že rovnako sú na tom všetci ľudia, ktorí jedia mäso, majú neobmedzený sex, požívajú omamné látky, hazardujú a myslia väčšinu času len na seba a na to ako uspokojiť svoj chtíč.

Zmietnutie ateizmu zo stola

Predtým, než som začal praktikovať vedomie Krišnu, som nechápal ako môže niekto žiť bez sexu, mäsa, alkoholu a bol som zarytý ateista. Nechápal som ľudí, ktorí veria v Boha a dokonca som ich odsudzoval a nadával na nich. Ale keď som začal chodiť na nedeľné programy v chráme Hare Krišna, postupne som začal chápať, že toto stvorenie nie je dielom náhody. Pochopil som, že za týmto stvorením musí byť Vyššia inteligencia, ktorú veriaci nazývajú Boh. Oddaní Krišnu nazývajú Boha Krišna. Krišna znamená všepríťažlivý. Súčasťou nedeľných programov je skupinové spievanie Hare Krišna mahá-mantry, prednáška z Bhagavad-gíty a vegetariánska hostina. Zo začiatku ma vôbec nebavilo dokolečka hodinu spievať Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare. Až neskôr, po niekoľkých mesiacoch som začal pociťovať chuť v počúvaní a spievaní Hare Krišna mahá-mantry. Spočiatku ma hlavne zaujímali prednášky a vegetariánska hostina, kde si človek mohol naložiť a zjesť koľko sa mu do žalúdka zmestí.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Prednášky z Bhagavad-gíty

Ešte začiatkom roku 2014 som netušil čo je Bhagavad-gíta. Až v máji 2014 som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne (Prabhupád Bhavan) a tam som počúval prednášky z Bhagavad-gíty.

HareKrisna-prednaska-elfoslav

Môj ateizmus sa začal rozpadávať ako domček z kariet. Prednášajúci dokázali tak zrozumiteľne a logicky vysvetliť, že nie som toto telo, že za toto stvorenie je zodpovedná Vyššia inteligencia menom Krišna, načo je dobré dodržiavanie štyroch regulatívnych princípov, ako môže oddaná služba a védska kultúra zlepšiť životy jednotlivcov a celý svet,… jednoducho úžasné. Zo začiatku som bol síce ateista, ale nemohol som nesúhlasiť. Všetko mi dávalo zmysel. Konečne som našiel učenie, kde nemajú len reči o Bohu a o viere, ale dávajú aj praktický návod ako skvalitniť život na Zemi.

4 regulatívne princípy slobody

V článku „Význam štyroch regulatívnych princípov“ vysvetľujem o aké regulatívne princípy sa jedná a načo sú dobré. Ľudia zvyčajne nechápu prečo by sa mali vzdať sexu, ktorého účelom nie je splodenie detí, prečo nejesť mäso, neintoxikovať a nehazardovať. Nechápu to, pretože sú k týmto činnostiam veľmi pripútaní a nedokážu sa ich vzdať. Aj keď pochopia význam regulatívnych princípov, zakázaných činností sa nedokážu vzdať. Ani ja som nebol schopný prestať piť alkohol, masturbovať a jesť mäso. Bol som hlboko pohrúžený v materialistickom vedomí, ktoré ma nútilo užívať si zmyslový pôžitok v čo najväčšej miere – piť alkohol, jesť mäso, hazardovať so zdravím a uspokojovať sexuálnu túžbu.

Život bez mäsa

Až keď som si v auguste 2014 prečítal knihu „Vedecké poznanie duše“, uvedomil som si čo je vlastne mäso a prestal som ho jesť. Mäso sa mi zhnusilo keď som si plne uvedomoval ako prichádza na môj tanier. To bol prvý krok, aby sa očistilo moje vedomie. Po pol roku nejedenia mäsa som zažil svoje duchovné prebudenie, pri ktorom som zažil bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu. Bol to veľmi hlboký zážitok, vďaka ktorému som pocítil veľkú túžbu pomáhať ľudstvu a celej matičke Zemi. Dovtedy som bol veľký sebec a myslel som len na seba.

Život bez alkoholu

Ďalšiu zmenu vo vedomí som pocítil, keď som v máji v roku 2015 začal meditovať Hare Krišna mahá-mantrou. Postupne mi prestával chutiť alkohol, dokonca aj moje milované pivo a v novembri 2015 som prestal piť alkohol úplne. Alkohol už mi neprinášal to, čo kedysi. Keď som sa opil, bol som nešťastnejší ako za triezva. Bolo to veľmi zaujímavé zistenie.

Neskôr som si ešte zo zvyku vyskúšal dať občas jedno pivo, ale už mi nechutilo. Ani ten najlepší pivný špeciál mi už nechutil. Zmenila sa mi chuť. Nedalo sa nič robiť.

Život bez hazardu

Keď som si v októbri 2014 pri zjazdovaní na bicykli dolámal obe ruky, začal som si uvedomovať ako hazardujem so zdravím a so životom. Dovtedy som jazdil ako blázon a mal som nejaké menšie úrazy, no tie ma neodradili, aby som hazardoval so zdravím ďalej. Ale po dvoch zlomených rukách som si povedal, že budem jazdiť opatrnejšie. Ako som tak praktikoval meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou, prestávalo ma baviť aj jazdenie na bicykli. „Štverať sa hore kopcom a spúšťať sa dole? Aký to má význam?“, hovoril som si. Začal som rozmýšľať ktoré aktivity sú pre život prospešné a ktoré nie. Jazdenie na bicykli mi prestalo dávať zmysel, moja vášeň pre spúšťanie sa z kopca zmizla a v septembri 2015 som jazdil poslednýkrát.

elfoslav-bike-jump

Život bez sexu

Zbavenie sa sexuálneho chtíču mi trvalo najdlhšie a stále som sa ho nezbavil úplne. Aj keď som už nejedol mäso, nepil alkohol, nehazardoval, stále som mal potrebu uspokojovať svoju sexuálnu túžbu. Či už zneužívaním žien, alebo masturbáciou. Aj v tomto mi pomohla Hare Krišna mahá-mantra. Rovnako ako mi postupne prestával chutiť alkohol, postupne sa znižovala aj sexuálna túžba. Ale trvalo to dvakrát dlhšie ako zbavenie sa chuti na alkohol.

meditation-small

Po roku praktikovania meditácie Hare Krišna mahá-mantrou ma už masturbácia neuspokojovala tak, ako kedysi. Písal sa rok 2016. Začal som si uvedomovať: „Čo to robím? Načo je to dobré? Veď mi to už ani neprináša uspokojenie ako kedysi, prečo to robím?“. Zo zvyku som ešte pár mesiacov pokračoval v masturbácii a skúšal som nemasturbovať pár dní, potom týždeň, pár týždňov, mesiac. Potreba masturbovať sa neustále zmenšovala. Až nakoniec po viac ako roku som stratil chuť aj masturbovať. Aj uspokojovanie sexuálnej túžby mi prestalo dávať zmysel a prestalo ma uspokojovať.

Život bez mäsa, intoxikácie, hazardu a sexu

Bez mäsa sa cítim zdravší a láskyplnejší. Bez intoxikácie som šťastnejší. Bez hazardu pociťujem v živote väčšiu istotu. Bez obrovského sexuálneho chtíču som slobodnejší. Nebyť otrokom chtíču je úžasné. Mám jasnejšiu myseľ a dokážem triezvejšie uvažovať.

Mnohí ľudia si nevedia predstaviť život bez týchto štyroch vecí a podľa seba súdia iných. Myslia si, že ani iní bez nich nemôžu žiť spokojný život. Považujú ich za najväčší pôžitok, pretože nepoznajú nič lepšie.

Skutočnosť je taká, akú ju Šríla Prabhupáda popisuje v Šrímad Bhágavatam 11.3.24. Ľudia, ktorí sa venujú týmto zakázaným činnostiam, sú príliš pripútaní k hmotnej existencii, ktorá je plná chtíču a hnevu. Ak chce človek pokročiť v duchovnom živote a zažiť tak skutočné šťastie, musí sa vzdať týchto zakázaných činností. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa ich nemôžeme vzdať nasilu. Keď zatlačíme bublinu na koberci, bublina vyjde niekde inde. Mnohí ľudia sa snažia umelo potlačovať svoj chtíč, no márne. Ak sa chceme zbaviť chtíču, nemôžeme ho potláčať, ale musíme zapracovať na jeho odstránení.

Ako mne pomohla Hare Krišna mahá-mantra očistiť vedomie a zbaviť sa tak chtíču po zakázaných činnostiach, tak môže pomôcť aj ostatným. Opakovanie Hare Krišna mahá-mantry je odporúčaný proces sebarealizácie v tomto veku.

Ak nechápete prečo sú vyššie spomenuté činnosti zakázané, prečítajte si článok „Význam štyroch regulatívnych princípov“. A ak to nebudete chápať ani po prečítaní článku, vyskúšajte meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou, aby ste mohli pocítiť aj vy zmenšenú túžbu po sexe, intoxikácii, hazarde a mäse, pokročiť v duchovnom živote, zažiť tak vyššiu chuť a skutočné šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach a pochopiť zmysel ľudskej existencie.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” – BG 5.24

Stojí to za to. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Aj za malé úsilie získate veľa. V tom je čaro tejto cesty. Stačí naozaj 5 – 10 minút denne recitovať Hare Krišna mahá-mantru a vo vašom živote sa udejú zázraky. Čím viac úsilia a úprimnosti dáte do opakovania mahá-mantry, tým väčší účinok dosiahnete. Ak zvládate, môžete meditovať aj 2 hodiny denne. Najdôležitejšia je pravidelnosť – stanoviť si minimálny počet opakovaní mahá-mantry a to dodržiavať každý deň.

Spievajte, alebo len opakujte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní.