Patrím medzi tých šťastnejších, ktorí našli to, čo ich v živote baví a napĺňa. Nebolo to ťažké hľadanie, išlo to celkom prirodzene a plynulo.
Čo budem robiť?
Po maturite som ešte nevedel čo budem robiť, tak som brigádoval v sklade. Zistil som, že nechcem pracovať do konca života za minimálnu mzdu. Rozmýšľal som čo iné môžem robiť. Čo by ma asi tak bavilo. Na nič som neprichádzal, tak som sa rozhodol, že skúsim prácu v zahraničí. Našťastie prišla hospodárska kríza, veľa ľudí prichádzalo zo zahraničia domov a ja som ostal trčať doma tiež.
Opäť som rozmýšľal čo ďalej. Čo by ma bavilo? Čo ma bavilo keď som bol malý? Bavilo ma sedieť za počítačom a hrať počítačové hry. Fascinoval ma internet a celkovo informatika. Spomenul som si, že sused je programátor, tak som zbehol za ním či nemá nejakú knihu o programovaní. Požičal mi jednu knihu a ja som sa začal učiť programovať. Keď som napísal svoj prvý program, bol som šťastný. Bolo to klasické “Hello world”. Keď som sa naučil trochu viac, napísal som celkom užitočný program, ktorý sa ma spýtal na meno a vek a vypísal na obrazovku “Hello Tomas, you are 19 years old”. To bol môj prvý program, ktorý dokázal spraviť niečo užitočné. Dokázal požiadať o dáta a dokázal ich spracovať. Žasol som.
Vysoká škola
Keďže bola kríza a práce málo, rozhodol som sa, že pôjdem na výšku a podal som si prihlášku. Začal som sa učiť na prijímačky a prijali ma na Fakultu informačných technológií na Masarykovej univerzite v Brne. Prvý ročník som si užíval, druhý bol už horší a v treťom som sa na školu vykašlal. Zistil som, že sa v škole nenaučím to čo som chcel. Chcel som robiť webové stránky a aplikácie, tak som sa ich začal učiť sám a neskôr som si vďaka tomu našiel prácu vo webdizajnerskej firme. Bez vysokej školy.
Hľadanie životného poslania
Pracoval som z domu na živnosť, pracoval som aj na vlastných projektoch, startupoch no žiadny z nich nebol ozajstným prínosom pre ľudstvo. V roku 2014 som dostal nápad, že budem učiť ľudí programovať. Veď programátorov je nedostatok a dobrých programátorov ešte väčší nedostatok. Dávanie svojich znalosti iným ma baví a tak som vytvoril e-learningovú platformu pre výuku programovania s názvom CoderMania. Začiatkom Júla 2015 som začal učiť ľudí vo svojej online web developerskej škole. Mal som pocit, že som našiel svoje životné poslanie a začal som ho napĺňať .
Nájdenie životného poslania
Zistil som, že moje životné poslanie je učiť druhých. Napĺňa ma to a dokážem to robiť aj bez toho aby som za to dostával peniaze. Spočiatku som si myslel, že moje poslanie je učiť programovanie a web development. Neskôr som zistil, že moje poslanie je učenie všeobecne. Chcem učiť ľudí to, čo som sa za svoj život naučil. Nezáleží na tom či je to programovanie, meditovanie, chodenie naboso, osobný rozvoj,… Chcem dávať ľuďom svoje skúsenosti.
Koncom augusta 2015 som zistil, že je síce pekné učiť ľudí programovať, ale to nie je zrovna to, čo táto spoločnosť v týchto časoch potrebuje. Keď sa pozrem na svet okolo seba, vidím veľa strachu, hnevu, nenávisti, veľa negatívnych emócií. Ľudia si ako keby zvykli na túto negativitu a berú ju ako súčasť života. No ja vidím, že sa dá žiť aj bez každodenných negatívnch emócií. Mám s tým osobnú skúsenosť. Prešiel som si celkom zaujímavou životnou transformáciou.
Chcem hlavne učiť ľudí žiť život bez strachu, hnevu, nenávisti, bez všetkej tej negatívnej energie. A nie len to, chcem pomáhať svetu ako sa len dá. Chcem vidieť šťastné, usmievavé tváre. Píšem články na rôzne témy, ktoré môžu ľuďom pomôcť uvedomiť si veľa vecí. Chcem pomáhať tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú.
Stavanie pyramídy ako životné poslanie
Keď si predstavím spoločnosť a súčasný systém ako pyramídu, vidím že táto pyramída nie je dobre postavaná. Jedného dňa môže celá pyramída spadnúť. Ak sa to stane, bude treba pyramídu postavať znova a poriadne. Chcem byť toho súčasťou, chcem pomáhať stavať túto pyramídu tak, aby znovu nespadla.
