Svet je v neustálom pohybe, tak ako aj moje myšlienky a môj život samotný. Za posledný rok som sa zmenil na nepoznanie a to hneď niekoľkokrát. Nestojím na mieste, neustále sa vyvíjam. Kto som bol včera, už nemusím byť dnes. A to platí doslovne…
Dnes som iný ako včera
Pre mnohých to môže znieť zvláštne ba až neuveriteľne. Ako sa môže niekto zmeniť zo dňa na deň? Je to vôbec možné? Ale áno, je. Ak má človek dostatok času na sebarealizáciu, tak sa dokáže zmeniť zo dňa na deň. Pre niekoho neuveriteľné, pre mňa realita.
Tak napríklad som zmenil zo dňa na deň svoje priority, svoj rebríček hodnôt. Včera bola pre mňa priorita učenie programovania, dnes v tom nevidím zmysel. Vybudoval som si kariéru programátora a učiteľa programovania no zo dňa na deň mi celá moja kariéra prestala dávať zmysel a zavesil som “remeslo” na klinec. Čudné však?
Čo sa stalo?
Ale čo by sa stalo. Takmer nič sa nestalo. Akurát som prekukol ilúziu peňazí a ilúziu tohto sveta. Vidím zrazu svet taký, aký naozaj je – plný hnevu, nenávisti, utrpenia, vojen, násilia,… a vidím, že taký nemusí byť. Vidím, že ľudia môžu žiť v mieri, láske a šťastí, v raji na Zemi. A ja mám možnosť im k tomu pomôcť.
Ešte včera sa ma svetové problémy takmer netýkali a dnes cítim, že sú to aj moje problémy. A som zodpovedný za ich riešenie. Každý je zodpovedný za situáciu, v akej je momentálne svet, no málokto si to uvedomuje. Veľa situácii vo svete sa deje práve kvoli/vďaka tomu, že si ľudia myslia, že sa ich to netýka. Veľa situácii vo svete sa deje práve kvoli ignorancii.
Kto môže vyriešiť problémy?
Kto môže vyriešiť celosvetové problémy ak nie MY? Mimozemšťania? Sama príroda? Zvieratá? NIE! Len MY sami – ľudia dokážeme napraviť to, čo sami ľudia napáchali a páchajú. Len MY sami dokážeme zastaviť príval hnevu, nenávisti a utrpenia.
Veď prečo boli a sú vojny? Pretože to ľudia dovolili a dokonca v nich ešte aj bojovali a bojujú! Umierali a umierajú za záujmy tých, ktorí sa zatiaľ spoza svojich kresiel smejú a radujú! Smejú sa nám do xichtu, tak je to.
A my poslušne pod ich bičom pracujeme, platíme dane, bojujeme a umierame vo vojnách. Svojou ignoranciou prakticky podporujeme ich záujmy!
To chceme? Chceme žiť neustále v strachu a pod nadvládou tých, čo si myslia, že sú pánovia tohto sveta? Ich moc závisi na nás.
Už to konečne chápete?
Dokedy im to budeme tolerovať? Dokedy ich budeme podporovať? Dokedy budú nevinní ľudia trpieť?
A to som sem ešte nedával tie brutálne krvavé fotky… aby sa vám nespravilo príliš zle.
Jediná cesta ku šťastiu je cesta uvedomenia
Keby si každý jeden človek uvedomil to, čo ja, neboli by vojny, pretože by nikto nechcel bojovať. Nebolo by násilie, lebo by nikto nechcel ubližovať. Nebolo by toľko hnevu, strachu a všetkého toho negatívneho, na čo si ľudia už očividne zvykli a prijali to za súčasť ich života. Jednoducho by na svete už nebolo svinstvo, ktoré je tu dnes. Svet by mohol byť rajom… ešte to chvíľu potrvá, ale nakoniec dobro zvíťazí. Láska je silnejšia ako zlo.
No aby sa tak stalo, ľudia sa musia zmeniť (uvedomiť). Ty sa musíš zmeniť!
Ako bolo včera, nemusí byť dnes
Ja som si dnes uvedomil určité veci, zajtra si ich môže uvedomiť niekto ďalší. Tisíce ďalších. Pozajtra milióny ďalších. Až nakoniec… už nebudú ovečky, ktoré sa nechajú hnať bačami do ohrady.
Z ovečiek sa stanú vlci, ktorí zaženú bačov kade ľahšie.
