Čo určuje normálnosť? Čo je normálne? Normálne je to, čo za normálne považuje väčšina? Vtedy sa to stáva normálnym? Ak považuje väčšina ľudí za normálne jedenie mäsa, je to naozaj normálne? Ak považuje väčšina ľudí za normálne chodenie v topánkach, je to naozaj normálne? Čo bolo normálne pred stovkami rokov? Zase niečo iné. Takže to, čo je normálne, určuje aktuálny systém, aktuálna spoločnosť.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (5 min):
Čo bolo normálne kedysi
Kedysi bolo normálne, že ľudia chodili naboso.
Za čias Hitlera bolo normálne zatvárať ľudí do koncentračných táborov.
Bol normálny komunistický režim.
Bolo normálne otroctvo, ktoré je vlastne normálne aj dnes v inej forme a ľudia si neuvedomujú, že sú otrokmi.
Čo je dnes normálne
Dnes je pre väčšinu ľudí normálne študovať obory, v ktorých ani vlastne nechcú pracovať. Študujú len preto, lebo sa im nechce robiť. Alebo len preto, aby mali titul.
Dnes je pre väčšinu ľudí normálne pracovať 8 a viac hodín denne. Navyše robia prácu, ktorá ich nebaví. Častokrát ich práca štve. Častokrát ich nenávisť k práci a stres dovedie až do nemocnice s rakovinou, alebo inou chorobou.
Pre veľa ľudí je normálne prísť z práce, zapnúť telku a čumieť na tú bedňu až do večera. Potom ísť spať a ráno opäť do práce. A takto dokolečka až do dôchodku. No aký parádny život!
V 21. storočí je normálne, že milióny ľudí utekajú pred vojnou zo svojej krajiny. Milióny ľudí žijú v utečeneckých táboroch. Vitajte v 21. storočí, v ktorom si ľudia vravia “civilizácia”.
Taký je život, zvykaj si
Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku a snažíte sa to vysvetliť niektorým ľuďom, môžete od nich počuť “Tyký je život, zvykaj si”. Môže to počuť od ľudí, ktorí ešte nezistili, že so súčasným systémom niečo nie je v poriadku. Takí ľudia sú zmierení s tým, že musia chodiť do práce, ktorá ich nebaví a navyše je mizerne platená. Po 40 odrobených rokoch možno dostanú smiešny dôchodok a budú s tým možno opäť zmierení. Veď čo už len my maličkí ľudia môžeme spraviť so svojim životom. Takíto ľudia nikdy nebudú šťastní. Pokiaľ budú skákať tak, ako systém a ich okolie píska, nemôžu byť šťastní a nemôžu byť ani slobodní.
Prečo by som si mal zvykať na niečo, čo sa mi nepáči? Prečo by som sa nemal pokúšať žiť taký život aký sa mi páči a byť šťastný? Narodil som sa, aby som si život užil. Aby som robil to, čo ma baví, aby som bol šťastný. Ak by som celý život robil to, čo mi diktuje systém a iní ľudia, nikdy by som nebol naozaj šťastný a žil by som zbytočne.
Ľudia, nemárnite svoje životy. Nerobte to, čo vás nebaví. Začnite robiť to, čo vás baví. Zo začiatku vám bude možno vaše okolie strkať palice pod nohy a je možné, že sa potknete. No to by vás nemalo odradiť od vašeho cieľa – od dosiahnutia pravého šťastia, ktoré človek môže dosiahnuť len tak, že bude robiť to, čo ho baví a napĺňa.
Normálne nenormálne
Čo je dnes normálne, nemusí byť normálne zajtra. O pár rokov sa môže nová generácia pozerať na minulosť ako na niečo nenormálne. Čo sa bežne stáva. Tak mi prosím nehovorte, čo je normálne.
Nič si z toho nerobte, keď vám ľudia hovoria, že robíte niečo “nenormálne”, alebo že ste “nenormálni”. V blízkej budúcnosti sa môže karta obrátiť a nenormálni budú tí, ktorí nechcú vziať svoj život do svojich rúk.
Pre mňa je normálne a prirodzené chodiť naboso. Bolo to normálne v minulosti, bude to snáď normálne aj v budúcnosti keď sa ľudia unormálnia.
Pre mňa je normálne nezištne pomáhať iným. Za to, že pomôžem, nepožadujem nič na oplátku. Dnes sa nezištná pomoc považuje za niečo nenormálne. Veď predsa “Niečo za niečo”, nie? Tí, ktorí pomáhajú nezištne, sú podľa dnešnej spoločnosti hrdinovia, alebo podľa niektorých blázni.
Dnešná spoločnosť pre mňa nie je normálna. Ja nie som normálny pre túto nenormálnu spoločnosť. Sme si kvit. Našťastie pozorujem, že stále viac ľudí sa stáva normálnymi. Viac ľudí sa stáva naozaj ľuďmi. Viac ľudí začína objavovať samých seba a odmietajú podporovať starý systém, staré programy. Takíto ľudia sú pre spoločnosť stále čudáci. No verím, že jedného dňa sa karta obráti a čudáci budú tí, ktorí žijú podľa starého systému.