Nie len mnísi, ale aj bežný človek dokáže nájsť a udržiavať vnútorný pokoj. Je to síce ťažšie, no o to obdivuhodnejšie. Je jednoduché udržiavať vnútorný pokoj v kláštore. Ťažšie je udržiavať vnútorný pokoj pri styku s ľuďmi, ktorí vnútorný pokoj nenašli.
Základným predpokladom pre vnútorný pokoj sú vyriešené emocionálne bloky, vzťah so sebou, s rodinou, priateľmi a inými ľuďmi. Ak toto nemáš vyriešené, odporúčam ti prečítať Šlabikár šťastia.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):
Buď sám sebou
Častým problémom je, že ľudia nedokážu byť sami sebou. Pretvárka sa stala súčasťou našich životov. Žiaľ. Ak chceme zapôsobiť na opačné pohlavie, dávame najavo len svoje najsilnejšie stránky a tie slabé schovávame. Klameme tým nie len daného človeka, ale aj samých seba. A takisto sme klamaní daným človekom, ktorý sa tiež snaží prezentovať len svoje svetlé stránky. Vytvárame o sebe umelé obrazy a potom vnikajú umelé a povrchné vzťahy.
Ak budem úprimný a ukážem svoje svetlé, ale aj temné stránky, môžem daného človeka buď zaskočiť, alebo ho povzbudiť, aby aj on bol sám sebou a ukázal nie len svoje svetlé, ale aj temné stránky. Zrazu je to celé akési iné. Akési prirodzené. Môže medzi nami vzniknúť veľmi hlboký vzťah. Oveľa hlbší ako keby sme prezentovali len svoje svetlé stránky.
Nedbaj na to, čo si o tebe pomyslia ostatní
Ak máš nutkanie niečo spraviť, ale máš v hlave blok, ktorý ti hovori: “Čo si len o mne pomyslia”, jednoducho kašli na ten blok a sprav to. Jedine tak budeš šťastný. Pokiaľ ti bude záležať na tom, čo si o tebe pomyslia ostatní a ty kvoli tomu nebudeš robiť to, čo chceš robiť, nebudeš šťastný. A vôbec, prečo by ti malo záležať čo si o tebe myslia ostatní? Nie je to jedno?
Keď som začínal chodiť naboso v meste, mal som takisto v hlave tento blok. Preboha čo si len o mne pomyslia. Budú si myslieť, že som blázon. Áno, niektorí si to možno mysleli. No stretol som sa aj s pozitívnymi a zvedavými ohlasmi. Sám som bol prekvapený. Niektorí ľudia mi začali hovoriť, že ma obdivujú, že oni by nedokázali chodiť naboso po meste. Ja som sa im čudoval. Prečo by ste to nedokázali? Veď sa len vyzujete a je to. Potom vysvitlo, že majú tiež bloky v hlave. Že oni by nemali odvahu tak chodiť.
Viete, chôdza naboso v meste mi dala hrozne moc. Vďaka nej som sa prestal zaujímať o to, čo si o mne ľudia pomyslia. Je mi to šum a fuk! A je to úžasne oslobodzujúce! Ak sa bojíte čo si o vás pomyslia ostatní, jednoducho sa vyzujte a kráčajte po meste naboso. Robte to niekoľko týždňov a zamilujete si to. Neskôr vám príde chôdza naboso úplne prirodzená a bude vám úplne jedno čo si o vás kto myslí. Zažijete pocit oslobodenia a možno sa vám otvorí aj nejaká tá čakra
Skúšaj viackrát
Neskôr som mal opäť možnosť vyskúšať či mi je naozaj jedno čo si o mne myslia ostatní. Išiel som po parku, v ktorom boli ľudia a mal som nutkanie spraviť mlynské kolo na tráve. Opäť som dostal na chvíľu blok “Čo si o mne pomyslia…”. Potom som si povedal: “Veď mne je vlastne jedno čo si o mne iní myslia, nech si myslia, že som blázon, je to ich pohľad a ja im ho neberiem. Môžu si o mne myslieť čo chcú. To, čo si o mne myslia cudzí ľudia, nemá nič spoločné s tým, kto naozaj som.” A jednoducho som spravil mlynské kolo na tráve. A potom ďalšie a ďalšie. Nerobil som ten cvik asi 15 rokov. Veľmi sa mi to zapáčilo. Neskôr som išiel cez ten park domov a znova som urobil pár mlynských kol. Vrátil som sa do detstkých čias. Zistil som, že aj keď som dospelý, tak sa môžem správať ako dieťa. Objavil som v sebe svoje vnútorné dieťa. Mám chuť sa hrať. Byť dospelým je nuda.
Sprav to!
Ak chceš niečo spraviť, ale máš tento vnútorný blok “Čo si o mne pomyslia…”, jednoducho to sprav! Nič ťa neoslobodí viac ako to, že ti bude jedno čo si o tebe myslia ostatní. To, čo si o tebe myslia ostatní neurčuje to, kým naozaj si. Sprav to!
Môžeš robiť nasledovné cvičenia: Namaľuj si fixkou bodku na čelo a choď tak medzi ľudí. Sprav si šialený účes, alebo si daj na vlasy krikľavú farbu, prípadne viac farieb. Fantázii sa medze nekladú. Odlíš sa od väčšiny a zvykaj si na ich zvedavé pohľady. Zo začiatku ti to možno bude nepríjemné, ale nakoniec si zvykneš a byť odlišný bude pre teba úplne prirodzené.
Prijmi ľudí takých, akí sú
Kedysi som chcel ľudí meniť. Hovoril som si, že ľudia sa musia zmeniť. Ja ich musím zmeniť. No zistil som, že ľudí nezmením. Nemôžem zmeniť niekoho, kto sa nechce zmeniť. Pokúšať sa zmeniť ľudí, je ako pokúšať sa zmeniť drevo na železo, alebo železo na drevo.
Zistil som, že jediné čo môžem zmeniť, je môj pohľad na ľudí. Ak chceš niekoho meniť, mal by si v prvom rade zmeniť seba. Svoj pohľad na ľudí. Treba sa naučiť prijímať ľudí takých, akí sú. Treba pochopiť, že každý človek koná najlepšie ako vie. Treba pochopiť a prijať, že ak je človek negatívny, je to preto, lebo iný nevie byť a možno tiež nevie, že môže žiť inak. Preto buď príkladom a v tichosti ukazuj ľuďom ako sa dá žiť krajší život. Ak budú chcieť, sami sa ťa spýtajú ako to robíš.
Naučiť sa prijímať ľudí takých akí sú, je cesta k vnútornému pokoju. Tiež som mal kedysi veľkú potrebu meniť iných. No pochopil som, že môžem zmeniť len svoj postoj voči nim. Ak sami neprijímajú rady a nežiadajú o pomoc, niet im pomoci. Treba to akceptovať. Každý má slobodnú voľbu. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či chce žiť v tme, alebo bude hľadať svetlo. Môžeš si prečítať zaujímavý príbeh “Keď žiješ v tme, ako zistíš, že existuje svetlo?“.
Medituj
Ak sa ti zdajú vyššie uvedené body ťažké na realizáciu, mal by si začať meditovať. Meditácia je potrava pre dušu. Ak duša nedostáva potravu, ostáva malinká a prerastá ju ego. Veľké ego nie je pre človeka príliš dobré. Veľké ego robí len neplechu.
Ak začneš kŕmiť dušu každodennou meditáciou, duša začne rásť až jedného dňa prerastie ego. A to chceš. Pre vnútorný pokoj je potrebné, aby bola duša väčšia a silnejšia ako ego.
Každodenná meditácia ti prinesie vnútorný pokoj. Ver mi. Zo začiatku ti stačí 5 minút denne meditácie a výsledky pocítiš čoskoro. Dôležité je venovať sa meditácii každý deň. Je dobré kŕmiť dušu každý deň, aby nebola hladná. Svoje telo tiež kŕmiš každý deň, tak to isté rob pre dušu. Viac o meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.