Stále veľa ľudí má tendenciu odsudzovať a posudzovať ľudí na základe ich činov, vzhľadu, alebo vyslovených slov. A nie len ľudí, ale aj situácie. Bol som taký istý, no naučil som sa neodsudzovať a neposudzovať. Môj život je zrazu oveľa krajší, pokojnejší.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Komplikuješ si život

Ľudia si svoj život komplikujú tým, že sa porovnávajú s ostatnými. To má dvojaký efekt. Ak sa porovnávame s inými a to nás motivuje, aby sme sa zlepšovali, je to fajn. Ale ak sa porovnávame s inými a vyvoláva to v nás negatívne pocity ako napríklad závisť, to už až také fajn nie je.

Odsudzovanie a posudzovanie vychádza častokrát zo závisti: ten má veľa peňazí, ten veľa zarába, on určite kradne, alebo to dosiahol nečestným spôsobom. Takéto zmýšľanie nehovorí nič o danom človeku, ktorého odsudzujeme/posudzujeme. Hovorí to len o nás, o našej úbohej mentalite. Čo tak pozrieť sa skôr na seba kým odsúdime iných? Podľa seba súdim teba. Vo veľa prípadoch to tak je. Ak o niekom hovoríme, že je zlodej, sami sme zlodeji. Ak o niekom hovoríme, že je nečestný, sami sme nečestní. Ak o niekom hovoríme, že by spravil to, či ono, sami by sme to spravili tiež.

Väčšinou si všímame na iných také vlastnosti, ktoré nás iritujú. Iritujú nás preto, lebo máme rovnaké vlastnosti. Nastáva rezonancia. Keby sme ich nemali, len by sme mávli rukou, prípadne by sme si ich ani nevšimli. Rezonancia by nenastala.

Ľudia tiež nedokážu pochopiť prečo niektorí ľudia konajú tak ako konajú. Nevedia čo vo svojom živote tí ľudia zažili a prečo robia to, čo robia. Je jednoduchšie niekoho odsúdiť ako zisťovať prečo koná tak ako koná. “Ten je zlý, to je alkoholik” – prečo pije? Čo spustilo jeho závislosť? Ako by sa mu dalo pomôcť? Keby sa ľudia vedeli pozrieť na život ostatných aj z iného pohľadu ako len zo svojho, dokázali by pochopiť prečo ľudia konajú tak ako konajú.

Ľudia nesúdia len podľa vlastností a činov, ale aj podľa vzhľadu.

Stereotypy – Autoodsudzovanie

“Ten má dready, ten určite húli trávu“. “Ten má ružový sveter, to je gay“.

Keď ideš po ulici a oproti sebe vidíš róma, tvoja myseľ ti v hlave automaticky vytvára myšlienky typu “Dávaj si pozor, aby ťa neokradol“, “Len nech si odomňa nič nepýta“, a podobne. Keď ti niekto povie, že je mormon, alebo Krišňák, tvoja myseľ ti automaticky povie “Pozor, sekta!“. Myseľ vytvára rôzne domnienky, ktoré majú často ďaleko od reality.

Subjektívny pohľad

Každý človek vníma realitu trochu inak. Čo človek, to pohľad na svet. Ak sa jeden človek pozrie na iného človeka v ružovom tričku, môže si pomyslieť, že ten v ružovom je gay. Keď sa druhý človek pozrie na iného človeka v ružovom tričku, môže si pomyslieť “Aké pekné tričko“. A ďalší si zase nemusí pomyslieť nič. Ten, kto sa naučil neposudzovať a neodsudzovať, ten vidí realitu takú, aká je.

Tvoje odsudzovanie a posudzovanie nevypovedá nič o realite

Ak odsudzuješ a posudzuješ, je to len tvoj subjektívny pohľad. V skutočnosti sú ľudia a situácie úplne iné ako ich vidíš ty.

Problém je, že ľudia si vytvárajú akúsi subjektívnu realitu, v ktorej vidia ľudí a situácie tak, ako ich chcú vidieť, nie tak, aké v skutočnosti sú.

Pamätajte, že realita býva často iná ako sa nám zdá. Našu realitu si vytvárame na základe našich domnienok. Myslíme si že ten je taký, tá je taká, ten by spravil v tej situácii to a to. Udivuje ma schopnosť ľudí vedieť čo by spravili iní ľudia. Tiež ma udivuje schopnosť ľudí vedieť čo je pre iných najlepšie.

Pozorujem, nesúdim

Odkedy nesúdim situácie a ľudí a len ich nezávisle pozorujem, svet je akýsi krajší. Je vo mne viac lásky, ktorú môžem následne rozdávať. Vidieť situácie a ľudí takých akí sú, to je super pocit. Vytvárať si predsudky a domnienky, to je celkom nepríjemné.

Kým som posudzoval a odsudzoval, vytváralo to vo mne akési bloky k daným situáciam a osobám. Vidieť osoby a situácie ako zlé, nie je nič príjemné. Naučiť sa ich vidieť ako neutrálne, to chce čas a veľa snahy. Občas ešte použijem slovíčka “dobré” a “zlé”, ale to len preto, aby ma ostatní pochopili. Pretože ostatní stále vnímajú dualitu, vnímajú dobro a zlo. Občas to ešte vnímam aj ja keď je dobro a zlo veľkých rozmerov. Napríklad vojny, špinavé praktiky politikov, rozkrádanie štátu a podobne. To ešte nedokážem vnímať ako neutrálne.

Vyskúšaj len pozorovať

Keď sa prichytíš, že odsudzuješ, alebo posudzuješ, zastav sa a skús sa pozrieť na ľudí a situácie neutrálnymi očami. Uvedom si: “Pozor! Teraz súdim…“. Ak si začneš uvedomovať kedy súdiš a dokážeš s tým pracovať, postupne sa dokážeš prepracovať až do bodu kedy prestaneš súdiť úplne. Uvedomíš si, že tvoj pohľad na situácie a ľudí je obmedzený a že skutočnosť je iná. Chce to veľa vedomého úsilia, ale ide to.

Keď prestaneš odsudzovať a posudzovať, budeš zase o kus slobodnejší. Oslobodíš sa od programu, ktorý ti v hlave vytvára nepríjemné myšlienky, kvoli ktorým nedokážeš vidieť realitu takú aká je.

Veľa šťastia!