Nečakal som, že budem musieť vysvetľovať takúto jednoduchú vetu, ale očividne ju treba vysvetliť. Keď som raz napísal “Všetko je ako má byť“, strhla sa vlna protestov a nepochopenia, že ako to, že všetko je ako má byť? Ako to, že je na svete toľko utrpenia? To má byť na svete utrpenie? Ako to, že toľko trpím ja? To mám toľko trpieť?
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (9 min):
Odmietanie
Odmietavý postoj spôsobuje sklamanie a utrpenie. Ak nie som spokojný s realitou, ktorú prežívam a odmietam ju, som sklamaný a prežívam utrpenie. Ak napríklad nedokážem prijať, že som adoptovaný, vytváram si utrpenie. Akonáhle si uvedomím, že svojim odmietavým postojom si vytváram utrpenie, môžem sa pokúsiť prijať fakt, že som adoptovaný a zmieriť sa s tým. S prijatím a so zmierením moje utrpenie pominie.
Keď je človek chudobný a odmieta chudobu: “Ja nechcem byť chudobný“, zákonite trpí. Keď len lamentuje a nerobí nič pre to, aby sa z chudoby dostal, ostáva mu len utrpenie. Keď je človek chorý a odmieta chorobu: “Ja nechcem byť chorý“, zákonite trpí. Ak nerozmýšľa nad tým prečo je chorý, ako sa vyliečiť a čo robiť aby už nedostal chorobu, musí trpieť. Ľudia prirodzene odmietajú niečo, čo im je proti srsti. “Nechcem toto, nechcem tamto,… to má byť inak. Má to byť tak ako ja chcem!” Odmietavý postoj vedie k utrpeniu. Ľudia si myslia, že svet sa točí len okolo nich, chcú aby bolo všetko tak ako chcú oni a keď je niečo inak, už je problém, už trpia. V tomto odmietavom postoji je hlavný problém.
Keď je zima, ľudia odmietajú zimu a chcú teplo. Keď je teplo, ľudia chcú zase zimu, alebo menej teplo. Keď ľudia chcú aby bolo všetko ako si želajú oni, tak sa len pousmejem. Je to zábavné sledovať. Odmietavý postoj je ako keď vidím vlnu tsunami a poviem: “Nie, vlna tsunami, nechoď sem, choď preč“, hehe. Musíme sa naučiť prijať realitu takú, aká je a potom s ňou môžeme pracovať. Pokiaľ budeme trvať na tom, že niečo má byť inak ako to je a budeme odmietať realitu, budeme trpieť.
“Všetko je ako má byť” znamená prijať realitu.
Prijatie
Na to, aby sme dokázali žiť šťastný život, musíme sa naučiť prijať realitu takú, aká je. Musíme sa naučiť prijať, že všetko je ako má byť a preto to v danom momente nemôže byť inak. Svet sa netočí len okolo nás, ale má svoje zákony. Keď sa valí vlna tsunami a chceme sa zachrániť, nemôžeme hovoriť: “Vlna tsunami, choď preč, ja ťa tu nechcem, nechcem trpieť, nechcem“. Nie, musíme vlnu tsunami prijať a spraviť potrebné opatrenia aby sme sa zachránili ak chceme prežiť. Odmietavý postoj k vlne tsunami nás bude stáť život. Takisto odmietavý postoj k životu nás stojí šťastie. Ak odmietam realitu takú, aká je, ak si myslím, že niečo má byť inak, nemôžem byť šťastný. V prvom rade musím prijať situáciu, v ktorej sa nachádzam a keď chcem niečo zmeniť, musím sa o to pokúsiť inak ako hovorením “To takto nemá byť, to má byť inak“. Ak chcem aby bolo niečo inak, musím pre to niečo urobiť. Ak chcem, aby mi v záhrade vyrástla zelenina, musím ju najskôr zasadiť a potom aj polievať. Keď nezasadím zeleninu, môžem sa sťažovať: “V záhrade by mi mala rásť zelenina, ale nerastie“, ale čo tým dosiahnem? Čo dosiahnem tým, že budem len hovoriť o tom ako by to, či ono malo byť? Čo dosiahnem odmietavým postojom? Nespokojnosť a utrpenie.
Naučiť sa prijať realitu takú aká je, to je kľúč k spokojnosti a k šťastnému životu. Ak niekto nevie prijať realitu a myslí si, že všetko by malo byť inak, nemôže byť spokojný. Mnohí ľudia plačú nad rozliatym mliekom. Hovoria si: “Toto sa nemalo stať…” A čo sa teda malo stať keď nie toto? Ľudia sú špekulanti a mudrlanti a chcú aby bolo všetko podľa nich. Na svete je viac ako sedem miliard ľudí. Keby malo byť všetko podľa toho ako chce každý jeden človek, každý by musel žiť sám na svojej planéte, ktorú by si mohol upravovať podľa seba. Ale žijeme na planéte, ktorá má momentálne viac ako sedem miliard ľudí a musíme podľa toho svoj život upraviť. Ak chceme byť šťastní, musíme sa naučiť prijať rozhodnutia ostatných. Keď sa väčšina ľudí rozhodne pre vojnu, musíme sa naučiť tú vojnu prijať. Môžeme síce vykrikovať: “Nechceme vojnu, stop vojne!” Ale keď väčšina ľudí proti vojne nič nerobí, máme smolu. Ostáva nám len prijať realitu takú aká je a ešte sa môžeme pokúšať ju zmeniť. Každý jeden z nás sa môže rozhodnúť spraviť niečo pre lepší svet. Pokiaľ budeme odmietať realitu a budeme hovoriť: “Nie, to nemá byť takto, to má byť inak” a nebudeme pre to niečo robiť, nič sa nezmení. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Buď budeme plakať, alebo prijmeme skutočnosť, že mlieko sa rozlialo, utrieme ho a ideme ďalej. Môžeme sa poučiť a spraviť všetko preto, aby sa mlieko už nevylialo. Nariekanie a odmietanie nič nevyrieši.
Už ma nebaví počúvať lamentovanie ľudí: “Toto nechcem”, “To nie!”, “To tak nemá byť!”, “Prečo Boh dovoľuje toľké utrpenie?”,…
Nič sa nedeje len tak
Musíme pochopiť, že všetko, čo sa nám v živote deje, má zmysel a je to v konečnom dôsledku pre naše dobro. Nič sa nedeje len tak pre nič, za nič. Nie nadarmo sa hovorí: “Všetko zlé je na niečo dobré“. Vďaka tomu, čo v živote zažívame, sa môžeme učiť a rásť. Píšem o tom v článku “Život je ako škola, škola hrou“. Ľudia občas potrebujú dostať facku od života aby sa zobudili a prehodnotili svoj život a mohli ho začať žiť kvalitnejšie. Všetko sa deje pre niečo. Všetko má svoju príčinu. Vojny, hladomor, bieda, vraždy, nehody, choroby… toto všetko má svoju príčinu. Pôvod všetkých problémov ľudstva siaha až k jednotlivcom. Píšem o tom v článku “Pôvod všetkých problémov ľudstva“.
Prijať, že “Všetko je ako má byť”, znamená prijať realitu takú aká je. Bez odmietavého postoja. Keď poviem, že všetko je ako má byť, neznamená to, že sa teraz budem pozerať ako sa na mňa valí vlna tsunami. Nie. Prijmem vlnu tsunami a pokúsim sa pred ňou utiecť a zachrániť si život. Prijať vlnu tsunami znamená uvedomiť si svoju neschopnosť odvrátiť vlnu tsunami. Jednoducho s tým nemôžem nič robiť, iba prijať skutočnosť, že vlna tsunami sa na mňa rúti a moja jediná šanca na záchranu je pred ňou utiecť. Nepomôže mi nariekanie.
Rovnako môžeme prijať situácie v našom živote a robiť potrebné kroky pre to, aby sme sa mali lepšie. Pokiaľ náhodou narazíme na situáciu, s ktorou nevieme nič spraviť, ktorú nevieme zmeniť – napríklad vojna, alebo vlna tsunami, ostáva nám len prijať túto situáciu a urobiť potrebné opatrenia. Keď sa na mňa bude valiť vlna tsunami, asi nebudem len stáť a pozerať sa na ňu a hovoriť: “Nie, vlna tsunami, ty tu nemáš čo robiť, choď preč!” Je to smiešne. Ale takýto smiešny postoj má veľa ľudí. Odmietajú prijať realitu a myslia si, že takýmto odmietavým postojom sa zbavia problémov. Nedokážu prijať, že tsunami je tu a že s tým nemôžu robiť nič iné, len pred ňou utiecť aby si zachránili život. Ak chceme niečo reálne zmeniť, treba konať. A odmietanie a nariekanie nám k tomu moc nepomôže.
Niektoré situácie môžeme zmeniť priamo, iné nie. Musíme sa naučiť rozoznávať tieto situácie a keď môžeme niečo spraviť pre zlepšenie situácie, mali by sme to spraviť ak sa chceme mať lepšie.
Nemáš frajerku alebo frajera? Prijmi to. Nemáš peniaze? Prijmi to. Nemáš to, čo chceš? Prijmi to a začni niečo robiť pre to, aby si dosiahol to, čo chceš. Pokiaľ budeš len nariekať, nič sa nezmení. Už mám dosť plačkov, ktorí len plačú a plačú a plačú a nič so svojim životom nerobia. Takých je veľa.
Prosím, pochopte to konečne. Pochopte, že všetko je ako má byť. Prijmite realitu a svoj život taký aký je. So všetkými strasťami aj radosťami. Prijmite to, čo nemôžete zmeniť a pokúste sa zmeniť to, čo zmeniť môžete. Bez práce nie sú koláče. Pochopte to. Prosím.
Ďakujem!