Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (4.5 min):

Empatia

Empatia akoby vymizla zo života väčšiny ľudí. Ako by ju ani nikdy nemali. Možno nie každý je obdarovaný dávkou empatie – vcítenie sa do pocitov a myslenia druhého. Je to veľmi vzácna vlastnosť, ktorú by si mal osvojiť každý človek. Vcítenie sa do druhého nám môže pomôcť vyhnúť sa zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Či už s blízkym človekom, alebo s človekom cudzím. Predtým, než niekomu povieme “Ty debil!”, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby to povedal niekto nám. Predtým než niekoho odsúdime, by sme si mali predstaviť ako by sme sa cítili, keby odsudzovali nás.

Učiť sa musíme celý život

Veľa ľudí si myslí, že keď výjdu zo školy, tak už sa nebudú musieť viac učiť. A veľa ľudí tak aj robí. Neučí sa. Proste prídu z práce (ak nejakú majú), ak majú deti, tak sa im povenujú, sadnú za telku a čumia do tej bedne až kým nejdú spať. Prípadne chodia z roboty rovno na pivo. A tak dokola každý deň. Potom naša spoločnosť tak aj vyzerá. A ešte sa aj sťažuje, že má nízke platy. Ak chce človek vyšší plat, musí sa naučiť niečo navyše. Či už v živote, alebo v profesii. Ak sa chce mať človek lepšie, musí sa učiť celý život.

Vážiť si “všedné” veci

Pre nás Europánov sú veci ako pitná voda z vodovodu, teplá voda, radiátor, dostatok jedla a mnoho iných úplne bežné a neuvedomujeme si, že veľa ľudí na svete tento luxus nepozná. Náhlime sa za peniazmi. Peniaze sú náš luxus. Dnešná doba je už taká. No mali by sme si vážiť veci, ktoré sme dostali do daru. Mali by sme si vážiť zdravie, no väčšinou si ho začneme vážiť až v momente, keď sme chorí. Mali by sme si vážiť ľudí, s ktorými môžeme tráviť voľné chvíle, pretože ani oni tu nebudú večne.

Jednoducho, mali by sme si vážiť všedné veci.

Zabudli sme, že sme ľudia

Áno, aj na toto sme zabudli. Chováme sa k sebe ako zvieratá. Ja som vlk, ty si ovca, preto ťa zožerem. Pocity nadradenosti ovládajú nejedného človeka. No nikto nie je menejcenný. Ani žid, kresťan, černoch, či Róm. Sme všetci ĽUDIA. A preto by sme sa mali tak chovať a vychovávať z ďalších generácií ľudí, nie vlkov a ovce.

Prečo sme na tomto svete?

Prečo sme na tomto svete sme zabudli hneď po narodení a musíme si na to počas života spomenúť. Je fajn vedieť, že každý človek má na tomto svete nejaké poslanie. Preto by sme sa mali sami seba spýtať: Prečo som tu? Čo je moje poslanie? Čo ma baví robiť? A tomu sa skúsiť venovať. Niekto môže malovať, niekto učiť, niekto spievať. Dôležité je, aby sme robili to, čo nás baví a vytvárali hodnoty. Človek je tvor tvorivý.

Vzájomná pomoc je dôležitá

Byť sebcom je ľahké a prirodzené. Každý má tendenciu ukrojiť si koláč najskôr pre seba, až potom pre ostatných. Najskôr pomôžem sebe, potom tebe. Našťastie sú tu ľudia, ktorí rozdajú kúsky koláča ostatným a pre seba si nechajú posledný kúsok, možno na prvý pohľad ten najmenší. Skúste si predstaviť svet, v ktorom by si ľudia navzájom pomáhali. Všetci. V takomto svete by neexistovali bezdomovci, násilie, ani vraždy a teda ani vojny. Dalo by sa to nazvať rajom. Rajom na Zemi. Optimista by povedal, že tento raj môžeme na Zemi dosiahnuť. Realista a pesimista by povedali “Nemožné”. Optimistická vízia je taká, že môžeme raj dosiahnuť. Ako? Reťazovou reakciou – ja pomôžem tebe, ty pomôžeš niekomu inému, on zas pomôže iným… aj skupinky ľudí môžu pomáhať jednotlivcom, alebo iným skupinkám ľudí. Treba si uvedomiť jedno: vzájomná pomoc je dôležitá, treba si pomáhať navzájom. A už keď sme si toho vedomí, stačí urobiť prvý krok – prekonať svoje sebecké JA a skutočne niekomu pomôcť. Hlavne treba začať.

Spomeňte si, kedy vám naposledy niekto pomohol. Bolo to príjemné, však? A kedy ste naposledy pomohli niekomu vy? Nebol to super pocit?

Keď si začneme navzájom pomáhať, svet bude zrazu iný ako ho poznáme dnes.