Mesačné archívy: október 2016

Mimozemšťan v dnešnej spoločnosti

Bol raz jeden mimozemšťan, ktorý sa ocitol v ľudskej podobe na Zemi. Už odmalička cítil, že je iný. Len nevedel presne v čom je iný. Až neskôr zistil, že je mimozemšťan v ľudskom tele. Do 26. roku života bol celkom normálny chalan. Až kým nezažl svoje duchovné prebudenie, vďaka ktorému si uvedomil veľa vecí. V priebehu niekoľkých mesiacov sa z neho stal ozajstný mimozemšťan, ktorý nezapadá do dnešnej modernej spoločnosti. Začal si všímať, že spoločnosť ľudí je na tom veľmi zle a pocítil potrebu s tým niečo robiť. Pre začiatok sa aspoň snaží ľuďom otvoriť oči a ukázať im ako v skutočnosti žijú. Ľudia prijali strach, hnev, nenávisť, krádeže, násilie, vojny, vraždy ako súčasť svojho života. No nemusí to tak byť. Môžu žiť inak, lepšie ak budú nasledovať rady mimozemšťana.

Vzťahy

Vdnešnej spoločnosti majú ľudia sex kedy sa im zachce a takmer s kým sa im zachce. Neviazaný sex a dokonca takzvané priateľstvá s výhodami sú veľmi obľúbené. Vzťahy sa nadväzujú najmä na základe fyzickej príťažlivosti a preto nemajú veľkú trvanlivosť.

Nie len partnerské vzťahy sú nekvalitné, ale aj vzťahy s inými ľuďmi a vzťah samého so sebou. Aký má človek vzťah sám so sebou, také má vzťahy s ostatnými. Základným predpokladom pre dobré vzťahy je mať v prvom rade dobrý vzťah sám so sebou.

Vojny

Vojna môže existovať len vtedy, keď existuje nepriateľ a keď sú ľudia ochotní proti nemu bojovať. Kým v srdciach ľudí existuje nepriateľ, na svete budú vojny. Mimozemšťan chápe, že všetci ľudia sú si rovní. Všetci majú rovnaké základné potreby a nikto nechce byť zabitý. Keby sa ľudia riadili Ježišovimi slovami: „Nerob iným to, čo nechceš aby oni robili tebe“, svet by bol rajom.

Strava

Mimozemšťan síce jedol mäso, ale len kvoli tomu, že žil v nevedomosti a neuvedomoval si aká je skutočná cena mäsa a aké sú jeho účinky na ľudské telo a vedomie.

Mimozemšťan sa postupne naučil čo je pre jeho telo a vedomie prospešné a čo nie. Zistil, že najlepšie jedlo je prasádam – vegetariánske jedlo obetované Bohu, ktoré je tak zbavené karmy a získa duchovnú podstatu. Každý, kto prijíma prasádam si očisťuje vedomie a neznečisťuje sa karmou. Keby sa ľudia živili len týmto veľmi chutným jedlom, ktoré chutí ako nektar, postupne by sa im očistilo vedomie a dostali by sa z nevedomosti.

prasadam

Lenže ľudia jedia čo sa im zachce. Keď mimozemšťan vidí čo všetko sú ľudia schopní do seba napchať, je mu to ľúto. Ľudia dávajú do seba jedy a potom sa čudujú, že sú chorí. Dokonca založili veľké bitúnky, v ktorých masakrujú obrovské množstvo zvierat pre svoje zvrátené chúťky. Kvoli zaslepenosti svojimi zvrátenými chúťkami nedokážu pochopiť skutočnú cenu mäsa. Neuvedomujú si, že na 1kg mäsa potrebujú oveľa viac zdrojov (krmiva, priestoru, vody,…) ako na 1kg rastlinných potravín. Neuvedomujú si, že keď jedia mäso, jedia vlastne mŕtvoly. Tiež nevedia v akých podmienkach tieto vopred odsúdené na smrť zvieratá prežívajú. Keby ľudia vedeli aká je skutočná cena mäsa, veľmi dobre by si rozmysleli, či si doprajú ten pôžitok, alebo si dajú radšej vynikajúce bezmäsité jedlo. Napríklad prasádam. Akonáhle niekto ochutná prasádam, jeho chuťové bunky sú plne uspokojené. Už viac nebude chcieť nič iné, len prasádam. Byť vegetariánom, alebo vegánom nestačí. Prijímanie prasádam je najvyšší level stravovania.

Ego

Ako mnohí ľudia, tak aj mimozemšťan bol pod nadvládou ega. Keď ho ovládalo ego, videl len seba, svoje potreby, svoje chúťky a potreby ostatných ignoroval. Existovalo len JA, JA, JA. Vďaka svojmu duchovnému prebudeniu a skúsenosti s bezpodmienečnou láskou dokázal ego ovládnuť. Láska je oveľa silnejšia ako ego. Akonáhle niekoho naplní láska, ego stratí moc a namiesto JA, JA, JA, bude MY. Mimozemšťana zaplavila taká láska, že už nevníma len seba a svoje chúťky, ale aj potreby ostatných – všetkých bytostí – ľudí, zvierat, rastlín, matky Zeme.

Životné prostredie

Je na zaplakanie ako sa ľudia správajú k svojej Matke Zemi. Mnohí si ju vôbec nevážia a ubližujú jej, pretože si neuvedomujú, že je ich matka. Niektorí ľudia sa aj k svojej vlastnej matke správajú nepekne a nevážia si, že im dala život. Potom sa niet čomu čudovať, že k Matke Zemi sa chovajú rovnako, ba ešte horšie.

Mnohí ľudia si nevážia život a dokážu preto život ničiť ako na bežiacom páse.

Technológia

Ľudia si myslia akí sú vyspelí. Majú autá a lietadlá, ktoré znečisťujú vzduch, ktorý potom dýchajú. Pri autonehodách zomierajú denne tisíce ľudí. Vymysleli počítače vďaka ktorým môžu ľudia pohodlne pracovať na stoličke. No neuvedomujú si, že pre človeka nie je vôbec prirodzené sedieť 8 a viac hodín denne na stoličke. Človek potrebuje pohyb, slnečné svetlo a čerstvý vzduch, aby bol zdravý.

Ľudia vymysleli toľko vynálezov, ktoré majú ľuďom uľahčiť život, no v konečnom dôsledku im ešte viac uškodia. Ľudia vymýšľajú toľko hlúpostí preto, lebo majú veľmi nízke vedomie. Ľudia sú ako malé deti. Aj malé deti vymýšľajú hlúposti a neuvedomujú si následky svojich činov. Preto majú deti toľko úrazov. Hrnú sa do všetkého bez rozmyslu. Takisto ľudia vymýšľajú rôzne vynálezy bez rozmyslu. Vymysleli atómovú energiu a následne atómovú bombu, ktorá zabila milióny ľudí. Vymysleli rakety, ktorými sa snažili dostať na mesiac a predbiehali sa Rusi s Američanmi kto sa tam skôr dostane. Ako malé deti. Ešte tieto detinské hry nazývajú pokrok.

Existuje indiánsky kmeň Toltékov, ktorí odmietli koleso, pretože si uvedomovali, že by kvoli nemu museli upravovať povrch a museli by zasahovať do prírody. Ľudia v modernej spoločnosti si žiaľ neuvedomili, že keď si milióny ľudí zaobstarajú autá, že budú veľmi znečisťovať životné prostredie.

Spoločnosť

Bezdomovci, prostitútky, krádeže, násilie, alkohol, drogy, klamstvo, nenávisť, hnev, potraty, detské domovy, sem tam nejaká vražda, na jednej strane obrovské bohatstvo, na druhej strane obrovská chudoba. To je dnešná spoločnosť. Občasná láska to nezachráni. Lásky treba oveľa viac. Technologický pokrok je len pozlátko na výkaloch. Drvivá väčšina ľudí žije na hranici chudoby. Spoločnosti chýba niečo iné ako technológia. Spoločnosti chýba správne vedomie. Pokiaľ majú ľudia vedomie detí, neustále budú vymýšľať nezmysly a padať na hubu. Ľudia potrebujú kultivovať svoje vedomie, aby dokázali vytvoriť harmonickú spoločnosť. Hmotným pokrokom bez potrebného vedomia spôsobia len viac problémov.

Kultivácia vedomia

Ľudia to neradi počujú, ale pre kultiváciu vedomia treba niečo spraviť. Treba si hlavne priznať, že „Aha, máme problém, poďme ho riešiť“. Priznať si problém je prvý predpoklad pre skutočné riešenie problému. Potom už len nájsť príčinu a vykoreniť ju.

Ľudia sú tak detinskí, že sa ani nedokážu pozrieť pravde do očí. Nedokážu si priznať čo napáchali. Neustále zvaľujú vinu na niekoho iného namiesto toho, aby si priznali chybu a začali ju naprávať.

Ak je spoločnosť plná jednotlivcov, ktorí majú problém sami so sebou, nečudo, že potom spoločnosť vyzerá tak ako vyzerá. Ľudia musia byť ochotní priznať si chyby a pracovať na ich odstránení. Ak dokážu aspoň zmierniť strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť, odsudzovanie, pýchu a ďalšie nie moc pekné vlastnosti a emócie, v spoločnosti nastane citeľná zmena. Predstavte si, že ľudia sa menej boja, menej sa hnevajú, menej nenávidia, menej odsudzujú a sú menej pyšní. A predstavte si, že sa týchto nechutností zbavia úplne. Že nemožné? Podľa seba súdím teba. Ak človek sám v sebe živí strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť, odsudzovanie, pýchu a iné nepríjemné emócie a vlastnosti, nedokáže si predstaviť život bez nich a svoju lenivosť a neschopnosť zmeniť sa ospravedlňuje slovami „Ale to nie je možné…“. Ale človek, ktorý sa už týchto vlastností a emócií zbavil vie, že sa ich dokáže zbaviť každý. Len musí pre to niečo aj spraviť. Napríklad venovať viac času samému sebe, každý deň praktikovať psychohygienu a už po pár mesiacoch môže pocítiť na sebe zmenu. A jeho okolie to pocíti tiež. O psychohygiene sa dočítate v článku „Psychohygiena“ a o spôsoboch pre očistenie vedomia v článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Ak si všetci ľudia očistia vedomie a začnú žiť vedome, začnú si uvedomovať čo svojimi činmi spôsobujú a už viac nebudú ako deti, ktoré si neuvedomujú následky svojich činov. V kútiku duše dúfam, že sa to stane. Neviem koľko faciek od života ľudia ešte musia dostať, aby si začali uvedomovať čo sa s ich planétou a spoločnosťou deje, kam to celé smeruje…

S láskou,

Váš mimozemšťan.

Ako som rozzúril besného psa

Niektorí ľudia sa správajú ako zvieratá. Niekto sa vyžíva v špine ako prasa, niekto má rád krvavé steaky ako lev, iný sa zas dokáže rozzúriť ako besný pes. No a ja som zrovna natrafil na besného psa, ktorého som ešte k tomu (nechtiac) rozzúril.

V poslednej dobe pociťujem väčší vnútorný pokoj a správanie niektorých ľudí je v kontraste s mojim rozpoložením. Keď tak pozorujem niektorých ľudí, prídu mi až príliš rozrušení. Vnútorný pokoj nezažívajú ani zďaleka. Sú zfrustrovaní a potom si svoju frustráciu vybíjajú na ostatných. Sú ako besné psy.

Besný pes

Jedna osoba je veľmi špeciálna. Nazvime ju Janko. Janko sa s niektorými mojimi priateľmi moc nemusí a ani moji priatelia ho nemajú moc v láske, pretože im nerobí dobré meno. Je to vzájomná výmena nesympatie. Priatelia kritizujú Janka za to, že prezentuje ich filozofiu nepekným, často vulgárnym a arogantným spôsobom. Janko neznesie ich kritiku a na oplátku ich ohovára, nadáva na nich a uráža ich. Naposledy ich urážal tak, že mi to nedalo a snažil som sa mu čo najmierumilovnejším spôsobom vysvetliť prečo ho moji priatelia kritizujú a požiadal som ho nech sa skúsi pozrieť na seba predtým, než začne kritizovať ostatných. Do mojej rady som dal toľko dobrého úmyslu ako som len vedel. Ale jeho reakcia bola ako reakcia besného psa. Namiesto toho, aby si skúsil priznať svoje chyby, si ich začal obhajovať a ako bonus znova urážal mojich priateľov a potom aj mňa. Pravdupovediac, očakával som takúto reakciu, ale v kútiku duše som dúfal, že si moje slová zoberie k srdcu. Márne. Takáto reakcia je prirodzený obranný mechanizmus ega. Tento mechanizmus nedovolí človeku priznať si chybu. Namiesto toho, aby si priznal chybu, poukazuje na chyby ostatných, aby odviedol pozornosť od svojich chýb. Ego sa nás snaží presvedčiť: Ja som dokonalý, nemám žiadne chyby. Nikdy si neprizná chybu a vinu zvaľuje vždy na ostatných. Oni sú zlí, nie ja… Takýto postoj je veľmi smutný. Aspoň mne je z toho smutno, keď vidím ľudí takto konať.

Bol som taký istý, ale teraz už viem, že priznať si svoje chyby a nedostatky a zapracovať na ich odstránení je oveľa lepší postoj ako nepriznať si svoje chyby a zvaľovať všetko na ostatných, prípadne ich ešte aj urážať a ohovárať. S takýmto egoistickým postojom sa človek ďaleko nedostane. Ak si nedokážeme priznať svoje chyby, nedokážeme sa stať lepším človekom. A naopak ak sa naučíme pracovať s egom a naučíme sa úprimne sa na seba pozrieť a priznať si svoje nedostatky, môžeme začať pracovať na ich odstránení a môžeme sa tak v živote veľmi posunúť.

Neposlúchol som radu

Bol som upozornený aby som na toho besného psa nereagoval, aby som sa mu vyhol oblúkom. No ja som neposlúchol a s dobrým zámerom a nádejou, že prijme moje slová, som ho chcel usmerniť. Moje slová neprijal a za odmenu som od neho dostal len spŕšku urážok až sa mu z úst penilo ako besnému psovi. S takým človekom sa nedá vychádzať podobrotky. Ak chcem niekomu dobre a on za to na mňa bude len štekať ako besný pes, čo s takým človekom? Ideálne vyhnúť sa mu oblúkom ako mi radili. Mal som veľké šťastie, že som sa od neho nenechal nakaziť besnotou. Uvedomil som si včas, že Jankovi niet rady, ani pomoci. Bohužiaľ. Je mi to veľmi ľúto. Je mi ľúto, keď niekto na dobre mienenú radu reaguje ako besný pes.

Nebuďte ako besní psi

Prosím, ľudkovia, nebuďte ako besní psi. Keď vám niekto bude hovoriť, že robíte niečo zle, nereagujte podráždene, ale skúste sa zamyslieť prečo vám to niekto hovorí. Možno to nie je preto, že vás chce niekto naštvať, ale preto, že chce, aby ste si uvedomili svoje chyby a aby ste ich nerobili. Častokrát svoje chyby nevidíme práve kvoli tomu, že sa nás ego snaží presvedčiť, že sme bezchybní. A keď na naše chyby niekto poukáže, správame sa ako besní psi a štekáme na tých, ktorí nás kritizujú. Pritom nechápeme, že nám môžu chcieť dobre. Chcú nám dať medicínu proti besnote, ale my nepočúvame čo nám hovoria, len štekáme a štekáme a pení nám z úst. Tak sa nevyliečime. Tak sa nám budú báť dať medicínu. Ale keď si uvedomíme, že nám v skutočnosti chcú pomôcť, prestaneme štekať, prídeme k nim a pokorne poprosíme o medicínu: Prosím, chcem sa vyliečiť, už nechcem mať besnotu. Nie je vôbec príjemné štekať celé dni na všetkých. Potom sa nás všetci boja a oblúkom sa nám vyhýbajú. Čo je to za život? Život besného psa… Taký besný pes nemôže mať za priateľov zdravých psov, pretože tí sa ho boja a oblúkom sa mu vyhýbajú. Besný pes má za priateľov len besných psov, s ktorými zúrivo šteká na ostatných a snaží sa ostatným čo najviac ublížiť. To besných psov napĺňa.

Myslíte si, že je dobré byť besným psom? Poznáte ľudí, ktorí sa správajú ako besní psi? Dá sa im nejako pomôcť, alebo tiež odporúčate sa im oblúkom vyhnúť?

PS: Tento článok nebol myslený ako kritizovanie, či povyšovanie sa (Ako si niektorí môžu myslieť). Hlavná pointa článku je, aby sme sa pokúsili prijať konštruktívnu kritiku, poučili sa z nej a pokúsili sa napraviť svoje chyby.

Proces k znovuobnoveniu vedomia Krišnu

Ľudia, ktorí poznajú len náboženstvá založené na viere, si myslia, že vedomie Krišnu je tiež viera. Každá živá bytosť má vedomie. Vedomie Krišnu je podstata každej živej bytosti. Len je pod vplyvom hmotnej energie a je teda neprejavené. Je to ako keď mrak zahalí slnko. Slnko nevidíme, ale to neznamená, že nie je za mrakom. Keď sa mrak posunie ďalej, slnko znova uvidíme. Na to, aby sme odhalili svoje pôvodné vedomie, vedomie Krišnu, musíme nasledovať proces k znovuobnovenia vedomia Krišnu.

Dosiahnutie vedomia Krišnu je proces

Keď niekto športuje, získava fyzickú silu a kondíciu. Na to, aby sme dosiahli viditeľný výsledok, musíme prejsť procesom, ktorý trvá určitú dobu. Ak chceme duchovnú silu a kondíciu, musíme takisto prejsť určitým procesom.

Kroky k dosiahnutiu vedomia Krišnu

Na ceste k vedomiu Krišnu je najlepšie to, že každý si z procesu pre obnovenie vedomia Krišnu môže vybrať čo mu vyhovuje. Nemusí hneď nasledovať celý proces, ktorý je pre väčšinu ľudí pomerne náročný. Existujú jednoduchšie podprocesy, ktoré dokáže praktikovať každý. A postupne človek dokáže prijať celý proces.

Rozvíjanie vedomia Krišnu je ako chodenie do posilňovne. V posilňovni nájdete ťažké činky, ktoré zo začiatku nedokážete zdvihnúť. Ale keď budete pravidelne cvičiť, postupne získate silu a neskôr dokážete zdvihnúť ťažšie činky.

Vo vedomí Krišnu je to podobné. Zo začiatku nedokážete dodržiavať a praktikovať všetko. Ale ak budete robiť aspoň to, čo dokážete, postupne dokážete viac a viac. Je to proces. Ak vytrváte v tomto procese, výsledok sa zaručene dostaví.

Prijímanie duchovného jedla

Jedlo má každý rád. Preto je tento krok pre mnohých najpríťažlivejší. Vo vedomí Krišnu hrá jedlo výraznú úlohu. Jedlo vo vedomí Krišnu nie je obyčajné jedlo, ale duchovné. Nazýva sa prasádam, čo v preklade znamená božia milosť a je možné ho ochutnať v reštauráciach s názvom Góvinda, alebo v chrámoch Hare Krišna na nedeľných programoch (každú nedeľu o 14:00) pre verejnosť. Adresy reštaurácii a chrámov nájdete na stránke www.iskcon.sk. Na začiatku styku s vedomím Krišnu som chodil na nedeľné programy hlavne kvoli prasádam. Prasádam je veľmi chutné jedlo a veľmi priaznivé pre každého, kto si na ňom pochutnáva. Očisťuje srdce od všetkých zlých vlastností. Prijímanie duchovného jedla je jeden zo základných pilierov vedomia Krišnu. O prasádam sa môžete dozvedieť viac v článku „Duchovné jedlo – prasádam“.

prasadam

Počúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Na nedeľných programoch pre verejnosť si tiež v spoločnosti oddaných môžete zaspievať v rôznych melódiach a rytmoch Hare Krišna mahá-mantru. Zo začiatku som nemal chuť ani potrebu spievať, tak som len počúval. Neskôr som pocítil potrebu aj spievať. A ešte neskôr som už dokázal na mahá-mantru aj tancovať. Nikdy som nemal rád spev a tanec, ale pri mahá-mantre mám veľkú chuť spievať a tancovať.

Meditácia Hare Krišna mahá-mantrou

Ak sa niekto cíti na meditáciu, môže vyskúšať meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou. Nazýva sa to čentovanie (chanting). Oddaní Krišnu čentujú 16 kôl mahá-mantry denne. 1 kolo znamená 108x opakovanie mahá-mantry. Začiatočníkovi 1 kolo trvá asi 10 minút. Neskôr, keď si mahá-mantru poriadne nacvičí, môže jedno kolo trvať 7 – 8 minút.

Keď som spoznal učenie Hare Krišna, nemal som ani potuchy o takejto meditácii. Neskôr sa ma jeden oddaný spýtal či čentujem a ja som sa ho s údivom spýtal: “Nie, čo to je?”. A tak mi vysvetlil čo je čentovanie a načo je dobré. O mesiac nato som zo zvedavosti čo to prinesie začal čentovať. Zo začiatku som čentoval len 1 kolo denne. Zabralo mi to 10 minút. Po mesiaci som mal potrebu čentovať 2 kolá. Takmer každý mesiac som si pridal jedno kolo a po roku som čentoval 8 – 10 kôl denne. Teraz mi jedno kolo trvá približne 8 minút.

Štúdium

Veľké množstvo kníh a prednášok je súčasť procesu k dosiahnutiu vedomia Krišnu. Bhagavad-gíta a Šrímad bhágavatam sú esenciálne texty. V Šrímad bhágavatam sa píše, že ten, kto pozorne načúva Šrímad bhágavatam, zaručene dosiahne vedomie Krišnu. Dôležité je slovíčko pozorne. Ja som prečítal prvú časť prvého spevu a kým som prišiel na koniec, zabudol som čo bolo na začiatku. Šrímad bhágavatam je veľmi rozsiahly a pozorne načúvať takému množstvu informácii je veľmi ťažké. Preto je dobré chodiť pravidelne na prednášky a pravidelne čítať, nech sa na nás toho nalepí čo najviac.

Združovanie sa s oddanými

V procese znovuobnovenia vedomia Krišnu je veľmi dôležitá spoločnosť oddaných Krišnu. Keď sa chcete čokoľvek dobre naučiť, je dobré učiť sa od profesionálov. Takisto ak chcete pokročiť vo vedomí Krišnu, mali by ste sa obklopovať oddanými Krišnu. Ideálne je prísť na nedeľný program a získať tak lepšiu predstavu o tom, čo vlastne učenie Hare Krišna je.

Vyberte si čo vám vyhovuje

Každý si môže vybrať také sústo, aké mu vyhovuje. Môžete si vybrať či vám vyhovuje prasádam, Hare Krišna mahá-mantra, štúdium, alebo združovanie sa s oddanými. Celý proces je nastavený tak, že stačí začať s jedným sústom a automaticky vám po čase začnú chutiť ďalšie.

Ja som začal knihami, ale tie mi nechutili, lebo som im nerozumel. Tak som vyskúšal ísť na nedeľný program a tam mi veľmi zachutilo prasádam. Zo začiatku som chodil na nedeľné programy hlavne kvoli prasádam. Hodinové spievanie Hare Krišna mahá-mantry mi nevoňalo, tak som chodil na programy o pol hodinu neskôr a zvládol som sústo len pol hodinového počúvania mahá-mantry. Zo začiatku som len počúval a neskôr som začal aj spievať. Začal som chodiť na programy od začiatku a už som zvládol hodinové spievanie mahá-mantry, prednášku a nakoniec vynikajúce prasádam. To boli moje začiatky s vedomím Krišnu. Počas tohto procesu som si zaobstaral knihu Vedecké poznanie duše a vďaka nej som pochopil čo je mäso a prestal som ho jesť. Neskôr som sa dozvedel čo je čentovanie a začal som praktikovať meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou. Výsledok meditácie stojí za to. Som kľudnejší, menej ustráchaný, nedokáže ma len tak niečo rozhnevať, prestal mi chutiť alkohol, zbavil som sa závislosti na masturbácii atď. Samé pozitíva. Nemôžem si vynachváliť. Začal som rozumieť niektorým veršom z Bhagavad-gíty a Šrímad bhágavatam, ktorým som predtým nerozumel. A začal som mať potrebu tráviť viac času s oddanými. V čase písania tohto článku som na trojmesačnom pobyte na farme Hare Krišna Nová Ekačakra. Chcel som si vyskúšať život v chráme. Je to super skúsenosť a príležitosť, aby som mohol priblížiť ľuďom ako oddaní žijú. Natáčam o tom video dokument. Máte sa na čo tešiť.

Hare Krišna

Čím som skromnejší, tým som bohatší

Kedysi som bol celkom materialista. Chcel som mať veľa peňazí, auto, dom, krásnu ženu, deti atď. Taká klasika. Nedávno som zistil, že túžba mať veľa peňazí pramenila z ostatných túžob. Čím menej túžob mám, tým menej potrebujem peňazí. Veľa túžob moderného človeka vyžaduje veľa peňazí. Potom musí tráviť v práci veľa času, aby si mohol splniť svoje túžby. Keď si našetrí na jednu túžbu a uskutoční ju, možno sa mu tak zapáči, že ju bude chcieť znova a znova. A tak bude potrebovať ešte viac peňazí. Ako pozorujem ľudí, ako sa ženú za peniazmi a materiálnymi túžbami, v hlave sa mi vynára otázka: „Stojí im to za to?“. Stojí im za to tráviť v práci toľko času, aby zarobili dostatok peňazí na svoje túžby a potom mali málo času na splnenie svojich túžob?

Nemám peniaze / nemám čas

Keď ponúkam knihy na ulici, ľudia väčšinou odmietajú dvoma frázami: „Nemám čas.“ a „Nemám peniaze“. Keď majú ľudia čas, zvyčajne nemajú peniaze. Keď majú ľudia peniaze, zvyčajne nemajú čas. Je to začarovaný kruh. Ako z tohto kruhu výjsť? Jednoducho. Stačí skresať svoje túžby, ktoré stoja veľa peňazí. Ľudia sa ženú za peniazmi, pretože majú príliš veľa nákladných túžob a potom nemajú čas.

Menej túžob, menej výdavkov, viac času

Ja som mal takisto nákladné túžby a záľuby. Ale našťastie ma prestali baviť. Inak by som musel tiež zarábať veľa peňazí, aby som uspokojil svoje túžby. Dnes mám výdavky už len na ubytovanie, stravu a občasné cestovanie keď sa niekam potrebujem dostať rýchlo. Inak cestujem stopom. Pochopil som, že mi netreba toľko peňazí a teda nemusím toľko pracovať ako ľudia, ktorí majú nákladné túžby.

Zistil som, že čím som skromnejší, tým som bohatší. Ku šťastiu mi stačí príjemné miesto, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Čo viac človeku treba? Žena, dom, auto, rodina? To sú len ďalšie starosti prezlečené za slasti.

„Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ [Bg 18.38]

Z nového auta sa môže človek radovať, ale neskôr sa mu pokazí a je nešťastný. Partner môže pôsobiť zo začiatku veľmi príťažlivo, ale po čase vo vzťahu vznikne veľa problémov a partner už zrazu nebude taký príťažlivý a úžasný ako bol na začiatku.

Aby sme predišli nedorozumeniu, nikomu jeho túžby neberiem. Mať túžby je prirodzené. Aj ja som mal kedysi rôzne materiálne túžby a ich naplnenie mi prinieslo dočasné šťastie.

Nenaplnené túžby ma sužovali a bol som kvoli tomu nespokojný, pretože som ich chcel mať splnené hneď, alebo čo najskôr. Chcel som toto, hento, tamto a ešte toto… NAČO? Fakt, keď sa tak spätne obzerám, pýtam sa samého seba: „Načo som toto všetko chcel? Odkiaľ sa vzali všetky tieto túžby?“. Možno ich do mňa zasiala spoločnosť, možno médiá,… kto vie. Mať rodinu, dom, auto, dobrú prácu a dostatok peňazí, to je spoločenský štandard, podľa ktorého sa meria ako taký úspech. Pre mňa je úspech toto všetko nemať. Pretože to len prináša starosti. Čím viac má človek starostí, tým viac je nešťastný. A ja nemám potrebu byť nešťastný. Chcem byť šťastný. A šťastný som vtedy, keď ma zaťažuje čo najmenej vecí. Som šťastný keď mám okolo seba fajn ľudí v príjemnom prostredí s príjemným jedlom. Nič viac ku šťastiu nepotrebujem.

Čím som skromnejší, tým som bohatší a šťastnejší.

Stále mám nejaké túžby, ale nelipnem na nich. Nemusím ich mať naplnené hneď. Všetko má svoj čas. Trpezlivosť vraj ruže prináša.

Kedysi som bol normálny chalan

Keď sa dnes pokúšam ľuďom vysvetľovať prečo nejem mäso, vajcia, cibuľu, cesnak, nefajčím, nepijem alkohol, kávu, nedrogujem, nehazardujem a žijem v celibáte, ľudia sa nestačia čudovať. Pretože pre mnohých ľudí sú práve tieto veci životne dôležité. Nevedia si predstaviť život bez sexu, mäsa, alkoholu a niektorí ani bez hazardu, vajec, cibule, či cesnaku. Takí ľudia mi hovoria, že nie som normálny. A ja s nimi súhlasím. Ak je normálne jesť mäso, intoxikovať, mať neobmedzený sex a hazardovať, tak nie som normálny. Ale kedysi som bol celkom normálny. Jedol som mäso, pil som alkohol a mal som neobmedzený sex pokiaľ bolo s kým. Bol som ako zviera, ktoré ovládajú jeho pudy.

Človek sa od zvierat líši okrem iného tým, že sa dokáže ovládať. Ak je teda dostatočne silný. Niektorí ľudia sa nedokážu ovládať a oddávajú sa zmyslovému pôžitku hlava-nehlava, úplne bez rozmyslu. Myslia si, že čím viac zmyslového pôžitku majú, tým lepšie. Bol som taký istý.

Hnal som sa za zmyslovým pôžitkom. No neskôr som zistil, že zmyslový pôžitok ma nenapĺňa ako by som chcel. Uvedomil som si, že šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku je veľmi prchavé (BG 18.38). A hlavne oddávanie sa zmyslovému pôžitku je nebezpečné. Kým si fajčiari užívajú cigaretku, v ich tele sa pomaly, ale isto vytvára rakovina. Kým si ľudia užívajú alkohol, pomaly ale isto si vytvárajú závislosť. Rovnako je to so sexom a hazardom. Čím viac sa im človek oddáva, tým viac je závislý. Potom nemyslí na nič iné, len na svoju závislosť a ako si užiť. A čím viac je závislý, tým viac mu jeho závislosť škodí. Fajčiar dostáva rakovinu, alkoholik cirhózu pečene, ten, čo hazarduje, príde s vidinou zisku o všetky peniaze a ten, čo sa oddáva neobmedzenému sexu môže dostať pohlavnú chorobu, alebo sa môže stať “nehoda” a nechcene splodí dieťa. To sú nebezpečenstvá číhajúce na ľudí, ktorí sa oddávajú zmyslovému pôžitku hlava-nehlava. Mnohí ľudia si hovoria: “Ja som v pohode, mne sa to nestane”. Ale o pár rokov môžeme vidieť kam sa dostali. Poznám veľa ľudí, ktorí začali fajčiť príležitostne a teraz fajčia jednu od druhej a nevedia prestať aj keby chceli. Takisto nevinne začali s alkoholom a teraz sú na protialkoholickom, alebo majú zdravotné problémy spôsobené nadmerným pitím alkoholu. Poznám ľudí, ktorí sa oddávali sexu a teraz majú nechcené deti aj keď použili ochranu.

Oddávanie sa zmyslovému pôžitku je jednoducho nebezpečné. Aj keď si to veľa ľudí nedokáže pripustiť. Myslia si: “ó, ako si užívam”. Ale ešte netušia, že za svoj súčasný pôžitok neskôr zaplatia nemalú cenu. Ľudia pod vplyvom závislosti si často nedokážu pripustiť, že sú závislí a nechcú sa liečiť, lebo si myslia, že je všetko v pohode, že to majú pod kontrolou. Dokonca si myslia, že je to normálne.

Mnohí ľudia sú tak pobláznení zmyslovým pôžitkom, že si myslia, že je to normálne a tých, ktorí sa odmietajú zúčastňovať na týchto zmyslových radovánkach považujú za nenormálnych. Veď predsa ako môže človek žiť šťastný život keď neje mäso, nehazarduje, neintoxikuje a nemá sex? Odopiera si tú najväčšiu slasť! Sex, mäsko, alkohol, marihuana, mňam mňam mňam.

Ono, keď človek dospeje do bodu, kedy si uvedomí čo je mäso, sex, intoxikácia a hazard, prestane ho to prirodzene lákať a zhnusí sa mu to. Čo? Zhnusí sa mu sex, drogy, hazard a mäso? Čo je to za blázna? Blázon, ktorý si uvedomuje nebezpečenstvo oddávaniu sa týmto takzvaným zdrojom pôžitku. Ľudia, ktorí sa považujú za normálnych a v hojnej miere si užívajú týchto predmetov zmyslového pôžitku (drogy, sex, hazard, mäso,…), nedokážu pochopiť tých, ktorí tieto predmety zmyslového pôžitku odmietajú. Ešte ich nazývajú nenormálnymi.

Keď si človek uvedomuje čo spôsobuje fajčenie, prečo by začínal fajčiť? Keď si človek uvedomuje čo je mäso a aká je jeho skutočná cena, prečo by podporoval zabíjanie nevinných zvierat? Keď si človek uvedomuje, že hazardovaním môže prehazardovať celý svoj majetok, prečo by s tým začínal? Keď si človek uvedomuje aké riziká nesie neobmedzený pohlavný život, prečo by sa mu oddával? Všetko je to o uvedomení si následkov svojich činov. Pokiaľ si ich človek neuvedomuje, alebo ich berie na ľahkú váhu a myslí si, že jeho sa tieto následky netýkajú, spadne do pasce a bude mať problém sa z nej dostať.

Keď som bol závislý na mäse, hovoril som, že nikdy neprestanem jesť mäso. Keď som bol závislý na alkohole, hlavne na pive, hovoril som, že nikdy neprestanem piť pivo. Ale prestal som. Nikdy nehovor nikdy.

Ako som sa dokázal vzdať mäsa, alkoholu a sexu? Jednoducho som si vďaka knihe Vedecké poznanie duše uvedomil čo je mäso a prestal som ho jesť. Prestalo mi chutiť. Chutilo by vám mäso, keby viete, že je z bytosti, ktorá je vám veľmi podobná? Takisto alkohol mi prestal chutiť o pár mesiacov nato, ako som začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra je tak mocná, že jej pravidelným načúvaním sa človek dokáže zbaviť závislostí, zlých vlastností a všetkého, čo mu škodí.

Vďaka Hare Krišna mahá-mantre som sa dokázal zbaviť aj závislosti na sexe a masturbácii. Dokonca aj závislosti na počítačových hrách. Keď som masturboval, alebo sa hral počítačovú hru, hlavou mi prebehlo: “Čo to robím? Prečo to vlastne robím? Je to zmysluplná činnosť? Veď ma to už nenapĺňa tak, ako kedysi. Je to strata času a energie“. Normálne som stratil chuť masturbovať a hrať sa počítačové hry, pretože som si uvedomil, že získaný pôžitok z týchto činností je veľmi krátkodobý a činnosti samy o sebe nie sú zmysluplné. Čas sa dá tráviť oveľa rozumnejšie ako masturbáciou, či hraním sa počítačových hier. Napríklad písaním článku, ktorý môže ľuďom pomôcť získať iný pohľad na svet.

Keď vyskúšate čo i len 5 minút denne počúvať, spievať, alebo recitovať Hare Krišna mahá-mantru, môžete si takisto uvedomiť veľa a stratiť chuť v mäse, intoxikovaní, hazarde, sexe, masturbácii, počítačových hrách a iných závislostiach a získať tak vyššiu chuť, ktorá zaručí, že už vás krátkodobý zmyslový pôžitok nebude lákať. Začne vás lákať skutočný zmysel ľudského života. A čo to je? To zistíte keď si vďaka Hare Krišna mahá-mantre očistíte vedomie. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to môžete vyskúšať a zistiť či náhodou netáram. Stačí len 5 – 10
minút denne a už po niekoľkých mesiacoch môžete cítiť výsledok. Môžete badať, že sa vo vás niečo mení – k lepšiemu.

Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte (trvale) šťastní.

Vplyv spoločnosti a význam združovania sa

Kamarátke raz jedna oddaná Krišnu, ktorá býva v chráme poradila, aby sa nezdružovala s neoddanými a prišla bývať do chrámu, kde sa môže združovať s oddanými. Kamarátku to rozrušilo, pretože jej bolo zaťažko nezdružovať sa s neoddanými. To sa nemám stretávať s priateľmi, s rodinou? Nevedela to pochopiť. Očividne jej bol daný len pokyn: „Zanechaj spoločnosť neoddaných“ bez vysvetlenia načo je to dobré. To ju vyľakalo a začala označovať Hare Krišna za sektu a hlásať to do celého sveta. Dostať radu a neporozumieť jej významu môže mať neblahý dopad. Poďme si teda pekne vysvetliť prečo by sa mal človek združovať s určitou skupinou ľudí a obmedziť, alebo prerušiť kontakt s inou skupinou ľudí.

Keď sa človek pohybuje v spoločnosti ľudí závislých na drogách, je veľká šanca, že ho táto spoločnosť ovplyvní, začne brať drogy a stane sa závislým tiež. Keď sa človek rozhodne skončiť s drogami, čo musí spraviť? Jednak vyvarovať sa drogám a druhak spoločnosti, v ktorej sa drogy užívajú. Droga je pre drogovo závislého veľké lákadlo a nemôže ostať v spoločnosti, kde sa berú drogy, pretože by drogám s veľkou pravdepodobnosťou opäť podľahol. Keď sa chce zbaviť závislosti, musí sa vzdať spoločnosti drogovo závislých, vyhľadať odbornú pomoc a ísť na protidrogové liečenie, kde bude mať spoločnosť ľudí, ktorí sa rozhodli skoncovať s drogami. V takejto spoločnosti bude mať oveľa väčšiu šancu, že sa vylieči zo závislosti ako v spoločnosti drogovo závislých.

Keď sa chce človek niečo dozvedieť o medicíne, mal by sa pohybovať v spoločnosti skúsených lekárov. Ak chce byť fakt dobrý medik, bude musieť obmedziť styk s ľuďmi, ktorí o medicíne nič nevedia, veľa študovať a stráviť veľa času v spoločnosti skúsených učiteľov a lekárov, ktorí ho zasvätia do remesla. Musí sa aspoň na určitý čas vzdať spoločnosti tých, ktorí o medicíne nič nevedia. Študenti medicíny o tom vedia svoje. Takisto tí, ktorí okúsili spoločnosť oddaných si uvedomujú dôležitosť tejto spoločnosti.

Keď chce človek čokoľvek dosiahnuť, musí sa pohybovať v spoločnosti, ktorá má to, čo chce dosiahnuť. Ak chce človek dosiahnuť vnútorný pokoj, zbaviť sa zlých vlastností, vyvinúť dobré vlastnosti, dozvedieť sa viac o védskej kultúre, musí sa pohybovať v spoločnosti, ktorá tieto vlastnosti rozvíja a má védske poznanie. Môže sa do určitej miery rozvíjať a študovať aj bez tejto spoločnosti, ale keď sa bude chcieť posunúť viac, mal by vyhľadať spoločnosť tých, ktorí vedia viac. V takej spoločnosti sa posunie oveľa rýchlejšie.

Človeka veľmi ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej sa pohybuje. Je preto veľmi dôležité vyberať si takú spoločnosť, aký chce človek byť. Pokiaľ sa človek bude pohybovať v spoločnosti ľudí, ktorým je ľahostajná sebarealizácia, tak potom sa aj ten človek stane k sebarealizácii ľahostajný.

Ak chce niekto pochopiť vedomie Krišnu, mal by sa čo najviac pohybovať v spoločnosti oddaných Krišnu. Od skúsených oddaných sa môže veľa naučiť. Pokiaľ človek nebude tráviť dostatok času s oddanými, moc sa toho nenaučí. Funguje to tak všade. Ak chce byť niekto v niečom dobrý, musí sa učiť od tých najlepších a venovať tomu dostatok času.

Keď kamarátka dostala radu: „Vzdaj sa spoločnosti neoddaných a príď do chrámu“, táto rada bola myslená dobre. Žiaľ nebola pochopená správne. Kamarátka nechápala prečo by sa mala vzdať spoločnosti neoddaných. Oddaní sa nezdružujú spolu len tak pre nič, za nič. Chcú sa spolu rozvíjať a duchovne rásť. Majú spoločné hodnoty, spoločné aktivity, spoločný cieľ. Komunita, ktorá má spoločný cieľ, dokáže napredovať veľmi rýchlo. Ľudia v takej komunite sa dokážu navzájom podržať a podporovať a dokážu tak spolu napredovať. Je to veľmi pekné. Podmienky v takej spoločnosti sú ideálne pre sebarozvoj. V spoločnosti ľudí, ktorí neusilujú o sebarealizáciu, nie sú tieto podmienky také priaznivé. Na to môže prísť každý sám keď okúsi spoločnosť ľudí snažiacich sa o sebarealizáciu.

Človek je tvor spoločenský a môže si vybrať v akej spoločnosti sa bude pohybovať. Keď som sa pohyboval v spoločnosti ľudí, ktorí sa chodili opíjať každý piatok, opíjal som sa s nimi. Keď som sa pohyboval v spoločnosti, v ktorej boli počítačové hry na dennom poriadku, hral som sa tiež. Pohyboval som sa aj v spoločnosti fajčiarov, ale našťastie som mal dostatok rozumu a odporu k cigaretám, aby som nezačal fajčiť. Občas sa zadarí nebyť ovplyvnený spoločnosťou pokiaľ je človek dostatočne silný. Ale ponúka sa tu otázka: Je nefajčiarovi príjemná spoločnosť fajčiarov? Keď musí nefajčiar dýchať škodlivý cigaretový dym, nie je to zrovna príjemné. Je človeku, ktorý sa zaoberá sebarealizáciou príjemná spoločnosť ľudí, ktorým sebarealizácia nič nehovorí? V takejto spoločnosti je sebarealizácia veľmi ťažká. Oveľa jednoduchšia by bola v spoločnosti, ktorá sa zaoberá sebarealizáciou.

Kým som nemal spoločnosť oddaných, jedol som mäso, opíjal som sa a viedol som celkom zhýralý život. Taký bežný život bežného človeka. Ale keď som sa začal združovať s oddanými aspoň raz za mesiac na nedeľných programoch, začal som sa dostávať do filozofie Hare Krišna hlbšie a začal som jej rozumieť viac a viac. Pochopil som prečo nejesť mäso. Pochopil som, že vegetariánska strava môže byť vydatná, pestrá a veľmi chutná. Vyskúšal som meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou a zistil som, že naozaj očisťuje srdce a myseľ ako mi oddaní tvrdili. Vďaka spoločnosti oddaných som sa zmenil v priebehu pár mesiacov na nepoznanie. Momentálne trávim s oddanými na farme Nová Ekačakra veľa času a vďaka tomu som si plne uvedomil dôležitosť spoločnosti oddaných. Keď pozorujem vlastnosti oddaných, hovorím si: „Aj ja chcem byť taký“. Niektorí oddaní majú fakt pekné vlastnosti ako pokora, milostivosť, rozvážnosť, čistotnosť… Samozrejme majú aj svoje nedostatky, ale pracujú na ich odstránení. Keď trávite čas s oddanými, máte možnosť vyvíjať vlastnosti oddaného. Keď trávite čas s neoddanými, budú vás ovplyvňovať ich vlastnosti. Treba si uvedomiť, že spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme, nás ovplyvňuje.

Ľudia žiaľ chápu pokyn: „Vzdaj sa spoločnosti neoddaných a združuj sa s oddanými“ ako sektársky a neuvedomujú si ako ich ovplyvňuje spoločnosť, v ktorej sa pohybujú. Ako sa môže človek rozvíjať v spoločnosti, ktorá na sebarozvoj kašle? Ak chce človek seriózne pokročiť vo vedomí Krišnu, mal by prijať spoločnosť oddaných pokiaľ možno na plný úväzok. Potom pochopí aký obrovský rozdiel je medzi spoločnosťou oddaných a spoločnosťou neoddaných.

Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že keď chcú pokročiť v duchovnom živote, mali by prísť na určitý čas do chrámu medzi oddaných a na určitý čas sa odlúčiť od rodiny a priateľov. Až keď prídu na určitý čas medzi oddaných, potom pochopia skutočnú hodnotu spoločnosti oddaných. Rovnako ako študent medicíny ocení spoločnosť skúsených lekárov.

Človek s rozvojom vedomia Krišnu prirodzene vyvinie túžbu združovať sa s oddanými. Futbalista sa cíti dobre s futbalistami. Hokejista s hokejistami. Materialista s materialistami. Jehovista s jehovistami… oddaný s oddanými. Ale to neznamená, že by zanevreli na ostatných. Len radšej trávia čas v spoločnosti, s ktorou majú veľa spoločného.

Hare Krišna

Moje chyby

Poukazovať na chyby iných je jednoduché. Robí to skoro každý. Ťažšie je priznať si svoje chyby, analyzovať ich a zapracovať na ich odstránení. Ja som si niektoré svoje chyby priznal, analyzoval a snažím sa ich minimalizovať.

Pýcha

Myslel som si, že pýchu mám zvládnutú. No keď som prišiel do spoločnosti pokorných ľudí, uvedomil som si, že oproti nim som veľmi pyšný. Pokora je opak pýchy. Pokorný človek je oveľa príjemnejší ako pyšný človek. Byť pokorný, to chce tréning. Odmalička do nás hustia, aby sme boli najlepší, aby sme mali dobré známky, vyhrávali v súťažiach a podobne. Odmalička si tak pestujeme pýchu a začíname si myslieť, že sme lepší ako ostatní.

Vždy, keď si pomyslím, že som lepší ako ostatní, viem, že to je pýcha. Pýcha predchádza pád. Keď je človek príliš pyšný a dáva to najavo, nebude veľmi obľúbený. Naopak pokorný človek je veľmi obľúbený, pretože sa nepovažuje za niečo viac ako ostatní. Pokorných ľudí mám veľmi rád, mám rád ich spoločnosť a rád sa od nich učím pokore.

Kritizovanie

Pýcha spôsobovala to, že som prehliadal svoje chyby a nadmerne som kritizoval tých, ktorí nechápu môj pohľad na svet. Snažil som sa vysvetliť ľuďom určité veci logickým spôsobom. Ale tým, že som to robil agresívne, reakcia ľudí bola tiež agresivita. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Ako odozvu na moje pomerne agresívne vyjadrovanie som pochopiteľne dostal vlnu odporu. Kritizoval som aj keď som vedel ako ľudské ego neznesie kritiku.

Zistil som, že ak chcem náhodou kritizovať, musím to robiť čo najmiernejšie, pokiaľ možno tak, aby to nebolo chápané ako kritika, ale ako prosba, či rada.

Poučovanie

Snažil som sa všetkých poučovať. Na základe jednoduchej logiky som sa snažil vysvetliť určité veci. Napríklad to, že mať názor je síce pekné, ale názor nehovorí nič o realite. Mali by sme sa snažiť niečo vedieť a nie len mať názor.

Moje poučovanie však veľa ľudí neprijalo, pretože nie som pre nich autorita. Som pre nich nikto. Moje slová tak pre nich nemajú žiadnu váhu.

Viem, že sa nájde zopár ľudí, ktorým moje slová dávajú zmysel. Takých ľudí si veľmi cením a som vďačný, že existujú ľudia, ktorí sa dokážu zamyslieť nad slovami kohokoľvek, aj malého dieťaťa. Nemusia to byť zrovna slová autority.

Obhajovanie

Keď niekto somnou nesúhlasil, snažil som sa obhájiť svoj názor, ktorý pramení z osobnej skúsenosti. Väčsinou to dopadlo tak, že ľudia s iným názorom nedokázali pochopiť môj názor (osobnú skúsenosť) aj keď som sa ho sa ho snažil akokoľvek obhájiť. Väčsinou sa snažím obhajovať môj pohľad na svet logicky, aby to bolo pochopiteľné. Žiaľ pre niektorých ľudí, ktorí odmietajú iný pohľad na svet ako je ten ich, je aj logika nedostatočná. Niektorým som venoval fakt veľa času, aby som im logicky vysvetlil ako sa veci majú. No oni si stále mleli len svoje a odmietali pochopiť jednoduchú logiku. Takto som zabil pomerne veľa času, ktorý som mohol využiť lepšie.

Ak niekto nechápe moje slová a neprijme moje vysvetlenie, ja sa kvoli tomu nerozkrájam. Rád dovysvetlím ak je človek ochotný prijať moje slová a rád prijmem aj iný názor, iný pohľad na svet, ale častokrát sú to len špekulácie pochádzajúce z mysle a nie z osobnej skúsenosti. Také špekulácie pre mňa neprinášajú žiadny úžitok. Našpekuloval som sa už dosť. Moje špekulácie ma dostali do bodu, kedy sa snažím namiesto špekulovania zistiť aká je skutočnosť. A veru poviem vám, je to oveľa lepšie a užitočnejšie ako špekulácia, ktorá človeka odvádza od reality.

Poučenie sa z chýb

Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Svojim správaním som napáchal dosť škody a napraviť to môžem tak, že napravím seba. Priznať si svoje nedostatky nebolo jednoduché. Ego bojovalo zo všetkých síl, že ja predsa taký nie som… ale nakoniec som sa na seba úprimne pozrel a uvidel som aký vlastne som. Ďakujem všetkým, ktorí mi ukázali aký naozaj som.

Priznávam si svoje nedostatky a chcem ich vykoreniť. Ak viete o nejakých ďalších mojich chybách a nedostatkoch, prosím dajte mi o nich vedieť. Ďakujem.

Želám si, aby sa na seba dokázalo pozreť viac ľudí, aby prijali svoje nedostatky a začali s nimi niečo robiť. Viem, že to nie je jednoduché. Ale je to možné. A keď človek zapracuje na zmiernení, alebo odstránení svojich nedostatkov, stane sa v jeho živote malý zázrak… veď vyskúšajte a uvidíte.

Našiel som komunitu snov

Už dlhšie som túžil ísť bývať do komunity, ktorá funguje pokiaľ možno nezávisle na systéme. Našiel som a navštívil som viacero komunít. A vybral som si tú, ktorá je pre mňa najsympatickejšia.

Zaježová

Zaježová je sympatická eko-komunita, ktorá zhruba na 60% funguje nezávisle na systéme. Bol som na týždennom dobrovoľníckom pobyte na Sekieri (časť Zaježovej) a na týždeň som si vyskúšal život v tejto komunite. Veľmi sa mi tam páčilo. Na stránke Zaježovej (http://www.zajezka.sk/sk/events-incoming) môžete raz za čas natrafiť na dobrovoľnícky týždeň na Sekieri. Odporúčam ho využiť. Alebo môžete prísť aspoň na prehliadku Zaježovej, ktorá sa tiež koná niekoľkokrát do roka. zajezova-sekier

Komunita v Zaježovej je fajn, ale nevyhovuje mi, že sú to lazy a domy sú od seba vzdialené na kilometre. Keď už bývať v komunite, tak nech majú susedia k sebe blízko, aby mali jednoduchší výmenný obchod, vzájomnú pomoc a sociálnu interakciu.

Komunita 12 kmeňov – Farma Uchované Semínko

Ľudí z komunity 12 kmeňov som spoznal na letných slávnostiach na sekierskych lúkach. Boli to prví ľudia, ktorých som na letných slávnostiach spoznal. Hneď ako som prišiel na Sekier, prešiel som okolo ich brezového altánku a uvidel som tam zopár známych. Tak som sa pri nich pristavil a ľudia z komunity 12 kmeňov ma hneď pohostili koláčmi a výborným domácim špaldovým chlebíkom. Cítil som sa veľmi príjemne. Počas víkendu som s nimi viedol zaujímavé rozhovory a zistil som, že sú veľmi milí, pohostinní a láskyplní. S takými ľuďmi je radosť tráviť čas.

brezovy altanok 2

Dozvedel som sa, že do ich komunity môže prísť prakticky hocikto. Stačí len prísť a postarajú sa o vás. Sídlo majú v Mšeckých Žehroviciach kúsok od Prahy (http://www.permakulturacs.cz/project/11/farma-uchovane-seminko). Chcel som k nim ísť aspoň na týždeň, ale nakoniec sa mi naskytla príležitosť vyskúšať život v komunite, ktorá ma lákala oveľa viac.

Hare Krišna

Hare Krišna, to je komunita môjho srdca. Keď som prvýkrát prišiel do chrámu Hare Krišna v Brne, bol som z toho unesený. Píšem o tom v článku „Hare Krišna“. V máji 2016 ma kamarát žijúci na krišňáckej farme Nová Ekačakra (Abranovce – 14km od Prešova) pozval na slávnosť inštalovania božstiev. Zrovna som nemal žiadne plány a tak som pozvanie prijal.

IMG_20160528_130306

Keď som prišiel na Novú Ekačakru, uvidel som ľudí v indickom oblečení a celkom veľký pozemok.

IMG_20160530_060949

Keď som si prehliadol prostredie Novej Ekačakry a spoznal som zopár ľudí žijúcich na Novej Ekačakre, moje srdce zatúžilo žiť na podobnom mieste ako je toto. Vtedy som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj bývať a fungovať ako súčiastka stroja zvaného Medzinárodné hnutie pre vedomie Krišnu (ISKCON).

kirtan vedsky sposob stolovania

Prečo Hare Krišna?

Odpoveď je jednoduchá. Pretože moje srdce má k tejto komunite najbližšie. Komunita Hare Krišna má védske poznanie, skvelé jedlo, zaujímavé projekty a oddaní Krišnu sa snažia byť lepšou verziou samého seba každý deň. Mám s oddanými Krišnu spoločné hodnoty. Toľko spoločného som nemal so žiadnou inou komunitou.

Môžete si pozrieť video dokument o tom ako sa žije na farme Hare Krišna, aby ste získali lepšiu predstavu o živote oddaných Krišnu a nemuseli si vytvárať domnienky typu: oni celé dni len spievajú, meditujú a nič iné nerobia.

https://www.youtube.com/watch?v=MeZOD4ur78c

Záver

Ak vás tiež láka život v komunite, odporúčam najskôr prejsť viacero komunít, vyskúšať si v nich žiť pár týždňov, aby ste zistili, ktorá komunita je pre vás to pravé orechové. Niektorí ľudia to robia tak, že si zoberú dovolenku a počas nej idú žiť do nejakej komunity.

Po celom svete existujú rôzne komunity s rôznym životným štýlom a hodnotami. V komunite je hlavné to, aby ľudia mali spoločné hodnoty. Pokiaľ majú ľudia spoločné hodnoty, nevznikajú závažné konflikty.

Život v komunite je dosť odlišný od klasického životného štýlu – robiť na seba a podľa seba a potom si užívať. V komunite sa všetko deje na spoločnej báze. Všetko musí mať nejaký poriadok. Komunita funguje ako mravenisko, alebo ako včelí úľ. Osobné ambície idú bokom. Všetci makajú za spoločný cieľ. To ma vždy lákalo. Nebavilo ma hrať sa na vlastnom piesočku sám. Chcel som býť súčasťou väčšieho celku. A nakoniec sa to podarilo.

Keď sa spojí viacero ľudí pre jeden cieľ, môžu ho dosiahnuť oveľa rýchlejšie ako jednotlivec. Komunita má oveľa väčšiu silu, oveľa väčší potenciál ako jednotlivec. Keď chce niekto postavať dom, samému by to trvalo veľmi dlho. Keď sa spojí viac ľudí za jeden cieľ – napríklad postavanie domu, postavia ho oveľa rýchlejšie. V tom je sila komunity.

Mojim ďalším snom je navštíviť komunitu Govardhan.

https://www.youtube.com/watch?v=hn087GU342U

Príprava na smrť

Kamarátka mi raz napísala, že zomrel jej veľmi blízky priateľ, ktorý mal rakovinu: “Matej zomrel…“. A mne sa hneď spustili mozgové závity naplno a ako odpoveď som napísal sloh o smrti:

Tož čo ti mám na toto povedať. Zabolelo srdco aj mňa. A to ho ani nepoznám. Smrť je smutná, hlavne keď stratíme niekoho blízkeho. Kým nikto blízky nezomiera, všetko sa zdá byť fajn. Ale akonáhle zaklope smrť na dvere, je to od nej kruté, že nám berie našich blízkych. Skôr, či neskôr zaklope na dvere aj nám. Preto by sme sa na to mali pripraviť. Raz som povedal, že život je príprava na smrť. A žiaľ je to tak, len si to neuvedomujeme. Mali by sme sa pripraviť na smrť. Hlavne na tú svoju. Pretože ona príde… a keď nás zastihne nepripravených, budeme trpieť. Ak však tento život využijeme na to, aby sme sa pripravili na smrť a dokážeme sa naozaj pripraviť, smrť môže byť náš priateľ. Ľudia sa boja smrti, pretože žijú hriešny život a nevedia čo je po smrti. Niektoré kultúry smrť oslavujú. Pre nás je smrť tragédia. Prečo? Vedia vari tí, čo oslavujú smrť, čo je po smrti? Vedia kam odchádzajú duše po smrti hmotného tela? Ak by sme to vedeli, smútili by sme kvoli smrti? Tento život je určený na to, aby sme sa dozvedeli čo nás čaká po smrti a nejak sa na to pripravili.

Fuf, toľko slov o smrti. Ale je to dôležité. Je dôležité pripraviť sa na smrť. Hlavne na tú svoju.