Keď je človek veriaci, to ešte neznamená, že praktikuje duchovný život. Veriaci ľudia sú zvyčajne materialisti, ktorí sa skrývajú za rúško takzvaného duchovna. Obzvlášť kresťania, ktorých na ulici stretávam. Česť výnimkám. Nájdu sa aj pekní kresťania, ktorí skutočne nasledujú Ježišovo učenie, čerpajú inšpiráciu z Biblie, niektorí sa dokonca modlia na ruženci a neodsudzujú tých, ktorí praktikujú duchovný život odlišným spôsobom a snažia sa pochopiť aj iné učenia. To sú praví kresťania, ktorí skutočne nasledujú Ježišovo učenie. Takých kresťanov stretávam zriedkavo. Kresťania, ktorí sa skrývajú za rúško duchovna, zvyčajne tvrdia, že len skrze Ježiša Krista je možné dosiahnuť spasenie. Pritom jedia mäso, opíjajú sa, porušujú desatoro ako na bežiacom páse a modlia sa len vtedy, keď niečo potrebujú. Myslia si, že keď pôjdu na spoveď, tak sú očistení a môžu znova páchať hriešne činnosti. To je materiálne vedomie. Keby ich Ježiš videl, chytal by sa za hlavu čo v jeho mene páchajú.

Materiálne bohatstvo a duchovný život

Človek, ktorý berie duchovný život vážne, sa neženie za materiálnymi statkami a snaží sa neustále očisťovať svoje srdce od chtíču, hnevu, nenávisti, chamtivosti, pýchy, egoizmu, aby dokázal vnímať Boha. Nejaké materiálne zabezpečenie je potrebné, ale keď sa to s ním preháňa, ničí to duchovný život. „Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ – MK 10.25

Nie každý, kto sa vydáva za duchovného, je naozaj duchovný

Raz som stretol jedného staršieho kresťana, ktorý bol v mladosti miništrant a hovoril mi ako si farári aj miništranti potajomky brali peniaze zo zvončeka. Niektorí veriaci sú schopní do zvončeka v kostole vhodiť desiatky Euro s nádejou, že to pôjde na dobrú vec. No keď sú miništranti aj farári chamtiví, veľa peňazí vo zvončeku neostane. Tak to bohužiaľ funguje, keď je srdce ľudí znečistené chamtivosťou.

Ľudia, ktorí berú duchovný život len tak vlažne, aby sa nepovedalo, neurobia veľký pokrok a neočistia svoje srdcia od chtíču, hnevu, nenávisti, chamtivosti, pýchy, egoizmu a ďalších nepekných vlastností. Na druhej strane ľudia, ktorí sa úprimne snažia praktikovať duchovný život a nasledujú učenie ľudí, ktorí majú očistené srdce, môžu urobiť veľký pokrok a stať sa lepšími ľuďmi. Keby všetci kresťania úprimne nasledovali učenie Ježiša, svet by vyzeral inak. Keby sa všetci ľudia chceli úprimne polepšiť, úprimne by nasledovali mahátmov – veľké duše ako bol Ježiš, Buddha, Mahátma Gándhí, Matka Tereza, Šríla Prabhupáda a ďalší. Úprimne by sa od nich učili pokore, milostivosti, súcitu, skromnosti, nenásiliu a iným pekný vlastnostiam, ktoré majú veľké duše.

Bg 16.1-3 — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Bg 16.4 — Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.

Užívanie si

Ľudia si chcú užívať zmyslového pôžitku – mať nezáväzný sex, piť alkohol, jesť mäso, hazardovať so zdravím a životom – jazdiť rýchlo na bicykli, motorke, alebo na aute, skákať z lietadla padákom a ďalšie veci, ktoré síce dokážu vyplaviť na chvíľu endorfíny do mozgu a vyvolať dočasný pocit šťastia, ktorý všetky živé bytosti prirodzene hľadajú a chcú zažívať, ale keď šťastie vyprchá, ľudia sú opäť v krutej realite a opäť vyhľadávajú ako by sa z tejto krutej reality vymanili.

„Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.“ [Bg 18.38]

Zmyslový pôžitok je na konci ako jed

Veľké duše vedia, že v zmyslovom pôžitku skutočné šťastie nie je a svoje životy zasvätia službe Bohu a teda aj všetkým živým bytostiam a to im prináša skutočné, trvalé šťastie. Ak robíme štasnými iných, sme prirodzene šťastní aj my. Dôležité je vedieť ako skutočne spraviť iných šťastných. Duša nie je hmotná a preto nemôže nájsť skutočné šťastie v hmote. Duša je večná a preto, keď je pod vplyvom ilúzie dočasnosti, trpí. Keď sa živá bytosť stotožňuje s telom, myslí si, že keď uspokojí telo a jeho zmysly, že bude šťastná. To je práve tá ilúzia. V zmyslovom pôžitku je len krátkodobé šťastie. Trvalé šťastie je možné dosiahnuť, keď sa živá bytosť vymaní z ilúzie a zaujme svoje prirodzené, služobnícke postavenie. Ľudia, ktorí zasvätili svoje životy službe iným, sú skutočne šťastní. Služba je v duchovnom svete najvyšší princíp. Každý chce slúžiť každému. Pre oslobodenú živú bytosť je prirodzené slúžiť. No v hmotnom svete chcú živé bytosti oklamané ilúziou slúžiť len svojim zmyslom a tak vykorisťujú ostatných a spôsobujú utrpenie.

Živá bytosť pochádza z duchovného sveta a môže byť skutočne šťastná jedine vtedy, keď bude nasledovať duchovné princípy. Pokiaľ sa bude stotožňovať s hmotou, nikdy nemôže byť blažená. Ryba môže byť šťastná len vo vode. Ak je na súši, len trpí. Môžeme ju polievať vodou a to jej navodí ilúziu, že je vo vode a bude na chvíľu šťastná. No akonáhle ju prestaneme oblievať, znova bude trpieť. Rovnako ako ryba oblievaná na súši fungujú živé bytosti v hmotnom svete. Chvíľu sú šťastné a keď šťastie pominie, tak trpia. Môžeme to vidieť všade. Začiatky vzťahov, keď sú partneri do seba zamilovaní sú úžasné, priam extatické. No po čase zamilovanosť pominie a prichádza tvrdá realita a následne vzťahové problémy. Na začiatku si človek môže užívať alkoholové opojenie, no o pár hodín, keď vytriezvie, príde utrpenie v podobe opice. Rovnako je to so všetkým zmyslovým pôžitkom. Na začiatku je ako nektár a nakonci ako jed. Bhagavad-gíta taká, aká je hovorí, že šťastia pochádzajúceho zo zmyslového pôžitku by sme sa mali za každú cenu vyvarovať. Svoje zmysly by sme mali zamestnať v službe ostatným, s vedomím, že sú to čiastočky Boha. Len tak budeme skutočne šťastní a vnútorne naplnení. Žiadny materiálny pôžitok nemôže priniesť duchovnej bytosti skutočné, trvalé šťastie.

Bg 18.37 – O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Služobnícky postoj

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme sa venovať sebarealizácii, aby sme sa zbavili zlých vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnev, žiadostivosť,… a naučili sa prijať pokornú pozíciu služobníka, ktorá je pre nás prirodzená. Keď sa povie „Služobník“, mnohí ľudia si pod tým pojmom predstavia otroka. Skúšali ste už niekomu slúžiť bez nároku na odmenu? Aký ste z toho mali pocit? Ja veľmi dobrý. Čím viac budeme slúžiť, tým viac nás to bude uspokojovať až nakoniec zistíme, že sme oveľa šťastnejší ako keď myslíme len na seba.

Najúčinnejší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga – jóga oddanosti. Byť oddaný znamená nekonať len pre svoj zmyslový pôžitok, ale zamestnať svoje zmysly v službe Bohu a teda všetkým jeho čiastočkám – živým bytostiam. Bhakti jógu učí Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (ISKCON – www.iskcon.sk).

Spoločnosť môže byť funkčná a šťastná jedine vtedy, keď budú mať všetci služobnícky postoj. Ja pomôžem tebe a ty mne. A spolu budeme pomáhať zase ostatným. Nezištne. Pokiaľ sú ľudia pyšní, egoistický, hnevliví a chamtiví, v spoločnosti nemôže vládnuť príjemná atmosféra.

Keď porovnám atmosféru v spoločnosti, ktorá sa ženie len za zmyslovým pôžitkom a spoločnosti, ktorá kráča cestou sebarealizácie a služobnícky postoj je pre ňu prirodzený, vidím priepastný rozdiel. V spoločnosti, ktorá sa zaoberá len zmyslovým pôžitkom vládne strach, hnev, sebectvo, nenávisť, vykorisťovanie, chamtivosť, bezohľadnosť a iné nepekné vlastnosti. Všade, kde sa pozrieme, môžeme vidieť tieto vlastnosti.

U ľudí, ktorí sa zaoberajú sebarealizáciou, môžeme tiež vidieť nepekné vlastnosti, ale v oveľa menšej miere. Sú to len zbytky z minulosti. Ľudia, ktorí sa vážne venujú duchovnému životu, zmierňujú a vykoreňujú svoje zlé vlastnosti a rozvíjajú pekné vlastnosti. Každý, kto sa úprimne venuje duchovnému životu, má s tým osobnú skúsenosť. Podľa toho, či sa nám darí zbavovať sa svojich zlých vlastností, nechcených návykov a rozvíjať dobré vlastnosti, vieme ako robíme pokrok v duchovnom živote.

Zmysel duchovného života

Zmyslom duchovného života nie je jednať pre svoj zmyslový pôžitok. To je zmysel materializmu. Zmyslom duchovného života je obnoviť náš zabudnutý vzťah s Bohom, aby sme sa mohli vrátiť späť do duchovného sveta a tam byť večnými služobníkmi, zažívať večnú blaženosť a mať úplné poznanie. Z časti to môžeme zažívať už v tomto živote, keď budeme úprimne praktikovať duchovný život. Jedna z praktík je Bhakti jóga. Jóga znamená spojenie – v Bhakti jóge to znamená spojenie s Najvyšším Pánom. Vďaka Bhakti jóge môžeme skutočne pochopiť kto je Boh a obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Ním.

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [Bg 18.55]

Ak chceme byť skutočne šťastní, mali by sme sa usilovať o sebarealizáciu, o duchovný rozvoj a neoddávať sa zmyslovému pôžitku, ktorý bráni v duchovnom pokroku a teda v dosiahnutí skutočného šťastia.

Odporúčaný spôsob sebarealizácie v tomto veku je počúvanie, spievanie, či recitovanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra je základ Bhakti jogy. Očisťuje srdce od chtíču, hnevu, závislostí a všetkých negatívnych vlastností a emócií a obnovuje náš zabudnutý vzťah s Bohom. Keď vyslovujeme mahá-mantru, je to ako keď malé dieťa plače za matkou. My sme malé dieťa a Krišna je  Každý, kto vyskúša každý deň počúvať, spievať, alebo recitovať Hare Krišna mahá-mantru, pocíti už po niekoľkých mesiacoch na sebe zmenu. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť. Proces Bhakti jogy je vedecký proces. Každý sa môže stať vedcom a overiť si tieto predpoklady pokusom – počúvaním, spievaním, či recitovaním Hare Krišna mahá-mantry. Je to tak jednoduché. Jednoduchšie už to nemôže byť. Spievajte Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare a buďte šťastní.

Duchovný život v praxi

Praktikovať seriózny duchovný život v materiálnom svete je celkom náročné. Ľudia zvyčajne chodia raz za týždeň do chrámu a to je celý ich duchovný život. Kresťania chodia na spovede a myslia si akí sú zbožní, pritom mnohí z nich jedia mäso (porušujú prikázanie „Nezabiješ!“), pijú alkohol, majú nezáväzný sex, hazardujú a nesprávajú sa príliš pekne ku svojim blížnym. A nie len kresťania, ale aj iní materialisti, ktorí sa schovávajú za rúško duchovna.

Duchovný život obsahuje oveľa viac ako len chodenie do chrámov. Každý môže čítať duchovné knihy, modliť sa alebo meditovať každý deň, navštevovať chrámy, kde sa stretne s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a tak môže získať inšpiráciu pre svoj duchovný život. Všetky naše činnosti môžu byť zamerané na duchovný rozvoj. Len sa musíme naučiť ako. A to práve učí Bhakti jóga. Naša práca, varenie, upratovanie, nakupovanie, písanie, maľovanie… toto všetko môžu byť duchovné činnosti ak sú vykonávané so správnym vedomím.

Čo sa týka Bhakti jógy, spočiatku môže stačiť počúvanie, spievanie, či recitovanie Hare Krišna mahá-mantry, no neskôr človek získa väčšiu chuť v rozvíjaní duchovného poznania a bude sa chcieť venovať duchovnému životu naplno. Na to slúžia chrámy, v ktorých sa človek naučí praktikovať duchovný život. Po celom svete sú rôzne chrámy. Pre praktikovanie Bhakti jógy slúžia chrámy Hare Krišna, ktoré nájdete na www.iskcon.sk a www.iskcon.cz

Veľa šťastia na Vašej ceste životom.