Keď som sa začal venovať filozofii Hare Krišna aktívnejšie, veľa ľudí si voči mne vytvorilo predsudky. Zrazu som pocítil, že sa ku mne správajú inak. Akoby mali odpor k filozofii Hare Krišna a ten odpor sa preniesol aj na mňa. Pritom mnohí z nich ani filozofiu Hare Krišna moc nepoznali. Je oveľa jednoduchšie vytvoriť si predsudky a predstavy o tom, čo ani nepoznáme ako usilovať sa o to spoznať to a zistiť ako sa veci majú.

Túžba ísť žiť do chrámu

Asi po dvoch rokoch rozvíjania vedomia Krišnu som pocítil túžbu vyskúšať si život v chráme. A tak som šiel v auguste 2016 na trojmesačný vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Po Bhakta programe som sa rozhodol ostať žiť v chráme. Nemal som žiadne záväzky ani túžby, ktoré nesúviseli s vedomím Krišnu a tak som sa mohol plne venovať vedomiu Krišnu v chráme. Ale po deviatich mesiacoch života v chráme som zistil, že život v chráme nie je pre mňa. Píšem o tom v článku „Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna“

Zbytočné predsudky

Keď som sa rozhodol vyskúšať si život v chráme, vedel som, že mnohí si o tom vytvoria vlastný obraz. Vedel som, že keď si vyholím hlavu a pridám sa k Hare Krišna, tak ľudia budú mať automaticky predsudky. Už ma nebrali takého, aký som, ale ako sfanatizovaného Krišňáka. Je to veľmi smutné.

Akonáhle sa niekto hlási k nejakému učeniu, či náboženstvu, ľudia majú voči nemu predsudky ak majú predsudky voči danému učeniu, či náboženstvu. Predsudky sú zbytočné, no predsa ich veľa ľudí v sebe pestuje. Predsudky nám bránia vidieť realitu takú, aká je. Tiež som mal kedysi predsudky voči náboženstvám, nábožensky založeným ľuďom, ľuďom iných národnosti, či rás atď. No dokázal som sa týchto predsudkov zbaviť. Naučil som sa nesúdiť niečo, čo nepoznám.

Pôvodne som nechcel žiť ako Krišňák, práve preto, lebo som vedel, že ľudia budú mať predsudky. Vedel som, že moje slová budú automaticky spájané s filozofiou Hare Krišna a ľudia s predsudkami moje slová nebudú prijímať ani za nič. No túžba ísť žiť do chrámu bola silnejšia ako obavy z predsudkov ľudí. V kútiku duše som bol zvedavý na reakcie ľudí. A potvrdilo sa to, čo som predpokladal. Čokoľvek som povedal, alebo napísal, ľudia automaticky spájali s učením Hare Krišna. Ľudia si mysleli, že opakujem len naučené frázy a nemám vlastný rozum. Bolo veľmi ťažké im vysvetliť, že to, čo hovorím, hovorím za seba a nie za učenie Hare Krišna.

Fenomén odporu

Narazil som na zaujímavý fenomén. Kresťanský kňaz môže hovoriť akékoľvek rozumné slová, no aj tak nebudú prijímané ľuďmi, ktorí majú voči kresťanskému učeniu predsudky. To isté platí pre akékoľvek iné učenie a ľudí s predsudkami. Ľudia s predsudkami sú v podstate slepí. Kvoli svojej zaslepenosti predsudkami nedokážu rozlíšiť múdre slová od hlúpych. Kvoli svojim predsudkom považujú všetko za hlúposti. Ľudia bez predsudkov dokážu prijímať slová a vyhodnocovať ich podľa svojej úrovne vedomia a podľa svojej inteligencie – toto dáva zmysel, toto je blbosť – toto môže tak byť, toto mi nejak nesedí. Lenže ľudia s predsudkami majú v hlave automaticky odpor – to, čo mi hovoríš, je blbosť. Na tento fenomén som narážal pomerne často. A bol som z toho zúfalý, keď som sa ľuďom s predsudkami snažil niečo vysvetliť a oni to neboli schopní prijať a pochopiť. Až po niekoľkých neúspešných pokusoch som pochopil, že tí ľudia to nie sú kvoli svojej zaslepenosti schopní pochopiť. Oni to jednoducho nechcú pochopiť. Kde nie je vôľa, tam nie je cesta. Prestal som s takými ľuďmi strácať čas a prestal som im čokoľvek vysvetľovať.

Našťastie sa našli aj ľudia, ktorí v sebe predsudky nepestujú a chcú sa dozvedieť viac. Ich prístup bol úplne odlišný od prístupu ľudí s predsudkami. Pýtali sa a prijímali odpovede. Uvedomovali si, že toho moc nevedia a chcú sa dozvedieť viac. Kdežto ľudia s predsudkami boli väčšinou pyšní a chceli si obhajovať len svoj pohľad na svet. Nechceli sa dozvedieť o inom pohľade. Chceli len bojovať a vyhrať. S takýmto prístupom sa človek veľa nedozvie. Ak sa chceme niečo dozvedieť, musíme si najskôr priznať, že niečo nevieme. Pokiaľ sa budeme tváriť, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a budeme sa snažiť obhajovať len náš pohľad na život, moc sa toho nedozvieme.

Nedávno som zažil jeden extrémny príklad, keď som len použil citáciu z Bhagavad-gíty, ktorá hovorí o zbožných a bezbožných (dobrých a zlých) vlastnostiach ľudí. Človek s predsudkami nedokázal prijať túto citáciu, nedokázal triezvo posúdiť dobré a zlé vlastnosti, len preto, že boli popísané v Bhagavad-gíte, voči ktorej má očividne nemalé predsudky. Pritom toto rozdelenie na dobré a zlé vlastnosti môžeme nájsť tiež napríklad v psychológií.

Každopádne som vďačný aj za ľudí s predsudkami. Bez nich by bola na tomto svete nuda. Každý sa nachádza na nejakej úrovni a každý sa môže časom z tejto úrovne posunúť trošku ďalej. Najžalostnejší stav človeka je stav, kedy si naozaj myslí, že všetko vie a všade bol. Z takého stavu sa dá len veľmi ťažko posunúť ďalej. Som veľmi rád, že som sa dostal do stavu, kedy som si uvedomil koľko toho ešte neviem a čo všetko sa môžem naučiť. Keď niečo neviem, radšej si priznám, že to neviem a nebudem sa hrať na múdreho. Radšej sa spýtam niekoho, kto o tom niečo vie a nebudem si o tom vytvárať zbytočné domnienky. Za pomerne krátku dobu sa v živote môžeme naučiť veľmi veľa. Len musíme chcieť. To je celá veda. Sú ľudia, ktorí sa neustále učia a posúvajú a potom sú ľudia, ktorí sú dlhé roky na tom istom mieste a nevedia, alebo nechcú sa posunúť ďalej. Vedzte, že keď sa naučíme viac, otvoria sa nám v živote ďalšie možnosti, ktoré boli pre nás dovtedy skryté. Naučiť sa viac sa oplatí.

Pajem vám, aby ste v živote nestagnovali, ale posúvali sa ďalej a neustále sa učili. Môžete sa naučiť, že predsudky, pýcha, hnev, strach, nenávisť, domýšľavosť, žiarlivosť, chamtivosť nie sú moc pekné. Že pre človeka sú oveľa príjemnejšie zbožné vlastnosti ako pokora, schopnosť odpúšťať, pravdovravnosť, skromnosť, striedmosť, nebojácnosť, odvaha, odhodlanosť a emócie ako láska, šťastie. Mali by sme sa preto usilovať očistiť naše vedomie natoľko, že už viac nebudeme musieť prežívať nepríjemné emócie a dosiahneme stav trvalej blaženosti. Nie je to ľahké, ale ani nemožné.

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]