Krišna Arjunovi v tretej kapitole Bhagavad-gíty vysvetľuje čo núti živú bytosť konať proti jej vôli a čo je všepohlcujúcim nepriateľom živej bytosti:
- VERŠ 36:
- Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
- VERŠ 37:
- Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
- VERŠ 38:
- Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.
- VERŠ 39:
- Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
- VERŠ 40:
- Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.
Výsledok žiadostivosti
Takmer všetky moderné technologické výdobytky slúžia k zmyslovému pôžitku, pretože sú vyrobené ľuďmi, ktorých inteligencia, myseľ aj zmysly sú pod vplyvom žiadostivosti. Budovy, dopravné prostriedky, oblečenie a ďalšie výdobytky slúžia hlavne pre zmyslový pôžitok žiadostivých ľudí.
Môžeme vidieť rôzne villy, luxusné šperky, autá, motorky,… to všetko je výtvor žiadostivosti.
Keby ľudia neboli pod vplyvom žiadostivosti, nepotrebovali a nechceli by všetky tieto veci. Žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok rôznymi spôsobmi. Svoje ťažko zarobené peniaze míňa na krátkodobé uspokojenie v podobe zmyslového pôžitku. Nestačí malá chatrč, ale chce veľký dom. Nestačí jednoduchý život na farme, ale žiadostivosť ju núti hnať sa tam a tam a tam a stále niečo nové vymýšľa.
Ľudia pod vplyvom žiadostivosti sa snažia dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom. No takéto šťastie je dočasné a veľmi prchavé. Trvá chvíľku a navyše ho neskôr strieda utrpenie. Každý s tým môže mať skúsenosť. Snaží si užívať a neskôr trpí. Krišna vysvetľuje, že žiadostivosť sa nedá nikdy ukojiť:
VERŠ 39: Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
Význam:
“V Manu-smṛti sa uvádza, že žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. V hmotnom svete je sex stredobodom všetkého, a preto je hmotný svet nazývaný maithunya-āgāra, „putá sexuálneho života“. Zločinci sú uvrhnutí do väzenia a držaní za mrežami; takisto sú tí, čo porušujú Pánove zákony, držaní za mrežami sexuálneho života. Pokrok materialistickej civilizácie založený na zmyslovom pôžitku znamená pre živú bytosť predĺženie jej hmotnej existencie. Žiadostivosť je preto symbolom nevedomosti, ktorá živú bytosť drží v hmotnom svete. Pri zmyslovom pôžitku môžeme síce prežívať akýsi pocit šťastia, ale tento takzvaný pocit radosti je v konečnom dôsledku najväčším nepriateľom pôžitkára.”
Keď žiadostivý človek len počuje slovíčko “celibát”, zhrozí sa, pretože to ohrozuje jeho najväčší pôžitok – sex. Nevie si predstaviť žiť bez sexu a všetky jeho činnosti sa točia okolo uspokojenia sexuálnej túžby, či už na hrubej, alebo jemnej úrovni. Jemná úroveň sexuality je žiadostivosť po sláve, bohatstve, moci, kráse a ďalších opulenciách. Takáto žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok a nedokáže konať inak. Jednoducho je nútená konať pod vplyvom žiadostivosti a zakúšať dočasné šťastie a utrpenie v hmotnom svete.
Krišna tiež radí Arjunovi ako môže žiadostivosť poraziť:
- VERŠ 41:
- Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
- VERŠ 42:
- Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.
- VERŠ 43:
- Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“
Význam verša 43:
Táto kapitola Bhagavad-gīty nás jednoznačne vedie k vedomiu Kṛṣṇu; učí nás, že sme večnými služobníkmi Najvyššej Božskej Osobnosti a že neosobnú prázdnotu nemáme považovať za konečný cieľ. V hmotnom živote sme nepochybne ovplyvňovaní žiadostivosťou a túžbou ovládať zdroje hmotnej prírody. Hmotný pôžitok a túžba panovať sú najväčším nepriateľom podmienenej duše. Vďaka sile oddanej a láskyplnej služby Kṛṣṇovi však môžeme ovládnuť svoje zmysly, myseľ aj inteligenciu. Nemusíme zanechať svoje povinnosti a odrazu prestať konať. Naopak, svojou pevnou inteligenciou zameranou k svojej čistej identite môžeme postupne prehlbovať svoje vedomie Kṛṣṇu, aby nás neovplyvňovali hmotné zmysly a myseľ. To je podstata tejto kapitoly. V hmotnej existencii nám filozofické špekulácie alebo umelé pokusy ovládať zmysly takzvanými yogovými cvičeniami nikdy nepomôžu v rozvoji duchovného života. Pomocou vyššej inteligencie musíme rozvíjať lásku a oddanosť ku Kṛṣṇovi.
Záver
Štúdium Bhagavad gíty a uplatnenie nadobudnutých poznatkov v praxi nám môže pomôcť očistiť sa od žiadostivosti a konať v čistom vedomí, vo vedomí Krišnu.
