Svet nepotrebuje mobily, počítače, autá, lietať na Mesiac, na Mars, na Venušu,… nepotrebuje predražené značkové oblečenie a povrchné vzťahy, ktoré sa rozpadnú pri sebemenšej nezhode.
Svet potrebuje dobro, lásku a šťastie. To je nedostatkový tovar. Všade vôkol seba môžeme vidieť zlobu, závisť, pýchu, aroganciu, sebectvo, chamtivosť,…. je to pekný pohľad? A kto to nevidí, nech sa pozrie lepšie… aha tam! Tam sa jedni hádajú, tam druhí ohovárajú, tam sa mlátia, tu jedného okradli a zbili, tu niečo ukradli, tam niekomu riadne vynadali a pourážali,… ešte stále nevidíte? Ja vidím. Zlobu v ľuďoch.
- VERŠ 36:
- Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
- VERŠ 37:
- Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
Žijeme vo veku hádky a pokrytectva, kde hádka a pokrytectvo je takmer na každodennom poriadku. Ľudia sa hádajú do krvi kvôli úplným maličkostiam a nezriedka to končí až fyzickým násilím. Častokrát môžeme vidieť ako otec zavrhne syna, alebo syn otca, matka dcéru a dcéra matku. Častokrát môžeme byť svedkom hádok a fyzického násilia. Prečo? Pretože v ľuďoch prevláda chtíč, ktorý spôsobuje všetku tu galibu.
Každý hľadí viacmenej na seba, na svoj pohodlný život a na svoj prospech. Že nie? Len sa poriadne poobzerajte čo ľudia robia a prečo. Čo nakupujú a prečo. Prečo majú potrebu mať každú chvíľu nové a nové oblečenie, telefóny, počítače, televízory, autá a iné výdobytky? Rok starý mobil už nestačí, treba každý rok nový. Mnohé ženy sú schopné za rok naplniť novým oblečením a topánkami aj dve skrine. Možno som aj málo povedal. Mnohí muži túžia po najnovších modeloch áut a mnohí si ich aj kúpia za nemalé peniaze. Kde sa všetky tieto túžby berú? A aké sú následky napĺňania týchto túžob?
“Můj milý Pane, všichni v hmotném světě jsou podmínění Tvou iluzorní energií. Všichni se stěhují z těla do těla na cestě plodonosných činností a jejich reakcí kvůli mylným představám o své totožnosti a svém vlastnictví. Můj milý Pane, sám nejsem mezi těmito podmíněnými dušemi výjimkou. Bláhově si myslím, jak jsem šťastný, když mám svůj dům, ženu, děti, pozemek, majetek a přátele. Tak jednám jako v říši snů, protože nic z toho není trvalé. Jsem hlupák, neboť neustále na tyto věci myslím a považuji je za věčné skutečnosti. Můj milý Pane, s mylným pochopením své totožnosti pokládám za trvalé vše, co trvalé není, jako například toto hmotné tělo, které není duchovní a je zdrojem všemožných strastí. Zmatený tímto pojetím života jsem neustále pohroužený v myšlenkách na protiklady a zapomínám na Tebe, jenž jsi oceánem veškeré transcendentální radosti. Připravuji se o Tvou transcendentální společnost a jsem jako pošetilé stvoření, které opustí tůň zarostlou svěží vegetací a vydá se hledat vodu na poušti. Podmíněné duše chtějí uhasit svou žízeň, ale nevědí, kde najít vodu. Opouštějí místo, na kterém je skutečný vodní zdroj, a utíkají na poušť, kde žádná voda není. Můj milý Pane, moje inteligence je skoupá, protože nejsem vůbec schopný ovládat svou mysl, kterou nyní řídí nezkrocené smysly a přitahují plodonosné činnosti a jejich výsledky. Můj milý Pane, nikdo v podmíněném stavu hmotné existence nedokáže ocenit Tvoje lotosové nohy, ale mně se nějakým způsobem podařilo k nim přiblížit, což považuji za projev Tvé bezpříčinné milosti vůči mně. Můžeš jednat jakkoliv, protože jsi svrchovaný vládce. Je mi jasné, že když je někdo způsobilý pro vysvobození z koloběhu zrození a smrti, pak jedině Tvou bezpříčinnou milostí se přiblíží k Tvým lotosovým nohám a vyvine zálibu v oddané službě Tobě.”
Akrúra padl před Pánem na zem a řekl: “Můj milý Pane, Tvá transcendentální, věčná podoba je plná poznání. Pouhým soustředěním mysli na Tvou podobu může člověk plně porozumět všemu, co existuje, protože Ty jsi původní zdroj všeho poznání. Vládneš nejvyšší mocí, protože Ti patří veškeré energie. Jsi Nejvyšší Brahman a Nejvyšší Osoba, nejvyšší vládce a Pán hmotných energií. Uctivě se Ti klaním, protože jsi Vásudéva, místo, kde spočívá celé stvoření. Jsi všudypřítomná Nejvyšší Osobnost Božství a jsi také Nejvyšší Duše sídlící v srdcích všech a dávající pokyny, jak jednat. Nyní, můj Pane, se Ti úplně odevzdávám. Prosím Tě, ochraň mě.”” – Úryvok z knihy Krišna
Inými slovami ľudia si pod vplyvom ilúzie myslia, že si v tomto svete budú môcť uživať večne a dočasné šťastie považujú za trvalé a skutočné. A keď toto dočasné šťastie pominie, sú z toho nešťastní a hľadajú ďalšie a ďalšie spôsoby ako dosiahnuť toto dočasné šťastie. Pritom dostávajú jeden kopanec za druhým od hmotnej prírody a aj napriek tomu si stále naivne myslia, že v tomto svete plnom utrpenia budú šťastní. Realita je taká, že nikto nemôže byť trvalé šťastný pokiaľ je zdrojom jeho šťastia niečo dočasné. Dočasný je majetok, rodina, priatelia, spoločenské postavenie, kariéra,… všetko toto je pominulteľné a pokiaľ na tom niekto stavia svoje šťastie, bude skôr či neskôr nešťastný.
Môžeme vidieť, že muž a žena sa na začiatku majú veľmi radi, správajú sa k sebe veľmi pekne, lichotia si navzájom, pretože sú priťahovaní chtíčom, sexuálnou príťažlivosťou a chcú si navzájom užívať. Ale keď si spolu dostatočne užijú a po určitom čase sexuálny chtíč vyprchá, namiesto pekného správania a lichôtok nasledujú hádky, nadávky a niekedy aj bitky, rozchody a rozvody. Prečo? Prečo to bolo na začiatku také krásne a končí to takto? Väčšina vzťahov tak končí, aspoň čo som mal možnosť za svojich 32 rokov pozorovať. Ľudia pod vplyvom chtíču si chcú stále užívať zmyslový pôžitok. Avšak zmyslové objekty časom omrzia a už nedávajú také šťastie ako kedysi. Pokiaľ je vzťah založený na chtíči a chtíč časom vyprchá, vzťah nemá na čom stáť, partneri sa už nemajú prečo k sebe pekne správať a dokážu sa správať fakt hnusne. A nie len partneri ale všetci ľudia, ktorých chtíč nie je naplnený.
- VERŠ 62:
- Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
- VERŠ 63:
- Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
- VERŠ 64:
- No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
- VERŠ 65:
- Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
- VERŠ 66:
- Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?
Kto je dnes v tomto svete šťastný? Ten, komu sa darí po materiálnej stránke a dosahuje to, čo chce. Akonáhle nemá to, čo chce, nespráva sa moc pekne. Práve kvôli nenaplnenému chtíču. Niektorí ľudia sa uspokoja aj s málom, ale sú šťastní? Odkiaľ ich šťastie pramení ak nie z peňazí a majetku?
Bhagavad-gíta taká, aká je nás učí ako dosiahneme skutočné šťastie a mier a ako dosiahneme rozrušenie a nešťastie. Keď porovnáme učenie Bhagavad-gíty s realitou tohto sveta, môžeme vidieť akú hlbokú múdrosť Bhagavad-gíta obsahuje. Bhagavad-gíta bola vyslovená pred 5000 rokmi ale poznanie v nej je stále aktuálne a to je fascinujúce. Človek, ktorý uplatní poznanie Bhagavad-gíty vo svojom živote a pokúsi sa podľa toho žiť, pocíti výsledky tohto učenia na vlastnej koži. Nemusí len slepo veriť tomu, čo je tam napísané. Môže si to overiť a môže byť naozaj šťastnejší, láskyplnejší a kľudnejší. Každým dňom viac a viac, pokiaľ učenie Bhagavad-gíty správne uplatňuje v praxi.
Svet potrebuje dobro. Ale toto dobro bez vzťahu s Bohom nikdy nedosiahne. Pokúšali sa o to už mnohí ale neúspešne. Hitler chcel pre svet dobro a ako to dopadlo. Pokusy o dobro bez Boha končia neúspechom a katastrofami. Nikdy to nebude fungovať. Nie je to možné. A Bhagavad-gíta taká, aká je vysvetľuje prečo. Kto chce vedieť viac o živote, o šťastí, nešťastí, o Bohu a zmysle života, odporúčam študovať Bhagavad-gítu, takú aká je. A tiež odporúčam uplatniť nadobudnuté poznatky v praxi. Zobrať si ich k srdcu a to naše srdce zmení na nepoznanie. Z ľudí plných pýchy, hnevu, chamtivosti, sebectva sa môžu stať láskyplné bytosti ak začnú úprimne nasledovať učenie Bhagavad-gíty.
Neveríte? Vyskúšajte a uvidíte.
Bohužiaľ mnohí sa snažili žiť podľa Bhagavad-gíty a mnohí neuspeli, pretože si nedali pozor, postupne prestali nasledovať učenie Bhagavad-gíty a následne podľahli sile chtíču a znova začali robiť nepekné veci. Ale na druhej strane mnohí sa snažia žiť podľa Bhagavad-gíty a podľa toho tiež dosahujú vo svojom živote očividné výsledky.
Takže ak chceme dobro vo svete, každý musí začať od seba.
“Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete” – Mahátmá Gándhí
A ak chceme, aby to dobro nebolo ako Hitlerove dobro, neostáva nám nič iné, len rozvíjať vzťah s Bohom vo svojom každodennom živote. Študovať Božie Slovo a snažiť sa ho aplikovať vo svojom živote. To nám pomôže aby sme nedopadli ako Hitler a jemu podobní, ktorí chceli pre svet tiež dobro…
Hare Krišna.
“Láskyplná služba Pánu je jediný proces, který může úplnĕ očistit naše vĕdomí; tato služba vytváří vlny extatické lásky, které dokonale čistí duši. Pán Kṛṣṇa řekl dříve Śrī Uddhavovi, že jiné procesy, jako je sebeovládání, zbožné činnosti, mystická yoga, askeze a tak dále, jistĕ očišťují mysl, jak uvádí mnoho autorizovaných písem. Tyto procesy však nemohou úplnĕ odstranit touhu po zakázaných činnostech. Zato čistá oddaná služba provádĕná s láskou k Bohu je tak mocná, že jakékoliv překážky bránící v pokroku spálí na popel. V této kapitole Pán přirovnal láskyplnou službu Jemu k ohni, který bezezbytku pálí všechny překážky. Oproti tomu hříšné touhy mohou kdykoliv uhasit malé ohýnky mentální spekulace nebo mystické yogy. Mĕli bychom tedy nasloucháním Śrīmad-Bhāgavatamu zažehnout velký oheň láskyplné služby Pánu a síť hmotného klamu spálit na popel.” – Šrímad Bhágavatam 11.14.23
“Podmíněná duše někdy pro zmírnění utrpení v lese hmotného světa přijímá laciná požehnání od ateistů. V jejich společnosti pak ztrácí veškerou inteligenci. Je to totéž jako skočit do mělké řeky — výsledkem je, že si člověk pouze rozbije hlavu. Neuleví si od horka a v obou směrech trpí. Svedená podmíněná duše také vyhledává takzvané sādhuy a svāmī, kteří káží proti zásadám Ved. Nezíská od nich žádný prospěch — ani v současnosti, ani v budoucnosti.” – Šrímad Bhágavatam 5.14.13