Nechápem zmýšľanie ľudí a oni zas nechápu moje zmýšľanie. Možno preto, lebo ja žijem v oblakoch. Vidím, že svet môže existovať bez vojen, vrážd, znásilnení, stresu, hnevu, bez všetkého toho negatívneho, čo ľudia prijali za samozrejmé.

Po čítaní a zapojení sa do internetových diskusií sa chytám za hlavu a mám pocit zúfalstva. Mám pocit, že ľudia sa natoľko vžili do role trpliteľov, že si nedokážu predstaviť lepší svet. Taký svet, aký som popísal v úvode. Raj na Zemi, ktorý je možný dosiahnuť jedine zmenou jednotlivcov, ktorí tvoria celú spoločnosť, celý svet.

Stretávam sa s tvrdeniami typu:

Keby bol svet idealny, bol by si najstastnejsim tvorom planety. Pochopitelne, presne ako vsetci ostatni. To by ale nesmeli existovat politici, dane, podovdy, klamstva, kradeze, vrazdy a vsetko ostatne zle a tak podobne.

Dáva to zmysel. Ale čo mi nedáva zmysel je to, že ľudia prijali podvody, krádeže, vraždy, vojny a všetko to zlé za samozrejmosť. Ako súčasť nášho života. Ako fakt, s ktorým sa nedá nič robiť. Pritom ja vidím riešenie. Riešenie, ktoré je pre mnohých ľudí stále utópiou – zmena jednotlivca -> zmena spoločnosti.

Ďalšie tvrdenie:

Myslenie ludi ktore sa vytvaralo po tisicrocia nezmenis v jednej sekunde.

Človek s týmto tvrdením má pravdu. Jeho osobnú a obmedzenú pravdu. Moja osobná pravda je, že myslenie ľudí sa dá zmeniť. Myslenie ľudí sa totižto už mení. Ja som sa zmenil, niekoľko ľudí v mojom okolí sa zmenilo a menia sa ďalší ľudia. Menia sa na zombíkov? Hehe, skoro.

Ako je to s tou zmenou jednotlivca a zmenou spoločnosti?

Je to jednoduché. Len ľudia za všetkým vidia zložité veci. Ľudia si radi komplikujú život.

Jednotlivec tvorí spoločnosť. Na tom sa zhodneme všetci. Pár jednotlivcov je nespokojných s tým, ako funguje systém a spoločnosť. Tých pár jednotlivcov sa rozhodlo poukázať na problémy spoločnosti a ich riešenia a pár z nich sa ich rozhodlo riešiť. Spočiatku je zbytok (drvivá väčšina) v rozpakoch, lebo vedia, že problémy spoločnosti, na ktoré poukázali tí jednotlivci sú reálne problémy a ich riešenia by pomohli vytvoriť lepšiu spoločnosť. No drvivá väčšina spoločnosti neberie dané riešenia ako reálne a nazýva týchto pár jednotlivcov “snílkovia” a ich riešenia nazývajú “utópia”. Drvivá väčšina sú pesimistiskí, pasívni a leniví ľudia, ktorí sú neochotní na sebe zamakať a nie sú ochotní prispieť k lepšej spoločnosti svojim dielom. Pokiaľ sa nezmenia jednotlivci, nie je možné zmeniť spoločnosť. Na tom sa zhodneme tiež.

Až jedného dňa… sa z pár jednotlivcov stane značná časť spoločnosti. Spočiatku možno nie väčšina, ale značná časť, povedzme 40%. Týchto “pár jednotlivcov” sa dostane do vedúcich pozícií rôznych odvetví spoločnosti. Odtiaľ už majú vyššiu moc a môžu začať meniť systém – k lepšiemu. Ak sa už 40% spoločnosti dokázalo zmeniť k lepšiemu, je už iba krôčik k tomu, aby to bolo 100%.

Stále si myslíte, že je to utópia? Že som snílek? Stačí sa pozrieť na nášho pána prezidenta Andreja Kisku. On je jeden z týchto pár jednotlivcov. Ešte stále vám to nestačí? Prečítaje si ako som sa zmenil za posledný rok ja.

Ľudia si myslia, že zmena je nemožná, pretože táto zmena môže trvať veľa rokov, možno desiatky, možno stovky, možno tisíce… ľudia chcú všetko hneď, sú netrpezliví a preto vravia, že zmena, o ktorej hovorím je utópia. Utópia sa to môže zdať teraz, no o pár rokov to môže byť skutočnosť. Ja dúfam, že to bude skutočnosť a nezáleží na tom, či budem žiť, alebo nie. Dôležité je, aby som po sebe ostatným generáciam niečo zanechal. Napríklad tento odkaz na tento utopický článok aby sa na ňom mohli smiať.

Pamätaj

Maj na pamäti, že ak sa nezmeníš ty, nezmení sa ani spoločnosť. Opäť pripomeniem, že spoločnosť tvoria jednotlivci a kým budú jednotlivci pasívni a neochotní sa zmeniť, jasné, že sa nič nezmení. Nečakaj, že niekto spraví niečo za teba, prilož ruku k dielu. Nebuď pasívny.

Nemysli si, že ty sa nepotrebuješ meniť, že ty si dokonalý. Pozri sa na svoje chyby a pracuj na ich odstránení. Nečakaj, že spoločnosť bude pozitívna, keď ty si negatívny. Nečakaj, že v spoločnosti nebudú zlodeji, keď sám občas niečo ukradneš. Nečakaj, že v spoločnosti nebudú klamári, keď sám občas klameš. A tak ďalej… nemôžeš čakať, že sa zmení spoločnosť kým sa nezmeníš ty sám – jedinec tvoriaci spoločnosť.

Je to také ťažké pochopiť?

Nevrav si, že ja sa nikdy nezmením, ja som už taký. To je len tvoje ospravedlnenie pre tvoju lenivosť. Každý sa môže zmeniť, len musí chcieť a musí hlavne začať. Možno nevieš ako. Tak ja ti poradím.

Pýtaj sa “Prečo?“, prečo sa mi deje to, čo sa mi deje, čo mi má daná situácia povedať? Aké ponaučenie si mám z nej zobrať? Buď k sebe úprimný a priznaj si chyby. Bez priznania a objavenia svojich nedostatkov nemôžeš pracovať na ich odstránení. Vygoogli si “Ako sa zmeniť” a nájdeš pár ďalších tipov. Vzdelávaj sa, čerpaj nové informácie, ale never všetkému, čo napíšu, lebo niekedy napíšu aj nap….íšu. Počúvaj svoj vnútorný hlas – on je tvoj kompas, on ti ukazuje cestu životom. Niekedy môžeš mať konfrontáciu srdce vs. rozum, ale to je v poriadku. Ak sa bojíš pustiť sa cestou, ktorú ti ukazuje srdce, nájdi kompromis medzi srdcom a rozumom, nájdi zlatú strednú cestu, po ktorej sa vydáš.

Maj krásny deň.