Ak ste si podľa nadpisu mysleli, že toto bude nejaký sci-fi článok, mýlili ste sa.

Naozaj žijeme v budúcnosti

Prečo si myslím, že žijeme v budúcnosti a nie v prítomnosti? Pretože ľudia prirodzene myslia na budúcnosť. Niektorí až príliš. Myslia na to, kam pôjdu na dovolenku, koľko si ušetria peňazí do dôchodku a či sa vôbec dôchodku dožijú. Hromadia majetok, ktorý im bude na smrteľnej posteli k ničomu. Poslúži akurát ich potomkom, čož je fajn. Ale ľuďom hromadenie majetku a prílišné myslenie na budúcnosť neprospieva. Zabúdame žiť v prítomnom okamihu. Zabúdame, že žiadne “zajtra” nemusí byť. Môže nám pred barákom padnúť atomovka a je po všetkom. Po našej budúcnosti. Nevieme koľko sa dožijeme, nemáme istotu, že nejaká budúcnosť vôbec bude. Istotu máme len v tom, že je tu prítomnosť.

Nevravím, že myslieť na budúcnosť je zlé. Každý na ňu prirodzene myslí. Ale nesmieme zabúdať na prítomnosť a žiť v nej. Veľa ľudí žije vo vidine budúcnosti a vraví si: “Budem šťastný, keď budem mať dom, auto, rodinu,…”. Kvoli tomu, že človek myslí na budúcnosť, ktorá nemusí nastať, nedokáže byť šťastný v prítomnom okamihu.

Začnime žiť v prítomnosti

Žiť v prítomnosti znamená žiť tu a teraz. Ako myšlienkami, tak konaním. Koľko je takých príbehov, že ľudia sa zrazu ocitnú na smrteľnej posteli a vravia si: “Och, keby som mal tak možnosť žiť ešte jeden život, žil by som úplne inak. Trávil by som viac času s deťmi, chodili by sme na výlety, robil by som čo ma baví a čo som chcel vždy robiť.”. Práve toto sú príbehy ľudí, ktorí žili v budúcnosti, nie v prítomnosti. Treba žiť tak, ako to cítime tu a teraz. Vnímať naplno každý jeden prítomný okamih – štebot vtákov, spln mesiaca, smiech detí, kvitnutie stromov, rozhovory ľudí,… čokoľvek, čo sa deje v prítomnom okamihu.

Žijeme v prítomnosti a mali by sme žiť tak, aby sme to na smrteľnej posteli neľutovali.

Peter Starec hovorí vo videu nádherný príklad žitia v prítomnosti (35m 44s):

Chodíme po ulici, rozmýšľame nad úlohami, ktoré nás čakajú a nevnímame kade kráčame, čo sa okolo nás deje. Akonáhle zameráme našu pozornosť a myšlienky na prítomnosť, na okamih, ktorý prebieha práve teraz, veľakrát si všimneme veci, ktoré by sme si rozmýšľaním nad budúcnosťou nevšimli. Práve tieto veci môžu ovplyvniť naše myšlienky, nápady a konanie v budúcnosti.

Na záver jedna krásna veta: Ak žijeme v spomienkach a predstavách, život vlastne ani nežijeme, iba si ho predstavujeme.