O čo sa ľudia snažia? Mať pôžitok, aby sa aspoň na chvíľu vyplavili endorfíny do mozgu. Snažia sa o to rôznymi spôsobmi. Cestovanie, turistika, alkohol, jedlo, šport,… toto všetko prináša dočasné šťastie a tak sa ľudia ženú za ďalším pôžitkom, aby prežili šťastie znova a znova. Po čase sa tá istá vec zunuje, tak skúšajú zase niečo nové.
Neviazaný sex
Prečo majú ľudia tak radi sex? Je to pôžitok. Snáď najväčší pôžitok aký poznajú. Preto častokrát vznikajú vzťahy len za účelom užiť si. Takzvané kamarátstva s výhodami. Lenže čo sa stane ktátko potom keď si obaja užijú tento pôžitok sexu? Ak tam nie je láska, krátko po pôžitku prichádza znechutenie: “Preboha čo som to zas spravil, stálo mi to za to chvíľkové potešenie?“. Krátky sexuálny pôžitok na chvíľku človeka uspokojí, ale potom radosť a pôžitok pominú a je tu opäť obyčajná realita bez pôžitku. Keď sa raz človek sexuálne uspokojí, istú dobu trvá kým opäť pocíti túžbu po ďalšom uspokojení. Keď svoju ďalšiu túžbu ukojí, má opäť na chvíľu pokoj kým nebude mať zase chuť uspokojiť svoje potreby. A tak dokolečka kým ho partner neomrzí. Po čase človeka partner začne nudiť a tak si nájde iného partnera a keď ho začne nudiť, nájde si ďalšieho a tak ďalej. Taká je honba za pôžitkom.
Niektorí ľudia môžu zistiť, že im takáto forma pôžitku nevyhovuje a budú hľadať niečo hlbšie.
Vzťahy
Každý hľadá potešenie. Snaží sa ho nájsť v opačnom pohlaví (ak je heterosexuál), vo vzťahoch, v alkohole, drogách, v hazarde, v peniazoch,… ak aj potešenie nájde, neskôr toto potešenie pominie a môže byť z toho utrpenie. Partnerský vzťah je zo začiatku krásny harmonický, ba až rozprávkový ale neskôr zamilovanosť vyprchá, vzťah zovšednie a čo potom? Buď si na to zvyknúť, alebo vymeniť starého partnera za nového. Ak ešte zamilovanosť nevyprchá, ale partner sa chce rozísť, rozchod s milovaným partnerom je bolestivý.
Omamné látky
Požívanie alkoholu a iných omamných látok sa môže javiť ako super nápad. Veď nám predsa dajú skvelý pôžitok. No keď účinok drogy odoznie, prichádzajú nepríjemné stavy ako bolesť hlavy, nevoľnosť a tvrdá realita.
Ako z toho von?
Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie. [Bg 5.22]
Niektorí ľudia si po intenzívnej honbe za pôžitkom uvedomia, že tadiaľto cesta nevedie. Musí existovať iný spôsob ako dosiahnuť šťastie a užiť si život. Začnú hľadať spôsob, ktorým by dosiahli trvalejšie šťastie. Namiesto plytkého zmyslového pôžitku začnú hľadať niečo hlbšie.
Šťastie, ktoré pochádza zo styku zmyslov s ich objektami a ktoré spočiatku vyzerá ako nektár, ale na konci je ako jed, má charakter vášne. [Bg 18.38]
Je jednoduché hnať sa za zmyslovým pôžitkom, ktorý nám dá takmer instantne dočasné šťastie. Taýto pôžitok má charakter vášne. A vždy trvá len chvíľočku. Človek si chce neustále užívať. Neustále hľadá niečo, čo by mu vyplavilo vlnu endofrínov do mozgu. Čo tak hľadať šťastie, ktoré je trvalé?
To, čo na nás spočiatku pôsobí ako jed, ale na konci je ako nektár, a čo prebúdza k sebarealizácii, je prehlásené za štastie, ktoré má charakter dobra. [Bg 18.37]
Činnosti, ktoré nám spočiatku nemusia dávať veľký zmysel a neprinášajú také potešenie ako činnosti, ktoré majú charakter vášne, nám v konečnom dôsledku môžu priniesť oveľa väčšie a trvalejšie uspokojenie ako činnosti charakteru vášne.
Napríklad taká meditácia. Účinky meditácie nebudeme cítiť hneď, ale až po nejakom čase. Spočiatku nám meditácia nemusí dávať žiadny zmysel, keďže účinky hneď necítime. Ale neskôr pocítime priaznivé účinky meditácie, ktoré budú pôsobiť ako nektár.
Do upratovania sa nám moc nechce. Ale keď si upraceme, budeme sa v čistom zrazu cítiť lepšie.
Takisto sa nám moc nechce do praktikovania činností, ktoré vedú k sebarealizácii a ku kvalite dobra. Hmotný svet ovládajú tri kvality prírody – nevedomosť, vášeň a dobro. Môžete si o nich prečítať v článku “Ľudia žijú v kvalite nevedomosti, vášne a dobra“. Kvalita vášne nám môže pripadať ako úžasná, ale pôžitok v kvalite vášne je vždy krátkodobý. Po čase človeka tento krátkodobý pôžitok omrzí a začne hľadať buď ďalší krátkodobý pôžitok, alebo niečo dlhodobejšie.
Tí šťastnejší narazia na nejaký spôsob sebarealizácie, ktorá prebúdza v človeku kvalitu dobra a kvality nevedomosti a vášne budú mať na človeka stále menší vplyv. Akonáhle v človeku prevláda kvalita dobra, cíti sa trvale šťastný. Nepotrebuje ku šťastiu viac ako prítomný okamih.
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bg 5.24]
Spôsoby sebarealizácie
Spôsoby sebarealizácie sú rôzne. Človek sa môže sebarealizovať čítaním duchovnej literatúry, praktikovaním meditácie, alebo jogy. Existuje veľa druhov jogy, o ktorých si môžete prečítať v článku “Čo je yoga?“. O meditácii si môžete prečítať v článku “Čo mi dala meditácia“.
Ak chcete skvalitniť svoj život, odporúčam vybrať si nejaký spôsob sebarealizácie, ktorý je vášmu srdcu najbližší. Bez sebarealizácie budete zapletení v kvalite nevedomosti a vášne a stále sa budete cítiť nenaplnení. Budete neustále prahnúť po instantnom pôžitku v kvalite vášne. Až v kvalite dobra človek nájde naplnenie. A cesta ku kvalite dobra je práve cez sebarealizáciu.
Prečo toľko používam verše z Bhagavad-gíty?
Pretože vyjadrujú to, čo chcem vyjadriť. Keď som pred dvoma rokmi začal čítať Bhagavad-gítu, vôbec som jej nerozumel. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.
Dnes je situácia iná. Za tie dva roky som kráčal cestou sebarealizácie a došiel som k pochopeniu mnohých veršov z Bhagavad-gíty. Prišiel som na to, že sme otrokmi svojich túžob pochádzajúcich z kvality vášne. Chceme si užívať, ale nechápeme, že tento pôžitok je len dočasný. Ak chceme byť skutočne šťastní, mali by sme hľadať pôžitok, ktorý je trvalý. Ako hovorí Bhagavad-gíta, ten trvalý pôžitok máme v sebe:
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [Bg 5.24]
Len tú blaženosť treba cestou sebarealizácie objaviť. V nás sa skrýva obrovské bohatstvo, obrovské šťastie, ktoré ľudia zvyčajne hľadajú niekde mimo seba. Chcú partnera, lebo chcú byť milovaní. Chcú toto, chcú tamto. Neustále po niečom prahnú. Pritom všetko bohatstvo, všetko šťastie sveta majú v sebe.
Kto dospeje do bodu kedy je šťastný sám so sebou a nič mu ku šťastiu nechýba, je oslobodenou dušou. Na záver ešte zopár výstižných veršov z Bhagavad-gíty:
Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho dosiahnu tí, ktorí sú mimo duality prameniacej z pochybností, ktorí sú zbavení hriechu, vždy konajú pre blaho všetkých bytostí a ktorých myseľ je obrátená dovnútra. [Bg 5.25]
Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho majú na dosah tí, ktorí sa zbavili všetkých hmotných túžob a hnevu, ktorí spoznali svoje „ja“, dokážu sa ovládať a neustále sa snažia dosiahnuť dokonalosť. [Bg 5.26]
Toto nie sú len prázdne slová. Možno sú to pre vás teraz prázdne, zvláštne slová ako boli pred dvoma rokmi aj pre mňa. Ale dnes chápem, že toto je hlboké poznanie, ktoré sa dá dosiahnuť keď sa človek vydá cestou sebarealizácie, priblíži sa ku kvalite dobra a oslabí tak v sebe kvalitu vášne a nevedomosti. Vtedy pochopí tieto verše a jeho život nadobudne úplne iný rozmer.
Ja som sa vydal cestou veľmi príjemnej bhakti jogy – jogy oddanosti. Môžete si o nej prečítať v článku “Bhakti yoga“. V Bhagavad-gíte sa píše, že: V našej dobe je najjednoduchšou a najúčinnejšou yogou bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu je pri vykonávaní oddanej služby taký šťastný, že po inej radosti ani netúži. Oproti tomu haṭha-yoga, dhyāna-yoga a jñāna-yoga sú v našom veku spojené s mnohými prekážkami a ťažkosťami, ktoré nie sú v bhakti-yoge či karma-yoge.
Nech už sa vydáte akoukoľvek cestou, buďte šťastní!
Hare Krišna!