Keď som bol malý, asi 5 ročný, tak som nahnal jednu sliepku do skleníka, tam som ju chytil a zaškrtil. Keď sa to dozvedela babka a rodičia, tak boli celkom naštvaní a pýtali sa ma, prečo som to spravil. Už si nepamätám čo som im odpovedal. Možno som im ani odpovedať nevedel a  odpovedal som s plačom “Neviem”. No dnes už to viem.

Prečo som to spravil?

Dnes 11.6.2015, po 21 rokoch, mi z ničoho nič priletela do hlavy spomienka na túto udalosť s otázkou “Prečo som to spravil?”. A vzápätí nato som dostal odpoveď. Spravil som to preto, lebo som napodobňoval babku. Videl som ju ako chytá sliepky a odsekáva im hlavy. Videl som behať sliepku s odseknutou hlavou po dvore. Ja som sekeru ani sekáčik nemal, tak som si to vymyslel po svojom. Zabil som sliepku vlastnými rukami.

Bol som na to hrdý?

Chvíľu potom, čo som si uvedomil, že tá sliepka je mŕtva, som vôbec nemal dobrý pocit. Dostal som strach a vravel som si “čo som to preboha spravil?”. Takú istú reakciu mala babka a rodičia. No ja som si len bral príklad z babky. Sliepka nakoniec skončila v polievke, všetci si pochutnali a tuším si ešte počas jedenia polievky robili srandu “Zjedz si čo si si zabil”.

Ponaučenie

Dávajte si sakra veľký pozor na to, čo robíte pred deťmi. Deti sa veľmi rýchlo učia a inšpirujú. Nie nadarmo sa vraví: “Čo sa za mladi naučíš, v dospelosti/starobe akoby si našiel”. Ja som sa za mladi naučil, že zabíjanie zvierat mi neprináša žiadny pôžitok, ale prináša strach a hrôzu. Po deviatich mesiacoch, čo som vegetarián, sa mi vyjavila práve táto spomienka z detstva. Je to zaujímavé a som za ňu vďačný. Po 21 rokoch som vyriešil záhadu prečo som zabil tú sliepku. Našiel som to, čo som sa za mladi naučil.