Vo védskej kultúre je žena pod ochranou muža. Dcéra je pod ochranou otca, alebo brata a keď sa vydá, je pod ochranou manžela. Ak je žena pod ochranou, nehrozí, aby sa jej zmocnil iný muž bez dovolenia otca, alebo ak nemá otca, tak brata. Táto ochrana má hlboký zmysel. Ochraňuje ženu minimálne pred tým, aby si nevybrala nejakého grázla ako to býva zvykom. Mnohé ženy sa často čudujú prečo si vždy vyberú toho najväčšieho somára. Lebo sa nechávajú unášať emóciami a inteligencia ide bokom.
V dnešnej dobe sa ženy celkom často stretávajú s nemravnými narážkami mužov. A to len preto, lebo nie sú pod ochranou. Ak by bolo jasné, že je žena pod ochranou muža, iný muž by si len tak nedovolil vysloviť nemravnú narážku na ženu, alebo ju inak obťažovať. Bolo by tam riziko konfliktu. Keď však žena nie je pod ochranou, muži si niekedy dovoľujú až príliš a žena je z toho bezradná.
V prírode je to jednoducho nastavené tak, že žena potrebuje byť neustále pod ochranou muža. Keď som sa rozišiel s priateľkou, okamžite ju začali baliť asi traja chlapi. Mala čo robiť, aby ich nejako usmernila a vysvetlila, že jednoducho nemá záujem. Keby bola pod ochranou muža, toto by sa nedialo. Aspoň nie v takej veľkej miere.
Emancipované ženy určite nebudú súhlasiť, že potrebujú ochranu, ale idú tým samé proti sebe a proti prírode. Prírodné zákony človek jednoducho neobíde.
Ak je žena pod ochranou, jej život môže byť oveľa kľudnejší a kvalitnejší ako keď nemá ochranu a musí čeliť dobiedzaniu mužov z každej strany. A keď aj odolá dobiedzaniu a vyberie si partnera, často zisťuje, že to ani z ďaleka nie je jej vysnívaný princ.
Je veľmi žiadané toto pochopiť a zaviesť ochranu žien. Otec, alebo brat ochraňuje ženu kým si nenájde muža a potom muž prevezme žezlo ochrany od otca, alebo brata. Je to jednoduchý a prirodzený princíp, vďaka ktorému môžu mať ženy oveľa kvalitnejší život ako bez neho. Aj keď sa mnohé ženy v dnešnej spoločnosti tvária aké sú samostatné a emancipované, je to viacmenej len pretvárka. To nie je pre ženu prirodzené. Žena má tendenciu túžiť byť pod ochranou a vedením muža. Mnohé ženy si to však neuvedomujú, alebo nechcú priznať.
Ak muž (otec, syn, manžel) prijme úlohu ochrancu a žena úlohu ochraňovanej, život ženy to mnohonásobne skvalitní.
Mnohí ľudia si zamieňajú chtíč za lásku. To, čo je chtíč, volajú láska, ale láska to nebýva ani zďaleka. Láska je hlboký cit, kým chtíč a zamilovanosť sú veľmi povrchné a ako rýchlo vznikajú, tak rýchlo zanikajú. Chtíč a zamilovanosť vznikajú vtedy, keď sa nám niekto páči povrchne – zvyčajne sa nám páči jeho telo, alebo nejaké vlastnosti. Počas zamilovanosti vidíme len pekné vlastnosti, ale keď zamilovanosť vyprchá, uvidíme aj tie nepekné. Väčšina vzťahov stroskotá, keď vyprchá zamilovanosť – chtíč a hľadajú znovu vášeň inde. Zamilovanosť, chtíč a vášeň sú v istom zmysle synonymá. Úplne pobláznia človeka a sú veľmi prchavé. O pár mesiacov, alebo rokov už žiadna zamilovanosť, chtíč, ani vášeň. Respektíve chtíč je tam stále, ale už nie k osobe, ku ktorej bol predtým. Preto môžeme v mnohých vzťahoch vidieť neveru, alebo dokonca rozpad vzťahov. To nie je žiadna láska.
S chtíčom súvisí ukájanie zmyslov. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč a vie byť taký silný, že dokáže človeka presvedčiť, že je to láska. Totálne poblúznenie. Mnohí ľudia si pod vplyvom chtíču myslia ako milujú a ako ich partner miluje. No keď nastanú prvé problémy vo vzťahu, už láskyplne konať nevedia. Už sa handrkujú, hádajú sa a hnevajú a niektorí sa aj pobijú. Takto vyzerá láska? Nie, je to chtíč. Chcem ťa kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, tak sa na teba hnevám, prípadne už s tebou nechcem byť. Nájdem si niekoho iného, kto mi bude zase na chvíľu vyhovovať. To je povaha chtíču. Ale láska má úplne inú povahu.
Rozdiel medzi láskou a chtíčom je jednoduchý: Chtíč využíva toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok. Láska je pravý opak – robí všetko pre uspokojenie svojho milovaného a nechce za to nič.
Chtíč sa nás snaží presvedčiť, že milujeme, že chceme slúžiť svojmu milovanému, ale keď budeme úprimní, v konečnom dôsledku môžeme zistiť, že si chceme len užívať. Česť výnimkám. Keby nebolo sexuálneho chtíču, mnohé vzťahy by ani nevznikli. Pretože je to práve sexuálny chtíč, ktorý nie len ľudí, ale aj zvieratá spája. Bez tohto chtíču by mnohí nemali motiváciu spolu byť.
Celý tento svet je pobláznený chtíčom. Chtíč po moci, chtíč po bohatstve, chtíč po sláve, chtíč po uznaní, chtíč po kráse, sexuálny chtíč…
V súčasnej dobe môžeme vidieť mnoho nefunkčných, rozpadávajúcich sa, alebo už rozpadnutých vzťahov. Pretože boli založené na chtíči a k vzniku lásky nedošlo. Mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že jeden druhého chce len využívať pre svoj zmyslový pôžitok a keď už tento zmyslový pôžitok nestačí, chtíč si hľadá iný objekt uspokojenia. To, že to niekto nazve “láska”, ešte neznamená, že je to láska. Láska je v dnešnej dobe snáď najviac zneužívané slovo a už stratilo svoj pôvodný význam.
Kým som pochopil povahu chtíču a prijal fakt, že chtíč je príčinou príťažlivosti partnerov, trvalo mi to dlho. Potreboval som to zažiť na vlastnej koži a uvedomiť si, čo sa vlastne dialo. V niektorých vzťahoch chtíč môže prerásť do lásky, ale nie je ich veľa. Väčšina vzťahov stojí a padá na chtíči – prestaneš mi vyhovovať, tak čau. Žiadna snaha riešiť problémy vo vzťahu je príznakom absencie lásky.
Prejavy lásky
O láske môže byť reč keď partneri spolu dokážu vychádzať dlhodobo, ideálne celý život. Keď sa navzájom podporujú, to je láska. Keď jeden druhého obviňujú a ubližujú si, je to sebectvo, egoizmus a chtíč. V láske niet sebectva ani egoizmu.
Dôvera, otvorenosť, úprimnosť, pochopenie, podpora, služba, to sú príznaky lásky. Ak čo i len jeden aspekt chýba, nemožno hovoriť o láske.
Ako rozoznať chtíč a lásku
Ak ma niekto nesmierne priťahuje a nepoznám ho, je to chtíč. Na to, aby v nás mohla vzrásť ozajstná láska, musíme danú osobu spoznať so všetkými plusmi aj mínusmi. Ak dokážeme tolerovať mínusy, to je láska. Ak nám však mínusy nesmierne vadia, je to chtíč. Chtíč chce meniť iných na svoj obraz, chce dobre len pre seba. Láska túto potrebu nemá. Láska chápe prečo je človek taký, aký je a hlavne neubližuje. Pod vplyvom chtíču je človek schopný veľmi ublížiť, pretože koná len v záujme svojho blaha a nie blaha iných.
Keď niečo nie je podľa mojich predstáv a vadí mi to, je to prejav chtíču.
Pre lásku je prirodzené slúžiť ostatným bez sebeckého zámeru. Chtíč je vypočítavý a vždy žiada za svoju službu protislužbu.
Môžeme pozorovať vo svojom živote nakoľko nás ovláda chtíč a nakoľko konáme z lásky. Môžeme to tiež vnímať vo svojom okolí. Ako si ľudia užívajú chtíč a zamieňajú si ho za lásku. Ako sa na začiatku vášnivo muckajú a neskôr sa hádajú a idú sa až povraždiť pretože ten druhý im už nevyhovuje. Pobláznenie chtíčom spôsobuje v konečnom dôsledku utrpenie. Je na začiatku ako nektár a na konci ako jed.
Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]
Láska je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Prevláda chtíč a kvôli nemu sú mnohí ľudia nešťastní a striedajú partnerov ako na bežiacom páse.
Nie je hanba priznať si, že som pod vplyvom chtíču. Je dobré naučiť sa chtíč pozorovať a pokiaľ možno mu nepodľahnúť ak nechceme následne trpieť. Keď sa partneri dajú dokopy pod vplyvom chtíču, zvyčajne sa ani poriadne nepoznajú a spoznávajú sa až vo vzťahu. Neskôr môžu zistiť, že si vlastne ani tak nerozumejú ako na začiatku a nastávajú nemalé problémy, ktoré bez lásky nevyriešia. Ak v partneroch nevzplanie láska, môžu sa navzájom rozlúčiť a toto rozlúčenie býva celkom bolestivé.
Chtíč sa nedá uspokojiť. Chce stále viac a viac a viac zmyslového pôžitku a keď sa mu ho nedostáva, prichádza na rad nespokojnosť a hnev. Ak chceme menej trpieť, je dôležité naučiť sa rozoznať chtíč a naučiť sa ho usmerniť – nedávať mu príliš veľký priestor, pretože keď ho dostane, prerastie nám cez hlavu a úplne nás poblázni. Ani nebudeme vedieť ako a budeme mať dieťa s človekom, s ktorým si vôbec nerozumieme! To je celkom častý úkaz.
Je naozaj dôležité pochopiť rozdiel medzi láskou a chtíčom. Mnohí ľudia považujú chtíč za lásku a klamú tak seba aj ostatných, že milujú. Pritom sú v skutočnosti len pobláznení chtíčom a neskôr sa s partnerom aj tak rozídu, pretože vo vzťahu nebola láska. Iba láska dokáže udržať vzťah pohromade.
Pamätajte – láska nič nežiada pre seba. Láska chce dávať. Naopak chtíč vždy hľadí len a len na seba a na to, ako z druhých vyžmýkať čo najväčší zmyslový pôžitok. Chtíč sa navyše maskuje za lásku a na začiatku to vyzerá ako láska. Ale neskôr sa chtíč ukáže vo svojej plnej kráse a začnú nemalé konflikty, ktoré zvyčajne vyústia do rozchodu. Chtíč je práve príčinou častého striedania partnerov. Chtíč chce byť uspokojený a keď sa mu uspokojenia nedostáva, hľadá ho inde.
Ak striedame jedného partnera za druhým, v skutočnosti nemilujeme, ale sme pod vplyvom chtíču. Ak chceme dlhodobé vzťahy, musíme objaviť lásku v sebe a naučiť sa ju rozdávať okolo seba a naučiť sa slúžiť a nie len si chcieť užívať. V skutočnosti slúžením napĺňame nie len nádrž lásky ostatných, ale aj svoju. Iba tak môžeme mať plnohodnotné láskyplné vzťahy. Keď podľahneme chtíču a budeme chcieť všetko len pre seba, skôr, či neskôr naše vzťahy stroskotajú a budeme trpieť.
Toľko v krátkosti ku chtíču a láske. Snáď to bolo aspoň trochu zrozumiteľné.
K ovládnutiu chtíču a mysle nám môže pomôcť pravidelná meditácia, (bhakti) jóga, alebo iný zo spôsobov očistenia vedomia. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia”. O Bhakti jóge sa dočítate v článku “Bhakti yoga”. O ostatných spôsoboch očistenia vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Mne sa najviac osvedčilo praktikovanie Bhakti jógyv chráme Hare Krišna. Čím dlhšie a čím viac sa človek ponorí do Bhakti jógy, tým lepšie dokáže usmerniť svoj chtíč.
Zatiaľ som nenašiel komplexnejšie učenie ako je Hare Krišna. Najviac sa mi páči, že to nie je len teoretické učenie, ale človek si ho môže vyskúšať a overiť si tak teóriu v praxi a zistiť, že to naozaj funguje.
Keď sa pozriem na to, ako žijú oddaní Krišnu a ako žijú ľudia v modernej spoločnosti, vidím obrovský rozdiel.
Moderná spoločnosť
Alkohol, cigarety, káva a iné drogy takmer na dennom poriadku. Pripútanosť, hnev, strach, materializmus, chamtivosť, pýcha, sebectvo, hádky, ubližovanie, bitúnky, ničenie prírody,… to vidím v súčasnej modernej spoločnosti, ktorej chýba základné poznanie, vďaka ktorému by mohla táto spoločnosť vyzerať úplne inak. Napríklad ako spoločnosť oddaných Krišnu.
Spoločnosť oddaných
Zaujímavým faktom je, že z ľudí, ktorí pili alkohol, fajčili na dennom poriadku a mnohí tiež boli závislí na drogách, hazarde a sexe, z týchto ľudí sa vďaka Šrílovi Prabhupádovi stali oddaní Krišnu a prestali piť alkohol, fajčiť, jesť mäso, hazardovať a tiež mať neobmedzený a nezáväzný sex. Ich vedomie sa natoľko zmenilo, že už im viac nechutili drogy, mäso, hazard a sexuálna túžba sa takisto zmiernila vďaka usmerňujúcim činnostiam a zásadám Bhakti jógy – jógy oddanosti. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.
Keď sa človek dostane do spoločnosti oddaných, pocíti obrovský rozdiel medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou neoddaných. Pocíti tú ohromnú čistotu, ktorá z oddaných pramení.
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]
Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]
Služba
Na rozdiel od spoločnosti neoddaných, kde sa takmer každý usiluje o čo najväčší zmyslový pôžitok pre seba, prípadne svojich blízkych, oddaný sa usiluje potešiť nie seba, ale duchovného učiteľa, Krišnu a jeho oddaných. To zmierňuje a vykoreňuje sebectvo a keď má každý služobnícky postoj, môže spoločnosť fungovať krásne v harmónii. Čím je však v spoločnosti viac sebectva, pýchy a egoizmu, tým je to horšie. Koniec koncov to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti.
Služba a služobnícky postoj je nám prirodzený. Služba je to, čo napĺňa dušu. Sebectvo, pýcha a egoizmus je to, čo dušu ubíja.
Praktický proces
Ako som už spomenul, učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Zahŕňa spievanie a počúvanie Hare Krišna mahá-mantry, čítanie kníh Šríla Prabhupádu, účastnenie sa ranných a večerných programov v chráme, službu v chráme, nedeľný program pre verejnosť, varenie pre Krišnu, združovanie sa v spoločnosti oddaných a prijímanie prasádam (duchovného jedla). Každý si z tohto procesu môže vybrať čo mu vyhovuje a postupne získať chuť prijať celý proces ako svoj životný štýl.
Očistná sila Hare Krišna mahá-mantry
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
Mahá-mantra znamená veľká mantra a je to najsilnejšia mantra, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii. Obsahuje všetky ostatné mantry a jej očistná sila je ohromná. Každý, kto pravidelne počúva, alebo spieva Hare Krišna mahá-mantru, očisťuje svoje vedomie od chtíču, negatívnych vlastností a závislostí. Môžete si o tom prečítať v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“, v ktorom popisujem svoju osobnú skúsenosť s mahá-mantrou.
Spev a tanec
Energia, ktorá ide z oddaných Krišnu keď spievajú mahá-mantru, je veľmi príjemná. Spev a tanec je pre Hare Krišna typický. Radosť, ktorá pramení zo spoločného spievania Hare Krišna mahá-mantry býva až priam extatická.
Čistota srdca
Celý proces Bhakti jógy vedie k očisteniu srdca od nánosov ako sú chtíč, pýcha, egoizmus, hnev atď. Keď je srdce človeka dostatočne očistené, môže v ňom splanúť jeho prirodzená láska k Bohu a k celému Jeho stvoreniu – ku všetkým a všetkému. To je cieľ skutočného náboženstva.
Očista srdca pomocou bhakti jógy je postupný proces a človek môže už po pár mesiacoch vnímať na sebe zmenu vo vedomí. Ak vytrvá v tomto procese, môže získať transcendentálne vlastnosti, ktoré tu boli spomenuté [BG 16.1-3] a očistiť sa od démonských vlastností ako pýcha, chamtivosť, hnevlivosť a pod.
Duchovní učitelia
Duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda cestoval mesiac loďou z Indie do Ameriky keď mal 70 rokov, rozšíril vedomie Krišnu z Indie do celého sveta, za 11 rokov založil 108 chrámov a zasvätil stovky a tisíce žiakov. Niektorí z jeho žiakov sú teraz sannjasíni (sľub doživotného celibátu), ktorí cestujú po svete a pokračujú v jeho misii – šíria vedomie Krišnu. Mnohí oddaní tiež žijú rodinným životom. Šríla Prabhupáda stanovil krásny a jasný príklad čistej oddanej služby a čo sa ňou dá dosiahnuť.
Rodinný život
Učenie Hare Krišna a rodinný život sa nevylučujú. Nie každý je schopný žiť v celibáte a tak môže žiť rodinným životom v súlade s vedomím Krišnu. Každý môže čítať knihy Šrílu Prabhupádu, spievať Hare Krišna, variť pre Krišnu, navštevovať chrámy a tráviť čas v spoločnosti oddaných.
Hare Krišna vychádza z védskej kultúry, ktorá zahŕňa ako materiálny, tak duchovný blahobyt. Védy obsahujú poznanie o ekonomike, technike, strave, liečiteľstve, duchovne a ďalších potrebných odvetviach pre spoločnosť.
Jednoduché žitie, hlboké myslenie
Šríla Prabhupáda chcel, aby oddaní žili jednoduchým životom a hlbokým myslením ideálne mimo mesta na farme, kde budú mať kravy a budú pestovať rôzne plodiny. Tento spôsob života je mi veľmi blízky.
Možnosť žiť v chráme
Mal som túžbu žiť jednoduchým životom a hlbokým myslením a tak som išiel žiť do chrámu, kde som neriešil otázky prežitia. Mal som o všetko postarané a mohol som sa venovať duchovnému životu naplno.
Kuchyňa
Nebudem tajiť, že jedlo, ktoré som jedol v chrámoch Hare Krišna, je najlepšie a najpestrejšie aké som kedy jedol.
Nie je to len také obyčajné jedlo. Je to duchovné jedlo obetované Krišnovi zvané prasádam – Božia milosť. O prasádam si môžete prečítať v článku “Duchovné jedlo – prasádam”
Prijímanie prasádam je veľmi príjemná súčasť bhakti jógy.
Záver
Zo všetkých učení, ktoré poznám, je mi práve srdcu najbližšie Hare Krišna. Kresťanstvo, Buddhizmus, Islam, Taoizmus neponúkajú také obsiahle poznanie ako učenie Hare Krišna. Možno preto mnohí ľudia, ktorí chceli vedieť viac, skončili práve u Hare Krišna, kde našli to, čo hľadali. Pre mňa je veľmi dôležitá osobná skúsenosť a skúsenosť, ktorú som zažil s Hare Krišna je veľmi pozitívna a zmenila mi úplne život. Môžete sa o tom dočítať v článku “Vedomie Krišnu“.
Kamoška mi napísala ako to v živote chodí a veľmi sa mi to páči, tak to s vami zdieľam:
Narodil si sa s veľa túžbami. V tomto živote sa budeš snažiť tieto túžby prekonávať, alebo napĺňať. Pre mužov je najväčšia túžba žena. Ak sa nevieš týchto túžob vzdať, dostaneš životné lekcie, ktoré ti budú nakopávať zadok kým si nezačneš vážiť svoj kľud v mysli viac než svoju túžbu po žene. Koniec.
Každý, koho stretávame v tomto svete, je do istej miery náš odraz. Vlastnosti, ktoré si najviac všímame na iných, máme vo veľkej miere tiež v sebe. Toto sa nazýva zrkadlenie a môžeme to využiť pre svoj rast a teda zlepšenie kvality svojho života a svojich vzťahov.
Keď sa nám na niekom niečo veľmi nepáči, je to známka toho, že odráža naše negatívne vlastnosti, ktoré nie sme ochotní si priznať. Trávime tak veľa času odmietaním svojej temnej stránky, ktorú vidíme na ostatných, ale na sebe nie. Takisto vidíme na ostatných naše dobré vlastnosti a ľudia s týmito vlastnosťami nás prirodzene priťahujú.
Čím skôr si uvedomíme princíp zrkadlenia, tým jednoduchšie bude pochopiť naše negatívne reakcie na niektorých ľudí. Objavme a skúsme prijať svoje svetlé aj temné stránky nasledovným cvičením.
Krok 1: Pomysli si na niekoho, koho máš rád, naozaj rád. Na ľavú stranu papiera vymenuj 10, alebo viac vlastností, ktoré máš rád na tej osobe. Píš rýchlo. Nenechaj svojmu rozumu priestor pre rozmýšľanie. Musí to ísť okamžite zo srdca. Môžeš napísať toľko vlastností, koľko len chceš, ale nezastavuj sa kým nebudeš mať aspoň 10.
Krok 2: Teraz si pomysli na niekoho, kto ťa irituje, kto ti nesmierne vadí, koho nemáš rád a necítiš sa v jeho prítomnosti príliš dobre. Je niekto taký? Prečo ťa tá osoba toľko štve? Na pravú stranu papiera napíš 10, alebo viac vlastností, ktoré ti na tom človeku vadia.
Krok 3: Pozri sa na zoznam dobrých vlastností a zakrúžkuj 3, ktoré máš najradšej. Potom zakrúžkuj 3 vlastnosti na pravej strane papiera, ktoré ti najviac vadia. Teraz prečítaj týchto šesť zakrúžkovaných vlastností – sú to vlastnosti, ktoré máš s veľkou pravdepodobnosťou aj ty
Akonáhle si uvedomíš, že ľudia, ktorých stretávaš, sú tvojim odrazom, bude pre teba jednoduchšie pochopiť samého seba a tiež iných. Táto technika zrkadlenia je veľmi mocný nástroj pre sebaspoznanie. Keď už dokážeme prijať aj svoje temné stránky, môžeme začať s nimi pracovať a zmierniť, alebo ich dokonca vykoreniť. Na tento účel nám môžu poslúžiť techniky pre očistenie vedomia, o ktorých sa dočítate v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”
Duševné choroby sú zákerné. Na rozdiel od fyzickej choroby, o duševnej chorobe človek nemusí ani vedieť. Zvyčajne o nej nevie ten, ktorý ňou trpí, ani jeho najbližší. Jedna z najzákernejších duševných chorôb, ktoré poznám, je práve hraničná porucha osobnosti.
Symptómy
Táto porucha sa prejavuje vzormi pocitov a správania, ktoré sa zdajú byť primerané a odôvodnené osobe, ktorá ich prežíva, hoci tieto pocity a správanie spôsobujú veľa problémov v živote tejto osoby a v živote jej blízkych. Napríklad častý hnev, ktorý prerastá až do amoku, ktorý si navyše daná osoba obhajuje ako opodstatnený.
Symptómy hraničnej poruchy osobnosti sa líšia od človeka k človeku. Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť, že majú túto poruchu ako muži. Bežné príznaky poruchy zahŕňajú nasledovné:
Nevhodné alebo extrémne emocionálne reakcie.
Vysoko impulzívne správanie.
História nestabilných vzťahov s rodinou, partnermi a priateľmi, ktoré sa môžu drasticky zmeniť od intenzívnej lásky a idealizácie k intenzívnej nenávisti.
Príliš rýchle nadviazanie intímnych vzťahov – behom pár dní až týždňov.
Nestabilný alebo nefunkčný obraz seba samého alebo skreslený obraz seba.
Pocity oddelenosti, nudy a prázdnoty.
Ťažkosti s pocitom empatie pre ostatných.
Pretrvávajúci strach z opustenia a odmietnutia, vrátane extrémnych emočných reakcií na skutočné a dokonca predstierané opustenie.
Intenzívne, veľmi premenlivé nálady, ktoré môžu trvať niekoľko dní alebo len niekoľko hodín.
Silné pocity úzkosti, starosti a depresie.
Impulzívne, riskantné, sebadeštrukčné a nebezpečné správanie, vrátane bezohľadného konania, zneužívania drog alebo alkoholu a nechráneného sexu.
Opakujúce sa myšlienky na samovraždu alebo vyhrážky samovraždou.
Nepriateľstvo, prechovávanie nenávisti a odporu.
Nevhodný, intenzívny hnev alebo problémy s kontrolou hnevu.
Nestabilné kariérne plány, ciele a očakávania.
Ťažkosti s dôverou, čo je niekedy sprevádzané iracionálnym strachom z úmyslov iných ľudí.
Intenzívne výkyvy nálady, impulzívne správanie a extrémne reakcie môžu pre ľudí s hraničnou poruchou osobnosti sťažiť dokončenie školskej dochádzky, udržanie stabilných pracovných miest a dlhodobé zdravé vzťahy.
Nie všetci s hraničnou poruchou osobnosti zažívajú všetky príznaky. Niektorí jedinci majú len niekoľko príznakov, zatiaľ čo iní majú veľa. Symptómy môžu byť vyvolané zdanlivo bežnými udalosťami. Napríklad ľudia s hraničnou poruchou osobnosti sa môžu rozhnevať a utrpieť úzkosťou v dôsledku menšieho rozdelenia od ľudí, s ktorými sa cítia blízki, napríklad pri cestovaní na služobné cesty. Závažnosť a frekvencia príznakov a ako dlho trvajú, sa budú líšiť v závislosti od jednotlivca a závažnosti jeho choroby.
Jednou z ironií tejto poruchy je, že ľudia s HPO veľmi túžia po blízkosti, ale ich intenzívne a nestabilné emocionálne reakcie majú tendenciu odplašiť iných, čo spôsobuje dlhodobé pocity odmietnutia a odlúčenia.
Pojem “hraničná” označuje skutočnosť, že ľudia s týmto stavom majú tendenciu “hraničiť” s tým, že sú diagnostikovaní s ďalšími duševnými chorobami počas ich života, vrátane psychózy. Mnohí ľudia a ani ich blízki však ani netušia, že trpia touto poruchou.
Približne 80 percent ľudí s hraničnou poruchou osobnosti prejavuje samovražedné správanie vrátane pokusov o samovraždu, rezanie sa, pálenie sa a iné sebazničujúce činy. Odhaduje sa, že medzi 4 a 9 percentami ľudí s HPO spácha samovraždu.
Príčiny
Spúšťačov tejto poruchy môže byť viacero:
Rodinná história. Ľudia, ktorí majú blízkeho rodinného príslušníka, napríklad rodič alebo súrodenec s touto poruchou, môžu byť vystavení väčšiemu riziku vzniku hraničnej poruchy osobnosti.
Mozgové faktory. Štúdie ukazujú, že ľudia s hraničnou poruchou osobnosti môžu mať štrukturálne a funkčné zmeny v mozgu, najmä v oblastiach, ktoré riadia impulzy a emočnú reguláciu. Nie je však jasné, či tieto zmeny predstavujú rizikové faktory pre poruchu alebo sú spôsobené poruchou.
Environmentálne, kultúrne a sociálne faktory. Mnohí ľudia s hraničnou osobnostnou poruchou hlásia traumatizujúce životné udalosti, ako napríklad zneužívanie, opustenie alebo nepriateľstvo počas detstva. Iní mohli byť vystavení nestabilným, znehodnoteným vzťahom a nepriateľským konfliktom.
Hoci tieto faktory môžu zvýšiť riziko vzniku poruchy, neznamená to, že osoba rozvinie hraničnú poruchu osobnosti. Podobne môžu byť aj ľudia bez týchto rizikových faktorov, ktorí budú mať počas svojho života túto poruchu.
Liečba
Žiť s hraničnou poruchou osobnosti alebo byť vo vzťahu s niekým, kto má HPO, môže byť stresujúce. Môže byť veľmi ťažké uznať a prijať realitu HPO, ale liečba môže pomôcť. Problémom však býva, že jedinec trpiaci touto poruchou nie je schopný si ju priznať a odmieta liečenie. O to ťažšie to býva, keď má ešte narcistické sklony a za svoje problémy obviňuje všetkých naokolo.
Ľudia s HPO, ktorí uvažujú o tom, že si ublížia alebo sa pokúšajú o samovraždu, potrebujú ihneď pomoc.
Hraničná porucha osobnosti sa historicky považovala za ťažko liečiteľnú. Ale pri novšej liečbe založenej na dôkazoch má mnoho ľudí s HPO menej závažné príznaky a zlepšuje kvalitu života. Je dôležité, aby ľudia s HPO získali špecializovanú liečbu od vhodne vyškoleného poskytovateľa. Iné typy liečby alebo liečby poskytované lekárom alebo terapeutom, ktorí nie sú dostatočne vyškolení, nemusia mať úspech.
Informácie v tomto článku sú prevzaté z anglických článkov:
V krátkosti to vysvetľuje tridsiaty ôsmy verš z osemnástej kapitoly Bhagavad-gíty:
Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]
Snažíme sa užívať si zmyslový pôžitok a vášeň, ale v konečnom dôsledku k nám príde utrpenie – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. Podľa tohto veršu vášeň vždy končí utrpením. Môžeme to pozorovať aj vo svojom živote a na živote iných. Vášnivé vzťahy končia rozvodom. Vášniví motorkári končia ako darcovia orgánov. Vášniví športovci končia s úrazmi, ktoré im už viac nedovoľujú športovať atď. To je vášeň – na začiatku ako nektár a na konci ako jed. To, že sa niekomu dlho nič nestalo, ešte neznamená, že sa mu nemôže stať.
Šríla Prabhupáda vo význame veršu vysvetľuje:
“Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.”
Koľko je presne takých prípadov ako tu Šríla Prabhupáda popísal. Nespočetne veľa. Nespočetne veľa párov sa rozchádza práve kvôli tomu, že sa vrhajú do vzťahu na základe vášne a keď vášeň vyprchá a začnú vidieť realitu, začínajú problémy a keď tieto problémy nie sú schopní vyriešiť, rozchádzajú sa a následne veľmi trpia. Rozchody bývajú veľmi bolestivé.
Vášeň býva silnejšia ako zdravý rozum. Dokáže doslova zatieniť našu inteligenciu a pod vplyvom vášne robíme rôzne veci, aj keď by to inteligencia vyhodnotila ako nebezpečné, alebo nerozumné. Keď robíme činnosti vo vášni, následne trpíme…
O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
Šríla Prabhupáda vo význame tohto veršu píše:
“Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.”
Zrealizovať verš č. 18.38 nie je také ťažké. Má s tým skúsenosť už snáď každý. Ale realizácia veršu 18.37 je celkom náročná, ako aj Šríla Prabhupáda píše vo význame. No kto vytrvá v tomto úsilí, bude môcť ochutnať skutočné šťastie, ktoré pramení z duchovnej úrovne nášho bytia. Existujú rôzne spôsoby pre sebarealizáciu, no najodporúčanejší spôsob v tomto veku je Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
Jednoduché načúvanie a spievanie transcendentálnej vibrácie Hare Krišna mahá-mantry nás postupne dostáva do kvality dobra a kvality vášne a nevedomosti strácajú svoj vplyv. Je to však dlhodobý proces a mnohí bhakti jogíni sú na úplnom začiatku tohto procesu a stále sú do veľkej miery ovplyvnení kvalitou vášne a chtíčom.
Mnohí z nás chcú šťastie hneď a tak sa oddávame vášni a zmyslovému pôžitku, ktorý nám v konečnom dôsledku aj tak spôsobuje utrpenie. Tak, ako si na začiatku užívame, tak na konci trpíme a možno ešte viac. Sme nepoučiteľní. Stále chceme lízať med, ale nechápeme, že keď ho zlížeme, ostane už len jed.
Mali by sme pochopiť, že tadiaľto cesta k skutočnému, trvalému šťastiu nevedie. Môžeme sa snažiť užívať si vášeň, ale keď vášeň vyprchá, čaká nás utrpenie. Vždy je to tak. Nie len, že je to napísané v Bhagavad-gíte, ale môžeme si to veľmi ľahko zrealizovať na vlastnej koži. Čím viac si užívame, tým viac na konci všetkého toho pôžitku trpíme. A tí, ktorí si myslia, že nie, ešte nie sú na konci. Ešte nezažili utrpenie prameniace z vášne. Ale ten pôžitok jedného dňa skončí a vystrieda ho utrpenie. Zaručene.
Ešte pred rokom som úplne neveril týmto dvom veršom a potreboval som si to (znovu) zažiť v praxi, aby som pochopil ich pravdivosť. Naozaj všetko, čo som kedy robil vo vášni, skončilo utrpením. Vášnivo som jazdil v bikeparku a dolámal som sa. Vášnivo som sa vrhol do vzťahu, ktorý skončil katastrofou. Pozorujem ľudí, ktorí žijú vo vášni a užívajú si dočasné šťastie, no keď toto šťastie pominie, strieda ho utrpenie.
Keď som objavil Bhakti jógu a začal sa jej aspoň okrajovo venovať, už za pár mesiacov som mohol pocítiť jej priaznivý účinok na moje vedomie. Prestal som jesť mäso, prestal mi chutiť alkohol, mnohonásobne sa mi zmenšila sexuálna túžba, ktorá bola predtým naozaj obrovská a začal som viac rozumieť duchovným textom ako je Bhagavad-gíta, či Šrímad Bhágavatam. O svojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Čoraz menej mi dáva zmysel zmyslový pôžitok a čoraz viac mi dáva zmysel oddaná služba. No ešte ani zďaleka nie som očistený od všetkých hmotných túžob a vášne. Ešte zrejme veľakrát podľahnem vášni a zlížem si jed, kým plne pochopím márnosť zmyslového pôžitku a dôležitosť oddanej služby.
Som veľmi vďačný, že som dostal tú milosť a mohol spoznať učenie, ktoré priniesol Šríla Prabhupáda a mohol som si ho vyskúšať na vlastnej koži.
Jediná cesta von z utrpenia je cesta sebarealizácie. Najúčinnejší a najjednoduchší spôsob sebarealizácie v tomto veku je bhakti jóga, ktorej súčasťou je načúvanie a spievanie Hare Krišna mahá-mantry.
Spievajme
Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare
A buďme šťastní!
Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie. [BG 5.22]
Od roku 2015 sa môj život začal rapídne meniť a uberať úplne iným smerom ako život väčšiny ľudí. Začal som sa zaujímať o duchovnú sféru života a život pre mňa pripravil rôzne experimenty.
Studená sprcha
Jeden z prvých experimentov bolo vymenenie teplej vody za studenú. Jedného dňa v januári 2015 nešla teplá voda a potreboval som sa osprchovať. Tak som neradostne vhupol do studenej vody a kupodivu sa mi to zapáčilo. Povedal som si, že odteraz sa budem sprchovať už len v studenej vode. Chvíľu mi trvalo, než som si zvykol na úplne studenú vodu. Prvé dni som sa sprchoval vlažnou vodou a ďalšie dni som postupne teplú vodu uberal, až som si zvykol na úplne studenú, ba až ľadovú vodu. Odvtedy sa už 3 roky sprchujem výhradne studenou vodou a teplú vodu považujem za luxus, ktorý nepotrebujem.
Meditácia
Ďaľší experiment, ktorý som podstúpil, bola meditácia. Chcel som vedieť aký má meditácia účinok a tak som vyskúšal každý deň aspoň 10 minút denne meditovať. Neskôr aj viac. Skúšal som rôzne druhy meditácie – meditáciu mantrou, OM meditáciu a meditáciu dýchaním. O meditáciach píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Chôdza naboso
V máji 2015 bolo veľmi teplo, kráčal som v Brne po ulici a v hlave sa mi neustále ozývalo: “Vyzuj sa… vyzuj sa… vyzuj sa…“. Najskôr som sa zdráhal vyzuť sa, ale nakoniec mi to nedalo a vyzul som sa. Pocítil som úžasný pocit slobody a uvedomil som si, že topánky sú vlastne väzenie pre nohy. O chôdzi naboso píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“. Od roku 2015 chodím naboso vždy, keď sa dá a nevymenil by som to za najluxusnejšie topánky na svete.
Minimalizmus
V roku 2017 som sa dostal do situácie, kedy som si mohol zobrať len najnutnejšie veci a tak sa zo mňa musel stať minimalista. Opäť som si na to celkom rýchlo zvykol a nepotrebujem mať plnú skriňu vecí. O minimalizme píšem v článku “Cesta k minimalizmu“. Momentálne mám už síce viac vecí, ale snažím sa to s nimi nepreháňať.
Spánok na zemi a vonku
Keď som sa vrátil z Indie na Slovensko, nemal som k dispozícii matrac a musel som spať na karimatke. Chvíľu mi trvalo kým som si na to zvykol, ale keď som si už zvykol, zistil som, že nepotrebujem matrac, ani posteľ. Spočiatku som sa na karimatke dobre nevyspal a každú chvíľu som sa budil a cítil som, že ma tvrdá zem tlačí. Ale za pár dní som si zvykol a už som spal veľmi dobre. Telo je úžasný prispôsobivý stroj a zvykne si snáď na všetko. Neskôr som zistil, že najvhodnejšia podložka pre spánok je tvrdá podložka, kľudne aj holá zem bez karimatky. O benefitoch takéhoto spánku sa dočítate v článku “Najlepší spánok pre vašu chrbticu?”
Občas tiež zavítam spať na záhradu, do lesa, alebo na lúku. Spať na čerstvom vzduchu pod holým nebom je úžasné. Nazývam to miliónhviezdičkový hotel, pretože sa môžem pozerať na oblohu s miliónmi hviezd. Tiež chvíľu trvá kým si na takýto hotel človek zvykne. No potom to už nebude chcieť vymeniť za posteľ v uzavretom priestore. Jedného dňa možno príde deň, kedy už nebudem potrebovať ani karimatku a budem môcť spať na holej zemi.
Čo najmenej chémie a kozmetiky
Keď vidím poličku ženskej kozmetiky, príde mi to čudné. Načo prepána toľko vecí. Nestačí jeden krém, mydlo a zubná pasta? Ženský svet asi nikdy nepochopím…
Keď som si ostrihal vlasy, prestal som používať šampón. Vlasy si umývam len vodou. Z drogérie používam len zubnú pastu a mydlo. Zubnú pastu sa vždy snažím nájsť čo najprírodnejšiu. Počul som, že ideálna prírodná pasta je kokosový olej. No ešte som to neskúšal. Mydlo tiež preferujem prírodné, ale keďže často cestujem, tak to moc neriešim. Používam také mydlo, aké je k dispozícii.
Ani toaleťák
Možno pre niekoho tabu, ale naozaj nepotrebujeme toaletný papier. Môžeme si umyť zadok vodou a mydlom keď máme blízko záchoda umývadlo, alebo sprchu. Je to navyše oveľa hygienickejšie ako rozotierať si výkaly papierom po zadku Opäť to chvíľu trvá kým to človek pochopí a zvykne si na to, ale keď si zvykne mať umytý zadok, už viac nebude mať potrebu používať toaleťák.
To je také zhrnutie mojich netradičných (ne)činností za posledné 3 roky. Snáď vás niečo z toho inšpirovalo.
Vzťahy bývajú často komplikované. Najmä vtedy, keď sa vo vzťahu stretnú dve komplikované osoby, ktoré si navzájom zrkadlia veľa vlastností. Tieto vlastnosti im vadia na druhom, ale na sebe ich nie sú schopní vidieť. Vždy si pritiahneme do veľkej miery takého partnera, akí sme my sami. Podvedomie sa o to postará. Podvedomie presne vie, ktorý partner je vhodný pre náš rast a do toho sa zaľúbime. Zamilovanosť chvíľu trvá a keď vyprchá, začíname na jeden druhom vidieť prvé nedostatky. Potom nám začína na partnerovi vadiť viac a viac vecí. Tak to často býva. Začínajú prvé výčitky a hádky. Keď sa ani jeden partner nie je schopný pozrieť na seba a obviňuje toho druhého, hádky pretrvávajú a prerastajú do väčších hádok a bolestivejších rán v srdci. Obviňovanie sa navzájom je jedna z najhorších vecí, ktoré môžeme vo vzťahu urobiť. Ty si taký, ty si taká, ty robíš to, ty robíš hento,…. hrôza. Je ľahšie obviniť toho druhého a na seba sa nepozrieť. Ego sa nás snaží presvedčiť, že my sme v pohode, ale ten druhý je na vine, on môže za všetko! Takéto zmýšľanie je cesta do pekla, milí priatelia. Prešiel som si týmto peklom a viem o čom hovorím. Navzájom sme sa s priateľkou obviňovali za všetko možné, hovorili sme o tom aký je ten druhý, ale na seba sme sa nedokázali pozrieť a to viedlo ku krachu nášho vzťahu. Bolo to stále horšie a horšie a veľmi sme si navzájom ublížili. Len preto, lebo ani jeden nebol schopný priznať si aký je a myslel si, že za všetko môže ten druhý. Katastrofa…
Pokles
Vo vzťahu, alebo tiež po rozchode človek poklesne, keď nie je schopný pozrieť sa na seba ako sa reálne správa vo vzťahu a aký je. Keď obviňuje druhého za svoje problémy a bolesť, padá do hlbokej jamy, z ktorej sa vyštverá len vtedy, keď si prizná kto je a ako sa správa.
Často sa stáva, že ľudia ukončujú vzťah s tým, že ten druhý bol zlý a oni sú v pohode. To je najväčší omyl. Na vzťah sú dvaja. Na problémy sú dvaja. Na riešenie problémov sú takisto dvaja. Je teda nanajvýš nezodpovedné a nerozumné zvaľovať vinu len na jedného a nepriznať si svoj podiel. Pokiaľ sa tak stane, človek týmto spôsobom nevyrastie, ale naopak, môže ešte viac poklesnúť a zažívať aj v ďalšom vzťahu veľmi podobné problémy, ba možno väčšie.
Rast
Keď som schopný uvedomiť si, že partner mi zrkadlí určité vlastnosti, je to ideálna príležitosť k rastu. Prijať tieto vlastnosti a pokúsiť sa ich zmeniť ak uznám, že je to potrebné. Mnohí z nás majú nepekné vlastnosti, ktoré nám bránia v harmonickom prežívaní vzťahu ako napríklad domýšľavosť, tvrdohlavosť, panovačnosť, hnevlivosť a podobne. S takýmito vlastnosťami je veľmi náročné fungovať vo vzťahu pekne a neubližovať tým partnerovi, alebo deťom. Mnohé z týchto vlastností vychádzajú z nespracovaných bolestí z minulosti, či už z detstva, minulých partnerských vzťahov, alebo zo vzťahu s rodičmi. Je dobré si to uvedomiť a pokúsiť sa na tom zapracovať.
Partnerské vzťahy sú ideálna príležitosť pre náš rast. V partnerovi môžeme vidieť samého seba, svoje vlastnosti. Vždy, keď sa nám niečo na partnerovi nepáči, môžeme sa pozrieť do seba, či to náhodou v sebe neobjavíme. Častokrát sa stáva, že práve vlastnosti, ktoré nám na partnerovi nevýslovne vadia, máme aj v sebe. Len si ich neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na svojho partnera. Zvaľovanie viny je vlastne len neschopnosť priznať si svoj podiel na probléme a prijať za to zodpovednosť. Mnohí ľudia sa radšej zbavujú svojej zodpovednosti a hádžu vinu na ostatných. Je to oveľa jednoduchšie ako zodpovednosť prijať a zamakať na sebe.
Ak chceme krajšie vzťahy, jediná možnosť ako to dosiahnuť, je zamakať na sebe. Využiť vzťahy pre svoj rast. Uvedomiť si, že vlastnosti, ktoré nám na partnerovi vadia, máme s veľkou pravdepodobnosťou aj v sebe a potom sa môžeme zmeniť.
No pokiaľ budeme partnera za všetko obviňovať a bude nám na ňom vadiť veľa vecí, taký vzťah skôr, či neskôr skrachuje. Možno až po vzťahu si budeme schopní uvedomiť čo sa vlastne dialo a ako sme sa správali. To je ten lepší prípad. Horší prípad je, keď aj po rozchode zvaľujeme vinu na druhého a svoj podiel na krachu vzťahu si nedokážeme priznať. To je slepá ulička, do ktorej sa veľa ľudí dostáva a tak musia zažívať ďalšie bolestivé vzťahy, kde opakujú svoju nezvládnutú lekciu. A tak stále dokolečka kým sa nepoučia. Život je milostivý a opakuje nám tie isté lekcie, kým ich nepochopíme. Je to jedna z vecí, ktorú mám na živote najradšej.
Pokúsme sa využiť vzťahy pre svoj rast, aby sme mohli zažívať krajší, harmonickejší život. Ak nevyriešime problémy v jednom vzťahu, objavia sa v druhom, aj v treťom aj v ďalšom. Nevyriešené problémy si prenášame z jedného vzťahu do druhého. Sú to programy a vzorce v nás, ktoré spôsobujú tieto problémy. Je naivné myslieť si, že vystriedaním partnera sa všetko zmení. Skôr, či neskôr sa problémy objavia. Či už staré, alebo nové. A budeme im musieť čeliť. Ideálne spoločne bez zvaľovania viny jeden na druhého.
Prajem veľa šťastia v duchovnom raste vo vzťahoch!
Môžeme utekať koľko chceme, ale dôsledkom svojich činov, teda karme neújdeme a ani sa pred nimi neskryjeme. Karma presne vie kedy a kde nás zastihne. Mnohí ľudia považujú karmu za niečo hrozné, pretože väčšinou si ju spájajú s nepríjemnosťami. No vedomý človek môže vďaka tým nepríjemnostiam rásť a v konečnom dôsledku ho to posunie v živote oveľa ďalej ako pozitívne udalosti. Takže čo sa nám zdá byť zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré. Z našej perspektívy sa to môže javiť ako katastrofa, ale z vyššej perspektívy sa vždy všetko deje pre naše vyššie dobro. A preto je tu aj karma. Aby sme sa mohli poučiť na vlastných činoch.
Súdenie
V nedávnej minulosti som sa hral na sudcu a priveľmi som súdil. Ešte sa občas pristihnem pri súdení, ale snažím sa už súdiť menej, pokiaľ možno vôbec. Pretože karma ma dostihla tak, že ma začali súdiť ostatní a nebolo to veru príjemné. Na vlastnej koži som zistil aké to je byť súdený. A tak sa už snažím nesúdiť, ale namiesto súdenia sa vcítiť prečo je niekto taký, aký je a robí to, čo robí. Aj keď nie vždy je to ľahké.
Chcieť meniť ostatných na svoj obraz
Karma mi tiež ukázala aké je to nepríjemné keď ma chce mať niekto podľa svojho obrazu a silou mocou na tom trvá – buď taký a taký, to, čo robíš je zle a podobne… a dosť! Povedal som si. Nechcem meniť iných na obraz podľa seba. Nech je každý taký, aký je. Ak mu to tak vyhovuje, je to jeho vec a on si za to zožne reakcie. Každý sme iný, každý chápeme veci po svojom a je dobré naučiť sa to rešpektovať. Ešte stále sa to učím…
Rodinná karma
Posledný vzťah, ktorý som zažíval, bol karmický a veľmi náročný. Bola to presná kópia vzťahu mojich rodičov. Navyše som si uvedomil, že moja bývalá partnerka je v mnohom podobná ako moja mama. Zistil som, že aký mám vzťah s mamou, rovnaký vzťah budem mať aj s partnerkou. Vzťahy matka-syn a otec-dcéra určujú aké vzťahy budú prežívať ďalšie generácie. Ak chceme mať pekné vzťahy s partnermi, musíme mať najskôr pekné vzťahy so svojimi rodičmi. A tiež pekný vzťah sami so sebou – sebaláska, sebaúcta, sebadôvera…
Následky svojich činov
Tiež pozorujem aj následky svojich nedávnych rozhodnutí a činov. Učím sa brať za ne plnú zodpovednosť a nezvaľovať vinu na iných. Boli to moje rozhodnutia a ja som za ne plne zodpovedný a ochotný znášať následky. S týmto porozumením sa mi žije oveľa lepšie ako by som mal zvaľovať vinu za svoje rozhodnutia na iných.
Nedávno som spravil toľko blbostí, za ktoré si budem musieť zlíznuť dosť trpké ovocie, no boli to v konečnom dôsledku moje rozhodnutia a zvaľovaním viny na iných by som ničomu nepomohol, ba skôr uškodil.
Karma nám pomáha
Karma nie je zlá ako ju veľa ľudí vníma. Karma je pre mňa úžasná príležitosť ako sa môžem poučiť na tom, čo robím.
V poslednom obdbobí vnímam, že karma je tak presná, že mi presne vracia to, čo som robil. A vďaka tomu si môžem uvedomiť aké to je a rozhodnúť sa, či to budem robiť aj naďalej, alebo s tým prestanem. To, čo nám robia iní, sme zrejme v minulosti robili niekomu inému my. A na základe toho, či je nám to príjemné, alebo nepríjemné, môžeme vedieť či to budeme robiť naďalej, alebo nie.
