Mnohí ľudia si zamieňajú chtíč za lásku. To, čo je chtíč, volajú láska, ale láska to nebýva ani zďaleka. Láska je hlboký cit, kým chtíč a zamilovanosť sú veľmi povrchné a ako rýchlo vznikajú, tak rýchlo zanikajú. Chtíč a zamilovanosť vznikajú vtedy, keď sa nám niekto páči povrchne – zvyčajne sa nám páči jeho telo, alebo nejaké vlastnosti. Počas zamilovanosti vidíme len pekné vlastnosti, ale keď zamilovanosť vyprchá, uvidíme aj tie nepekné. Väčšina vzťahov stroskotá, keď vyprchá zamilovanosť – chtíč a hľadajú znovu vášeň inde. Zamilovanosť, chtíč a vášeň sú v istom zmysle synonymá. Úplne pobláznia človeka a sú veľmi prchavé. O pár mesiacov, alebo rokov už žiadna zamilovanosť, chtíč, ani vášeň. Respektíve chtíč je tam stále, ale už nie k osobe, ku ktorej bol predtým. Preto môžeme v mnohých vzťahoch vidieť neveru, alebo dokonca rozpad vzťahov. To nie je žiadna láska.

S chtíčom súvisí ukájanie zmyslov. Najsilnejší chtíč je sexuálny chtíč a vie byť taký silný, že dokáže človeka presvedčiť, že je to láska. Totálne poblúznenie. Mnohí ľudia si pod vplyvom chtíču myslia ako milujú a ako ich partner miluje. No keď nastanú prvé problémy vo vzťahu, už láskyplne konať nevedia. Už sa handrkujú, hádajú sa a hnevajú a niektorí sa aj pobijú. Takto vyzerá láska? Nie, je to chtíč. Chcem ťa kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, tak sa na teba hnevám, prípadne už s tebou nechcem byť. Nájdem si niekoho iného, kto mi bude zase na chvíľu vyhovovať. To je povaha chtíču. Ale láska má úplne inú povahu.

Rozdiel medzi láskou a chtíčom je jednoduchý: Chtíč využíva toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok. Láska je pravý opak – robí všetko pre uspokojenie svojho milovaného a nechce za to nič.

Chtíč sa nás snaží presvedčiť, že milujeme, že chceme slúžiť svojmu milovanému, ale keď budeme úprimní, v konečnom dôsledku môžeme zistiť, že si chceme len užívať. Česť výnimkám. Keby nebolo sexuálneho chtíču, mnohé vzťahy by ani nevznikli. Pretože je to práve sexuálny chtíč, ktorý nie len ľudí, ale aj zvieratá spája. Bez tohto chtíču by mnohí nemali motiváciu spolu byť.

Celý tento svet je pobláznený chtíčom. Chtíč po moci, chtíč po bohatstve, chtíč po sláve, chtíč po uznaní, chtíč po kráse, sexuálny chtíč…

V súčasnej dobe môžeme vidieť mnoho nefunkčných, rozpadávajúcich sa, alebo už rozpadnutých vzťahov. Pretože boli založené na chtíči a k vzniku lásky nedošlo. Mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že jeden druhého chce len využívať pre svoj zmyslový pôžitok a keď už tento zmyslový pôžitok nestačí, chtíč si hľadá iný objekt uspokojenia. To, že to niekto nazve “láska”, ešte neznamená, že je to láska. Láska je v dnešnej dobe snáď najviac zneužívané slovo a už stratilo svoj pôvodný význam.

Kým som pochopil povahu chtíču a prijal fakt, že chtíč je príčinou príťažlivosti partnerov, trvalo mi to dlho. Potreboval som to zažiť na vlastnej koži a uvedomiť si, čo sa vlastne dialo. V niektorých vzťahoch chtíč môže prerásť do lásky, ale nie je ich veľa. Väčšina vzťahov stojí a padá na chtíči – prestaneš mi vyhovovať, tak čau. Žiadna snaha riešiť problémy vo vzťahu je príznakom absencie lásky.

Prejavy lásky

O láske môže byť reč keď partneri spolu dokážu vychádzať dlhodobo, ideálne celý život. Keď sa navzájom podporujú, to je láska. Keď jeden druhého obviňujú a ubližujú si, je to sebectvo, egoizmus a chtíč. V láske niet sebectva ani egoizmu.

Dôvera, otvorenosť, úprimnosť, pochopenie, podpora, služba, to sú príznaky lásky. Ak čo i len jeden aspekt chýba, nemožno hovoriť o láske.

Ako rozoznať chtíč a lásku

Ak ma niekto nesmierne priťahuje a nepoznám ho, je to chtíč. Na to, aby v nás mohla vzrásť ozajstná láska, musíme danú osobu spoznať so všetkými plusmi aj mínusmi. Ak dokážeme tolerovať mínusy, to je láska. Ak nám však mínusy nesmierne vadia, je to chtíč. Chtíč chce meniť iných na svoj obraz, chce dobre len pre seba. Láska túto potrebu nemá. Láska chápe prečo je človek taký, aký je a hlavne neubližuje. Pod vplyvom chtíču je človek schopný veľmi ublížiť, pretože koná len v záujme svojho blaha a nie blaha iných.

Keď niečo nie je podľa mojich predstáv a vadí mi to, je to prejav chtíču.

Pre lásku je prirodzené slúžiť ostatným bez sebeckého zámeru. Chtíč je vypočítavý a vždy žiada za svoju službu protislužbu.

Môžeme pozorovať vo svojom živote nakoľko nás ovláda chtíč a nakoľko konáme z lásky. Môžeme to tiež vnímať vo svojom okolí. Ako si ľudia užívajú chtíč a zamieňajú si ho za lásku. Ako sa na začiatku vášnivo muckajú a neskôr sa hádajú a idú sa až povraždiť pretože ten druhý im už nevyhovuje. Pobláznenie chtíčom spôsobuje v konečnom dôsledku utrpenie. Je na začiatku ako nektár a na konci ako jed.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Láska je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Prevláda chtíč a kvôli nemu sú mnohí ľudia nešťastní a striedajú partnerov ako na bežiacom páse.

Nie je hanba priznať si, že som pod vplyvom chtíču. Je dobré naučiť sa chtíč pozorovať a pokiaľ možno mu nepodľahnúť ak nechceme následne trpieť. Keď sa partneri dajú dokopy pod vplyvom chtíču, zvyčajne sa ani poriadne nepoznajú a spoznávajú sa až vo vzťahu. Neskôr môžu zistiť, že si vlastne ani tak nerozumejú ako na začiatku a nastávajú nemalé problémy, ktoré bez lásky nevyriešia. Ak v partneroch nevzplanie láska, môžu sa navzájom rozlúčiť a toto rozlúčenie býva celkom bolestivé.

Chtíč sa nedá uspokojiť. Chce stále viac a viac a viac zmyslového pôžitku a keď sa mu ho nedostáva, prichádza na rad nespokojnosť a hnev. Ak chceme menej trpieť, je dôležité naučiť sa rozoznať chtíč a naučiť sa ho usmerniť – nedávať mu príliš veľký priestor, pretože keď ho dostane, prerastie nám cez hlavu a úplne nás poblázni. Ani nebudeme vedieť ako a budeme mať dieťa s človekom, s ktorým si vôbec nerozumieme! To je celkom častý úkaz.

Je naozaj dôležité pochopiť rozdiel medzi láskou a chtíčom. Mnohí ľudia považujú chtíč za lásku a klamú tak seba aj ostatných, že milujú. Pritom sú v skutočnosti len pobláznení chtíčom a neskôr sa s partnerom aj tak rozídu, pretože vo vzťahu nebola láska. Iba láska dokáže udržať vzťah pohromade.

Pamätajte – láska nič nežiada pre seba. Láska chce dávať. Naopak chtíč vždy hľadí len a len na seba a na to, ako z druhých vyžmýkať čo najväčší zmyslový pôžitok. Chtíč sa navyše maskuje za lásku a na začiatku to vyzerá ako láska. Ale neskôr sa chtíč ukáže vo svojej plnej kráse a začnú nemalé konflikty, ktoré zvyčajne vyústia do rozchodu. Chtíč je práve príčinou častého striedania partnerov. Chtíč chce byť uspokojený a keď sa mu uspokojenia nedostáva, hľadá ho inde.

Ak striedame jedného partnera za druhým, v skutočnosti nemilujeme, ale sme pod vplyvom chtíču. Ak chceme dlhodobé vzťahy, musíme objaviť lásku v sebe a naučiť sa ju rozdávať okolo seba a naučiť sa slúžiť a nie len si chcieť užívať. V skutočnosti slúžením napĺňame nie len nádrž lásky ostatných, ale aj svoju. Iba tak môžeme mať plnohodnotné láskyplné vzťahy. Keď podľahneme chtíču a budeme chcieť všetko len pre seba, skôr, či neskôr naše vzťahy stroskotajú a budeme trpieť.

Toľko v krátkosti ku chtíču a láske. Snáď to bolo aspoň trochu zrozumiteľné.

K ovládnutiu chtíču a mysle nám môže pomôcť pravidelná meditácia, (bhakti) jóga, alebo iný zo spôsobov očistenia vedomia. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia”. O Bhakti jóge sa dočítate v článku “Bhakti yoga”. O ostatných spôsoboch očistenia vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Mne sa najviac osvedčilo praktikovanie Bhakti jógyv chráme Hare Krišna. Čím dlhšie a čím viac sa človek ponorí do Bhakti jógy, tým lepšie dokáže usmerniť svoj chtíč.

S výberom partnera, s ktorým to nakoniec nedopadlo moc dobre, má asi väčšina z nás skúsenosť. Už menej ľudí má skúsenosť s trvácnymi vzťahmi a s trvácnou láskou v nich. Ľudia robia pri výbere partnera a následne vo vzťahu zásadné chyby, ktoré spôsobujú vychladnutie zamilovanosti a stroskotanie vzťahu.

Fyzická príťažlivosť

Veľa ľudí si vyberá partnera hlavne na základe fyzickej príťažlivosti. Lenže už neberú do úvahy, že fyzická príťažlivosť nie je všetko. S partnerom si musíme rozumieť na hlbšej úrovni ako len na fyzickej. Vzťahy založené na fyzickej príťažlivosti väčšinou stroskotajú, pretože keď vášeň vo vzťahu vyprchá, nastanú problémy, cez ktoré sa len ťažko bez hlbšieho vzťahu partneri prenesú.

Fyzická príťažlivosť je jednoducho plytká a treba si na ňu pri výbere partnera dať pozor. Môže to byť aj najkrajší partner na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť na hlbšej úrovni, neskôr nás takýto vzťah omrzí. Aj fyzická krása jedného dňa pominie a ostane len krása, či ohavnosť duchovná.

Duchovná spriaznenosť

Nie s každým si budeme rozumieť. Sú jednoducho ľudia, ktorí sú od nás tak rozdielni, že na nás pôsobia ako z inej planéty, alebo prinajmenšom ako blázni. No a ak sa dáme dokopy s takým rozdielnym človekom, čakajú nás vo vzťahu nemalé problémy. Preto je dobré človeka spoznať ešte predtým, než sa s ním vrhneme bezhlavo do vzťahu.

Partner ako najlepší priateľ

Najlepší priateľ nikdy nezradí, nikdy nepodvedie, vždy pomôže keď je to v jeho silách, vždy nás podrží a uteší v ťažkých chíľach a môžeme mu dôverovať. Ak je náš partner zároveň najlepším priateľom, máme obrovské šťastie a takýto vzťah môže vydržať ako sa hovorí až za hrob.

Jedna z najväčších chýb, ktoré ľudia robia pri výbere parnera, je príliš prhké rozhodovanie na základe zamilovanosti. Zamilovaný človek si vždy myslí, že toto je ten správny partner, s ktorým bude až do konca života. Takzvané ružové okuliare vedia človeka pekne zaslepiť. Nepočúva žiadne rady ostatných. Jednoducho chce byť so svojim milovaným stoj čo stoj. A tak svojho partnera ešte ani poriadne nepozná a už s ním chystá svatbu, alebo spoločné bývanie. Ak svojho partnera neskôr lepšie spozná, môže byť nemilo prekvapený s kým sa to vlastne dal dokopy. Toto je veľmi častý scenár.

Kým nie je vo vzťahu vybudované pevné priateľstvo, nemá vzťah v podstate na čom držať a jedného dňa sa rozpadne. Jedného dňa sa stane, že zamilovanosť vyprchá, človek začne vidieť svojho partnera reálnejšie a keď k nemu nemá vybudovaný dostatočne hlboký priateľský vzťah, nastávajú vo vzťahu nemalé problémy, ktoré často ústia až do rozchodu.

Porozumenie

Vo vzťahu nesmie chýbať porozumenie. Len ak existuje neporozumenie, môže nastať konflikt. Môžeme mať aj toho najkrajšieho a najmilšieho partnera na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. A to doslova. Vzťah, v ktorom nie je vzájomné porozumenie, dusí oboch partnerov.

Komunikácia

Aby mohlo nastať porozumenie, je dôležitá komunikácia. Všetko sa dá vykomunikovať. Teda pokiaľ človek chce. V niektorých vzťahoch je komunikácia zanedbávaná a tak vznikajú zbytočné nedorozumenia a konflikty. A to vzťah skôr, či neskôr zabije.

Ak sa chcete vyhnúť nedorozumeniam, nezabúdajte komunikovať!

Často sa stáva, že sa partner niečo bojí povedať. Bojí sa, že nebude prijatý a pochopený, alebo že bude rovno označený za toho zlého. Ak máme partnera, ktorému sa nemôžeme zdôveriť so všetkým, pretože ho naše slová rozrušujú, nie je to moc dobré znamenie. Vo vzťahu by mala fungovať stopercentná otvorenosť, úprimnosť a dôvera. Pokiaľ toto vo vzťahu nie je, je to problém!

Koľko máme spoločného?

Ak chce jeden partner to a druhý niečo iné, len ťažko budú hľadať medzi sebou zhodu. Dá sa to, ale je to oveľa náročnejšie ako keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí majú podobné záujmy a ciele.

Je fajn spoznať svojho partnera lepšie, poznať jeho vízie a túžby a usúdiť nakoľko sú v súlade s našimi.

Dajte tomu čas

Doprajte si čas kým svojho budúceho partnera dostatočne spoznáte a uvidíte, či si s ním viete predstaviť spoločnú budúcnosť, alebo nie. Ušetríte si tým mnohé problémy. Zamilovaný človek prehliada nedostatky na svojom miláčikovi, ale keď zamilovanosť vyprchá, nastáva tvrdá realita a ťažšie sa s ňou vyrovnáva keď už máme spoločné bývanie, alebo sme dokonca v manželskom zväzku a máme deti. Mať deti a byť vo zväzku s človekom, s ktorým si poriadne nerozumieme, nie je nič príjemné.

Kompromisy

Ku kompromisom treba pristupovať obojstranne, aby vzťah mohol fungovať. Záleží na nás oboch do akej miery sme ochotní a schopní robiť kompromisy.

Ak sa partner bude cítiť utláčaný, nebude vo vzťahu šťastný a taký vzťah nemá moc zmysel. Ak partner nie je ochotný robiť kompromisy, takisto to moc nemá s takým človekom zmysel.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu

Môže sa stať, že sa vzťah dostane do štádia pred rozpadom. Ak sa takýto vzťah snaži jeden, alebo obaja partneri udržiavať kvôli očakávaniam druhých, alebo z nejakého iného dôvodu, zvyčajne kvôli deťom, takýto vzťah je už veľmi ťažké opraviť a zvyčajne v ňom obaja partneri aj deti trpia.

Ak nie som vo vzťahu šťastný, je to znamenie, že buď treba niečo vo vzťahu zmeniť, napraviť, alebo ho radšej ukončiť. Ukonečnie nebýva vždy jednoduché, ani príjemné, ani hladké. Ale keď sa takýto nefunkčný vzťah ukončí, obom partnerom sa skôr, či neskôr uľaví a môžu začať nový, dúfajme že šťastnejší život.

Keď sa človek vo vzťahu cíti akoby priškrtený, pridusený a je viac nešťastný ako šťastný, je najvyšší čas na zmenu.

Stal sa partner počas vzťahu nervákom, alkoholikom, gemblerom, alebo si našiel milenca/milenku? To všetko sú len príznaky udržiavania nefunkčného vzťahu, ktorý je zvyčajne najlepšie ukončiť, aby sa obom uľavilo.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu je ako držať v holých rukách žeravý uhlík. Zo začiatku možno až tak nepáli, ale časom nám môže spôsobiť nepekné popáleniny. A takisto udržiavanie nefuknčného vzťahu môže spôsobiť psychickú a fyzickú ujmu.

Zhrnutie

Je fajn, keď je partner fyzicky príťažlivý, ale nemali by sme sa nechať touto silnou príťažlivosťou príliš oslniť. Dajme tomu čas a spoznajme partnera aj z inej stránky. Ako reaguje na vypäté situácie, ako sa správa k iným ľuďom, ako sa po čase správa k nám, či je úprimný, či je verný atď.

Ak nájdeme partnera, ktorý nám bude zároveň najlepším priateľom, na ktorého sa môžeme na 100% spoľahnúť, ktorému sa môžeme so všetkým zdôveriť, patríme medzi tých šťastnejších. Veľa vzťahov na začiatku totižto funguje na báze fyzickej príťažlivosti a neskôr už len zo zvyku a povinnosti a partneri v takých vzťahoch nie sú šťastní.

Výber partnera je životne dôležitá vec. Výber partnera má dopad nie len na náš život, ale aj na život nášho partnera. Už v tom zrazu nie sme sami. Preberáme do veľkej miery zodpovednosť za oboch. A to je veľká zodpovednosť. Preto by sme to nemali brať len tak hala-bala ale byť naozaj spojení so svojim srdcom a počúvať ho: “Je toto naozaj partner, s ktorým si viem predstaviť stráviť zbytok svojho života? Dokážem mu dať to, čo odomňa očakáva a dokáže mi dať to, čo od neho očakávam ja?”

Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.

Jednoducho láska

Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.

Láska je slobodná.

Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.

V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?

Žiarlivosť

Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.

Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.

Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.

Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.

Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.

Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.

Príčina žiarlivosti

Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.

Tento strach môže tiež pochádzať z hlbokej rany v srdci z predošlých vzťahov. Ak je srdce ranené, nemožno sa do neho úplne ponoriť a cítiť lásku. Najskôr je potrebné ranu uzdraviť. Pokiaľ druhý z partnerov nie je ranený a je citlivý, dokáže svojho partnera previesť až k uzdraveniu rany v srdci. (Tento odsek pochádza od veľmi citlivej duše Marie).

Niektoré výstižné vety boli prebraté z článku “Žiarlivosť” na stránke: https://www.advaita.sk/etikoterapia/teoria/zdravie-poskodzujuce-myslienky-emocie/103-zoznam-vlastnosti/174-ziarlivost

V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.

Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.

Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.

Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:

Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?

Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?

Žena sa snaží zaujať pozornosť muža, ktorý je jej sympatický. Niekedy zájde až príliš ďaleko a muž sa odtiahne a žena sa čuduje čo sa deje.

Muž dobyvateľ

Muži sú lovci a dobyvatelia. Majú to jednoducho v povahe. Ak získajú niečo príliš rýchlo, nevážia si to a chcú dobývať niečo iné. Je to tak. Ženy, verte mi. Ak dá žena mužovi neprimeraným spôsobom najavo, že má o neho záujem, mužovi sa automaticky rozsvieti kontrolka – ok, toto bolo príliš jednoduché, poďme ďalej.

Ťažko povedať čo je primeraný a neprimeraný spôsob prejavu náklonnosti. Každý to máme trochu inak. S istotou viem však povedať, že keď muž získa od ženy sex príliš rýchlo, rovnako rýchlo si ženu prestane vážiť. Takže pozor na to.

Ak medzi mužom a ženou nestihne vzniknúť silné priateľstvo, puto, ktoré je silnejšie ako fyzická príťažlivosť, muž si ženu skôr, či neskôr prestane vážiť a dokonca vyprchá aj fyzická príťažlivosť. Ak však vznikne medzi mužom a ženou silné duševné puto predtým, než spolu vhupnú do postele, taký vzťah môže byť oveľa krajší a trvácnejší ako vzťah založený z veľkej časti na fyzickej príťažlivosti.

Prejavy náklonnosti muža

Ženy, nechajte muža dobyť vás. Nechajte ho nech sa trošku posnaží. Ak má muž o ženu záujem, bude sa jej dvoriť. Bude ju pozývať na obedy, večere, na výlety, bude s ňou chcieť jednoducho tráviť čas a urobí pre to všetko, čo je v jeho silách. Ak však muž o ženu záujem nemá, nechce s ňou tráviť príliš veľa času, aby sa na neho nenamotala.

Muži sú jednoduchí. Majú radi od ženy prejavy náklonnosti, ale odtiaľ potiaľ. Je na každej žene, aby našla túto hranicu a neprekročila ju, pretože môže stratiť mužov záujem keď muž vycíti, že žena je pre neho príliš ľahká korisť.

Rozhodne neodporúčam ženám vyvíjať príliš veľkú snahu o získanie muža. Muž je ten, kto má dobíjať a keď nemá priestor na splnenie svojho prirodzeného pudu, ide niekde inde.

Dúfam, že tento článok padol na úrodnu pôdu a aspoň trochu pomôže skvalitniť vzťah muža a ženy.