Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Pravý duchovný učiteľ

duchovno, Osobný rozvoj, poučné

Falošných guruov (duchovných učiteľov) je v tejto dobe ako húb po daždi. Každú chvíľu vyrastie nový falošný guru. Natrafiť na pravého duchovného učiteľa je medzi toľkými falošnými guruami vzácnosť a treba byť preto obozretný a vstrebávať informácie s rozumom.

Nasledovanie falošného gurua môže stáť človeka pomerne veľa. Znásilňovanie, alebo sexuálne obťažovanie falošnými guruami nie je nič výnimočné. Deje sa to pomerne často.

V nedávnej histórii môžeme nájsť veľa príkladov falošných guruov, ktorí svojich následovníkov zviedli na pochybné chodníčky takzvaného duchovného života.

Ako rozoznať pravého gurua?

Rozoznať pravého a falošného gurua nie je pre laikov jednoduché. Jednoduchí ľudia sa dajú jednoducho zviesť falošným guruom. Musíme byť veľmi obozretní, aby sme nepodľahli falošnému guruovi, pretože falošní guruovia majú veľmi lákavé sľuby. Zrejme preto im mnohí ľudia naletia. Ľudia hľadajú čo najrýchlejší spôsob ako sa oslobodiť od svojich starostí a tak natrafia na falošných guruov, ktorí to ponúkajú. Kde je dopyt, tam je ponuka.

  1. Najčastejšia črta falošných guruov je, že hovoria ľuďom presne to, čo chcú počuť a tak ich uchlácholia sladkými slovami a ľudia im s radosťou naletia. Pravý guru nehovorí ľuďom čo chcú počuť, ale hovorí ako sa veci majú či sa to ľuďom páči, alebo nie.
  2. Falošný guru pýta za svoje učenie peniaze, zvyčajne nie málo. Pravý guru dáva svoje poznanie všetkým zdarma, alebo za dobrovoľný príspevok.
  3. Falošný guru nemá autoritu, nemá vedenie, neriadi sa inými duchovnými učiteľmi, riadi sa svojou mysľou a to, čo mu myseľ hovorí, to káže. Inými slovami si vymýšľa. Pravý duchovný učiteľ má duchovného učiteľa a učí len to, čo sa od neho naučil. Nevymýšľa si vlastné interpretácie a nešpekuluje.
  4. Falošného gurua často môžeme pristihnúť, že jeho slová a činy sa rozchádzajú. Vodu káže, víno pije. Nemusí sa jednať len o človeka, ktorý sa vydáva za gurua, ale aj bežní ľudia majú tendenciu kázať druhým niečo, čo sa mi nerobia. Slová pravého duchovného učiteľa sa nelíšia od jeho činov. Čo hovorí, tak aj žije.
  5. Falošný guru môže tvdiť, že je Boh, alebo o sebe vyhlasuje, že má rôzne mystické schopnosti, ktoré môže dať svojim žiakom. Je to obyčajný prejav pýchy. Pravý duchovný učiteľ sa nikdy nebude ničím pýšiť a vyhlasovať o sebe aký je úžasný a jedinečný a pretŕčať sa v pozlátenom oblečení. Pravý duchovný učiteľ je pokorný služobník Boha a žije jednoduchý skromný život.
  6. Pravý duchovný učiteľ ti dá nie len teoretické poznanie, ale bude od teba vyžadovať aj prax, aby si mohol pochopiť teóriu v praxi. Falošný guru ťa bude vodiť za nos sladkými slovami a bude chcieť, aby si mu bezvýhradne veril a nasledoval ho. Pravý duchovný učiteľ nechce, aby ho žiaci nasledovali slepo, ale aby zrealizovali teoretické poznanie v praxi.

Našlo by sa ešte zopár rozdielov medzi falošným a pravým guruom, ale tieto by mali stačiť k ich rozoznaniu. Dajte si pozor na falošných guruov a prajem vám, aby ste našli pravého gurua, ktorý vám prinesie skutočne hodnotné poznanie, ktoré vás v živote posunie míľovými krokmi vpred, nie vzad.

“Nikto sa nemôže stať pravým duchovným učiteľom, ak nepatrí do učeníckej postupnosti.” – [BG 4.34 význam]

Potrebujem duchovného učiteľa?

Niektorí ľudia si myslia, že nepotrebujú gurua, že všetko pochopia sami. Takým ľuďom stačí dať len príklad zo školy keď sa učili písať, čítať, počítať… či by sa to všetko naučili bez učiteľa. Pyšný človek nie je schopný prijať vedenie a prijať, že toho veľa o živote nevie. Myslí si, že všetko sa naučí a všetko zvládne sám. Na prijatie pravého duchovného učiteľa si človek najskôr musí uvedomiť, že veľa toho nevie a chce sa dozvedieť viac. Žiak musí byť úprimný a pokorný a nemyslieť si, že vie viac ako učiteľ. O význame prijatia duchovného učiteľa píšem v článku “Dôležitosť duchovného učiteľa“.

Kedysi som ani ja nebol ochotný prijať vedenie duchovného učiteľa a myslel som si, že ja viem predsa všetko najlepšie. Taký som bol pyšný… Ale ako tak praktikujem duchovný život, viac a viac si uvedomujem potrebu prijatia vedenia pravého duchovného učiteľa. Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví. Mne do cesty prišiel Šríla Prabhupáda, ktorého duchovná čistota mnohých uchvátila. Šríla Prabhupáda splňuje všetky predpoklady pravého duchovného učiteľa.

Aj keď už nie je fyzicky medzi nami, jeho odkaz žije v podobe jeho kníh a jeho nasledovníkov – oddaných Krišnu. Keby som nestretol oddaných Krišnu, môj život by vyzeral úplne inak ako vyzerá dnes. Ale o tom zas inokedy…

Prajem každému, aby raz našiel svojho duchovného učiteľa, ktorý nebude falošný.

Hare Krišna!

Čo je pokora? (časť druhá)

ego, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

V článku z roku 2015 popisujem moje pochopenie pokory v tom čase: http://blog.hromnik.com/2015/12/19/co-je-pokora/

Hlbšie pochopenie pokory

Dnes sa píše rok 2018 a za tie 3 roky som získal hlbšie pochopenie pýchy a pokory aj v praxi. Zrealizoval som, že pýcha predchádza pád. Čím viac je človek pyšný, tým hlbší a drsnejší pád nastane a tým väčšiu pokoru môže získať. Ak si teda z toho zoberie ponaučenie. Niektorí ľudia padnú na dno a začnú sa ľutovať, alebo sťažovať namiesto toho, aby sa pozbierali a poučili.

S pokorou dokážeme prijímať životné lekcie oveľa jednoduchšie ako s pýchou.

Priznať si chybu

Pyšný človek si nedokáže priznať chybu aj keď mu to xx ľudí hovorí. S pokorou však človek môže vidieť čo napáchal a snažiť sa to napraviť. Dokáže sa aj ospravedlniť kdežto pyšný človek nie, pretože si svoju chybu ani neuvedomuje.

Pozrieť sa na seba

S pokorou môže človek vidieť aj svoje nepekné vlastnosti a pracovať s nimi. Pyšný človek si svoje negatívne vlastnosti a činy nepriznáva a myslí si, že je dokonalý a vinu za svoje problémy zvaľuje na druhých.

Dokáže si priznať, že je pyšný

Pokorný človek si paradoxne dokáže priznať, že je pyšný. Pyšný človek to nedokáže.

Nepresviedča

Pokorný človek nikoho nepresviedča, že jeho názor je ten najsprávnejší. Uvedomuje si, že každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a to isté vníma inak. Môže vysvetliť ako to vidí on, ale nebude sa s niekym silou mocou hádať.

Neháda sa

Tým, že pokorný človek nemá potrebu nikoho nasilu presviedčať, nedostáva sa takmer vôbec do konfliktov. Ak sa dostane do konfliktu, nebýva to jeho pričinením. Pokorný človek nemá vôbec chuť v konfliktoch a hádkach.

Neporovnáva sa

Porovnávanie sa často vychádza z potreby dokázať si niečo. Pokorný človek takú potrebu nemá.

Nepovyšuje sa

Ak sa niekto porovnáva, buď je pyšný na to, že je na tom lepšie ako ostatní, alebo je sklamaný, že je na tom horšie. Pyšný človek sa povyšuje nad ostatných a prezentuje čo všetko robí lepšie ako ostatní. Pokorný človek túto potrebu nemá.

Prijíma kritiku

Pyšný človek nie je schopný prijať kritiku ani keď je oprávnená. Pokorný človek s radosťou prijíma kritiku a snaží sa z nej zobrať ponaučenie.

Úspech

Pyšný človek pripisuje všetok úspech sebe a svojim schopnostiam. Pokorný človek sa nepovažuje za príčinu svojho úspechu, ale pripisuje ho buď Bohu, alebo ostatným, ktorí mu pomohli úspech dosiahnuť.

Stav vedomia

Pokora a pýcha závisia od stavu vedomia. So zmenou vedomia môže človek spyšnieť, alebo spokornieť. S narastajúcim úspechom je riziko, že bude pyšný. S narastajúcim neúspechom a problémami sa zvyčajne človek dostáva viac do pokory. Aspoň ja to mám tak. Najväčšie nepríjemnosti v živote ma dostali do pokorného postavenia, lebo mi nič iné neostávalo. Keď sa mi v živote darilo, narastala vo mne pýcha a pokora šla bokom. Pýcha a pokora sa teda môžu striedať a byť v rôznych pomeroch v našom vedomí. Ideálne je, keď si ustrážime pokoru a pýche nedáme moc priestoru, pretože pýcha spôsobuje nemalé problémy v našom živote a živote ostatných.

Čím viac ľudí bude pokorných, tým krajšiu spoločnosť môžu vytvoriť.

Pojekcia mysle a (pod)vedomia

duchovno, Osobný rozvoj, poučné

Vo vedomí a podvedomí máme určité programy, ktoré prechádzajú cez myseľ do slov a činov. Vďaka vedomiu tiež vnímame našu realitu. Ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu, alebo toho istého človeka rozdielne. Pochopil som to aj vďaka tomu, že aj mňa ľudia s rôznym vedomím vnímajú rozdielne. Niekto ma vidí ako fanatika, iný ma vidí ako peknú osobu s dobrým srdcom a ďaľší ma vidí ako sebca, pokrytca a klamára. Každý vidí v iných to, čo má v sebe.

Vo vonkajšej realite môžeme vidieť len to, čo máme sami v sebe. Vonkajšia realita je vlastne plátno, na ktoré sa premieta naše vedomie a podvedomie. Na plátne nemôžeme vidieť niečo, čo vo filme nie je. Na plátne sa premieta len to, čo je na filmovej páske.

Premietanie reality

Ak je niekto klamár, vidí skoro všade klamárov. Ak je niekto pokrytec, vidí skoro všade pokrytcov. Ak mi niekto hovorí: “Vyliečim ťa”, sám potrebuje vyliečiť a podobne.

Istá osoba mi neustále niečo vyčítala a nebola somnou spokojná takmer nikdy. Bol som plátnom, na ktoré si projektovala svoju nespokojnosť sama so sebou. Snažil som sa jej vyhovieť a robiť najlepšie ako viem, no vždy si našla niečo, čo sa jej nepáčilo. Keď má človek vo vedomí a podvedomí nespokojnosť, môžete sa mu snažiť akokoľvek vyhovieť, no stále bude nespokojný…

Bol som tiež svedkom ako si ďalšia osoba prenášala do vzťahov projekciu vzťahu so svojim otcom. Každý partner ju podvádzal a mlátil ako to robil jej otec mame. A nakoniec ju aj opustil, ako to urobil aj jej otec mame. Vedomie a podvedomie jednoducho priťahuje situácie, na ktoré je naprogramované. Tieto programy sa však našťastie dajú zmeniť. Všetko to začína u nás samotných a u našich vzťahov v rodine. Aký má muž vzťah s mamou, taký vzťah bude mať aj so svojou ženou. Aký má žena vzťah s otcom, taký vzťah bude mať so svojim mužom. Ak žena vidí svojho otca ako násilníka a chlípnika, akého partnera si pritiahne, respektíve čo vo svojom partnerovi bude vidieť? Len to, čo vidí v otcovi… a skôr, či neskôr sa partner naozaj začne správať ako jej otec. Čuduj sa svetu…

Ak chceme zmeniť svoju realitu, musíme zmeniť svoje vedomie a podvedomie. Môžeme sa snažiť zasahovať do vonkajšej reality iným spôsobom, ale nebude to mať takmer žiadny efekt. Je to ako keby sme sa snažili zmeniť obraz projektoru na plátne zmenou plátna… O spôsoboch pre zmenu vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Keď pochopíme, že realitu vytvára naše vedomie a podvedomie, že je to vlastne akýsi projektor nášho života, môžeme sa naučiť zasiahnuť do filmu a zmeniť ho – vymeniť pásku v projektore a naprojektovať si úplne iný život, úplne inú realitu ako sme videli doposiaľ. Stačí len popracovať na zmene vedomia a podvedomia…

Veľa šťastia!

Mentalita muchy a včely

Hare Krišna, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Predstavte si lúku plnú nádherných kvetov a zopár neobyčajných stromov. Na celej lúke je jeden jediný výkal. Čo urobí mucha a čo včela? Včela lieta z kvetiny na kvetinu a zbiera z nich nektár. Mucha nájde výkal a vychutnáva si ho. Ste mucha, alebo včela? Vyhľadávate voňavé kvety, alebo smradľavé výkaly?

Mnohí ľudia majú tendenciu vyhľadávať a vidieť práve to zlé, smradľavé a hrabať sa v tom. To je mentalita muchy. Nájdu sa aj ľudia s mentalitou včely, ale je ich mizivé percento. Ak chceme skvalitniť náš život a celkovo spoločnosť, mali by sme sa snažiť vyvinúť mentalitu včely a zbaviť sa mentality muchy. Prestať sa hrabať vo výkaloch a vidieť len to zlé, smradľavé, kritizovať a obviňovať.

Keď si začneme uvedomovať, že máme mentalitu muchy, môžeme ju postupne zmeniť na mentalitu včely a začať vyhľadávať nektár namiesto výkalov. Je to postupný proces uvedomenia sa a zmeny vedomia.

Okrem spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

mi pomáhajú prechádzky v prírode osamote, tiché meditácie a stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú viac mentalitu včely ako muchy. S kým sme, takí sme. Ak sa stretávame s ľuďmi, ktorí majú mentalitu muchy, aj my budeme takí. Ak sa budeme stretávať s ľuďmi, ktorí majú mentalitu včely, aj my od nich niečo pochytíme. Ľudí s mentalitou včely nie je veľa a ich spoločnosť je preto vzácna. Ak chceme zmeniť svoju mentalitu muchy na mentalitu včely, mali by sme čo najviac času tráviť v spoločnosti ľudí s mentalitou včely. Ak takú spoločnosť nevieme nájsť, môžeme aspoň čítať knihy ľudí s mentalitou včely, alebo využíť silu Hare Krišna mahá-mantry, z ktorej môžeme získať vlastnosti Rámu a Krišnu. Ráma a Krišna žili na Zemi pred niekoľko tisíc rokmi a boli veľmi zbožné osoby, ktoré vždy konali pre všeobecné blaho, videli vo všetkých len to dobré a boli dokonalým príkladom zbožnosti a cnosti pre ostatných. Počúvaním a spievaním Hare Krišna mahá-mantry sa s nimi môžeme združovať a získať tak postupne ich vlastnosti a mentalitu. Keď znie Hare Krišna mahá-mantra, Krišna a Ráma sú osobne prítomní a my tak môžeme čerpať a cítiť prospech z ich prítomnosti. Každý, kto začal pravidelne a dlhodobo počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru sa zmenil na nepoznanie. O mojej skúsenosti s mahá-mantrou píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”.

Je len a len na nás, či chceme rozvíjať mentalitu muchy, alebo mentalitu včely. Môžeme sa rozhodnúť, či chceme vyhľadávať výkaly a hrabať sa v nich, alebo budeme vyhľadávať nektár, vychutnávať ho a deliť sa s ním s ostatnými.

Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj

Osobný rozvoj, sebarozvoj, vzťahy, zmena

Každý, koho stretávame v tomto svete, je do istej miery náš odraz. Vlastnosti, ktoré si najviac všímame na iných, máme vo veľkej miere tiež v sebe. Toto sa nazýva zrkadlenie a môžeme to využiť pre svoj rast a teda zlepšenie kvality svojho života a svojich vzťahov.

Keď sa nám na niekom niečo veľmi nepáči, je to známka toho, že odráža naše negatívne vlastnosti, ktoré nie sme ochotní si priznať. Trávime tak veľa času odmietaním svojej temnej stránky, ktorú vidíme na ostatných, ale na sebe nie. Takisto vidíme na ostatných naše dobré vlastnosti a ľudia s týmito vlastnosťami nás prirodzene priťahujú.

Čím skôr si uvedomíme princíp zrkadlenia, tým jednoduchšie bude pochopiť naše negatívne reakcie na niektorých ľudí. Objavme a skúsme prijať svoje svetlé aj temné stránky nasledovným cvičením.

Krok 1: Pomysli si na niekoho, koho máš rád, naozaj rád. Na ľavú stranu papiera vymenuj 10, alebo viac vlastností, ktoré máš rád na tej osobe. Píš rýchlo. Nenechaj svojmu rozumu priestor pre rozmýšľanie. Musí to ísť okamžite zo srdca. Môžeš napísať toľko vlastností, koľko len chceš, ale nezastavuj sa kým nebudeš mať aspoň 10.

Krok 2: Teraz si pomysli na niekoho, kto ťa irituje, kto ti nesmierne vadí, koho nemáš rád a necítiš sa v jeho prítomnosti príliš dobre. Je niekto taký? Prečo ťa tá osoba toľko štve? Na pravú stranu papiera napíš 10, alebo viac vlastností, ktoré ti na tom človeku vadia.

Krok 3: Pozri sa na zoznam dobrých vlastností a zakrúžkuj 3, ktoré máš najradšej. Potom zakrúžkuj 3 vlastnosti na pravej strane papiera, ktoré ti najviac vadia. Teraz prečítaj týchto šesť zakrúžkovaných vlastností – sú to vlastnosti, ktoré máš s veľkou pravdepodobnosťou aj ty :)

Akonáhle si uvedomíš, že ľudia, ktorých stretávaš, sú tvojim odrazom, bude pre teba jednoduchšie pochopiť samého seba a tiež iných. Táto technika zrkadlenia je veľmi mocný nástroj pre sebaspoznanie. Keď už dokážeme prijať aj svoje temné stránky, môžeme začať s nimi pracovať a zmierniť, alebo ich dokonca vykoreniť. Na tento účel nám môžu poslúžiť techniky pre očistenie vedomia, o ktorých sa dočítate v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”

Tento článok je voľný preklad článku v angličtine: https://chopra.com/articles/free-yourself-with-the-mirror-of-relationship

Vzťahy ako príležitosť k rastu alebo poklesu

láska, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Vzťahy bývajú často komplikované. Najmä vtedy, keď sa vo vzťahu stretnú dve komplikované osoby, ktoré si navzájom zrkadlia veľa vlastností. Tieto vlastnosti im vadia na druhom, ale na sebe ich nie sú schopní vidieť. Vždy si pritiahneme do veľkej miery takého partnera, akí sme my sami. Podvedomie sa o to postará. Podvedomie presne vie, ktorý partner je vhodný pre náš rast a do toho sa zaľúbime. Zamilovanosť chvíľu trvá a keď vyprchá, začíname na jeden druhom vidieť prvé nedostatky. Potom nám začína na partnerovi vadiť viac a viac vecí. Tak to často býva. Začínajú prvé výčitky a hádky. Keď sa ani jeden partner nie je schopný pozrieť na seba a obviňuje toho druhého, hádky pretrvávajú a prerastajú do väčších hádok a bolestivejších rán v srdci. Obviňovanie sa navzájom je jedna z najhorších vecí, ktoré môžeme vo vzťahu urobiť. Ty si taký, ty si taká, ty robíš to, ty robíš hento,…. hrôza. Je ľahšie obviniť toho druhého a na seba sa nepozrieť. Ego sa nás snaží presvedčiť, že my sme v pohode, ale ten druhý je na vine, on môže za všetko! Takéto zmýšľanie je cesta do pekla, milí priatelia. Prešiel som si týmto peklom a viem o čom hovorím. Navzájom sme sa s priateľkou obviňovali za všetko možné, hovorili sme o tom aký je ten druhý, ale na seba sme sa nedokázali pozrieť a to viedlo ku krachu nášho vzťahu. Bolo to stále horšie a horšie a veľmi sme si navzájom ublížili. Len preto, lebo ani jeden nebol schopný priznať si aký je a myslel si, že za všetko môže ten druhý. Katastrofa…

Pokles

Vo vzťahu, alebo tiež po rozchode človek poklesne, keď nie je schopný pozrieť sa na seba ako sa reálne správa vo vzťahu a aký je. Keď obviňuje druhého za svoje problémy a bolesť, padá do hlbokej jamy, z ktorej sa vyštverá len vtedy, keď si prizná kto je a ako sa správa.

Často sa stáva, že ľudia ukončujú vzťah s tým, že ten druhý bol zlý a oni sú v pohode. To je najväčší omyl. Na vzťah sú dvaja. Na problémy sú dvaja. Na riešenie problémov sú takisto dvaja. Je teda nanajvýš nezodpovedné a nerozumné zvaľovať vinu len na jedného a nepriznať si svoj podiel. Pokiaľ sa tak stane, človek týmto spôsobom nevyrastie, ale naopak, môže ešte viac poklesnúť a zažívať aj v ďalšom vzťahu veľmi podobné problémy, ba možno väčšie.

Rast

Keď som schopný uvedomiť si, že partner mi zrkadlí určité vlastnosti, je to ideálna príležitosť k rastu. Prijať tieto vlastnosti a pokúsiť sa ich zmeniť ak uznám, že je to potrebné. Mnohí z nás majú nepekné vlastnosti, ktoré nám bránia v harmonickom prežívaní vzťahu ako napríklad domýšľavosť, tvrdohlavosť, panovačnosť, hnevlivosť a podobne. S takýmito vlastnosťami je veľmi náročné fungovať vo vzťahu pekne a neubližovať tým partnerovi, alebo deťom. Mnohé z týchto vlastností vychádzajú z nespracovaných bolestí z minulosti, či už z detstva, minulých partnerských vzťahov, alebo zo vzťahu s rodičmi. Je dobré si to uvedomiť a pokúsiť sa na tom zapracovať.

Partnerské vzťahy sú ideálna príležitosť pre náš rast. V partnerovi môžeme vidieť samého seba, svoje vlastnosti. Vždy, keď sa nám niečo na partnerovi nepáči, môžeme sa pozrieť do seba, či to náhodou v sebe neobjavíme. Častokrát sa stáva, že práve vlastnosti, ktoré nám na partnerovi nevýslovne vadia, máme aj v sebe. Len si ich neuvedomujeme a zvaľujeme vinu na svojho partnera. Zvaľovanie viny je vlastne len neschopnosť priznať si svoj podiel na probléme a prijať za to zodpovednosť. Mnohí ľudia sa radšej zbavujú svojej zodpovednosti a hádžu vinu na ostatných. Je to oveľa jednoduchšie ako zodpovednosť prijať a zamakať na sebe.

Ak chceme krajšie vzťahy, jediná možnosť ako to dosiahnuť, je zamakať na sebe. Využiť vzťahy pre svoj rast. Uvedomiť si, že vlastnosti, ktoré nám na partnerovi vadia, máme s veľkou pravdepodobnosťou aj v sebe a potom sa môžeme zmeniť.

No pokiaľ budeme partnera za všetko obviňovať a bude nám na ňom vadiť veľa vecí, taký vzťah skôr, či neskôr skrachuje. Možno až po vzťahu si budeme schopní uvedomiť čo sa vlastne dialo a ako sme sa správali. To je ten lepší prípad. Horší prípad je, keď aj po rozchode zvaľujeme vinu na druhého a svoj podiel na krachu vzťahu si nedokážeme priznať. To je slepá ulička, do ktorej sa veľa ľudí dostáva a tak musia zažívať ďalšie bolestivé vzťahy, kde opakujú svoju nezvládnutú lekciu. A tak stále dokolečka kým sa nepoučia. Život je milostivý a opakuje nám tie isté lekcie, kým ich nepochopíme. Je to jedna z vecí, ktorú mám na živote najradšej.

Pokúsme sa využiť vzťahy pre svoj rast, aby sme mohli zažívať krajší, harmonickejší život. Ak nevyriešime problémy v jednom vzťahu, objavia sa v druhom, aj v treťom aj v ďalšom. Nevyriešené problémy si prenášame z jedného vzťahu do druhého. Sú to programy a vzorce v nás, ktoré spôsobujú tieto problémy. Je naivné myslieť si, že vystriedaním partnera sa všetko zmení. Skôr, či neskôr sa problémy objavia. Či už staré, alebo nové. A budeme im musieť čeliť. Ideálne spoločne bez zvaľovania viny jeden na druhého.

Prajem veľa šťastia v duchovnom raste vo vzťahoch!

Ako ma karma dostihla

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Môžeme utekať koľko chceme, ale dôsledkom svojich činov, teda karme neújdeme a ani sa pred nimi neskryjeme. Karma presne vie kedy a kde nás zastihne. Mnohí ľudia považujú karmu za niečo hrozné, pretože väčšinou si ju spájajú s nepríjemnosťami. No vedomý človek môže vďaka tým nepríjemnostiam rásť a v konečnom dôsledku ho to posunie v živote oveľa ďalej ako pozitívne udalosti. Takže čo sa nám zdá byť zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré. Z našej perspektívy sa to môže javiť ako katastrofa, ale z vyššej perspektívy sa vždy všetko deje pre naše vyššie dobro. A preto je tu aj karma. Aby sme sa mohli poučiť na vlastných činoch.

Súdenie

V nedávnej minulosti som sa hral na sudcu a priveľmi som súdil. Ešte sa občas pristihnem pri súdení, ale snažím sa už súdiť menej, pokiaľ možno vôbec. Pretože karma ma dostihla tak, že ma začali súdiť ostatní a nebolo to veru príjemné. Na vlastnej koži som zistil aké to je byť súdený. A tak sa už snažím nesúdiť, ale namiesto súdenia sa vcítiť prečo je niekto taký, aký je a robí to, čo robí. Aj keď nie vždy je to ľahké.

Chcieť meniť ostatných na svoj obraz

Karma mi tiež ukázala aké je to nepríjemné keď ma chce mať niekto podľa svojho obrazu a silou mocou na tom trvá – buď taký a taký, to, čo robíš je zle a podobne… a dosť! Povedal som si. Nechcem meniť iných na obraz podľa seba. Nech je každý taký, aký je. Ak mu to tak vyhovuje, je to jeho vec a on si za to zožne reakcie. Každý sme iný, každý chápeme veci po svojom a je dobré naučiť sa to rešpektovať. Ešte stále sa to učím…

Rodinná karma

Posledný vzťah, ktorý som zažíval, bol karmický a veľmi náročný. Bola to presná kópia vzťahu mojich rodičov. Navyše som si uvedomil, že moja bývalá partnerka je v mnohom podobná ako moja mama. Zistil som, že aký mám vzťah s mamou, rovnaký vzťah budem mať aj s partnerkou. Vzťahy matka-syn a otec-dcéra určujú aké vzťahy budú prežívať ďalšie generácie. Ak chceme mať pekné vzťahy s partnermi, musíme mať najskôr pekné vzťahy so svojimi rodičmi. A tiež pekný vzťah sami so sebou – sebaláska, sebaúcta, sebadôvera…

Následky svojich činov

Tiež pozorujem aj následky svojich nedávnych rozhodnutí a činov. Učím sa brať za ne plnú zodpovednosť a nezvaľovať vinu na iných. Boli to moje rozhodnutia a ja som za ne plne zodpovedný a ochotný znášať následky. S týmto porozumením sa mi žije oveľa lepšie ako by som mal zvaľovať vinu za svoje rozhodnutia na iných.

Nedávno som spravil toľko blbostí, za ktoré si budem musieť zlíznuť dosť trpké ovocie, no boli to v konečnom dôsledku moje rozhodnutia a zvaľovaním viny na iných by som ničomu nepomohol, ba skôr uškodil.

Karma nám pomáha

Karma nie je zlá ako ju veľa ľudí vníma. Karma je pre mňa úžasná príležitosť ako sa môžem poučiť na tom, čo robím.

V poslednom obdbobí vnímam, že karma je tak presná, že mi presne vracia to, čo som robil. A vďaka tomu si môžem uvedomiť aké to je a rozhodnúť sa, či to budem robiť aj naďalej, alebo s tým prestanem. To, čo nám robia iní, sme zrejme v minulosti robili niekomu inému my. A na základe toho, či je nám to príjemné, alebo nepríjemné, môžeme vedieť či to budeme robiť naďalej, alebo nie.

Mať dobré srdce nestačí

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Stretol som dievčinu, ktorá má veľmi dobré srdce. Avšak sa ukázalo, že aj veľmi zranené. Keď som sa nevedomky a nechtiac dotkol jej nevyliečených rán, začala okolo seba metať ako šialená v totálnom amoku a ubližovala tým aj mne. A za svoje bolesti hádzala všetku vinu na mňa. Nebola schopná prijať svoje nevyliečené rany z minulosti. Vtedy som si uvedomil, že mať dobré srdce nestačí, ale je treba mať srdce v prvom rade vyliečené zo všetkých rán, ktoré doň boli zasadené.

Neviem si ani predstaviť čo všetko musí človek zažiť, aby bolo jeho srdce tak došramotené, aby dokázalo uviesť milého a mierumilovného človeka do nekontrolovateľného amoku. Museli to byť riadne veľké rany. Tieto rany sa ani po rokoch nevyliečili a sú ako nášľapné míny. Čakajú kým na ne niekto stupí a nastane nemilé prekvapenie. Z milého človeka sa rázom stane nekontrolovateľná rozzúrená beštia. Len preto, lebo v sebe nesie nevyliečenú bolesť z minulosti.

Dôležitosť vyliečenia

Vyliečenie rán v srdci je preto veľmi dôležité. Mať dobré srdce nestačí keď je došramotené z minulých vzťahov, alebo už od mladosti. Už rodičia mohli do srdca zasadiť rany, ktoré pretrvávajú do dospelosti. Potom následne jeden partner, druhý, tretí, štvrtý,… a bolestí je zrazu toľko a sú také veľké, že srdce už ani nevyzerá ako srdce.

Podvedomé programy a spúšťače

V podvedomí máme toľko programov, o ktorých ani netušíme a ktoré spúšťajú rôzne situácie a ľudia. Ak nie sme schopní prijať zodpovednosť za seba a svoje konanie, zvaľujeme vinu na ľudí a situácie. Zvaľujeme vinu na spúšťače namiesto toho, aby sme riešili skutočnú príčinu v nás. “On je zlý, on mi ubližuje, je na mňa hnusný…“, nedokážeme vydržať svoju bolesť a radšej sa zbavíme zodpovednosti a zvalíme vinu na druhých. Je to oveľa jednoduchšie ako prijať zodpovednosť za svoje emócie a uvedomiť si príčinu, ktorá je ukrytá hlboko v nás. Ak sa chceme mať v živote lepšie, musíme začať riešiť príčinu problémov. Je potrebné vyliečiť nevyliečené rany, na ktoré nám môže kedykoľvek niekto zatlačiť a budeme opäť trpieť.

Môžeme sa tváriť akí sme pozitívni a láskyplní, ale keď nám niekto spustí program, ktorý spúšťa nevyliečenú bolesť, premeníme sa na beštiu, ktorá môže dokonca ublížiť tomu, kto našu bolesť spustil.

Spoznať a priznať si svoje bolesti býva najťažšie. Ego sa nás totiž snaží presvedčiť, že sme v poriadku a tí druhí sú na vine. Tí druhí nám ubližujú… ale týmto egoistickým postojom nič nevyriešime a riskujeme, že na naše rany opäť niekto zatlačí a budeme prežívať bolesť znovu a znovu. Je preto dôležité pokoriť ego, spoznať svoje bolesti a pokúsiť sa ich vyliečiť.

Vyliečenie rán

Ak máme partnera, alebo priateľa, ktorému dôverujeme, môže nám pomôcť ukázať naše rany. Spočiatku sa budeme možno brániť a metať, ale ak vydržíme, spoznáme svoje bolesti a potom môžeme začať rozmýšľať ako ich vyliečiť.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme vďaka tomu tiež zistiť čo všetko máme v sebe nevyriešené. Viac o zrkadlení sa dozviete v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Poznám zopár účinných spôsobov pre vyliečenie vnútorných rán ako technika EFT, regresná terapia, terapia Akashha a vedomé žitie. Prácou s vedomím a podvedomím môžeme pomerne ľahko naše vnútorné rany vyliečiť. Najťažšie býva si ich vôbec uvedomiť a prijať.

Keď vyliečime svoje rany, už nás len tak niečo nedokáže rozrušiť. S vyliečenými ranami dokážeme byť naozaj milí a láskyplní a prekypovať radosťou dlhodobo.

Ak natrafíte na človeka, ktorý má v sebe nevyliečené rany a správa sa preto ako zmyslov zbavený, neodsudzujte ho. Odsudzovaním nikomu nepomôžeme. Skúste sa do neho vcítiť prečo tak jedná a čo ho rozrušuje. Skúste tiež pochopiť čo vám tento človek zrkadlí. Keď ho pochopíte, už ho viac nebudete osudzovať, ale budete mu chcieť pomôcť. Keď mu však začnete rozprávať o jeho ranách, zrejme ich nebude schopný prijať. Jeho ego sa bude brániť, že to nie je pravda, že taký nie je. V takom prípade nám ostáva len sa za neho pomodliť, aby bol schopný čo najskôr svoje rany prijať a vyliečiť. Úprimná motlidba dokáže divy. O to väčšiu silu má, keď sa modlí viacero ľudí. Viac ľudí, viac energie.

Modlime sa bratia a sestry za nás všetkých. Aby sme boli schopní vyliečiť svoje srdcia a byť tak schopní žiť naplňujúci láskyplný život.

Čo nám nevýslovne vadí na ostatných je náš odraz

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy, zmena

Stretávam sa s dvoma pohľadmi. Buď niečo nevýslovne vadí mne na iných, alebo iným niečo nevýslovne vadí na mne. V oboch prípadoch sa jedná o zrkadlenie. Vidíme v druhých svoj odraz, ktorí nie sme schopní prijať a ešte za svoj odraz zvaľujeme vinu na iných. Je to typický obranný mechanizmus ega, aby si nemuselo priznať svoje nedostatky.

Pokrytec vidí v ostatných pokrytectvo a nevýslovne mu to vadí. Klamárovi nevýslovne vadí, že ostatní klamú. Drzému vadí, že ľudia sú drzí. Tvrdohlavému vadí, že ľudia sú tvrdohlaví…

Podľa toho, čo nám nevýslovne vadí na iných, môžeme zistiť akí vlastne sme. Bud si budeme obhajovať, že takí nie sme a nikam sa neposunieme, alebo to s pokorou prijmeme a môžeme začať na sebe pracovať.

Prvý krok – prijatie, býva najťažší. Prijať že to, čo vidím v ostatných je môj odraz, to je pre ego neprijateľné. Pokoriť ego a prijať svoj odraz býva náročná úloha aj pre ľudí, ktorí sa už roky venujú sebarozvoju. Ego si vždy nájde cestičku ako nás presvedčiť, že nie sme takí, akých vidíme ostatných. Ale keď svoj odraz prijmeme, uľaví sa nám. S pokorou prijať svoj odraz je oveľa krajšie a užitočnejšie ako brániť sa, že taký nie som. Úprimnosť k sebe samému a pokora je základ k skutočnému sebarozvoju. Kým budeme hrať hru ega a neprijímať svoj odraz, o sebarozvoji nemôže byť reč.

Je veľmi užitočné pochopiť základný princíp zrkadlenia – to, čo vidím vo svojom okolí, je v mojom vnútri. Najmä to platí v prípade, keď nám niečo nevýslovne vadí na iných ľuďoch. Je viac než pravdepodobné, že to máme v sebe. Keby sme to v sebe nemali, ani by sme si to nevšimli!

Všetko, čo vnímame, je v nás.

Pomocou toho, čo sa nám v živote deje a ako sa k nám ľudia správajú, môžeme zistiť akí vlastne v skutočnosti sme. Teda ak budeme schopní to prijať. Prijať zodpovednosť za všetko, čo sa nám v živote deje, to je umenie, ktorému sa môžeme naučiť, keď plne pochopíme princíp zrkadlenia – naša realita je odrazom toho, kým sme. Som pokrytec – vidím takmer všade pokrytcov. Som klamár – vidím takmer všade klamstvo. Som vo vzťahu s nervákom a násilníkom, zrejme vyžarujem niečo, čo ho ku mne pritiahlo.

Na základe zrkadlenia a prijatia svojho odrazu v iných môžeme o sebe veľa pochopiť a veľa vo svojom živote zmeniť. Keď sa pozrieme hlboko, hlboko do seba, môžeme uvidieť čím si priťahujeme daných ľudí a situácie. Celé je to hlavne o pokore a úprimnosti k sebe samému. Pokiaľ necháme ego, aby nás presvedčilo, že na vine sú ostatní a my sme v pohode, moc si tým nepomôžeme.

V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť zaujímavé praktiky, ktoré môžu zmeniť naše vedomie a teda aj náš život. Pravidelnou prácou na sebe môžeme vo svojom živote za pomerne krátku dobu veľa zmeniť. Mne najviac pomohlo pochopenie toho, že čo mi vadí na ostatných, to mám aj v sebe a len ja to môžem zmeniť v sebe. Akonáhle to zmením v sebe, už mi to nebude vadiť a prestanem si to aj všímať. Znie to jednoducho, ale nejaký čas to trvá kým sa to prejaví. Ale výsledok stojí za to!

Veľa šťastia!

Ublíženému človeku je ľahké ublížiť

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Spoznal som človeka, ktorý nesie hlboko v sebe veľké nevyliečené rany z minulosti, ktoré si neuvedomuje. Bohužiaľ som sa mu ich nevedomky a nechtiac dotkol, pretože som nevedel, že ich má a za všetku svoju bolesť obvinil mňa a navyše som bol ešte aj obvinený, že ubližujem naschvál. Bola to pre mňa nová, celkom nepríjemná skúsenosť. Byť obvinený za niečo, za čo v podstate ani nemôžem, čo som neurobil naschvál, to nie je moc príjemné. Ale pochopil som, že ani nie je príjemné keď sa niekto dotýka otvorenej rany.

Život s nevyliečenými ranami

Nevyliečené rany sú napríklad (chorobná) žiarlivosť, znížené sebavedomie, znížená sebaláska. Pochádzajú z výchovy, z prostredia, v ktorom človek vyrastal a z minulých vzťahov.

Život s nevyliečenými ranami nie je moc príjemný, pretože čím má človek viac otvorených rán, tým viac je zraniteľný a tým viac trpí keď sa mu niekto dotkne rany a navyše často za svoje utrpenie zvaľuje vinu na ostatných. Často si neuvedomuje, že ostatní sa mu dotýkajú jeho nevyliečených rán nevedomky, nemôžu vedieť kde všade má rany. A potom keď na ostatných zvaľuje vinu za svoju bolesť, ostatní sú len zmätení čo sa deje, nechápu. Takisto ako som nechápal ja.

Vyliečenie rán

Ak chceme žiť kvalitnejší život, je potrebné svoje rany vyliečiť a nie ich ignorovať, či potláčať svoju bolesť. Pretože keď príde niekto, kto nám na našu ranu zatlačí, trpíme znovu a znovu. Keď ranu vyliečime, už nebude bolieť a už nebudeme tak zraniteľní.

Niektorí ľudia sa však radšej rozhodnú svoje rany neliečiť a nechať ich mokvať. Môže to trvať aj niekoľko rokov. Potom príde niekto, kto do tejto rany nechtiac drgne a príde obrovská bolesť.

Kým človek nevylieči svoje rany, fakt bude len trpieť. A zvaľovaním viny na iných za svoju bolesť spôsobuje ešte viac problémov.

Dôvod prečo ľudia neliečia svoje rany je ten, že si ich neuvedomujú. Sú uložené hlboko v podvedomí. No keď aj náhodou vyjdu najavo, nechcú si ich priznať. Hrajú sa na silných a tvária sa, že sú v pohode. Keď príde niekto, kto im na ich ranu zatlačí, ukáže sa, že vôôôbec nie sú v pohode. Keď nám niekto na našu ranu zatlačí, je to príležitosť, aby sme si ju uvedomili – že au, toto ma bolí, čo to je? Prečo ma to bolí? Čo s tým môžem spraviť? Alebo môžem zvaliť vinu na toho, kto mi ranu otvoril a nič tým nevyriešim.

Je jednoduchše svoje rany ignorovať a nerýpať sa v nich. Ale nemusí to byť zrovna najlepšie. Pretože jednak ublíženému človeku sa dá veľmi ľahko ublížiť a druhak svojou bolesťou môže ublížiť aj ostatným. Začne okolo seba metať, kričať ako blázon a to len preto, lebo sa mu niekto dotkol jeho nevyliečenej rany. Zažil som to. Je to peklo.

Vyliečiť rany môže pravá láska, motlidba, alebo uvedomenie si svojej rany a podstúpenie potrebných procedúr pre vyliečenie.

Keď si človek neuvedomuje svoju bolesť a nedokážeme ho ani milovať, môžeme sa za neho aspoň pomodliť, aby boli jeho rany vyliečené. Sila motlitby je obrovská, o to väčšia, keď je úprimná, zo srdca. Nemusíme byť ani s tým človekom, ale svojou motlidbou mu posielame potrebnú energiu na spracovanie jeho bolestí. O to väčšiu energiu a silu získava, keď sa za neho modlí viac ľudí.

Môžeme obviňovať človeka za jeho bolesti a byť taký istý ako on. No obviňovanie nikam nevedie a nikomu nepomáha, ale skôr ubližuje. Ak chceme niekomu pomôcť, je dobré sa za neho pomodliť a poslať mu energiu, ktorú potrebuje na vyriešenie svojich problémov.

Modlime sa bratia a sestry za vyliečenie všetkých bolestí, ktoré boli vytvorené hrubým správaním nevedomých ľudí. Aj Pán Ježiš sa modlil na kríži:

“Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.”

Za ľudí, ktorí si neuvedomujú svoje správanie nám ostáva len modliť sa. Márne im budeme niečo vysvetľovať, lebo aj tak to nebudú schopní prijať a obrátia sa proti nám. Motlidba je účinnejšia ako kázeň niekomu, kto o ňu nestojí.

Keď má človek to šťastie, že si uvedomí svoje bolesti, môže ich začať liečiť. Sú na to rôzne techniky ako technika EFT, vedomé žitie, čítanie z Akaše, kvantová terapia, očistné mantry, harmonizácia čakier, pobyt v tme, meditačný kurz vipassana a ďalšie. Dnes je doba, kedy môžeme svoje bolesti vyliečiť pomerne rýchlo. No je na nás, aby sme si ich uvedomili a začali s tým niečo robiť.

Kedykoľvek cítime hnev, strach, nenávisť, žiarlivosť, či inú negatívnu emóciu, je to naša bolesť. Keď si to začneme uvedomovať, môžeme to krásne vyriešiť a už to nezažívať.

Veľa šťastia!