V článku z roku 2015 popisujem moje pochopenie pokory v tom čase: http://blog.hromnik.com/2015/12/19/co-je-pokora/

Hlbšie pochopenie pokory

Dnes sa píše rok 2018 a za tie 3 roky som získal hlbšie pochopenie pýchy a pokory aj v praxi. Zrealizoval som, že pýcha predchádza pád. Čím viac je človek pyšný, tým hlbší a drsnejší pád nastane a tým väčšiu pokoru môže získať. Ak si teda z toho zoberie ponaučenie. Niektorí ľudia padnú na dno a začnú sa ľutovať, alebo sťažovať namiesto toho, aby sa pozbierali a poučili.

S pokorou dokážeme prijímať životné lekcie oveľa jednoduchšie ako s pýchou.

Priznať si chybu

Pyšný človek si nedokáže priznať chybu aj keď mu to xx ľudí hovorí. S pokorou však človek môže vidieť čo napáchal a snažiť sa to napraviť. Dokáže sa aj ospravedlniť kdežto pyšný človek nie, pretože si svoju chybu ani neuvedomuje.

Pozrieť sa na seba

S pokorou môže človek vidieť aj svoje nepekné vlastnosti a pracovať s nimi. Pyšný človek si svoje negatívne vlastnosti a činy nepriznáva a myslí si, že je dokonalý a vinu za svoje problémy zvaľuje na druhých.

Dokáže si priznať, že je pyšný

Pokorný človek si paradoxne dokáže priznať, že je pyšný. Pyšný človek to nedokáže.

Nepresviedča

Pokorný človek nikoho nepresviedča, že jeho názor je ten najsprávnejší. Uvedomuje si, že každý sa nachádza na inej úrovni vedomia a to isté vníma inak. Môže vysvetliť ako to vidí on, ale nebude sa s niekym silou mocou hádať.

Neháda sa

Tým, že pokorný človek nemá potrebu nikoho nasilu presviedčať, nedostáva sa takmer vôbec do konfliktov. Ak sa dostane do konfliktu, nebýva to jeho pričinením. Pokorný človek nemá vôbec chuť v konfliktoch a hádkach.

Neporovnáva sa

Porovnávanie sa často vychádza z potreby dokázať si niečo. Pokorný človek takú potrebu nemá.

Nepovyšuje sa

Ak sa niekto porovnáva, buď je pyšný na to, že je na tom lepšie ako ostatní, alebo je sklamaný, že je na tom horšie. Pyšný človek sa povyšuje nad ostatných a prezentuje čo všetko robí lepšie ako ostatní. Pokorný človek túto potrebu nemá.

Prijíma kritiku

Pyšný človek nie je schopný prijať kritiku ani keď je oprávnená. Pokorný človek s radosťou prijíma kritiku a snaží sa z nej zobrať ponaučenie.

Úspech

Pyšný človek pripisuje všetok úspech sebe a svojim schopnostiam. Pokorný človek sa nepovažuje za príčinu svojho úspechu, ale pripisuje ho buď Bohu, alebo ostatným, ktorí mu pomohli úspech dosiahnuť.

Stav vedomia

Pokora a pýcha závisia od stavu vedomia. So zmenou vedomia môže človek spyšnieť, alebo spokornieť. S narastajúcim úspechom je riziko, že bude pyšný. S narastajúcim neúspechom a problémami sa zvyčajne človek dostáva viac do pokory. Aspoň ja to mám tak. Najväčšie nepríjemnosti v živote ma dostali do pokorného postavenia, lebo mi nič iné neostávalo. Keď sa mi v živote darilo, narastala vo mne pýcha a pokora šla bokom. Pýcha a pokora sa teda môžu striedať a byť v rôznych pomeroch v našom vedomí. Ideálne je, keď si ustrážime pokoru a pýche nedáme moc priestoru, pretože pýcha spôsobuje nemalé problémy v našom živote a živote ostatných.

Čím viac ľudí bude pokorných, tým krajšiu spoločnosť môžu vytvoriť.