Archívy kategórie: poučné

Zneužívanie druhých pre svoj pôžitok

láska, Na zamyslenie, poučné, šťastie, vzťahy, život

Všetky moje vzťahy stroskotali na tom, že som nebol dosť dobrý, že som nespĺňal sebecké požiadavky druhých a stal som sa v ich očiach zlým.

Ja som si tak hovoril či je normálne vyžadovať od druhých aby napĺňali naše sebecké túžby a potreby a byť spokojný len vtedy, keď to tak je. A keď to tak nie je, tak je zle a človek sa veľmi trápi. A keď je to dlhodobé a dospeje to do extrému, tak dochádza k výčitkám, respektíve k výčitkám dochádza priebežne.

Načo sú také vzťahy, v ktorých ľudia očakávajú, že im druhí budú robiť otrokov na napĺňanie ich sebeckých túžob a keď to nerobia, tak sú zrazu zlí? Načo je dobré druhých využívať pre napĺňanie svojich sebeckých pohnútok a keď to tak nie je, tak sa na nich hnevať a vyčítať im, že nie sú dosť dobrí?

Šťastie v sebe

Kto nemá šťastie v sebe, hľadá ho mimo seba. A potom to dopadá tak, že očakáva od druhých, že mu budú napĺňať jeho sebecké túžby. A bude veľmi sklamaný keď jeho túžby a očakávania nebudú naplnené. To je v skutku hrozné.

Hovorí sa, že človek by nemal ísť do vzťahu kým nie je šťastný sám so sebou. Ak šťastie a nešťastie človeka závisí od druhých, bude zaručenie trpieť a svoje utrpenie bude prenášať na druhých. Množstvo vzťahov tak bohužiaľ funguje, že ľudia sa snažia získať šťastie a pôžitok z druhých a keď sa im to nedostáva, sú nešťastní a trpia a prenášajú to na druhých. Také vzťahy potom ústia do výčitiek, hádok, obvinení až nakoniec rozchodov keď je to už neznesiteľné.

Nový vzťah, nová falošná nádej

Po rozchode si ľudia zase myslia, že nový partner všetko zmení. A postupom času sa všetko dá opäť do starých koľají a opäť trpia. Nič sa v našom živote nemôže zmeniť ak sa nezmeníme MY!

Kým ľudia nenájdu šťastie v sebe a budú ho hľadať cez vzťahy a vyžadovať od druhých aby skákali ako pískajú, bude im to prinášať len sklamanie a utrpenie a budú ho prenášať na druhých. A to sa neoplatí. Viac sa oplatí hľadať cestu ku šťastiu cez svoje vnútro a neočakávať od ostatných, že nám vzťahy s nimi prinesú šťastie a naplnia túžby, pretože opak býva skutočnosťou.

Haré Krišna!

Duchovno áno, náboženstvo nie

duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo, poučné

Mnohí ľudia, ktorí sa zaujímajú o duchovný život inklinujú k rôznym duchovným náukám ale stránia sa náboženstiev. Mnohí si vyberajú čo im vyhovuje a zavrhujú čo sa im nepozdáva. Je to ale správny spôsob?

Sentiment

Na základe čoho si človek vyberá čo sa mu páči a čo nie. Každému sa páči a nepáči niečo iné. Niekomu sa pravda môže páčiť, inému nie. Niekomu sa zase páči klamstvo a naletí podvodníkom. Byť na sentimentálnej úrovni, na ktorej považujeme svoje pocity za pravdu sa nevypláca. Obzvlášť nie v duchovne, kde je v súčasnej dobe veľmi veľa podvodníkov, ktorí práve zneužívajú sentiment ľudí.

Aby sme zistili čo je prospešné a čo nie, nemôžeme zostávať na úrovni sentimentu, musíme sa povzniesť na úroveň inteligencie a posudzovať skrze ňu. A na to potrebujeme získať spoľahlivé overené poznanie.

Príkazy a zákazy

Aby sme našli Pravdu, musí súhlasiť s realitou. Treba si uvedomiť, že naše pocity častokrát s realitou nesúhlasia a čo sa nám páči nemusí byť automaticky dobré a čo sa nám nepáči nemusí byť automaticky zlé. Napríklad deťom sa nepáči keď sa musia učiť, ale je to pre ich dobro. Takisto v duchovnom živote existujú určité zásady, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale sú pre naše dobro. Keď si budeme vyberať len to, čo nám vyhovuje a zavrhovať čo nám nevyhovuje, ďaleko sa v duchovnom živote neposunieme.

V duchovnej praxi rôznych duchovných náuk a náboženstiev existujú určité príkazy a zákazy, ktoré sa mnohým pseudo duchovným ľuďom nepáčia a nechcú ich nasledovať. Tak ale nemôžu očakávať výrazný duchovný pokrok ak si chcú robiť len to, čo sa im chce.

Nechuť k náboženstvám

Nechuť k náboženstvám je pochopiteľná. Takisto nemám rád náboženstvá, ktoré sú založené na dogme, ktorej človek musí uveriť aby bol spasený a všetci, ktorí dogme neveria, idú do pekla. Náboženstvá tohoto typu urobili veľmi zlé meno náboženstvu ako takému.

Čo je náboženstvo?

Náboženstvo znamená náuka o Bohu. Náboženstvo nie je dogma, ktorej máme uveriť a považovať sa za spasených na základe našej sentimentálnej viery. O Bohu sa takisto veľa nenaučíme sami od seba. Ak sa budeme spoliehať len na svoje obmedzené pochopenie, nezhodneme sa s tými, ktorí majú iné pochopenie a nemusíme mať Pravdu.

Ak chceme získať spoľahlivejšie poznanie o Bohu, musíme sa obrátiť na pokročilejšie osoby, ktoré nám toto poznanie sprostredkujú a ukážu nám cestu ako si to môžeme overiť.

Ale opäť pozor na podvodníkov!

Náboženstvo ako veda

Náuka o Bohu môže byť vedecká. Môžeme nájsť spôsob ako si existenciu Boha overiť. Tento spôsob ponúka Bhagavad-Gíta taká, aká je. Každý, kto nasleduje proces spoznania Boha v Bhagavad-Gíte môže spoznať Krišnu viac a viac.

Každý môže vyskúšať spievať Haré Krišna mahá-mantru a pocítiť výsledok na vlastnej koži:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

a nemusí len niekomu a niečomu veriť. Môže si to overiť a zažiť.

Vedomie Krišnu nie je náboženstvo založené na viere, ale na osobnej skúsenosti. A to láka mnohých, ktorým nestačí len veriť, ale potrebujú vedieť. Bhagavad-Gíta krásne kombinuje spiritualitu a náboženstvo do komplexnej a praktickej duchovnej náuky vhodnej aj pre súčasnú dobu. Odporúčam každému preštudovať a snažiť sa pochopiť Bhagavad-Gítu takú, aká je a následne ju uviesť do každodenného života. Prinesie vám to všetko po čom túžite a hlavne vám to zmení túžby :-)))

Haré Krišna!

Život ako príprava na smrť

duchovno, Na zamyslenie, poučné, život

V jednej YouTube diskusii som dostal reakciu na komentár, vďaka ktorej vznikol tento článok:

“A kym pride ta choroba, utrpenie, smrt – mam na to kazdy den mysliet? Naco? Moj dedko sa cely zivot bal smrti, aj bol chory a nakoniec zomrel – kolko trvala ta smrt, par sekund alebo minut? A pre tento kratky moment mam na to mysliet cely zivot? To ako keby som myslela na porod kazdym dnom a trapila sa nad tym. Lebo ved lahke konstatovanie ze vsetko co sa zrodi aj zanikne, je stara pravda a je len na nas, co medzi tymto krasnym darom a faktom spravime, ako vyplnime ten priestor. A ja nie som slnieckarka, to ale neznamena, ze nemyslim pozitivne aj ked mam smutne chvilky, emocie – ktore musime dat von. Preto je kratky hnev, radost, smutok… v poriadku.”

Smrť – krátky okamih?

Niekto si myslí, že smrť je okamih a koniec. Pravda je však častokrát taká, že smrti predchádzajú obrovské bolesti, strach, úzkosť, obzvlášť keď človek nemá žiadne duchovné poznanie a nevie čo s ním bude po smrti… človek si to nevie ani predstaviť. A toto môže trvať niekoľko dní, týždňov až mesiacov. Sú rôzne priebehy pred smrťou a väčšinou nie sú vôbec príjemné a ani krátke.

death-bed

Myslieť na smrť?

Ak človek nemyslí na smrť a nepripravuje sa, že kedykoľvek môže opustiť tento svet a stratiť všetko čo mu je drahé a smrť ho zastihne nepripraveného, bude veľmi trpieť. Je lepšie neustále rátať so smrťou a pripravovať sa na ňu. Využiť ľudský život na prípravu na tento kľúčový okamih, v ktorom sa rozhodne aká bude naša ďalšia destinácia.

“Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī.” – Bhagavad-Gíta 8.6

Na to, čomu sa venujeme počas života, budeme s najväčšou pravdepodobnosťou myslieť v okamihu smrti. Všetky naše pripútanosti nám spôsobia nesmiernu úzkosť a utrpenie keď o ne zrazu budeme musieť prísť ak sa na smrť patrične nepripravíme.

Pokiaľ využijeme tento život a každý deň na prípravu na smrť, je väčšia šanca že pre nás smrť nebude taký veľký šok ako pre tých, ktorí sa na smrť vôbec nepripravujú a nerátajú s ňou, alebo s ňou rátajú až oveľa neskôr.

Smrť je skúška, ktorou si bude musieť každý prejsť. A ako túto skúšku prejdeme, záleží na tom ako využijeme svoj život. Či ho využijeme prípravou na smrť kultivovaním duchovného poznania a odpútanosti alebo ho využijeme bezbrehým užívaním si a smrť pre nás bude ohromný šok.

Rozhodnutie ako využijeme svoj život je len na nás. A za toto rozhodnutie máme plnú zodpovednosť.

Hare Krišna

Ako odpudiť muža – návod pre ženy

poučné, vzťahy

Ako získať muža je jednoduché. Muži sú jednoduché stvorenia. Stačí keď muž dostane jedlo, ošatenie, nemusí sa starať o udržiavanie domácnosti a môže sa naplno venovať práci, koníčkom, rodine a priateľom. To pre väčšinu mužov stačí ku šťastiu a keď mu v tom žena pomáha, muž je prirodzene šťastný. Akonáhle žena neprispieva svojou rukou k dielu a ešte muža kritizuje, vytvára to stále väčšiu a väčšiu priepasť v ich vzťahu a srdce muža viac a viac chladne.

Kritika muža

Ak chce žena veľmi rýchlo stratiť srdce muža, stačí keď ho bude neustále za niečo kritizovať. Stačí ak všetko čo muž spraví alebo nespraví je pre ženu nedostatočné a zlé. Mnohí muži s tým majú dôvernú a nedobrú skúsenosť. Akokoľvek sa snažia najlepšie ako vedia, aj keď to nie je úplne dokonalé, stále nie je dobre, stále nie je dosť. Stačí keď spravia niečo, čo žene vadí a už je oheň na streche. Môžu robiť 90% vecí dobre ale 10% vecí ženu neteší a žena bude kritizovať tých 10%. V mnohých prípadoch to tak je. Žena kritizuje muža vždy keď nerobí niečo podľa jej idealistických predstáv a keď to robí dlhodobo, čuduje sa že sa s ňou muž už radšej ani nerozpráva, nevenuje sa jej a drží si odstup. Videl som množstvo takých vzťahov.

Kritizovanie muža vedie k zatvrdnutiu jeho srdca, k vytvoreniu brnenia voči kritike až k ignorácii ženy. Žiadny muž nechce ženu, ktorá ho takmer neustále kritizuje za to aký je. Žiadny muž nechce ženu, ktorá ho neberie takého aký je so všetkými nedostatkami, či už malými alebo väčšími.

Nikto nie je dokonalý

Ženy by mali pochopiť, že mužov nezmenia keď ich budú neustále kritizovať. Dosiahnu pravý opak. Muži nebudú mať motiváciu sa zmeniť keď čelia neustálej kritike. Aby sa muž chcel zmeniť, potrebuje podporu, nie kritiku.

Tolerancia

Tolerancia je niečo, čo mnohým ľuďom chýba. Nedokážu tolerovať nedostatky druhých a chcú ich meniť k svojmu dokonalému obrazu. Tak to ale nefunguje. Nikto sa nezmení len preto že to od neho vyžadujeme. Nie je jednoduché zmeniť povahu, ktorú si so sebou každý nesie.

Oveľa jednoduchšie je naučiť sa tolerovať druhých ako snažiť sa ich zmeniť.

Pokiaľ vo vzťahu nebude tolerancia, bude dochádzať ku kritike a konfliktom. Muži znesú kritiku od mužov ale nie od žien. Čeliť kritike od ženy je pre muža potupné a extrémne nepríjemné, obzvlášť keď je žena nahnevaná. A od ženy nie je slušné kritizovať muža. Takisto od muža nie je slušné kritizovať ženu. Slušné je naučiť sa tolerancii a snažiť sa pochpopiť jeden druhého prečo je taký aký je a prečo jedná ako jedná. To mnohí ľudia nedokážu a tak sa radšej dopúšťajú kritiky, vytvárajú priepasť medzi sebou a ničia svoje vzťahy.

Krajšie vzťahy

Aby sme mali krajšie vzťahy, tolerancia je NEVYHNUTNÁ! Ak sa niekto vo vzťahu necíti tolerovaný ale je vystavený neustálej kritike, nebude to pre neho príjemné a nebude rád v takom vzťahu. Dávajte si pozor na kritiku ak nechcete zničiť svoje vzťahy. Kritika veľmi rýchlo zničí aj ten najkrajší vzťah. Obzvlášť keď je pravidelná a dlhodobá.

Robí partner/partnerka niečo, čo nám nevýslovne vadí? Ak to nevie zmeniť, neostáva nám nič iné, len naučiť sa to tolerovať. S toleranciou môžeme zachrániť vzťah. S kritikou vzťah naopak zničíme. A môžeme si myslieť že vzťah s niekým iným bude lepší. Nebude. Ak nedokážeme tolerovať a kritizujeme v súčasnom vzťahu, čaká nás to isté aj v ďalšom. Až kým sa nenaučíme tolerovať a nekritizovať.

V skutku tolerancia je extrémne dôležitá pre zachovanie dobrých vzťahov.

Snaha meniť druhých

Kedysi som chcel ľudí meniť podľa svojich ideálov. Našťastie som však pomerne rýchlo pochopil, že ľudí nezmením a nezmenia sa len preto, že to od nich vyžadujem. Mnohí ľudia s týmto majú problém a snažia sa druhých zmeniť, očakávajú že budú iní len preto, že to od nich vyžadujú. Tak to ale nefunguje. Človek sa nezmení len preto, že to od neho niekto chce. V prvom rade musí sám chcieť. Potom sa môže zmeniť. Ak sa človek nevie, alebo nechce zmeniť, neostáva nám nič iné, len ho prijať a tolerovať takého aký je. Ak to nedokážeme, bude nám stále niečo vadiť a nebudeme spokojní. Ak sa naučíme tolerovať, budeme spokojnejší, pretože budeme brať druhých takých akí sú bez toho aby sme vyžadovali aby boli ako my chceme.

Extrémne sebectvo a netolerancia

Chcieť o druhých aby boli ako my chceme je extrémne sebecké. Kto sme my aby sme druhým diktovali akí majú byť?! To je prejav obrovského ega keď vyžadujeme od druhých aby sa zmenili, aby boli ako my chceme. Ak máme takýto prístup vo vzťahoch, naše vzťahy nemajú šancu fungovať. Jedine s toleranciou sa zvyšuje šanca na funkčné vzťahy. Vyžadovať od druhých aby boli ako my chceme je prejav netolerancie. Bez tolerancie nebude žiadny vzťah fungovať.

Tolerancia, tolerancia, tolerancia

Takže ak chceme mať krajšie vzťahy, musíme sa naučiť tolerovať druhých nech sú akíkoľvek. Bez tolerancie bude dokádzať ku kritike a s kritikou sa vytvára a zväčšuje priepasť medzi ľuďmi. A už keď je priepasť tak veľká, že nie je počuť na druhú stranu, nemožno hovoriť o vzťahu. K tak veľkej priepasti môže dojsť keď neustále kritizujeme druhých za to akí sú, za to čo robia alebo za to, čo nerobia.

Tolerancia a pokora

Tolerancia úzko súvisí s pokorou. Čím väčšia pokora, tým väčšia schopnosť tolerancie. Naopak čím väčšia pýcha a menšia pokora, tým menšia schopnosť tolerancie a veľká túžba meniť druhých na svoj obraz.

Naučme sa prosím pokore a vzájomnej tolerancii, ďakujem!

O pokore píšem v článkoch:

Čo je pokora? a Čo je pokora (druhá časť)

PS: Tento článok predpokladá, že muži sú mužmi a ženy ženami. V dnešnej dobe je moderné, že ženy sú mužmi a muži ženami a majú úplne popletené role.

Ako dosiahnuť (svetový) mier?

Na zamyslenie, poučné

Organizácia spojených národov a podobné organizácie sa snažia dosiahnuť svetový mier ale márne. Nedarí sa im to a ani sa im to nepodarí. Hmotným spôsobom nie je možné vyriešiť hmotné problémy. Snahou vyriešiť hmotné problémy hmotným spôsobom vzniknú ďalšie problémy.

Páni, požívatelia, ovládatelia

Pokiaľ budú mať ľudia mentalitu pánov, požívateľov a ovládateľov a budú chcieť hrabať hlavne pre seba, na svete nikdy nebude mier. Nie je to možné. Pokiaľ majú ľudia sebeckú mentalitu, nebudú žiť pre druhých, nebudú im pomáhať a budú sa snažiť všemožnými spôsobmi užívať sebecký pôžitok ako to vidíme v dnešnej spoločnosti. Prakticky každý sa snaží nejakým spôsobom si užívať a žije pomerne sebecky.

Služobníci

Mier je možné dosiahnuť jedine keď budú všetci služobníci a nie páni. Pokiaľ chcú byť ľudia páni a chcú aby bolo všetko podľa nich a pre ich pôžitok, bude dochádzať ku konfliktom, či už väčším alebo menším.

Vedomie Krišnu nás učí, že sme všetci boží služobníci a Pán je len Boh. Je len jeden jediný pán a všetci slúžia Jemu. Tak je možné žiť šťastný život v mieri.

Počkať, počkať, žiť šťastný život ako služobník a nie pán? Ako je to možné?! Ľudia nemajú radi slová “služba”, “slúžiť”. Vyvoláva to v nich dojem neslobody a zotročenia. Nikto nechce slúžiť, všetci chcú byť páni a užívať si. To je však príčina prakticky všetkých problémov vo svete. Pokiaľ ľudia nezmenia mentalitu z pánov, požívateľov a ovládateľov na služobníkov, nemôžu očakávať mier vo svojom živote a už vôbec nie vo svete.

Vedomie Krišnu

Precestoval som desiatky chrámov ISKCON v Indii a v Európe a bol som svedkom ako ľudia rôznych národností a rás dokázali spolupracovať a žiť v súlade medzi sebou vďaka tomu, že ich spája oddaná služba Krišnovi. Krišna je centrom života oddaných a všetko sa točí okolo tohto centra. Nikto iný nie je centrom, len Krišna a služba Krišnovi. Akonáhle chce byť centrom niekto iný ako Krišna, nastávajú problémy a konflikty. Stred môže byť len jeden. Akonáhle chcú byť stredobodom viacerí, obzvlášť ak majú odlišné záujmy, nastáva konflikt.

Krišna nás uči ako môžeme dosiahnuť mier – jedine v službe Krišnovi, nijak inak. Potrebujeme spoločné centrum, spoločný stred okolo ktorého sa točí celý náš život a život ostatných. Pokiaľ budeme stredobodom my a zároveň aj naši príbuzní, naši priatelia a každý bude chcieť aby sa všetko točilo okolo neho, nebude to fungovať. Budú prichádzať konflikty záujmov.

Jediný spôsob ako dosiahnuť skutočnú jednotu je v službe Bohu, v službe Krišnovi. Môžeme to vidieť na praktickom príklade oddaných Krišnu keď majú služobnícky postoj a majú v centre svojho života Krišnu. A akonáhle v centre svojho života Krišnu nemajú, ej, ej, neprináša to nič dobré, len konflikty.

Ak chceme dosiahnuť mier, musíme nájsť spoločný stred a musíme si uvedomiť, že nie sme žiadni páni, ovládatelia a požívatelia a že jediný pán je Najvyšší Pán a Jeho umiestniť do stredu nášho života. Potom môže všetko krásne harmonicky fungovať.

krishna-syamasundara_113308680_1322072101139498_7394241469994159807_okirtan

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Prečo nie si šťastný?

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

Dôvodov prečo nie si šťastný môže byť veľa. A niektoré z nich si tu popíšeme.

Nevieš kto si

Väčšina ľudí sa stotožňuje s hmotným a jemnohmotným telom – mysľou, inteligenciou a egom. A všetko, čo sa k tomuto vzťahuje berú príliš vážne, ba až tragicky.

Telo

Keď sa niekto príliš stotožňuje s telom, dáva mu viac pozornosti ako by bolo potrebné. “Skrášľuje” ho mejkapom, tetovaním, šperkami, lusuxným oblečením a podobne. A na svojom zovňajšku zakladá svoje vzťahy s ostatnými. Samozrejme, že takáto bytosť nebude šťastná, pretože ju druhí budú chcieť zneužívať pre svoj zmyslový pôžitok.

Myseľ

Ten, kto sa stotožňuje s mysľou, tiež nemôže byť šťastný, pretože myseľ si navymýšľa toľko hlúpostí (Čítaj: “Myseľ výmyselník“)… a keď sa so všetkými tými hlúposťami stotožňuje ako so svojimi myšlienkami, môže sa z toho zblázniť… čo sa častokrát aj deje.

Vďaka meditácii môžeme pozorovať svoju myseľ a zistiť, že sme od nej odlišní, že sme pozorovatelia…

Ego

Ja, ja, ja a ja. A moje. To je ego. Ego nemyslí na druhých, ale len na seba. A človek, ktorý myslí len na seba, nemôže byť šťastný. Môže mať aj všetko bohatstvo sveta, ale keď ho nebude zdieľať s ostatnými, nebude šťastný. Cesta ku šťastiu je pokorenie ega.

Inteligencia

Mnohí si myslia, že všetko vedia najlepšie, všade boli, všetko preskúmali… to je práve ilúzia, ktorá pramení z inteligencie znečistenej egom. Znečistená inteligencia spôsobuje nemalé množstvo problémov, ktorým musíme dnes čeliť. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“.

Vyberá si duša čo chce v živote zažiť?

duchovno, Na zamyslenie, poučné

V New Age a ezoterickej sfére prevláda názor, že duša si vyberá situácie a ľudí s ktorými vo svojom živote interaguje a dokonca si vyberá do akej rodiny sa narodí, vyberá si životné lekcie v podobe rôznych radostí a strastí atď. Vraj pre svoj rast. Vraj sme si celý svoj terajší život zvolili už pred narodením do súčasného tela.

Mnohí ľudia tomuto veria. Avšak má to jeden háčik.

Karmický zákon

Ezoterici a vyznávači New Age učenia veria v reinkarnáciu aj karmu a zároveň aj v to, že si duša sama volí svoj osud v zmysle, že si vyberá aké situácie bude zažívať. To však protirečí so zákonom karmy. Zákon karmy hovorí, že za každou akciou nasleduje reakcia. Čo dáš, to dostaneš späť. Zákon karmy sa nikoho nepýta čo chce aby sa mu dialo a nikomu nedáva možnosť vybrať si aké následky za svoje činy bude musieť zožať. Zákon karmy je nekompromisný. Každému dáva presne to, čo si zaslúži podľa svojho konania.

karma

Tak milí ezoterici a teraz mi vysvetlite ako je možné aby si duša volila čo chce v živote zažiť keď je spútaná zákonom karmy, ktorý jej stanoví životné lekcie aby bola zachovaná spravodlivosť. Pokiaľ by to bolo tak, ako tvrdíte, to by znamenalo, že spravodlivosť a zákon karmy nemá zmysel a neplatí. Tak si vyberte či dáva zmysel to, že duša si vyberá svoj osud a situácie, ktoré bude zažívať, alebo to už má dávno spočítané karmou za svoje minulé činnosti.

Jednoduchá logika nepustí. Buď platí jedno, alebo druhé. Ak chceme, aby bola zachovaná spravodlivosť, musí existovať karmický zákon, ktorý každému dá presne to, čo si zaslúži. Ak by si duša mohla voliť svoj osud nezávisle od zákona karmy, znamenalo by to, že spravodlivosť neexistuje.

Jednoduchou logikou môžeme dospieť k záveru, že ezoterické výmysly typu, že duša si vyberá svoj život sú jednoducho nezmysel. Nemusíme mať vysokoškolský titul, aby sme túto jednoduchú vec pochopili. Mnohí pseudo duchovní ľudia však nehľadia na rozum a logiku a idú si zaryto svoj nelogický a často hlúpy sentiment a kvôli tomu neskôr tvrdo narazia na realitu. Kto chce kam, pomôžme mu tam.

Kto chce však poznať pravdu a realitu, nemôže byť sentimentálny a považovať za pravdu niečo, čo cíti. “Ja to tak cítim, tak to tak musí byť” – to je sentiment. Sám som kedysi bol taký, no našťastie som z tohto nezmyslu vyrástol a narazil na tvrdú realitu. A želám to každému.

Pravda sa dá spoznať jednoduchou logikou a konfrontáciou teórie s realitou. Ak mám nejakú teóriu a chcem vedieť či je pravdivá, musím ju overiť v praxi či je to naozaj tak. A keď ju overím, najlepšie viackrát, vtedy si môžem byť istý, že je to pravda.

Keď aplikujeme logiku a začneme rôzne teórie konfrontovať s realitou a inými teóriami, môžeme zistiť ktoré teórie dávajú zmysel a ktoré nie.

Napríklad teória karmy a reinkarnácie dáva dokonalý zmysel za predpokladu, že existuje spravodlivosť. Ak existuje spravodlivosť, zákon karmy a reinkarnácie sú dokonalým prostriedkom spravodlivosti. Každý dostane presne to, čo si zaslúži.

Tu by sme mohli rozobrať teóriu, že žijeme len raz a teóriu reinkarnácie. No to si necháme nabudúce (o odstavec neskôr). Nateraz je dobré pochopiť, že pokiaľ existuje zákon karmy, tak nikto si nemôže zvoliť do akej rodiny sa narodí, v akých podmienkach mu je dané žiť, aký zdravotný stav bude mať, či bude bohatý, či bude chudobný…. To všeko riadi zákon karmy na základe našich minulých činností. Podľa toho, čo sme robili v minulom živote vyzerá náš súčasný život. A podľa toho, čo robíme v súčasnom živote, bude vyzerať náš ďalší život. Ak má existovať dokonalá spravodlivosť, nikto sa nevyhne odmene ani trestu za svoje činnosti. To je spravodlivé nie?

Ak by sme žili len raz, tu sa vynára otázka prečo sa niekto narodí v chudobnej rodine, iný v bohatej. Niketo sa narodí zdravý, iný má nejaké zdravotné postihnutie. Kde tu je Božia spravodlivosť? Prečo má niekto od narodenia taký údel a niekto má iný údel? Na toto dáva odpoveď karma a reinkarnácia.

Detailný popis ako funguje reinkarnácia je v štvrtom speve Šrímad Bhágavatamu, v 29. kapitole: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/

Jednoduchou logikou môžeme dospieť k logickým záverom. Keď však podľahneme sentimentu a budeme svoje pocity, myšlienky a vieru považovať za pravdivé bez toho, aby sme ich konfrontovali s logikou a realitou, nemusí to dopadnúť dobre. Keď nežijeme v pravde, môžu nás prekvapiť neblahé následky takého života.

Mnohí ľudia veria niečomu, o čom nevedia či je pravda, ale považujú to za pravdu. Ak chceme spoznať pravdu, nemôžeme ostať na úrovni sentimentu a viery. Musíme ísť oveľa oveľa viac do hĺbky a začať skúmať realitu s triezvym rozumom. Spochybňovať a konfrontovať. Tak môžeme odhaliť teórie, ktoré sú nezmyselné a teórie, ktoré dávajú veľký zmysel a následne ak je to možné si ich môžeme overiť v realite.

Pozorovanie zákona karmy je možné z dlhodobého hľadiska. Každá akcia vyvolá následnú reakciu. Kým sa prejaví reakcia, môže to trvať nejaký čas, aj niekoľko rokov. Napríklad ak sa niekto stravuje nezdravo, reakcia budú zdravotné problémy.

Pozorovanie reinkarnácie je už o niečo zložitejšie. Aspoň na prvý pohľad. Za domácu úlohu sa môžete zamyslieť nad reinkarnáciou. Ale na to, aby sme pochopili ako funguje reinkarnácia, musíme pochopiť čo je duša, čo je telo a ako spolu súvisia. O tom niekedy nabudúce…

Pre toto žijeme?

duchovno, Na zamyslenie, poučné

Narodiť sa, hrať sa, starnúť, učiť sa, dospieť, pracovať, založiť si rodinu, usilovať sa o materiálne zabezpečenie a nejaký ten pôžitok, zostarnúť, usilovať sa v starobe o pôžitok, ktorý už nie je a nebude taký, ako býval a zomrieť. Tak vyzerá život väčšiny ľudí, ale je to využitý potenciál ľudského života?

Mne takýto život nedáva zmysel. Je to premrhaný potenciál ľudského života dosiahnuť Absolútnu Pravdu.

Zmysel ľudského života

Ľudský život je určený na sebarealizáciu. A je veľká škoda ho premrhať materialistickými činnosťami, ktoré nás len viac a viac zaplietajú v hmotnom svete. Drvivá väčšina ľudí sa však zameriava na tieto materialistické činnosti nevediac o skutočnom zmysle života.

Človek môže duchovne rásť, ale kvôli tomu, že sa zameriava na materialistické činnosti nemá čas ani chuť sa duchovne rozvíjať. Čas by aj bol, aspoň pár minút denne, ale keď nie je chuť, čas trávime inak ako duchovným rozovjom. A tak strácame drahocenný čas v ľudskej podobe. Každý jeden okamih nevyužitý na duchovný rozvoj je premrhaný čas. Môže to znieť fanaticky, ale je to tak.

Dostali sme tento život, aby sme si mohli napĺňať svoje túžby a aby sme mohli zistiť, že nám naplnenie týchto túžob neprinesie také šťastie, aké by sme chceli a navyše sa toto šťastie neskôr mení na utrpenie. Prečo? Aby sme pochopili, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Aby sme pochopili, že materialistické túžby a úsilie sú príčinou nášho utrpenia. Aby sme začali konečne hľadať skutočné, duchovné šťastie.

Svet potrebuje dobro

Na zamyslenie, poučné

Svet nepotrebuje mobily, počítače, autá, lietať na Mesiac, na Mars, na Venušu,… nepotrebuje predražené značkové oblečenie a povrchné vzťahy, ktoré sa rozpadnú pri sebemenšej nezhode.

Svet potrebuje dobro, lásku a šťastie. To je nedostatkový tovar. Všade vôkol seba môžeme vidieť zlobu, závisť, pýchu, aroganciu, sebectvo, chamtivosť,…. je to pekný pohľad? A kto to nevidí, nech sa pozrie lepšie… aha tam! Tam sa jedni hádajú, tam druhí ohovárajú, tam sa mlátia, tu jedného okradli a zbili, tu niečo ukradli, tam niekomu riadne vynadali a pourážali,… ešte stále nevidíte? Ja vidím. Zlobu v ľuďoch.

VERŠ 36:
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VERŠ 37:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Žijeme vo veku hádky a pokrytectva, kde hádka a pokrytectvo je takmer na každodennom poriadku. Ľudia sa hádajú do krvi kvôli úplným maličkostiam a nezriedka to končí až fyzickým násilím. Častokrát môžeme vidieť ako otec zavrhne syna, alebo syn otca, matka dcéru a dcéra matku. Častokrát môžeme byť svedkom hádok a fyzického násilia. Prečo? Pretože v ľuďoch prevláda chtíč, ktorý spôsobuje všetku tu galibu.

Každý hľadí viacmenej na seba, na svoj pohodlný život a na svoj prospech. Že nie? Len sa poriadne poobzerajte čo ľudia robia a prečo. Čo nakupujú a prečo. Prečo majú potrebu mať každú chvíľu nové a nové oblečenie, telefóny, počítače, televízory, autá a iné výdobytky? Rok starý mobil už nestačí, treba každý rok nový. Mnohé ženy sú schopné za rok naplniť novým oblečením a topánkami aj dve skrine. Možno som aj málo povedal. Mnohí muži túžia po najnovších modeloch áut a mnohí si ich aj kúpia za nemalé peniaze. Kde sa všetky tieto túžby berú? A aké sú následky napĺňania týchto túžob?

“Můj milý Pane, všichni v hmotném světě jsou podmínění Tvou iluzorní energií. Všichni se stěhují z těla do těla na cestě plodonosných činností a jejich reakcí kvůli mylným představám o své totožnosti a svém vlastnictví. Můj milý Pane, sám nejsem mezi těmito podmíněnými dušemi výjimkou. Bláhově si myslím, jak jsem šťastný, když mám svůj dům, ženu, děti, pozemek, majetek a přátele. Tak jednám jako v říši snů, protože nic z toho není trvalé. Jsem hlupák, neboť neustále na tyto věci myslím a považuji je za věčné skutečnosti. Můj milý Pane, s mylným pochopením své totožnosti pokládám za trvalé vše, co trvalé není, jako například toto hmotné tělo, které není duchovní a je zdrojem všemožných strastí. Zmatený tímto pojetím života jsem neustále pohroužený v myšlenkách na protiklady a zapomínám na Tebe, jenž jsi oceánem veškeré transcendentální radosti. Připravuji se o Tvou transcendentální společnost a jsem jako pošetilé stvoření, které opustí tůň zarostlou svěží vegetací a vydá se hledat vodu na poušti. Podmíněné duše chtějí uhasit svou žízeň, ale nevědí, kde najít vodu. Opouštějí místo, na kterém je skutečný vodní zdroj, a utíkají na poušť, kde žádná voda není. Můj milý Pane, moje inteligence je skoupá, protože nejsem vůbec schopný ovládat svou mysl, kterou nyní řídí nezkrocené smysly a přitahují plodonosné činnosti a jejich výsledky. Můj milý Pane, nikdo v podmíněném stavu hmotné existence nedokáže ocenit Tvoje lotosové nohy, ale mně se nějakým způsobem podařilo k nim přiblížit, což považuji za projev Tvé bezpříčinné milosti vůči mně. Můžeš jednat jakkoliv, protože jsi svrchovaný vládce. Je mi jasné, že když je někdo způsobilý pro vysvobození z koloběhu zrození a smrti, pak jedině Tvou bezpříčinnou milostí se přiblíží k Tvým lotosovým nohám a vyvine zálibu v oddané službě Tobě.”

Akrúra padl před Pánem na zem a řekl: “Můj milý Pane, Tvá transcendentální, věčná podoba je plná poznání. Pouhým soustředěním mysli na Tvou podobu může člověk plně porozumět všemu, co existuje, protože Ty jsi původní zdroj všeho poznání. Vládneš nejvyšší mocí, protože Ti patří veškeré energie. Jsi Nejvyšší Brahman a Nejvyšší Osoba, nejvyšší vládce a Pán hmotných energií. Uctivě se Ti klaním, protože jsi Vásudéva, místo, kde spočívá celé stvoření. Jsi všudypřítomná Nejvyšší Osobnost Božství a jsi také Nejvyšší Duše sídlící v srdcích všech a dávající pokyny, jak jednat. Nyní, můj Pane, se Ti úplně odevzdávám. Prosím Tě, ochraň mě.”” – Úryvok z knihy Krišna

Inými slovami ľudia si pod vplyvom ilúzie myslia, že si v tomto svete budú môcť uživať večne a dočasné šťastie považujú za trvalé a skutočné. A keď toto dočasné šťastie pominie, sú z toho nešťastní a hľadajú ďalšie a ďalšie spôsoby ako dosiahnuť toto dočasné šťastie. Pritom dostávajú jeden kopanec za druhým od hmotnej prírody a aj napriek tomu si stále naivne myslia, že v tomto svete plnom utrpenia budú šťastní. Realita je taká, že nikto nemôže byť trvalé šťastný pokiaľ je zdrojom jeho šťastia niečo dočasné. Dočasný je majetok, rodina, priatelia, spoločenské postavenie, kariéra,… všetko toto je pominulteľné a pokiaľ na tom niekto stavia svoje šťastie, bude skôr či neskôr nešťastný.

Môžeme vidieť, že muž a žena sa na začiatku majú veľmi radi, správajú sa k sebe veľmi pekne, lichotia si navzájom, pretože sú priťahovaní chtíčom, sexuálnou príťažlivosťou a chcú si navzájom užívať. Ale keď si spolu dostatočne užijú a po určitom čase sexuálny chtíč vyprchá, namiesto pekného správania a lichôtok nasledujú hádky, nadávky a niekedy aj bitky, rozchody a rozvody. Prečo? Prečo to bolo na začiatku také krásne a končí to takto? Väčšina vzťahov tak končí, aspoň čo som mal možnosť za svojich 32 rokov pozorovať. Ľudia pod vplyvom chtíču si chcú stále užívať zmyslový pôžitok. Avšak zmyslové objekty časom omrzia a už nedávajú také šťastie ako kedysi. Pokiaľ je vzťah založený na chtíči a chtíč časom vyprchá, vzťah nemá na čom stáť, partneri sa už nemajú prečo k sebe pekne správať a dokážu sa správať fakt hnusne. A nie len partneri ale všetci ľudia, ktorých chtíč nie je naplnený.

VERŠ 62:
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
VERŠ 63:
Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
VERŠ 64:
No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť.
VERŠ 65:
Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli.
VERŠ 66:
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?

Kto je dnes v tomto svete šťastný? Ten, komu sa darí po materiálnej stránke a dosahuje to, čo chce. Akonáhle nemá to, čo chce, nespráva sa moc pekne. Práve kvôli nenaplnenému chtíču. Niektorí ľudia sa uspokoja aj s málom, ale sú šťastní? Odkiaľ ich šťastie pramení ak nie z peňazí a majetku?

Bhagavad-gíta taká, aká je nás učí ako dosiahneme skutočné šťastie a mier a ako dosiahneme rozrušenie a nešťastie. Keď porovnáme učenie Bhagavad-gíty s realitou tohto sveta, môžeme vidieť akú hlbokú múdrosť Bhagavad-gíta obsahuje. Bhagavad-gíta bola vyslovená pred 5000 rokmi ale poznanie v nej je stále aktuálne a to je fascinujúce. Človek, ktorý uplatní poznanie Bhagavad-gíty vo svojom živote a pokúsi sa podľa toho žiť, pocíti výsledky tohto učenia na vlastnej koži. Nemusí len slepo veriť tomu, čo je tam napísané. Môže si to overiť a môže byť naozaj šťastnejší, láskyplnejší a kľudnejší. Každým dňom viac a viac, pokiaľ učenie Bhagavad-gíty správne uplatňuje v praxi.

Svet potrebuje dobro. Ale toto dobro bez vzťahu s Bohom nikdy nedosiahne. Pokúšali sa o to už mnohí ale neúspešne. Hitler chcel pre svet dobro a ako to dopadlo. Pokusy o dobro bez Boha končia neúspechom a katastrofami. Nikdy to nebude fungovať. Nie je to možné. A Bhagavad-gíta taká, aká je vysvetľuje prečo. Kto chce vedieť viac o živote, o šťastí, nešťastí, o Bohu a zmysle života, odporúčam študovať Bhagavad-gítu, takú aká je. A tiež odporúčam uplatniť nadobudnuté poznatky v praxi. Zobrať si ich k srdcu a to naše srdce zmení na nepoznanie. Z ľudí plných pýchy, hnevu, chamtivosti, sebectva sa môžu stať láskyplné bytosti ak začnú úprimne nasledovať učenie Bhagavad-gíty.

Neveríte? Vyskúšajte a uvidíte.

Bohužiaľ mnohí sa snažili žiť podľa Bhagavad-gíty a mnohí neuspeli, pretože si nedali pozor, postupne prestali nasledovať učenie Bhagavad-gíty a následne podľahli sile chtíču a znova začali robiť nepekné veci. Ale na druhej strane mnohí sa snažia žiť podľa Bhagavad-gíty a podľa toho tiež dosahujú vo svojom živote očividné výsledky.

Takže ak chceme dobro vo svete, každý musí začať od seba.

“Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete” – Mahátmá Gándhí

A ak chceme, aby to dobro nebolo ako Hitlerove dobro, neostáva nám nič iné, len rozvíjať vzťah s Bohom vo svojom každodennom živote. Študovať Božie Slovo a snažiť sa ho aplikovať vo svojom živote. To nám pomôže aby sme nedopadli ako Hitler a jemu podobní, ktorí chceli pre svet tiež dobro…

Hare Krišna.

“Láskyplná služba Pánu je jediný proces, který může úplnĕ očistit naše vĕdomí; tato služba vytváří vlny extatické lásky, které dokonale čistí duši. Pán Kṛṣṇa řekl dříve Śrī Uddhavovi, že jiné procesy, jako je sebeovládání, zbožné činnosti, mystická yoga, askeze a tak dále, jistĕ očišťují mysl, jak uvádí mnoho autorizovaných písem. Tyto procesy však nemohou úplnĕ odstranit touhu po zakázaných činnostech. Zato čistá oddaná služba provádĕná s láskou k Bohu je tak mocná, že jakékoliv překážky bránící v pokroku spálí na popel. V této kapitole Pán přirovnal láskyplnou službu Jemu k ohni, který bezezbytku pálí všechny překážky. Oproti tomu hříšné touhy mohou kdykoliv uhasit malé ohýnky mentální spekulace nebo mystické yogy. Mĕli bychom tedy nasloucháním Śrīmad-Bhāgavatamu zažehnout velký oheň láskyplné služby Pánu a síť hmotného klamu spálit na popel.” – Šrímad Bhágavatam 11.14.23

“Podmíněná duše někdy pro zmírnění utrpení v lese hmotného světa přijímá laciná požehnání od ateistů. V jejich společnosti pak ztrácí veškerou inteligenci. Je to totéž jako skočit do mělké řeky — výsledkem je, že si člověk pouze rozbije hlavu. Neuleví si od horka a v obou směrech trpí. Svedená podmíněná duše také vyhledává takzvané sādhuy a svāmī, kteří káží proti zásadám Ved. Nezíská od nich žádný prospěch — ani v současnosti, ani v budoucnosti.” – Šrímad Bhágavatam 5.14.13

Toxický vzťah

poučné, šťastie, vzťahy

Na internete je množstvo článkov o toxických vzťahoch a ich indikátoroch ale je jeden veľmi spoľahlivý a jednoduchý indikátor toxického vzťahu pomocou ktorého môžete jednoducho indentifikovať či máte s niekým toxický vzťah, alebo nie.

Ste vo vzťahu šťastní?

Ak ste vo vzťahu šťastní, gratulujem! Patríte medzi drvivú menšinu. Väčšina párov a vzťahov, ktoré poznám nie sú šťastné a nefungujú spolu moc pekne, hlavne keď už sú spolu niekoľko rokov.

Toxický vzťah sa spozná jednoducho podľa toho, že partneri si navzájom ubližujú a človek v takom vzťahu nie je šťastný a trpí. Môže cítiť až tlak v oblasti srdca (srdcovej čakry).

Výčitky

Toxický vzťah je plný výčitiek – ty si taký/taká, ty si spravil(a) to a to, ty nerobíš to a to,… jedna výčitka za druhou takmer na dennom poriadku. Žiadne pochopenie, žiadny rešpekt, žiadna pokora. Iba výčitky, výčitky, výčitky a ten druhý môže za všetko. To je veľmi toxické pre vzťah.

Časté nedorozumenia

Občasné nedorozumenie je bežné v každom vzťahu, ale všetko sa dá pekne vysvetliť. Ak sa však stáva, že sa nechápete aj napriek snahe nedorozumenie vyriešiť, zrejme sa jedná o toxický vzťah. Nedorozumenia v toxických vzťahoch sú veľmi časté. Oveľa častejšie ako v zdravých vzťahoch, kde sa dá všetko pekne v kľude vysvetliť a pochopiť. V toxickom vzťahu však obvykle nedochádza k pochopeniu ani po niekoľko hodinovej snahe o porozumenie.

Časté hádky

Ďalším prejavom toxického vzťahu sú časté hádky prameniace z nedorozumenia.

Bitky

Nie je neobvyklé, že v toxických vzťahoch vznikajú veľké hádky a tiež aj bitky. Pomerne často.

Nenávisť

Toxicita vzťahu končí vzájomnou nenávisťou. Partneri si natoľko ublížia navzájom, že sa začnú neznášať a nebudú sa už chcieť radšej ani vidieť.

Čo s tým?

Toxický vzťah nie je nič príjemné. Je dobré ho čo najskôr identifikovať a pokúsiť sa to napraviť. Ak sa ukáže, že to nepôjde, je lepšie vzťah ukončiť. Snaha udržať toxický vzťah je ako držať pevne lano, ktoré sa šmýka. Nie je to príjemné. Toxický vzťah sa podarí málokedy napraviť. Je potrebná vzájomná spolupráca oboch. Obaja si musia priznať svoj podiel viny na toxickom vzťahu a snažiť sa ho napraviť. Ak jeden partner chce vzťah napraviť a druhý nie, nebude to fungovať. Musia chcieť obaja a ani to nie je zaručené, že sa im to podarí.

Napraviť toxický vzťah znamená pre OBOCH partnerov pozrieť sa hlboko do svojho vnútra a zistiť čo toxicitu spôsobuje. Ak to nájdu a podarí sa im to vyriešiť, môže sa im podariť vzťah zachrániť a z toxického vzťahu spraviť harmonický. Ak sa im to však nepodarí a budú naďalej zvaľovať vinu na toho druhého a na seba sa nepozrú, čo sa častokrát deje, vzťah pôjde dolu vodou.

Vo vzťahu sú dvaja. Aj na záchranu vzťahu sú dvaja. Pokiaľ sa bude snažiť len jeden a druhý nie, nebude to fungovať. Pokiaľ sú obaja dostatočne pokorní, čo sa vidí málokedy, môže sa im podariť napraviť seba a následne aj vzťah. Toxický vzťah pramení z našich nedostatkov, ktoré sa navzájom trú a spôsobujú veľké nepríjemnosti. Čím viac nedostatkov ako je pýcha, neschopnosť tolerovať, neúcta, hnevlivosť, zvaľovanie viny na druhých atď. tým väčšia toxicita vzťahu.

Ak som si do života pritiahol toxický vzťah, to znamená, že v sebe mám niečo toxické a partner tiež. Ak by sme boli krásne čisté bytosti, nemuselo by sa nám to diať. Čím viac nečistôt v srdci máme, tým viac budeme vo vzťahoch zažívať problémy a trpieť. A naopak čím čistejšie srdce, tým krajšie vzťahy môžeme mať. Démon nemôže mať pekný vzťah s démonom. Ich vlastnosti spôsobia, že si začnú navzájom ubližovať a nenávidieť sa. Toxický vzťah spôsobujú naše démonské vlastnosti. A naopak harmonický vzťah vytvoria božské vlastnosti ako je pokora, milostivosť, úcta, tolerancia, odriekanie, skromnosť, schopnosť odpúšťať…

Ak sú partneri dostatočne vedomí, dokážu spolu pretvoriť toxický vzťah na harmonický. Ak však nie sú ochotní pozrieť sa na svojich vnútorných démonov, ktorí spôsobujú toxicitu vzťahu, nemôžu pretvoriť toxický vzťah na harmonický a budú vo vzťahu naďalej trpieť až nakoniec bude utrpenie také veľké, že to vyústi do nenávisti a rozchodu.

Zažili ste už, alebo zažívate toxický vzťah? Podarilo sa vám ho pretvoriť na harmonický, alebo to skončilo rozchodom? Podeľte sa o svoje skúsenosti! Môžete napísať do komentára, alebo na: tomas@hromnik.com

Rád si vypočujem/prečítam vaše príbehy!