Archívy kategórie: poučné

Aká silná je nevedomosť

ego, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

S nevedomosťou mám celkom bohatú skúsenosť ako na vlastnej koži, tak z pozorovania ostatných. V nevedomosti človek pácha veľa škôd. Často si práve kvôli nevedomosti nedokážeme uvedomiť akí sme a keď sa nám to ostatní snažia vysvetliť, bránime sa, že takí nie sme. Že je to len ich pohľad, klamstvo a podobne. Je dobré sa ale zamyslieť: Prečo by si o nás niekto niečo vymýšľal? Keď nám hovorí akí sme a čo robíme, nebude na tom niečo pravdy? Keď sa dáme trošku do pokory a pozrieme sa do seba, môžeme si uvedomiť, že naozaj sme takí, ako nás vnímajú ostatní. No nie vždy to tak musí byť. Niekedy sa stáva, že to čo o nás hovoria iní, hovorí v prvom rade o nich. A je na nás zistiť, či je to aj v nás, alebo nie. Keď budeme k sebe dostatočne úprimní, tak si to uvedomíme a môžeme na tom začať pracovať. Pokiaľ v nás bude naďalej pretrvávať hlboká nevedomosť, nedokážeme si to uvedomiť a začneme sa brániť, že takí nie sme. Prinajhoršom začneme ostatných obviňovať, že si vymýšľajú.

Raz som hovoril zopár ľuďom o tom, čo som zažil s jedným človekom. Nejak sa to k nemu dostalo a začal ma obviňovať, že si vymýšľam, že to, čo hovorím, nie je pravda. Taká silná je nevedomosť a neschopnosť človeka priznať si aký je a čo robí. Mnohí ľudia si jednoducho volia život v hlbokej nevedomosti, ako by mali na sebe niečo zmeniť a uvedomiť si akí vlastne sú. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie, pretože kým sa nezmenia, budú zažívať stále tie isté problémy, len s niekym iným.

Pokora

Len s pokorou dokážeme prijať to, čo sa nám ostatní snažia vysvetliť. Pýcha je opak pokory a úzko súvisí s nevedomosťou. Pyšný človek nedokáže prijať kritiku a bráni sa za každú cenu. Pokorný človek si s kľudom vypočuje kritiku a dokáže sa nad ňou v pokoji zamyslieť a podniknúť prípadné kroky ku zmene.

Pokora je preto v našom živote veľmi dôležitá a žiadaná ak chceme viesť krajší život. Pretože náš život je presne taký, akí sme my sami. Keď sme plní hnevu, závisti, bolestí z minulosti, chamtivosti atď, ako asi môže vyzerať náš život… Je len na nás, či chceme ostať v hlbokej nevedomosti a nepriznať si akí v skutočnosti sme, alebo si zvolíme cestu úprimnosti a pokory.

Je to len na nás a nikto za nás toto rozhodnutie nespraví.

Veľmi mi na mojej ceste k väčšej pokore  a uvedomeniu pomohli techniky, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Možno niečo z toho pomôže aj Vám.

Veľa šťastia!

Výčitky a emocionálne vydieranie

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Človek, ktorý je hlboko zranený vo svojom vnútri, nevedome manipuluje svoje okolie výčitkami a emocionálnym vydieraním. Za svoje nezvládnuté emócie obviňuje ostatných. A to je tá najväčšia manipulácia zo všetkých. Pretože vzbudzuje vinu v ostatných za niečo, za čo v podstate nemôžu a to spôsobuje len nezhody a zmätok.

Ublíženie

Ublíženému človeku je veľmi jednoduché ublížiť. Stačí sa len letmo dotknúť jeho rany a už začína z jeho strany emocionálne vydieranie:

– Ty mi ubližuješ, si zlý.

– Ako ti ubližujem? Čo robím?

– Si ku mne hnusný.

– Ako hnusný? Tak, že hovorím úprimne to, čo si myslím a cítim?

– To nie je úprimnosť, to je drzosť a hrubosť.

Hlboko zranený človek ťažko znáša čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. A tak radšej obviní ostatných, že mu ubližujú a sú hnusní ako by sa mal rýpať vo svojej nevyliečenej bolesti. Automaticky si vytvára odpor voči ľuďom, ktorí v ňom vzbudzujú nepríjemné emócie a často jeho obviňovanie a manipulácia zachádza ešte ďalej.

Spúšťač

Na to, aby vznikla emócia, je potrebný funkčný špúšťač. Niečo, čo danú emóciu spustí. Niekoho rozruší keď o ňom iní nepekne rozprávajú a niekomu je to jedno a nerozruší ho to, pretože to dokáže prijať, alebo ignorovať. Niekoho rozruší keď sa iní nesprávajú podľa jeho očakávaní a niekoho zase nie, pretože dokáže prijímať ostatných takých, akí sú.

Hlavný problém nie je v tom, že v nás niekto spúšťa danú emóciu. Hlavný problém je v nás, v tom, že máme daný spúšťač funkčný. Kým máme v sebe veľa bolestí a ľudia sa do nich tráfajú, sme z toho rozrušení a nešťastní. Ľudia nemusia mať ani len tušenia o našich vnútorných bolestiach a často ani nevedia, čo nám svojimi slovami, alebo činmi spôsobujú. Často je preto nemiestne zvaľovať vinu na iných, keď ani nevedia, že nám tráfajú do našich bolestí. Ale často sa to bohužiaľ deje, ubolený človek často kričí a hádže všetku vinu za svoju vnútornú bolesť na tých, ktorí ju spúšťajú. A tak sa pohybuje v začarovanom kruhu a nič tým nevyrieši.

Vyliečenie

Keď si uvedomíme, že ľudia a situácie sú len spúšťače našich nevyliečených rán, môžeme so svojimi ranami začať niečo robiť, začať ich liečiť. Sú na to rôzne spôsoby, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Keď na sebe človek začne makať a uvedomovať si svoje vnútorné bolesti, môže vo svojom živote veľa zmeniť a hlavne prestať byť emocionálnym vydieračom. Pokiaľ si to však neuvedomí, bude naďalej zvaľovať vinu za svoje emócie na iných a nikam sa nepohne. Bude to zažívať znovu a znovu a znovu… kým si to neuvedomí. Bohužiaľ.

Uvedomenie a prijatie seba samého takého, aký som, so všetkými bolesťami, je začiatok cesty k vyliečeniu svojich rán.

Čo s emocionálnym vydieračom?

Keď máme vo svojom blízkom okolí emocionálneho vydierača, má nás niečo naučiť. Má nás zrejme naučiť to, o čom som písal. Uvedomiť si a prijať svoje bolesti a začať ich liečiť. Keď sa toto naučíme a začneme to riešiť, emocionálny vydierač zrejme zmizne z nášho života, alebo sa zmení tiež a môžeme sa tešiť na ďalšie životné lekcie.

Nenesieme zodpovednosť za život a uvedomenie iných a nemôžeme im pomôcť keď nechcú. Každý je v prvom rade zodpovedný za svoj život a svoje konanie a uvedomenie. Pokiaľ niekto nie je schopný uvedomiť si, že je emocionálny vydierač a svoje správanie si za každú cenu obhajuje, nemôžeme s tým nič urobiť, len zamerať sa na svoju zmenu. Keď zmeníme seba, potom sa zmení aj naša realita a emocionálny vydierač sa buď zmení tiež, alebo odíde z nášho života.

Môžeme sa tiež za emocionálneho vydierača pomodliť, aby si čo najskôr uvedomil aký je a dostal sa z toho. Úprimná motlidba dokáže divy.

Ak chceme pomôcť iným, mali by sme pomôcť v prvom rade sebe. Zapáliť v sebe svetlo, ktoré poslúži ostatným v tme.

Veľa šťastia!

Ako si (ne)vybrať správneho partnera

láska, poučné, vzťahy

S výberom partnera, s ktorým to nakoniec nedopadlo moc dobre, má asi väčšina z nás skúsenosť. Už menej ľudí má skúsenosť s trvácnymi vzťahmi a s trvácnou láskou v nich. Ľudia robia pri výbere partnera a následne vo vzťahu zásadné chyby, ktoré spôsobujú vychladnutie zamilovanosti a stroskotanie vzťahu.

Fyzická príťažlivosť

Veľa ľudí si vyberá partnera hlavne na základe fyzickej príťažlivosti. Lenže už neberú do úvahy, že fyzická príťažlivosť nie je všetko. S partnerom si musíme rozumieť na hlbšej úrovni ako len na fyzickej. Vzťahy založené na fyzickej príťažlivosti väčšinou stroskotajú, pretože keď vášeň vo vzťahu vyprchá, nastanú problémy, cez ktoré sa len ťažko bez hlbšieho vzťahu partneri prenesú.

Fyzická príťažlivosť je jednoducho plytká a treba si na ňu pri výbere partnera dať pozor. Môže to byť aj najkrajší partner na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť na hlbšej úrovni, neskôr nás takýto vzťah omrzí. Aj fyzická krása jedného dňa pominie a ostane len krása, či ohavnosť duchovná.

Duchovná spriaznenosť

Nie s každým si budeme rozumieť. Sú jednoducho ľudia, ktorí sú od nás tak rozdielni, že na nás pôsobia ako z inej planéty, alebo prinajmenšom ako blázni. No a ak sa dáme dokopy s takým rozdielnym človekom, čakajú nás vo vzťahu nemalé problémy. Preto je dobré človeka spoznať ešte predtým, než sa s ním vrhneme bezhlavo do vzťahu.

Partner ako najlepší priateľ

Najlepší priateľ nikdy nezradí, nikdy nepodvedie, vždy pomôže keď je to v jeho silách, vždy nás podrží a uteší v ťažkých chíľach a môžeme mu dôverovať. Ak je náš partner zároveň najlepším priateľom, máme obrovské šťastie a takýto vzťah môže vydržať ako sa hovorí až za hrob.

Jedna z najväčších chýb, ktoré ľudia robia pri výbere parnera, je príliš prhké rozhodovanie na základe zamilovanosti. Zamilovaný človek si vždy myslí, že toto je ten správny partner, s ktorým bude až do konca života. Takzvané ružové okuliare vedia človeka pekne zaslepiť. Nepočúva žiadne rady ostatných. Jednoducho chce byť so svojim milovaným stoj čo stoj. A tak svojho partnera ešte ani poriadne nepozná a už s ním chystá svatbu, alebo spoločné bývanie. Ak svojho partnera neskôr lepšie spozná, môže byť nemilo prekvapený s kým sa to vlastne dal dokopy. Toto je veľmi častý scenár.

Kým nie je vo vzťahu vybudované pevné priateľstvo, nemá vzťah v podstate na čom držať a jedného dňa sa rozpadne. Jedného dňa sa stane, že zamilovanosť vyprchá, človek začne vidieť svojho partnera reálnejšie a keď k nemu nemá vybudovaný dostatočne hlboký priateľský vzťah, nastávajú vo vzťahu nemalé problémy, ktoré často ústia až do rozchodu.

Porozumenie

Vo vzťahu nesmie chýbať porozumenie. Len ak existuje neporozumenie, môže nastať konflikt. Môžeme mať aj toho najkrajšieho a najmilšieho partnera na svete, ale keď si s ním nebudeme rozumieť, načo je nám taký vzťah? Len na príťaž. A to doslova. Vzťah, v ktorom nie je vzájomné porozumenie, dusí oboch partnerov.

Komunikácia

Aby mohlo nastať porozumenie, je dôležitá komunikácia. Všetko sa dá vykomunikovať. Teda pokiaľ človek chce. V niektorých vzťahoch je komunikácia zanedbávaná a tak vznikajú zbytočné nedorozumenia a konflikty. A to vzťah skôr, či neskôr zabije.

Ak sa chcete vyhnúť nedorozumeniam, nezabúdajte komunikovať!

Často sa stáva, že sa partner niečo bojí povedať. Bojí sa, že nebude prijatý a pochopený, alebo že bude rovno označený za toho zlého. Ak máme partnera, ktorému sa nemôžeme zdôveriť so všetkým, pretože ho naše slová rozrušujú, nie je to moc dobré znamenie. Vo vzťahu by mala fungovať stopercentná otvorenosť, úprimnosť a dôvera. Pokiaľ toto vo vzťahu nie je, je to problém!

Koľko máme spoločného?

Ak chce jeden partner to a druhý niečo iné, len ťažko budú hľadať medzi sebou zhodu. Dá sa to, ale je to oveľa náročnejšie ako keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí majú podobné záujmy a ciele.

Je fajn spoznať svojho partnera lepšie, poznať jeho vízie a túžby a usúdiť nakoľko sú v súlade s našimi.

Dajte tomu čas

Doprajte si čas kým svojho budúceho partnera dostatočne spoznáte a uvidíte, či si s ním viete predstaviť spoločnú budúcnosť, alebo nie. Ušetríte si tým mnohé problémy. Zamilovaný človek prehliada nedostatky na svojom miláčikovi, ale keď zamilovanosť vyprchá, nastáva tvrdá realita a ťažšie sa s ňou vyrovnáva keď už máme spoločné bývanie, alebo sme dokonca v manželskom zväzku a máme deti. Mať deti a byť vo zväzku s človekom, s ktorým si poriadne nerozumieme, nie je nič príjemné.

Kompromisy

Ku kompromisom treba pristupovať obojstranne, aby vzťah mohol fungovať. Záleží na nás oboch do akej miery sme ochotní a schopní robiť kompromisy.

Ak sa partner bude cítiť utláčaný, nebude vo vzťahu šťastný a taký vzťah nemá moc zmysel. Ak partner nie je ochotný robiť kompromisy, takisto to moc nemá s takým človekom zmysel.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu

Môže sa stať, že sa vzťah dostane do štádia pred rozpadom. Ak sa takýto vzťah snaži jeden, alebo obaja partneri udržiavať kvôli očakávaniam druhých, alebo z nejakého iného dôvodu, zvyčajne kvôli deťom, takýto vzťah je už veľmi ťažké opraviť a zvyčajne v ňom obaja partneri aj deti trpia.

Ak nie som vo vzťahu šťastný, je to znamenie, že buď treba niečo vo vzťahu zmeniť, napraviť, alebo ho radšej ukončiť. Ukonečnie nebýva vždy jednoduché, ani príjemné, ani hladké. Ale keď sa takýto nefunkčný vzťah ukončí, obom partnerom sa skôr, či neskôr uľaví a môžu začať nový, dúfajme že šťastnejší život.

Keď sa človek vo vzťahu cíti akoby priškrtený, pridusený a je viac nešťastný ako šťastný, je najvyšší čas na zmenu.

Stal sa partner počas vzťahu nervákom, alkoholikom, gemblerom, alebo si našiel milenca/milenku? To všetko sú len príznaky udržiavania nefunkčného vzťahu, ktorý je zvyčajne najlepšie ukončiť, aby sa obom uľavilo.

Udržiavanie nefunkčného vzťahu je ako držať v holých rukách žeravý uhlík. Zo začiatku možno až tak nepáli, ale časom nám môže spôsobiť nepekné popáleniny. A takisto udržiavanie nefuknčného vzťahu môže spôsobiť psychickú a fyzickú ujmu.

Zhrnutie

Je fajn, keď je partner fyzicky príťažlivý, ale nemali by sme sa nechať touto silnou príťažlivosťou príliš oslniť. Dajme tomu čas a spoznajme partnera aj z inej stránky. Ako reaguje na vypäté situácie, ako sa správa k iným ľuďom, ako sa po čase správa k nám, či je úprimný, či je verný atď.

Ak nájdeme partnera, ktorý nám bude zároveň najlepším priateľom, na ktorého sa môžeme na 100% spoľahnúť, ktorému sa môžeme so všetkým zdôveriť, patríme medzi tých šťastnejších. Veľa vzťahov na začiatku totižto funguje na báze fyzickej príťažlivosti a neskôr už len zo zvyku a povinnosti a partneri v takých vzťahoch nie sú šťastní.

Výber partnera je životne dôležitá vec. Výber partnera má dopad nie len na náš život, ale aj na život nášho partnera. Už v tom zrazu nie sme sami. Preberáme do veľkej miery zodpovednosť za oboch. A to je veľká zodpovednosť. Preto by sme to nemali brať len tak hala-bala ale byť naozaj spojení so svojim srdcom a počúvať ho: “Je toto naozaj partner, s ktorým si viem predstaviť stráviť zbytok svojho života? Dokážem mu dať to, čo odomňa očakáva a dokáže mi dať to, čo od neho očakávam ja?”

Riešením problémov tam vonku nič nevyriešime

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Zvaľovanie viny na ostatných a neschopnosť priznať si chybu a pozrieť sa na seba, je bežný jav u mnohých ľudí. Keď si uvedomíme, že zvaľovaním viny na iných nič nevyriešime, môžeme sa posunúť v živote kúsok ďalej. Môžeme hľadať príčinu svojich problémov v sebe.

On je hnevlivý, ona je žiarlivá, on je taký, ona je taká… ale aký som ja?! To už málokto vidí.

Vonkajšia realita je obraz nás samotných

Je to možno na začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale všetko, čo sa nám v živote deje, si priťahujeme sami svojim nastavením vedomia a podvedomia. Vonkajšia realita je len odraz nášho vnútra. Kým budeme hľadať problémy a vinníkov vo vonkajšej realite a snažiť sa to vyriešiť tam, nevyriešime v konečnom dôsledku nič, pretože sa nám to bude vracať kým to nevyriešime v sebe. Jediné spoľahlivé riešenie je pozrieť sa úprimne do seba a zistiť čo spôsobilo to, že som si pritiahol tieto situácie a týchto ľudí do života. Keď v sebe nájdem tú príčinu, pokúsim sa ju v sebe vyriešiť a voilá – vonkajšia realita sa zmení. Buď tí ľudia odídu z môjho života, alebo sa udeje nejaká iná zmena a pritiahnem si znovu ľudí, ktorých potrebujem pre svoj rast a môžem riešiť v sebe ďalšie veci.

To je celá veda. Ľahko sa to hovorí, už ťažšie sa to uvádza do praxe, ale toto je pre mňa najúčinnejší spôsob zmeny.

Predstavme si naše vedomie a podvedomie ako projektor. Realita, ktorú vidíme, je obraz, ktorý projektor zobrazuje. Kým sa budeme snažiť zmeniť obraz, moc toho nezmeníme, však? Musíme zmeniť film, ktorý je v projektore. Vtedy sa zmení aj obraz. Musíme zmeniť samých seba ak chceme zažívať inú realitu, iný život. Je dobré sa naučiť hľadať príčinu v sebe a riešiť ju v sebe bez toho, aby sme zvaľovali vinu na ostatných. Môže sa to zdať byť ťažké a nepochopiteľné, ale praxou zistíme, že sa to dá a je to naozaj tak.

Keď zmeníme seba, zmeníme svoju realitu.

Dopraj si chvíľu na seba, aby si sa mohol ponoriť do seba a prísť na to, prečo sa všetko toto deje. Príčina je v nás. A je len a len na nás, aby sme ju vyriešili. Nikto to za nás nespraví.

Veľa šťastia.

Pozor na prehnane pozitívnych ľudí

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

Neviem prečo, ale mám nutkanie napísať o prehnane pozitívnych ľuďoch a mojej skúsenosti s nimi. Stretol som zopár extrémne pozitívnych ľudí, o ktorých by som nepovedal, čo z nich neskôr vylezie.

Pretvárka

Žijeme v dobe kali – v dobe hádky a pokrytectva a môžeme to vnímať v každodennom živote. Dokonca aj na sebe keď sme dostatočne k sebe úprimní.

Mal som možnosť spoznať zopár ľudí, ktorí boli vysmiati od ucha k uchu a vyzerali byť šťastní a velice pozitívni. Ale ako som neskôr zistil, šťastní a v pohode sa iba tvárili. Keď som ich spoznal bližšie, zistil som, že nie sú až tak v pohode a majú veľa nemalých problémov, ktoré sa pred ostatnými snažia zakryť svojou prehnanou pozitivitou. Na jednom človeku som to prekukol hneď, ale na ďalších mi trvalo chvíľu dlhšie kým som narazil na ich temné stránky. Tak ako sa tvárili prehnane pozitívne, tak ukrývali v sebe na druhej strane extrémnu temnotu, z ktorej išiel až mráz po chrbte.

Bolo to pre mňa prekvapujúce, pretože som nikdy predtým nič podobné nezažil. Ako môže z tak pozitívneho človeka vyliezť toľká negativita? Veľmi som sa čudoval.

Ale pochopil som.

Človek, ktorý k sebe nie je úprimný, nie je úprimný ani k ostatným a pretvaruje sa. Potom si k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa tiež pretvarujú a neskôr zažíva nemilé prekvapenie. Pane Bože, veď ty nie si vôbec taký, ako si sa prezentoval. A zvaľujú vinu na druhých a neuvedomujú si, že sami sa prezentujú takí, akí nie sú. Skrývajú v sebe svoje temné stránky, nechcú si ich priznať a nechcú, aby vyšli najavo. Avšak skôr, či neskôr najavo vyjdu. Prirodzenosť na seba nenechá dlho čakať.

Zrkadlenie

Pochopil som, že v období kedy som spoznal ľudí v pretvárke, som bol taký istý. Sme opäť pri základnom princípe života – zrkadlení. Nechcel som si priznať svoje temné stránky (resp. som si ich nebol ani vedomý) a potláčal som ich do úzadia. A tak som potreboval stretnúť podobných ľudí, aby som si to uvedomil.

Život nám celý čas len nastavuje zrkadlo nás samotných. Všetky tie situácie a všetci ľudia, ktorých stretávame, sú len odrazom nás samotných. Pokiaľ nie sme schopní prijať tento odraz, zvaľujeme vinu na ostatných – on je taký, ona je taká, on/ona za to môže… Áno, on je taký, ona je taká, ale už si neuvedomujeme akí sme my. Ježiš to krásne vysvetľuje slovami [LK 6:41-42]:

“Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,’ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.”

V prvom rade si musíme priznať, že sme pokrytci. Tvárime sa, že sme lepší ako v skutočnosti sme. Keď však získame viac pokory, už sa viac nebudeme musieť pretvarovať a skrývať svoje temné stránky. Dokážeme si ich uvedomiť a pracovať s nimi. Dokážeme byť k sebe úprimní – dobre, naozaj som taký, teraz čo s tým môžem urobiť? Môžem to nejako zmeniť? Vtedy začína skutočná práca na sebe.

Viac v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”

Som to ja?

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Často máme tendenciu obhajovať si svoje správanie aj keď svojim správaním ubližujeme. Napríklad keď dá niekto niekomu facku, môže povedať: “Veď si to zaslúžil!”. Áno? Za čo si to zaslúžil? Ako môžeš rozhodovať kto si čo zaslúži? Keď sa na danú situáciu pozrie niekto iný, môže povedať, že facku si nezaslúžil. Tak ako to je?

Programy

Naše reakcie na rôzne situácie nie sme my. Sú to naše programy v podvedomí, ktoré sa v daný okamih spúšťajú a reagujeme podľa nich. Keď si tieto programy neuvedomujeme, považujeme svoje správanie za normálne. Veď je normálne dať niekomu facku pretože nás rozrušil… spustil v nás program, ktorý v nás vyvolal danú emóciu a reakciu. Veď je normálne žiarliť na svojho partnera keď sa pozrie na niekoho iného… veď je normálne každú chvíľu sa hnevať a prejavovať svoj hnev krikom a bitkou…

Normálne je to len vtedy, keď si človek neuvedomuje svoje programy, ktoré toto všetko spúšťajú. Akonáhle si začne uvedomovať svoje správanie, svoje programy, môže svoje správanie zmeniť, preprogramovať sa.

Preprogramovanie

Tak nejak prirodzene som si začal uvedomovať ako sa správam a začal som pozorovať svoje reakcie na rôzne situácie a uvedomil som si, že toto nie som ja, ale akýsi program, ktorý sa v daný okamih spúšťa. Mal som veľký problém s hnevom. Dokázal som sa rozhnevať kvoli úplnej maličkosti. Začal som si to uvedomovať a pozorovať kedy sa hnevám. Pýtal som sa samého seba prečo sa vôbec hnevám a často som prišiel na to, že je to úplná blbosť. No a táto blbosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti, pretože som mal v sebe program, ktorý to spúšťal. Postupom času som sa naučil s hnevom pracovať, uvedomovať si ho, pátrať po jeho príčine a vyriešiť si to v sebe. Týmto spôsobom som v sebe zmenil veľa programov, ktoré spúšťali hnev a už ma dokáže rozrušiť máločo. Ak ma niečo rozruší, môžem s tým zase na vedomej úrovni pracovať a zmeniť to v sebe.

Nemôžem zmeniť okolnosti a situácie, ale môžem zmeniť svoju reakciu.

A to je kľúčové uvedomenie.

Našu identitu, náš charakter a názory na život tvoria rôzne programy v podvedomí. Mnohé tieto programy sme zdedili od svojich predkov, alebo sme ich nevedomky nainštalovali počas života. Niektoré programy sú ako vírus a spôsobujú v našom živote iba problémy. Keď tieto programy prijímame za svoju súčasť a nechceme ich zmeniť, čudujeme sa prečo sa nám v živote dejú nepríjemnosti a ostatní sa čudujú prečo máme v sebe hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť a podobne.

Náš pôvodný softvér je čistý – bez akýchkoľvek vírusov. A môžeme ho opäť dostať do čistého stavu keď nainštalujeme kvalitný antivírus – keď začneme žiť vedome a používať ďalšie techniky na zlepšenie života. Môžete sa o nich dočítať v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”.

Všetok odpor, ktorý cítime k ostatným, je v nás

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Máme tendenciu súdiť ľudí a zvaľovať vinu na iných – on za to môže, ona za to môže. On je taký, ona je taká… a k ľuďom, ktorí sa nám nepozdávajú, si vytvárame odpor. A tak sa naše srdcia navzájom vzdaľujú a životné cesty rozdeľujú. Zbytočne.

Odpor je vo mne

Jedno z mojich najväčších životných uvedomení bolo práve to, že keď cítim k niekomu odpor, je to vo mne a môžem to vyriešiť len ja. Márne sa budem hnevať na niekoho, že je taký, či onaký. Ak sa naučím prijať ho takého, aký je, odpor zmizne a naše srdcia sa zblížia. Ak však budem v sebe držať odpor, nedokážeme spolu vychádzať a nebudem sa cítiť dobre s človekom, ku ktorému cítim odpor.

Nedávno som napísal kamarátke, ku ktorej som cítil odpor toto:

– Ja som sa ťa naučil prijať takú, aká si a je to oveľa lepšie ako odsudzovanie.
– A preto som ťa začala mať rada… lebo vôbec som ťa rada nemala.

Tu je krásne vidieť čo sa stane, keď v sebe vyriešime svoj odpor.

Prečo vzniká odpor

Odpor vzniká z viacerých dôvodov. Častokrát nám niekto fyzicky, alebo psychicky ublíži a vytvoríme si k nemu odpor. Alebo keď niekto ublíži niekomu inému, môžeme tiež voči nemu pocítiť odpor. Alebo sa nám človek z nejakého dôvodu jednoducho nepozdáva.

Žiť v odpore nie je nič príjemné. Zväzuje to srdce a človek, ktorý cíti odpor, nedokáže cítiť lásku.

Ako zmierniť odpor

Samotné uvedomenie si, že cítim voči niekomu odpor, je prvý krok. V druhom kroku sa snažím prísť na to, prečo tento odpor vôbec cítim. Čo mi ten človek spravil? Prečo mi nevyhovuje jeho správanie? Je naozaj taký hrozný? Snažím sa ho prijať takého, aký je.

Ak voči niekomu cítim odpor, je to môj problém a ja ho môžem vyriešiť v sebe. Keď ho vyriešim, odpor zmizne a ja dokážem brať človeka takého, aký je.

Zaujimavosťou je, že nám na iných vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nevadilo by nám to. Ostatní nám len nastavujú zrkadlo, aby sme sa v ňom videli. A keď v zrkadle uvidíme niečo, čo sa nám nepáči, zvaľujeme to na zrkadlo, nie na odraz v zrkadle. To je zásadný omyl.

Keď sa dokážeme úprimne pozrieť do zrkadla a prijať svoj obraz, ktorý vidíme v ostatných, môžeme tento odraz zmeniť. Zvyčajne to nebýva jednoduché a vyžaduje si to veľa vnútornej práce. Ale keď to zmeníme, príde úľava a odpor odíde. Voči ľuďom, ku ktorým sme cítili odpor, dokážeme zrazu cítiť náklonnosť. A to je úžasné! Vyžaduje si to síce veľa práce na sebe, ale výsledok stojí za to.

Práca na sebe môže byť napríklad pravidelná meditácia, prechádzky v prírode, trávenie času osamote a iné aktivity, ktoré nám dovoľujú byť sami so sebou a uvedomovať si o sebe viac. Dočítate sa o nich v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Akonáhle aspoň trochu očistíme svoje vedomie, náš život naberie úplne iný smer akým sa doteraz uberal. Skúste to a uvidíte.

Prajem veľa šťastia!

Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám

ego, Osobný rozvoj, poučné, vzťahy

“Človek je niekedy horší keď je vo vzťahu, ako keď je sám. Neviem prečo to tak je… ako keby sa z neho stával horší človek.”

To mi napísala jedna kamarátka, ktorá tiež nemala ideálny vzťah. Je to na zamyslenie. Naozaj sa človek vo vzťahu stáva horším? Alebo len začína ukazovať svoju pravú tvár. Aha!

Vzťahy ako zrkadlo

Vzťahy fungujú ako zrkadlo. V tomto zrkadle môžeme často vidieť svoje nespracované programy, ktoré máme uložené hlboko v podvedomí a keď to nevieme prijať a spracovať, stávajú sa z nás protivy. Keď vidíme v zrkadle svoj obraz, ktorý sa nám nepáči, je prirodzené, že sme z toho zhrození a meníme svoje správanie z milého na nemilé. Len si predstavte, že by ste sa pozreli do zrkadla a uvideli svoju zohavenú tvár. To sa deje, keď sa pozeráme do zrkadla, ktoré nám nastavuje náš partner. Akurát nevidíme svoju zohavenú tvár, ale náš zohavený charakter. Nechceme sa prijať takí, akí sme, nechceme prijať svoj obraz v zrkadle a sme z toho rozrušení. To, čo vidíme v zrkadle, považujeme za partnerove nedostatky, nie za svoje.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Kto to je? Čo sa to deje? To predsa nemôžem byť ja! To on! Za všetko môže on/ona! A už začína obviňovanie, hádky, konfikty a problémy. Len kvoli tomu, že nie sme schopní prijať sa takí, akí sme a kvôli tomu ani nie sme schopní prijať partnera takého, aký je.

Pokora a sebaprijatie

Aby sme mohli prijať svoj ohavný obraz v zrkadle, potrebujeme sa naučiť pokore. Bez pokory to nejde. Pokiaľ si budeme myslieť, že za všetko môžu tí druhí a my sme v poriadku, nič tým nevyriešime. Ale ak sa na seba dokážeme úprimne a pokorne pozrieť, uvidíme svoje nedostatky, na ktorých môžeme následne začať pracovať. A keď začneme na sebe pracovať, v zrkadle budeme vidieť stále krajší a krajší obraz a ako bonus sa naše vzťahy s ostatnými napravia. To za to stojí nie?

Pamätajte, že:

“Keď svoj obraz neprijmeme a budeme zvaľovať vinu na ostatných, nič tým nevyriešime.”

Dôležitosť samoty

Aj keď sme vo vzťahu, je dôležité, aby sme si občas dopriali byť osamote so svojimi myšlienkami, aby sme mohli prehodnotiť seba a svoj život. Keď si nedoprajeme dostatok času pre seba, nebudeme mať možnosť uvedomiť si niektoré veci a napraviť ich. Budeme nevedomky robiť stále to isté a čudovať sa čo sa nášmu partnerovi stále nepáči. Márne sa nám to bude náš partner snažiť vysvetliť, zrejme to nebudeme schopní od neho prijať.

Keď si však pravidelne doprajeme chvíľku pre seba, pre náš sebarozvoj, uvedomíme si o sebe veľa a aj naše vzťahy budú oveľa kvalitnejšie. Pretože akí sme my, také máme vzťahy.

Komunikácia

V neposlednom rade musíme vo vzťahu dostatočne komunikovať, aby sme predišli domnienkam a problémom z toho vyplývajúcich. Na to, aby komunikácia prebiehala bez konfliktov, nesmieme nechať svoje ego vystrkovať rožky, ale naučiť sa byť neustále v pokore, aby sme dokázali vypočuť a pochopiť svojho partnera. Ideálne je ak sa to naučia obaja partneri. Pretože ak je čo i len jeden partner pod veľkým vplyvom ega, vzťahu to neprospieva a naopak to vzťah pomaličky, ale isto zabíja. Jedine pokora a láska môže zachrániť náš vzťah pred krachom. A naučiť sa byť neustále v pokore a láske, to chce spočiatku veľmi veľa úsilia. Ale dá sa to naučiť.

Ego

Dá sa naučiť rozlišovať kedy ego vystrkuje rožky. Ak niečo robím, alebo hovorím a necítim sa pri tom dobre, koná za mňa s veľkou pravdepodobnosťou ego. Keď za nás koná ego, dokážeme druhým veľmi ublížiť slovami aj činmi, len aby sme uspokojili seba, ale v konečnom dôsledku sa cítime mizerne a cítia sa mizerne aj tí, ktorým sme z ega ublížili.

O egu si môžete prečítať v kategórii “Ego“. Spoznávanie ega je na dlho, ale keď ho spoznáme a začneme rozlišovať kedy vystrkuje rožky a dokážeme ho ovládať, náš život sa mnohonásobne skvalitní. Väčšina problémov (ak nie všetky), ktoré v živote zažívame a vytvárame, sú práve kvoli egu.

Zhrnutie

Keď sa naučíme pracovať so svojim egom, pýchu nahradí pokora a s pokorou prichádza schopnosť a sila prijať sa takých, akí sme. Keď sa prijmeme takých akí sme, so všetkými ohavnými vlastnosťami a zvykmi, ktoré ešte v sebe máme, môžeme začať pracovať na ich zmiernení a odstránení. Keď na sebe zamakáme, skvalitníme tým život nie len sebe, ale aj všetkým okolo nás! A tak môže nastať celospoločenská zmena.

viral

Hlavným princípom je nechcieť meniť ostatných, ale chcieť v prvom rade zmeniť seba. Keď to dokážeme, budeme sa čudovať čo sa v našom živote začne diať.

Totiž akí sme, taká je naša realita. Čo vyžarujeme, to si do života aj priťahujeme. Keď pochopíme tento jednoduchý základný princíp, budeme chcieť prirodzene na sebe zamakať a zmeniť sa, aby sme žili krajší život.

nizka frekvencia

Čo vyžarujeme, to si priťahujeme:

vysoka frekvencia

Vo vzťahoch to platí dvjonásobne… Začnime si uvedomovať čo vyžarujeme, aby sme to prípadne mohli zmeniť.

Myšlienka – základná stavebná častica reality

poučné, pozitívne myslenie

Predtým, než čokoľvek vzniklo v tejto realite, existovala myšlienka, ktorá to vytvorila najskôr v mysli. Vynálezy, hudba, hudobné nástroje, technológie,… to všetko sú produkty myšlienok.

Tvorba reality

Myšlienka sama o sebe nestačí. Existujú myšlienky, ktorým veríme a myšlienky, ktorým neveríme. Hybná sila tvorby reality je viera a emócia s ňou spojená. Čím silnejšia viera a emócia, tým rýchlejšie sa myšlienka pretvorí do reality. Napríklad chcem o pár rokov postavať dom a mám silnú túžbu a vieru, že je to možné. Táto viera a túžba ma bude hnať k tomu, aby som naozaj ten dom postaval. Keď však vieru nemám, ale mám túžbu, nepôjde to tak jednoducho. Bez viery nachádzame mnohé prekážky. Viera je v pretváraní myšlienky do reality veľmi dôležitá.

Môžeme aj pozorovať v životoch úspešných ľudí ako dosiahli svoj úspech – mali vieru, že to dokážu. Keby si hovorili, že to nedokážu, nikam by ich to neposunulo.

Upevnenie viery

Ak máme slabú vieru, môžeme si ju upevniť tak, že si začneme zhmotňovať niečo menšie. Ak sa nám to podarí, získame vieru, že je to možné a môžeme zhmotniť oveľa väčšie veci.

Pred troma rokmi som zatúžil ísť do Indie. Veril som a vedel som, že do Indie raz pôjdem. A čo sa stalo po troch rokoch? Nachádzam sa na Bali, píšem tento článok a o 3 dni letím do Indie! A to je len jeden z mnohých príkladov kedy sa mi myšlienka a túžba pretvorila do reality. Veľa z toho, čo som chcel, som v živote už dosiahol. Pretože som mal dostatočne silnú vieru a túžbu.

IMG_20180301_120446

Uverte, že je to možné a ono sa to stane.

Ak máte problém vytrénovať svoju myseľ, aby bola viac pozitívna a verila, prečítajte si článok “Zmena myslenia“. Keď zmeníte svoje myslenie, zmení sa vám život.

Je žiarlivosť prejavom lásky?

láska, poučné, vzťahy

Stretol som sa s rôznymi názormi na žiarlivosť. Niekto tvrdí, že žiarlivosť patrí k láske, iní zas tvrdia, že žiarlivosť nemá s láskou nič spoločné. Tak ako to je? Aby sme to zistili, musíme najskôr vedieť čo je láska. Nie láska ako ju pozná väčšina ľudí, teda ako chtíč, ale skutočná, nefalšovaná bezpodmienečná láska.

Jednoducho láska

Láska si nekladie podmienky – budem ťa milovať keď budeš taký a taký.

Láska je slobodná.

Láska nie je majetnícka a nenárokuje si na nič. Je to práve chtíč, ktorý má veľké nároky a ľudia ho mylne považujú za lásku.

V skutočnej láske neexistuje nedôvera. Milujúci človek má absolútnu dôveru vo svojho milovaného. Ak vo vzťahu nie je absolútna dôvera, nie je v ňom láska. Je to jednoduchý indikátor. Ak niekto miluje celým svojim srdcom, prečo by mal mať nedôveru v partnera a podozrievať ho z nevery?

Žiarlivosť

Žiarlivosť je v podstate potreba vlastniť. Ak nie si môj, nebudeš nikoho. Je to vyslovenie nedôvery vo svojho partnera. Neustále podozrievanie nie je prejavom lásky. Je to prejav strachu.

Žiarlivosť je nedostatok sebaúcty.

Žiarlivosť je extrémnym sebectvom.

Je tiež prejavom toho, že človek veľmi túži po láske, ktorú nenachádza v sebe, ale hľadá mimo seba.

Žiarlivosť ako súbor viacerých negatívnych emócií, hnevu, nenávisti, závisti, pocitu krivdy, trpkosti, nedôvery, pochybnosti je vysoko toxická a sebadeštrukčná.

Žiarlivosť nie je iba v partnerskom vzťahu, ale už aj deti môžu byť žiarlivé na súrodencov a podobne. Táto žiarlivosť sa potom prenáša aj do partnerského vzťahu.

Príčina žiarlivosti

Príčinou žiarlivosti je pocit menejcennosti. Tiež nízke sebavedomie a sebadôvera. Ak rodičia dieťa málo chválili, stále kritizovali a porovnávali s niekým lepším, sebavedomie takéhoto dieťaťa zostalo otrasené. Preto žiarliví ľudia sa cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim, príčinou je, že sa sami nemajú radi. Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého chovania.

Tento strach môže tiež pochádzať z hlbokej rany v srdci z predošlých vzťahov. Ak je srdce ranené, nemožno sa do neho úplne ponoriť a cítiť lásku. Najskôr je potrebné ranu uzdraviť. Pokiaľ druhý z partnerov nie je ranený a je citlivý, dokáže svojho partnera previesť až k uzdraveniu rany v srdci. (Tento odsek pochádza od veľmi citlivej duše Marie).

Niektoré výstižné vety boli prebraté z článku “Žiarlivosť” na stránke: https://www.advaita.sk/etikoterapia/teoria/zdravie-poskodzujuce-myslienky-emocie/103-zoznam-vlastnosti/174-ziarlivost

V uvedenom článku je krásne vysvetlené prečo a ako žiarlivosť vzniká a čo sa s tým dá robiť. Žiarlivý človek by mal v prvom rade zvýšiť svoju sebahodnotu a sebaúctu a stať sa menším sebcom aby mohol zažiť skutočnú lásku bez podmienok, v ktorej neexistuje nedôvera a už vôbec nie strach a žiarlivosť. Strach, nedôvera a žiarlivosť sú práve absenciou lásky.

Niektorí ľudia si svoju žiarlivosť stále obhajujú, že je súčasťou ich lásky, ale keď človek skutočne pochopí čo je žiarlivosť a čo je láska, pochopí, že žiarlivosť nemá absolútne nič spoločné s láskou.

Ak vám niekto tvrdí, že vás miluje a zároveň žiarli, klame.

Ak to ešte stále nie je niekomu jasné, uvediem jednoduchý príklad:

Ako sa cítite v prítomnosti milujúceho človeka? Je to veľmi príjemný pocit však? A ako sa cítite v prítomnosti žiarlivca? Je to príjemné? Už len na základe týchto indikátorov môžeme zistiť, že láska a žiarlivosť sú dve odlišné emócie, ktoré cítime odlišne. Jedna je veľmi príjemná a druhá až nepríjemná. Môže byť naozaj jedna súčasťou druhej? Môže milujúci človek vysielať tak negatívnu emóciu ako je žiarlivosť?

Osobne sa necítim milovaný a necítim sa vôbec príjemne keď na mňa partnerka žiarli a podozrieva ma z toho, že ju chcem vymeniť za niekoho iného. Ako ste na tom vy? Považujete žiarlivosť za súčasť lásky? Alebo chápete aká obrovská priepasť je medzi láskou a žiarlivosťou?