Ľudia posúvajú hranice nie len v technológií, ale aj v myšlienkach a presvedčení o tom, čo je “prirodzené a správne”. Napríklad si myslia, že zabíjanie zvierat je prirodzené. Ale každý živý tvor má pud sebazáchovy a nechce umrieť a byť zabitý, bráni sa. Ty tiež nechceš, aby ťa niekto zabil, že? A predsa ľudia zabíjajú zvieratá a nie len to… ľudia sa dokonca zabíjajú aj medzi sebou. Vojny tu boli odjakživa. Samozrejme. Ale prečo? Lebo ľudia sú sebeckí a chcú mať všetko len pre seba? Sú nenásytní a preto sa potrebujú priživovať na iných? Chcú si dokázať svoju silu? Alebo si len posúvajú hranice toho, čo je “prirodzené a správne”?

Nevedomosť, sladká nevedomosť

Život v nevedomosti je krásny. Nič ma netrápi, nič neriešim. Ale naozaj chceme prežiť celý svoj život v nevedomosti a nesnažiť sa nič vyriešiť? Naozaj sme sa prišli na tento svet len prizerať ako ho ničíme našou nevedomosťou a nenásytnosťou? Iba si odžiť pár rokov a zase zomrieť? To je zmyslom nášho života?  Nesnažiť sa ani len trošku zlepšiť tento svet?

Čo je prirodzené?

To, ako funguje príroda, to je prirodzenosť a dokonalosť sama o sebe. Príroda je prirodzená a my sme jej súčasťou. Mali by sme byť teda tiež prirodzení a žiť v súlade s prírodou. No ľudia sa od prírody príliš vzdialili. Preto nedokážu vnímať prirodzenosť a byť prirodzení. Preto sa nám zdá, že všade naokolo vládne faloš, pokrytectvo, ľudia sa ženú za niečim, čo je iba ilúzia šťastia. Skutočné šťastie je v prirodzenosti. Ľudia, ktorým sa podarilo obnoviť svoju prirodzenosť, sú naozaj šťastní.

Niekomu sa môže zdať, že je prirodzené zabíjať zvieratá. V poriadku. A tiež sa môže zdať, že vojny, násilie a vraždy sú prirodzené. V poriadku. Potom už nasleduje len tvrdenie, že aj tá atomovka, ktorá tu padne, je prirodzená. Možno trošku pritiahnuté za vlasy, ale zamyslite sa nad tým. Myslenie je pre človeka prirodzené. No tým, že sa človek obklopuje vecami, ktoré myslia za neho a dokonca ho zabávajú, už nemusí toľko rozmýšľať a nemá ani toľko času na rozmýšľanie. Tým, že si človek posúva hranice toho, čo je “prirodzené”, spôsobuje škody a utrpenie.

A čo s tým?

Je len jediná cesta. Cesta uvedomenia si a pochopenia toho, čo je naozaj pre človeka prirodzené a uvedenie nadobudnutých poznatkov do praxe. Keď si toto začne uvedomovať stále viac a viac jednotlivcov, je veľká šanca, že sa zmení aj spoločnosť.

A ako získať prirodzenosť? Zdvihni svoj zadok zo stoličky a vybehni do prírody. Už tam môžeš pocítiť čo je prirodzené. Začni premýšľať, začni čítať knihy, ktoré ťa zaujímajú a podľa nadobudnutých poznatkov pravdepodobne zmeníš životný štýl. Ak sa ti toto podarí, si na dobrej ceste.