Bol som utečencom tvárou v tvár

Práve sedím v teplúčkom byte v Chorvátsku v Slavonskom brode a o 10km ďalej prichádza plný vlak asi 700 utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a pred teroristami zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Málokto z nás, ktorí sedíme v teplúčku, si dokáže predstaviť čo tí ľudia prežili a prežívajú. Málokto z nás si vie predstaviť aké to je utekať pred vojnou a pred teroristami. Mnohí Európania odmietajú pomôcť utečencom, pretože sa nedokážu vžiť do ich situácie. Keby to vedeli, správali by sa inak.

Prečo som išiel do utečeneckého tábora?

Od momentu kedy som videl prvé protiutečenecké články, videá a nenávistné komentáre, som mal chuť ukázať ľuďom skutočnú tvár utečencov. Mal som chuť ísť priamo do utečeneckého tábora, spraviť reportáž a ukázať ľuďom kto sú utečenci a prečo utekajú do Európy. Napísal som niekoľko článkov o utečencoch aby som ako tak ľuďom vysvetlil čo sa vôbec deje, prečo prichádzajú státisíce ľudí zo Sýrie, Afganistanu, Iraku a iných krajín do Európy. Protiutečenecká propaganda v mnohých ľuďoch zakorenila strach a predsudky a už nie je také ľahké ich vykoreniť. Keď som mame povedal, že idem do utečeneckého tábora, spýtala sa ma „To ideš pomáhať teroristom?“. Vážne, až tak účinná je protiutečenecká propaganda.

Ako som sa dostal do tábora

Už od jesene 2015 som túžil ísť pomáhať do utečeneckého tábora, ale akosi nebolo jednoduché sa do nejakého dostať. Nechcelo sa mi veriť žiadnym článkom a chcel som mať osobnú skúsenosť s utečencami. Chcel som vidieť tých takzvaných “teroristov” na vlastné oči. Až na začiatku roku 2016 sa mi to konečne podarilo vďaka neziskovej organizácii Adra. Dostal som sa do tranzitného tábora v Slavonskom brode v Chorvátsku, v ktorom utečenci dostávajú materiálnu pomoc ako oblečenie, hračky a podobne.

K dobrovoľníckej práci som sa dostal tak, že som vyplnil formulár na webe, zadal som termíny kedy môžem vyraziť do Slavonského brodu a hotovo. O pár týždňov nato som išiel na školenie krízovej intervencie, ktoré bolo mimochodom veľmi zábavné vďaka ukecanej psychologičke, ktorá nás školila. Školenie bolo v Bratislave a trvalo 4 hodiny. Dozvedeli sme sa veľa užitočných informácií ako napríklad to, že sýrskym deťom nemáme dávať hračky leva, pretože meno sýrskeho prezidenta znamená lev. A Sýrčania nemajú príliš v láske svojho prezidenta, pretože ho vinia za vzniknutú situáciu. Na školení bolo 18 ľudí, dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní svoj čas venovať pomoci utečencom. Medzi nimi boli študenti, pracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia. Vekové kategórie zhruba od 22 do 65 rokov. Z tých ľudí bolo cítiť, že sú naozaj ľudia bez predsudkov s veľkou ochotou a potrebou pomáhať. Jednoducho skvelí ľudia. Mal som z nich veľmi dobrý pocit. S niektorými z nich som mal tú česť stráviť týždeň v tranzitnom utečeneckom tábore v Slavonskom brode.

Dobrovoľníci

Hneď na druhý deň po školení sme odchádzali ako skupinka šiestich dobrovoľníkov do Slavonského brodu. Chodí sa na týždenné turnusy od soboty do soboty. Kto chce, môže ostať aj dlhšie. Cesta z Bratislavy trvala 6 hodín. Dopravu do Slavonského brodu sme mali hradenú. Ubytovanie a stravu takisto. Ubytovali sme sa, rozdelili sme si 8 hodinové pracovné smeny (ranné, poobedné, nočné) a prví dvaja dobrovoľníci mohli vyraziť na poobednú. Na mňa vyšla ranná na druhý deň. Dobrovoľníci pracujú vo dvojiciach na striedačku po 8 hodín. Za prácu nedostávajú peniaze. Pracujú za jedlo, ubytovanie a za skúsenosť. Dobrovoľníctvo nie je o zarábaní peňazí. Je to o niečom inom…

Zo všetkých dobrovoľníkov, ktorých som mal možnosť stretnúť, sršala ľudskosť. Keby boli všetci ľudia ako títo dobrovoľníci, mali by sme raj na Zemi. Tak dobrých ľudí len tak na ulici nestretnete. Bohužiaľ.

S dobrovoľníkmi, s ktorými som býval, sme boli ako rodina. Poznali sme sa len pár dní, ale všetci sme boli na rovnakej vlne. Diskutovali sme na rôzne témy, navzájom si pomáhali a varili si skvelé jedlá. Keby som mohol, ostal by som tam dlhšie. Bol to jeden z najlepších týždňov môjho života. Cítil som sa ako ryba vo vode. Teraz sedím opäť doma a píšem článok. Závidím dobrovoľníkom, ktorí prišli po nás a sú tam teraz. Je mi smutno…

Reálna situácia

Momentálne do Európy púšťajú prednostne ľudí zo Sýrie, Iraku a Afganistanu. Ľudí z ostatných krajín len tak nepustia pokiaľ na to nemajú veľmi vážny dôvod. Slavonský brod je registračné miesto pre utečencov, ktorí vstupujú do Európy. Momentálne je utečenecká situácia pomerne dobre zvládnutá. Ale v minulosti tomu tak nebolo. Prvú vlnu utečencov Európa vôbec nezvládla. Tisícky ľudí prišli do Európy bez registrácie a sú tak medzi nimi ľudia, ktorí v Európe nemajú čo robiť. Možno aj teroristi. Bububu.

Takmer všetci utečenci chcú ísť do Nemecka, alebo do Švédska. Tieto krajiny im ponúkajú najlepšie podmienky pre život. O nejakom Slovensku či Česku ani len netušia. Veď zo Slovenska odchádzajú aj samotní Slováci za lepšími podmienkami. Takže všetky tie strachy vyvolávané politikmi a protiutečeneckou propagandou sú neopodstatnené. Na Slovensko utečenci ísť nechcú! Zo Slovenska utekajú aj samotní Slováci. Okolo 500 000 Slovákov žije mimo Slovenska. Tak sa veci majú.

Začiatkom roka 2016 chodili do tábora 4 vlaky denne po zhruba 700 – 900 ľudí. Cez deň teda prešlo táborom niečo okolo 3000 ľudí. Mesačne je to okolo 100 000 ľudí a za rok 1 200 000 ľudí. Ale keď som bol v tábore ja, tak chodili len 1 – 2 vlaky za deň. Za svoj týždňový pobyt som stihol len 3 vlaky.

Dobrovoľnícka práca v tábore

Ja som pomáhal v tranzitnom tábore, cez ktorý utečenci len prechádzajú. V tábore sa zvyčajne zdržia maximálne 3 – 5 hodín. Na hraniciach Chorvátska so Srbskom sa zaregistrujú, ak potrebujú, zoberú si oblečenie a hračky a pokračujú ďalej v ceste do Nemecka.

Moja náplň práce bol výdaj oblečenia utečencom. Bola to zábava hlavne vtedy keď chcel niekto menšie nohavice a ja som vytiahol buď úplne malé, alebo príliš veľké. Vtedy vznikali komické situácie. Výdaj oblečenia trval tak 3 hodiny a potom sa všetci utečenci presunuli do vlaku, ktorý ich odviezol do ďalšieho tábora v Slovinsku. Keď odišiel vlak, triedili sme veci v sklade a dopĺňali oblečenie v distribučnom stane. Výdaj oblečenia ma bavil viac, bola to väčšia zábava.

Akí sú vlastne tí utečenci?

O utečencoch ste už určite počuli z médií a máte tak informácie z druhej ruky, ktoré sú pravdepodobne zmanipulované a mimo reality. Ja vám prinášam môj pohľad na utečencov po mojej osobnej skúsenosti s nimi.

Videl som Sýrčanov a utečencov z iných krajín na vlastné oči. Sú to ľudia z mäsa a kostí ako my. Majú rodiny, majú priateľov, majú potrebu jesť, piť, spať a byť v bezpečí. Utečenci v utečeneckých táboroch žijú už niekoľko rokov v stane, nemajú prácu, lebo legálne pracovať nemôžu a sú odkázaní na sociálnu pomoc štátu. Taký je život utečenca v utečeneckom tábore.

Situácia, v ktorej sa utečenci nachádzajú, je pre nás momentálne nepredstaviteľná. A preto sú mnohí Európania, ktorí žijú v mieri a blahobyte, voči utečencom chladní a nevrlí. Lebo si nedokážu predstaviť aké to je utekať pred vojnou. Keby to vedeli, správali by sa inak…

Videl som rodiny s deťmi, videl som chalanov vo veku 18 – 30 rokov, ktorí zrejme utekajú, lebo majú dostatok rozumu aby nešli do armády. Alebo sa boja. Chápem ich. Tiež by som sa bál.

Každý jeden utečenec bol iný. Nedá sa generalizovať, že všetci sú takí, alebo onakí. Ale môžem povedať, že veľa z nich bolo vďačných keď som im podal čisté nohavice, alebo bundu. Sú totiž na ceste už niekoľko týždňov a veľa z nich malo oblečené špinavé, prepotené a smradľavé oblečenie pretože si nemajú kde veci oprať ani kúpiť nové. Môžu si ich jedine vymeniť v niektorom z táborov. Utečenci si nemôžu odbehnúť na nákup. Sú prísne strážení políciou. Niektorí utečenci si vymenili komplet oblečenie a odchádzali ako noví ľudia. Videl som chalana, ktorý prišiel ako žobrák a odchádzal ako nejaký model. Bolo príjemné sledovať ako sa tešia z nových čistých vecí a ešte príjemnejšie bolo keď pekne poďakovali. Niektoré kusy oblečenia boli fakt pekné. Ale boli tam aj také kusy oblečenia, v ktorých by som sa hanbil chodiť na verejnosti.

Fashion show

Nie každý kus oblečenia sa hodil utečencom. V zbierke oblečenia pre utečencov sa našli plavky, zimné kombinézy, príliš veľké XXL kusy a iné skvosty. Na niektorých kusoch oblečenia sme sa naozaj bavili a spravili sme si vo voľnom čase v sklade módnu prehliadku.