Na svete je veľa náboženstiev. Kresťanstvo, judaizmus, islam, hinduizmus, pastafariánstvo,… Ako mám vedieť ktoré je to pravé? Každé hlása svoju pravdu a má svojho Boha, prípadne bohov. Je vôbec náboženstvo potrebné? Prečo ľudia vôbec potrebujú náboženstvo?

Zachovanie morálky

Náboženstvá vznikli aby udržali ako takú morálku ľudí. Stačí postrašiť ľudí, že ich všemohúci vidí a keď nebudú poslúchať, tak pôjdu do pekla. Bez všemohúcej autority by bola morálka ľudí veľmi slabá. Ľudia by robili ešte viac zlého ako robia dnes.

Viete si predstaviť čo by niektorí ľudia robili keby neverili v Boha, ktorý ich za hriechy potrestá? Kresťanské desatoro a ostatné náboženské prikázania sú morálne zásady, ktoré veľa veriacich aj tak úplne nedodržiava a robia si rôzne výnimky ako im to vyhovuje. Seriózni veriaci však desatoro dodržiavajú a písmo je pre nich sväté. Boh je akýsi strážca morálky. Pokiaľ by ľudia neverili na Vyššiu moc, tak by si mohli robiť čo chcú a svet by vyzeral úplne inak ako vyzerá.

Čo robia deti keď nie sú pod kontrolou rodičov? Robia si čo chcú. Skúšajú čo chcú. Sex, drogy, rock’n’roll. Totálna anarchia. Nemajú žiadne zábrany. Tak nejak by vyzerala spoločnosť bez náboženstiev.

Manipulácia

Mnohí považujú náboženstvá za nástroj pre manipuláciu más. V minulosti sa viedli krvavé náboženské vojny a dodnes pretrvávajú nemalé náboženské konflikty. Ľudia sú schopní kvoli náboženstvám ublížiť a položiť život. Je to šialené a smutné kam až náboženský fanatizmus môže zájsť. Jedná sa o fanatizmus, nie o náboženstvo samotné. Náboženstvo samotné má vznešený cieľ – udržať morálku ľudí nad bodom mrazu. To, že sa náboženstvo zneužíva na manipuláciu, za to už môžu fanatici, nie náboženstvo. Náboženstvo je nástroj. A je na ľuďoch ako tento nástroj použijú. Aj kladivo je nástroj. Kladivo môžeme použiť na zatĺkanie klincov, ale aj na rozbíjanie lebiek. Je mi ľúto keď niekto zvaľuje vinu na náboženstvo. Je to ako keď za vraždu kladivom zvaľujú vinu na to kladivo.

Náboženstvá samy o sebe nemôžu za nábožensky motivované útoky. Môže za to fanatizmus ľudí. Naozaj nie je na mieste zvaľovať vinu na nevinné náboženstvo.

Fanatizmus

Ak náboženstvo prejde do fanatizmu, stáva sa nebezpečným. Po svete behá veľa náboženských fanatikov, ktorí neváhajú presadzovať si svoju pravdu za každú cenu. Pokiaľ tým nikomu neubližujú, je to ešte v rámci normy, ale ak fanatizmus prerastie do ubližovania, je to problém. A tento problém existuje vo veľa krajinách sveta.

Preto si niektorí ľudia myslia, že svet by bol krajší bez náboženstiev. No neviem neviem, nemyslím si. Fanatizmus by mohol vypuknúť v inej forme. Niektorí ľudia sú náchylní na fanatizmus a sú ľahko manipulovateľní. Je jedno či je to náboženský, alebo iný fanatizmus. Pozrite sa ako Hitler dokázal zmanipulovať masy ľudí. Nepotreboval k tomu náboženstvo. Stačilo využiť ľudské ego a v ľuďoch vzbudiť pocit nadradenosti voči ostatným.

Slepá viera

Veľa ľudí sa hlása k nejakému náboženstvu bez toho, aby o ňom niečo viac vedeli. Našli by ste veľa ľudí, ktorí si hovoria “kresťania”, ale pritom nečítali Bibliu a dokonca ani nechodia do kostola. Tiež by ste našli veľa moslimov, ktorí nečítali Korán. Ale sú taj takí, ktorí sväté písmo čítali, no aj tak mu nerozumejú. Sväté písmo obsahuje metafory, ktoré ľudia žiaľ berú doslovne. Na porozumenie svätého písma je potrebná duchovná inteligencia, ktorú veľa ľudí nemá vyvinutú. Preto existuje aj sväté písmo s výkladom, no aj tak ho veľa ľudí nemá prečítané a preto nemá ani len potuchy o čom ich náboženstvo v skutočnosti je. O svojom náboženstve vedia len z počutia.

Viac o slepej viere píšem v článku “Slepá viera“.

Mnoho náboženstiev

Rôzne náboženstvá sú na mieru šité pre rôzne kultúry. Všimnite si, že každé náboženstvo vzniklo na inej časti planéty. Dnes tu máme kresťanstvo, pretože bolo presadené nasilu. Slovanské sviatky sa vymenili za kresťanské, slovanskí bohovia boli označení za démonov a hotovo. Mnohí ľudia ale stále prejavujú sympatie k pôvodnej slovanskej kultúre. Zo srdcí ľudí to nikto nevymaže.

Všetci mali svoju kultúru a svoje mená pre bohov. Takmer všetky sväté písma, sväté knihy sú písané symbolickou rečou, ktorú žiaľ veľa ľudí berie doslovne a sú z toho zmagorení. Bohovia sú symbolické označenia za rôzne prírodne úkazy. Monoteistické náboženstvá majú jediného Boha, ktorý je stvoriteľ všetkého. V rôznych náboženstvách má rôzne mená, no označujú to isté. Niektorí sú natoľko slepo veriaci, že to nedokážu pochopiť.

Prečo ľudia veria?

Viera je akési duchovné naplnenie. Človek potrebuje vieru, aby bol duchovne naplnený. Bez viery je život človeka akýsi prázdny.

Náchylnosť veriť je u veľa ľudí celkom silná. Miliardy ľudí sa hlásia k rôznym náboženstvám. Veľa z nich len slepo verí. Veriť niečomu je jednoduchšie ako vynaložiť úsilie a niečo si o tom zistiť, najlepšie osobnou skúsenosťou.

Ľuďom pomáha, keď veria, že Boh je pri nich, že ich miluje a oni môžu milovať jeho. Len veriť nestačí. Svoju vieru si treba overiť. Pokiaľ človek len slepo verí, stáva sa ľahko manipulovateľným. Môžeme to vidieť napríklad v extrémnom islame, kde ľudia veria, že nevercov treba konvertovať, alebo zabiť. Miliardy ľudí veria rôznym veciam bez toho, aby si ich overili. Potom to na svete vyzerá tak ako to vyzerá…

Treba sa neustále pýtať a mať pochybnosti. Guruovia v ľuďoch vyvolávajú naschval pochybnosti, aby sa ľudia zamysleli. Aby sa zamysleli, či ich Boh je skutočný, či to, čomu veria, nie je iba fantázia. Ľudia sú častokrát na pochybách. Častokrát veria niečomu a potom zistia, že to môže byť výmysel. Zapochybujú a začnú hľadať pravdu inde. Práve pochybnosti vzbudzujú v človeku zvedavosť a vďaka zvedavosti sa človek dozvedá viac, získava poznanie. Akonáhle niečomu uverí a prestane mať pochybnosti, získava poznanie len z tej oblasti, ktorej verí. Nič iné ho nezaujíma. A to je svojim spôsobom obmedzujúce. Na svete je toľko poznania, toľko ciest k osvieteniu, tak prečo sa obmedzovať len na jednu cestu? Pretože je lepšie ísť po jednej ceste a prísť do cieľa, ako vracať sa a skúšať ísť inou cestou.

Správna cesta

Je ťažké vybrať si tú správnu cestu. Každý si môže vybrať inú cestu. Ak človek navyše nemá ani kompas ani mapu, môže sa stratiť. Je dosť možné, že sa stratí. Stratí sa práve vtedy keď začne pochybovať, či ide správnym smerom. Či tá cesta, po ktorej kráča, ho dovedie tam, kam chce ísť. Človek, ktorý nemá kompas, ani mapu, má iba vieru, že tá cesta, po ktorej kráča ho dovedie tam, kam chce ísť. V skutočnosti nevie, či sa tam dostane. Len slepo verí, prípadne sa spolieha na intuíciu, ktorá tiež nemusí fungovať na 100%. Veriť nestačí. Treba mať mapu a kompas, aby sme vedeli ktorou cestou sa vydať, aby sme prišli tam, kam chceme ísť. Mapa môže byť duchovná kniha a kompas duchovný učiteľ.

Jeden pocestný sa raz pýtal miestneho: “Ako ďaleko je to odtiaľto k moru?”, miestny odpovedal: “Tým smerom, ktorým kráčaš, asi 2000 kilometrov“. Pocestný sa začudoval: “Tak ďaleko?“, miestny odpovedal: “Áno, ale keď sa otočíš, tak sú to len 4 kilometre“. Keby sa pocestný nespýtal na cestu, mal by pred sebou dlhú cestu.

Viera je silná dovtedy kým nepríde niekto, alebo niečo a nespochybní vieru. Ľudia môžu v ťažkých situáciach stratiť vieru. Môžu mať pocit, že sa na nich Boh vykašlal a tak sa oni vykašlú na Boha a stanú sa ateistami. No sú aj ľudia, ktorí veria nech sa deje čokoľvek. Ich viera je neoblomná. Je to fascinujúce. Niektorí veriaci majú ohromnú vnútornú silu. Ich viera v Boha je tak silná, že sa naozaj dejú zázraky.

Správne náboženstvo je to, ktoré z teba spraví lepšieho človeka.

Veľa náboženstiev je len teoretických a ľudia nevedia ako majú teóriu uplatniť v praxi. Často tápajú a zúfajú keď ide do tuhého. Teória nestačí. Je potrebné ju vedieť uplatniť v praxi. Ja som natrafil na veľmi praktické učenie Hare Krišna, ktoré mi pomohlo očistiť sa od negatívnych emócií a vlastností. Žiadne náboženstvo a žiadna filozofia mi nedala to, čo Hare Krišna. Môžeš si o tom prečítať v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život“.

Vyber si to, čo z teba spraví lepšieho človeka a buď šťastný.

Hare Krišna!