Mesačné archívy: jún 2017

Náš názor neurčuje realitu

Osobný rozvoj, poučné

Takmer všetci ľudia si myslia, že ich názor je jediný správny a pravdivý. Toto presvedčenie pochádza z falošného ega, ktoré vytvára ilúziu toho, kto vlastne sme a čo je realita. Kým je človek pod nadvládou ega, myslí si: „Ja mám pravdu a všetko, čo sa od môjho pohľadu líši, je blbosť a všetci, čo somnou nesúhlasia, sú hlupáci“. Drvivá väčšina ľudí žije v tejto ilúzii.

Názor vs. realita

Ak si myslím, že môj názor je jediný správny, nemôžem mať všetkých päť pohromade. Žijem v ilúzii. Som na egu. Keď sa dostanem z pod nadvlády ega, zrazu uvidím rozmanitosť názorov na tú istú vec. Zrazu uvidím farebné okuliare ega, kvoli ktorým jeden človek vidí tú istú vec zelenú, pretože má zelené okuliare, ďalší zase ako modrú, pretože má modré okuliare atď. Jedine s bezfarebnými okuliarmi môžeme vidieť realitu takú, aká je. Jedine v stave vedomia bez ega.

Stav bez ega

Stav bez ega znamená nemať odpor k ničomu a k nikomu, dokázať sa pozrieť na názory ostatných bez súdenia a vidieť tak väčší obraz toho, čo je skutočnosť. Ego vytvára odpor a odpor vytvára konflikty. Keď máme v sebe odpor, nedokážeme prijať názory, ktoré sú odlišné od našich. Máme potrebu obhajovať si svoje názory a názory ostatných zmiasť zo stola a zdiskreditovať, pretože sa nám zdajú ako blbosti. Keď sa však dokážeme pozrieť na názory ostatných v stave bez ega, uvidíme širšiu realitu.

Pokiaľ človek nie je na dostatočne vysokej duchovnej úrovni, stav bez ega zažíva len príležitostne. Väčšinu z nás stále ovláda ego a stále nedokážeme prijať (na prvý pohľad) odlišné názory ostatných bez toho, aby sme ich považovali za hlúposti. Pretože máme v sebe odpor. Občas sa ale môžeme odstať do stavu bez ega, zbaviť sa odporu a pochopiť prečo majú ľudia také názory, aké majú.

Rôzne stupne vedomia

Ľudia, ktorí sa nachádzajú na rôznom stupni vedomia, majú rôzny pohľad na svet a rôzne názory. A potom si prirodzene nerozumejú. Keď som bol dieťa, videl som a chápal som svet svojim detským spôsobom, keď som bol tínedžer, pozeral som sa na svet zase trošku inak, keď som bol trošku starší, opäť sa mi zmenil pohľad a mal som iné názory ako keď som bol mladší. Po svojom duchovnom prebudení som zase videl svet inak. Prešiel som rôznymi stupňami vývoja, rôznymi stupňami vedomia. Rôzne zvieratá majú tiež rôzne úrovne vedomia. Pes má iné vedomie ako mačka. Mačka má iné vedomie ako myš atď. Konanie odzrkadľuje aké má živá bytosť vedomie.

Aj keď sú dvaja ľudia rovnako starí, môžu mať rôzne záujmy a rôzne názory. Jeden holduje alkoholu a druhý alkohol nemôže ani cítiť. Pre druhého je šport životná vášeň a ďalší zase v športe nevidí takmer žiadny zmysel. No časom sa všetko môže zmeniť a človek vďaka zmene vedomia zmení svoj životný štýl a životné hodnoty. Sám som to zažil.

Ľudia na rôznych stupňoch vedomia sa zaujímajú o rôzne veci. Niekoho baví šport, iný sa zaujíma o vedu, ďalší o duchovno a ďalšieho zaujíma všetko možné. Ľudia na rôznych stuňoch vedomia majú rôzne názory na tú istú vec. Keď majú ľudia podobné zmýšľanie, nachádzajú sa na podobnom stupni vedomia. Čím je však stupeň vedomia odlišnejší, tým viac si ľudia nerozumejú, pretože vnímajú realitu inak.

Jeden vidí zmysel v náboženstvách a iný náboženstvá zavrhuje. Tak kde je pravda? Sú náboženstvá potrebné, alebo nie? To záleží od uhlu pohľadu. Pre človeka, ktorý náboženstvá zavrhuje, nie je náboženstvo potrebné. Pre človeka, ktorý vidí zmysel v náboženstvách, sú naopak potrebné. Ak začneme absolutizovať, že náboženstvo je potrebné, alebo že náboženstvo je nepotrebné, dostaneme sa do konfliktu s buď s jedným, alebo s druhým typom vedomia. Samozrejme, môžeme argumentovať prečo je náboženstvo potrebné a prečo nie a môžeme dospieť k nejakému záveru. Ak si však človek neoblomne stojí za svojim, že náboženstvo je, alebo nie je potrebné, k žiadnemu záveru nedôjdeme. Väčšinou sa stáva to, že ľudia nie sú schopní vidieť a chápať realitu z iného pohľadu ako zo svojho obmedzeného pohľadu. Potom často dochádza ku konfliktom a nedorozumeniam. Ľudia majú pocit: „Ja mám pravdu, ty nie“. Táto takzvaná pravda existuje len na určitom stupni vedomia. Na inom stupni vedomia človek považuje za pravdivé zase niečo iné. Ľudia neustále dychtivo hľadajú pravdu. Túžia ju neoblomne mať. Kde je skutočná pravda?

Zmena vedomia a vnímania reality

Vedomie a vnímanie sveta sa neustále mení. Pokiaľ sa človek venuje sebarozvoju, postupne rozširuje vedomie a dokáže chápať viac a viac.

Keď som bol na hrubej materiálnej úrovni vedomia, zaujímali ma hlavne ženy, sex, alkohol a to, ako si najviac užívať. Bol som zarytý ateista a egoista plný hnevu, pýchy, strachu, závisti a ďalších nepekných vlastností. Staral som sa iba o seba, o svoje pohodlie a všetci ostatní mi boli prakticky ukradnutí.

Po svojom duchovnom prebudení začiatkom roku 2015 som začal vnímať svet zrazu inak. Začal som vnímať potreby iných a nezameriaval som sa už len na seba. Pocítil som nutkanie pomáhať svetu – všetkým – ľuďom, zvieratám, prírode. Začal som si všímať koľko škody súčasná spoločnosť napáchala a začalo sa ma to dotýkať osobne. Zrazu problémy ostatných boli aj moje problémy. Vzbudil sa vo mne súcit so všetkými. Život sa už netočil iba okolo mňa, ale zrazu sme boli MY. Nie len ja a moja rodina, ale rodina ako celé stvorenie, celý vesmír. O takúto zmenu vedomia som sa vôbec neusiloval. Jednoducho sa to stalo a je zo mňa úplne iný človek ako pred rokom 2015. Vnímam svet úplne inak, správam sa inak a konám inak. Preto viem, že zmeniť sa môže každý. Či už zažije s pontánne duchovné prebudenie, alebo sa bude o zmenu usilovať vlastnými silami. Duchovné prebudenie je aj tak iba počiatočný impulz k zmene. Človek potom aj tak musí vyvinúť nejaké úsilie, aby sa posunul v živote ďalej a stal sa z neho ešte lepší človek.

Až keď svoje vedomie očistíme, potom môžeme zažívať stále čistejší stav bytia – bez strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, chamtivosti, pýchy a ďalších nepekných vlastností a emócií.

Keď sa očistíme od falošného ega, začneme prirodzene chápať, že ľudia majú taký, či onaký názor preto, lebo sa nachádzajú na určitom stupni vývoja, na určitom stupni vedomia a nemôžu mať iný názor, pretože ich vnímanie reality je obmedzené ich súčasným stavom vedomia. Aby pochopili určité veci, musia si ich zažiť. Ten, kto napríklad zavrhuje náboženstvá, pretože kvoli svojmu obmedzenému vnímaniu sveta vidí len ich temnú stránku, pochopí skutočný význam náboženstva, keď uvidí aj pozitívnu stránku náboženstva. Jeho vedomie a vnímanie sveta sa rozšíri a už bude vidieť obe stránky. Nie len jednu.

Existujú ľudia, ktorí majú veľmi obmedzené vnímanie sveta. Vidia len tú, či onú stránku, ale nevidia celok. A keď im niekto celok opíše, často tomu nerozumejú a obhajujú si len to, čo vidia. Kým má človek v sebe odpor, nedokáže pochopiť iných a vidieť realitu ich očami. Keď však dokážeme zmierniť, alebo odstrániť tento odpor, rozšírime svoje vedomie a budeme zrazu vidieť a chápať oveľa, oveľa viac. Dokážeme sa vcítiť do iných a dokážeme vidieť svet ich očami. Potom budeme chápať, že nie sú schopní určité veci pochopiť. Preto vysvetľovať im niečo, čo nie sú schopní pochopiť, je strata času. Deviatak môže prváčikovi vysvetľovať veľkú násobilku, ale čo bude mať z toho ten prváčik, keď ešte ani nevie počítať?

Rozširujte vedomie

S rozšírením vedomím dokážeme vidieť širšiu realitu, chápať viac a podľa toho následne aj konať. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ sa dozviete ako môžete očistiť a rozšíriť svoje vedomie.

Veľa šťastia!

Dôležitosť lásky v živote

láska

Raz som v jednom kníhkupectve narazil na knihu s názvom „100 odpovedí z duchovného sveta“. Prečítal som si obal knihy a to ma donútilo knihu otvoriť a začal som čítať. V kníhkupectve som jej čítaním strávil asi 20 minút kým som sa rozhodol si ju kúpiť. Tá kniha ma pritiahla svojim názvom aj svojim obsahom. Najviac sa mi z knihy páčila nasledujúca otázka a odpoveď, ktorú chcem s vami zdieľať.

Je dôležité, aby sme v tomto živote milovali alebo boli milovaní? Môžete vysvetliť, čo je láska?

Začnem druhou časťou vašej otázky, ak dovolíte. Pýtate sa, či viem vysvetliť, čo je láska. Je to jedna z najťažších vecí, o akú ma kedy požiadali, aby som vyjadril slovami. V najjednoduchšom chápaní je to sila; moc, ktorá je vo všetkých sférach života konštantná. Láska je vo vás aj vo všetkých živých bytostiach. Niektorým je to zjavné, iným nie, ale láska je všade tam, kde je život. Pre túto chvíľu bude lepšie túto jednoduchú odpoveď ďalej nekomplikovať.

Je v živote človeka dôležité, aby miloval alebo bol milovaný? Je to dôležité. A pre vás je mimoriadne dôležité, aby ste vedeli, že najskôr prichádza láska k vám. Sála z vašej matky od chvile vášho narodenia a z vášho otca od chvíle, keď na vás prvýkrát spočinul svojím pohľadom.

Táto neviditeľná moc tvorí spojenie medzi rodičmi a ich potomkom a je prvým produktom neviditeľnej energie, ktorá ich spája v začiatkoch ich vázjomnosti.

Svojou nevinnosťou prebúdza dieťa v rodičoch lásku a súcit, ochranu a potrebu starať sa oň, čím sa ešte viac posilní ich vzájomné puto lásky. Od okamihu svojho príchodu na tento svet by ste mali zažívať to, čo znamená byť milovaný. Po celý zvyšok svojej životnej cesty si budete želať, aby ste to zažívali.

Skúsenosť, ktorú budete mať s láskou, vás podnieti k túžbe lásku opätovať, pretože svojou povahou je láska esencia, ktorá plynie, a je ľahšie rozpoznať ju, keď ju dvaja ľudia v rovnakej chvíli dávajú aj opätujú. To, že človek miluje a je milovaný, je dôležité preto, aby – hoci len na okamih – zakúsil život, v ktorom prevažuje láska.

Predstavte si novorodené dieťa, ktoré prišlo na svet a nie je okamžite milované. Tam, kde chýba láska, prevládne strach. Možno pomocou tejto predstavy pochopíte, prečo sa medzi ľuďmi vyskytujú prípady príšerných činov – to správanie vychádza zo srdca, ktoré napĺňa strach a chýba v ňom láska. Teraz azda chápete, prečo je dôležité, aby človek miloval a bol milovaný.

Vedomý človek

Osobný rozvoj

Keď pozorujem súčasný svet a ľudí v ňom, veľa ľudí koná nevedome na základe podvedomia. Málokto si je plne vedomý svojich činov a ich následkov. V podvedomí máme zapísané určité vzorce správania, podľa ktorých konáme. Veľa ľudí robí rôzne nepekné činy a pestujú v sebe negatívne myšlienky a emócie. Keby vedeli čo spôsobujú negatívne myšlienky a emócie, snažili by sa zmeniť svoje myslenie a cítenie. Snažili by sa byť viac vedomými, začali by pracovať na svojich negatívnych stránkach a stali by sa z nich lepší ľudia. V dnešnej spoločnosti žiaľ pozorujem, že len pár jedincov je schopných uvedomiť si čo vlastne konajú, priznať si svoje chyby a následne sa napraviť.

Vedomý vs. nevedomý človek

Vedomý človek si je vedomý každej jednej myšlienky, emócie, činu a jeho následku. Vedomý človek dokáže pracovať s negatívnymy emóciami (strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť,…), pátrať po ich príčine a riešiť ju. Vedomý človek si dokáže uvedomovať ako reaguje na rôzne situácie, poučiť sa z toho a prepísať vzorce správania v podvedomí podľa svojho uvedomenia. Vedomý človek sa stráni konfliktov, pretože v nich nemá chuť. Vedomý človek nemá chuť v ničom negatívnom. Ak už aj na niečo negatívne natrafí, snaží sa s tým pracovať a zobrať si z toho ponaučenie. Vedomý človek môže dospieť do bodu, kedy v jeho mysli nebudú žiadne negatívne myšlienky, či emócie.

Vedomí ľudia sú pre nevedomých čudáci. Nevedomý človek hádže vinu za svoj neúspech okolnostiam a iným ľuďom. Vedomý človek sa snaží pozrieť v prvom rade do seba a hľadá chybu v sebe. Nevedomý človek si nikdy neprizná chybu. Aby si ju priznal, musí si ju najskôr uvedomiť. Nevedomého človeka ovláda ego, ktoré spôsobuje neschopnosť priznať si chyby. Nevedomý človek si neuvedomuje ako koná a neuvedomuje si následky svojho konania. Koná tak, ako to má naprogramované v podvedomí. Vedomý človek sa snaží uvedomovať si čo vlastne robí a zvážiť dôsledky svojho konania. Vedomý človek tak dokáže udávať smerovanie svojho života podľa svojej vedomej vôle. Nevedomý človek si nevyberá svoje správanie a smerovanie života. Za nevedomého človeka koná autopilot v podobe podvedomia.

Cesta Vedomého života

Ako vidíme, naučiť sa žiť vedome sa oplatí. Byť si vedomý svojich myšlienok, emócií, činov a ich následkov, to je veľmi žiadané. Vidieť svoje zlé stránky, snažiť sa ich napraviť a poučiť sa zo svojich chýb je tiež veľmi žiadané. Kým žijeme v nevedomosti, neprijmeme svoje chyby a nepoučíme sa z nich, budeme ich opakovať znovu a znovu. Až keď sa človek poučí, následne môže konať inak a už neopakovať tie isté chyby. Keď sa vydáme cestou Vedomého života, zmeníme kvalitu svojho života a života ostatných na nepoznanie. Dokážeme pracovať s egom, hnevom, strachom, pýchou, chamtivosťou, nenávisťou a inými nepeknými vlastnosťami. Viac sa o Vedomej ceste dočítate v článku „Cesta Vedomého života“.

Vedomý život a lepšia spoločnosť

Prajem všetkým ľuďom, aby sa naučili žiť vedome. Len keď ľudia začnú žiť vedome, v spoločnosti môže zavládnuť mier a harmónia. Keď si ľudia budú uvedomovať základné princípy ľudskosti, následky svojich činností a konať podľa toho, nie je možné, aby spoločnosť vyzerala tak, ako vyzerá dnes. Nie je možné, aby vedomý človek znečisťoval a ničil prírodu. Nie je možné, aby vedomý človek zabíjal len tak z rozmaru, lebo môže. Nie je možné, aby vedomý človek niekomu ubližoval. Vedomý človek má neustále na pamäti zásadu: „Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe“. Vedomý človek sa neustále pýta: „Chcem, aby to, čo idem urobiť teraz, bolo urobené mne?“ Chcem, aby som bol zabitý? Chcem, aby mi bolo vynadané? Chcem, aby mi bolo ublížené? Chcem, aby na mňa niekto kričal? Chcem, aby bolo somnou zaobchádzané takýmto spôsobom?

Vedomý život a zmena k lepšiemu

Vedomý človek sa snaži byť neustále lepšou verziou samého seba. Vedomý človek sa dokáže okamžite poučiť zo svojich chýb a zmeniť sa zo sekundy, na sekundu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, alebo zo dňa na deň. Vedomý človek sa nebojí vstúpiť si do svedomia a uvedomiť si čo vlastne vykonal a ako môže zareagovať na podobnú situáciu inak, lepšie. Pre vedomého človeka je zmena vítaná. Vedomý človek sa chce meniť k lepšiemu. Preto je veľmi žiadané, aby bolo na Zemi viac vedomých ľudí a dokázali tak spoločne pretvoriť celú spoločnosť k lepšiemu. Pre mnohých je to utópia, ale vedomý človek si je vedomý, že keď sa dokázal zmeniť on, prečo by sa nedokázali zmeniť ostatní? Mnohí ľudia sa za veľmi krátky čas zmenili na nepoznanie. Už nespoznávajú svoje staré JA.

Mnohí ľudia žili v nevedomosti a konali nevedome, ale už ich nenapĺňal život plný strachu, hnevu, nenávisti, pýchy, chamtivosti a ďalších negatívností. Rozhodli sa zmeniť svoj život k lepšiemu. Nastúpili na cestu Vedomého života a podarilo sa im pretvoriť svoje myslenie a žitie pozitívnejším smerom. Vedomý človek už nezažíva toľko negatívnych emócií ako nevedomý človek, pretože s nimi dokáže pracovať a zmeniť svoje vzorce myslenia, cítenia a konania. Hodnoty a vlastnosti vedomého človeka sú: láska, mier, nenásilie, pokora, milostivosť, pravdovravnosť, umiernenosť, rozvaha, prirodzenosť, empatia, ovládnutie ega a podobne.

Vedomý život v súčasnosti

Poznám desiatky vedomých ľudí a v súčasnosti sú podľa môjho skromného odhadu na Slovensku stovky (možno tisíce) vedomých ľudí a na celom svete sú ich milióny. Čím viac ľudí bude vedomých, tým lepšie. Vedomí ľudia inšpirujú ostatných k zmene svojim vlastným príkladom. Reakcie vedomých ľudí v určitých situáciach prekvapujú nevedomých ľudí. Nevedomí ľudia ich síce spočiatku považujú za čudákov, ba dokonca bláznov, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslia, možno zistia, že správanie vedomých ľudí má niečo do seba. Mnohí nevedomí ľudia sa môžu rozhodnúť žiť vedome a skvalitniť tak svoj život.

Ja si len želám, aby bolo vedomých ľudí čoraz viac. Keď porovnám životy vedomých ľudí a životy nevedomých ľudí, vidím priepastný rozdiel. Kým v živote nevedomých ľudí prevláda strach, hnev, nenávisť, sebectvo, pýcha, nespokojnosť, chamtivosť, žiarlivosť, v živote vedomých ľudí prevláda láska, šťastie, milostivosť, pokora, snaha pomáhať, snaha byť lepším, schopnosť priznať si chyby a poučiť sa z nich a podobne. Je na každom človeku, či si vyberie život v nevedomosti, alebo sa inšpiruje a naučí sa žiť vedome.

Prajem každému veľa šťastia na ceste Vedomého života. Žite v láske a mieri, inšpirujte ostatných vlastným príkladom a nezabúdajte, že v jednote je sila. Spoločne dokážeme viac, ako oddelene. Naučme sa spolupracovať a uvidíme ako sa veci pohnú ďalej… Ak máte nejaké zaujímavé nápady, ako inšpirovať ostatných k Vedomému životu, napíšte mi. Kontakt na mňa nájdete na stránke „Kto je Elfoslav“.

Buď pozorovateľ

poučné

Ľudia sa snažia byť vykonávateľmi a ovládateľmi a lipnú na výsledkoch svojich činností a na naplnení svojich túžob. Silou mocou chcú mať všetko hneď, alebo aspoň čo najskôr. Kedysi som mal takú mentalitu aj ja, ale zistil som, že lipnutie ma robí nešťastným. Keď ľudia na niečom lipnú a výsledok nie je podľa ich predstáv, sú z toho sklamaní. Naučil som sa nelipnúť na svojich predstavách a začal som prijímať všetko také, aké je. Stal sa zo mňa pozorovateľ.

Život pozorovateľa

Či už sa mi niečo podarí, alebo nepodarí, snažím sa byť odpútaný od výsledku a len sa z toho poučiť. Ak spravím nejakú chybu, zisťujem či som niečo spravil zle a či je v mojich silách to urobiť lepšie. Ľudia, ktorí lipnú na výsledkoch svojej práce, sú veľmi nešťastní, keď sa im niečo nepodarí. Nešťastie je veľmi nepríjemný stav, vďaka ktorému sa môžeme učiť. No málokto si to uvedomuje a využíva túto šancu. Duša je prirodzene blažená. Ale keď sa človek pod vplyvom ega považuje za vykonávateľa a ovládateľa a lipne na výsledkoch svojich činností, zažíva rôzne strasti a radosti.

Keď človek pochopí, že častokrát nemá možnosť ovplyvniť výsledok svojich činností a niektorých situácií, prestane bojovať. Prestane lipnúť na výsledkoch svojich činností a predstavách ako majú dopadnúť rôzne situácie. Začne prijímať všetko také, aké je. Len v tomto stave prijatia je možné nezažívať utrpenie aj keď sa človek dostane do veľmi nepríjemnej situácie. Prijímať všetko také, aké je, to je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu. Dá sa to naučiť.

Odpor

Mnohí ľudia žijú v stave odporu a neprijímajú životné situácie také, aké sú. Chcú, aby bolo všetko podľa nich, ale tak to nefunguje. Keby bolo všetko po našom, život by bol nudný. Zažívame rôzne situácie, ktoré nechceme zažívať. Ale práve tieto situácie nás majú v živote niečo naučiť. A keď sa naučíme, už na tie isté situácie budeme reagovať inak.

Dôležité je naučiť sa prijať všetko také, aké je a nebojovať proti tomu silou mocou. Hlavne proti niečomu, čo nemôžeme svojimi silami nijak zmeniť.

Prijatie

Stav prijatia neznamená rezignovať, alebo ignorovať. Znamená to prijať situáciu a postaviť sa k nej zodpovedne s inteligenciou – ak je v mojich silách niečo zmeniť, pokúsim sa o to. Ak to v mojich silách nie je, nebudem sa tým rozrušovať. To znamená prijatie.

Napríklad nemôžeme ovplyvniť to, že v tomto svete je smrť bežným javom. Nikto aj tak nechce zomrieť a nikto nechce, aby zomreli jeho blízki. Ale to je stav odporu. Nechcieť niečo, čo aj tak nastane, načo je to dobré? Je lepšie zmieriť sa s tým a dostať sa tak do stavu prijatia, z ktorého pramení pokoj. Ľudia, ktorí sú v stave odporu, nesmierne trpia, keď im niekto blízky zomrie. Nechcú prijať smrť. Ľudia, ktorí prijímajú smrť ako súčasť ich života, dokážu prijať aj svoju smrť a smrť svojich blízkych oveľa lepšie ako ľudia v stave odporu. Naozaj, načo je dobré odporovať niečomu, čo aj tak nezmeníme? Nedáva to zmysel. Je oveľa rozumnejšie naučiť sa prijímať veci také, aké sú a dosiahnuť tak vnútorný mier.

Učíme sa celý život a ak chceme prežívať vnútorný mier, musíme sa naučiť prijímať všetko také, aké je. Ak nechceme viac trpieť, musíme sa dostať do stavu prijatia a prijímať aj nepríjemné situácie ako súčasť nášho života a zobrať si z nich ponaučenie. Prišli sme sa na tento svet učiť a tak využime túto možnosť čo najlepšie.

Prajem všetkým, aby sa čo najskôr dostali zo stavu odporu do stavu prijatia a dokázali prežiť vyrovnanosť so všetkým. Taký stav je pre dušu veľmi žiadaný.

„Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.“ [BG 5.19]