Život mi v poslednom čase nadelil toľko lekcií, že mi neostávalo nič iné, ako ich pokorne prijať a v pokore ostať.

Z pokory do pýchy a späť

V momente, kedy si myslíme, že je všetko v našich rukách a že všetko bude také, ako si naplánujeme, je veľké riziko, že spyšnieme. O to väčšie riziko vkročenia pýchy do nášho života je, keď sa nám začne dariť. Potom si naozaj myslíme, že my sme tí ovládatelia, čo si riadia svoj život a môžu si ho tvoriť podľa svojich egoistických predstáv. A tak vytesníme zo svojho života Boha a myslíme si, že bohovia sme my. Potom však nastane neočakávaná situácia, ktorá náš postoj k životu zmení a vďaka nej zistíme, že nie sme až takí ovládatelia ako sme si mysleli. Buď sa budeme nad situáciou rozčuľovať a nijak tým nikomu nepomôžeme, alebo situáciu s pokorou prijmeme takú, aká je a využijeme ju pre svoj rast.

Nebezpečenstvo pýchy

Pyšný človek sa stavia do pozície Boha a myslí si, že on sám riadi svoj život a tak vzťah s Bohom postupne stráca v jeho živote zmysel. Pýcha zabíja vzťah človeka s Bohom. Pokora tento vzťah naopak obnovuje.

Pyšný človek nehľadí na potreby ostatných a ide si len to svoje. Dokáže veľmi ublížiť, aj keď často nevedomky. Pokorný človek sa dokáže vcítiť do potreby iných a dokáže pomôcť.

Dôležitosť pokory

Pokora je v našich životoch veľmi, veľmi dôležitá. Ak je človek v pokore, prijíma všetko také, aké je a berie si zo všetkého ponaučenie. Nevyhľadáva chyby v iných. Ak človeku chýba pokora, vinu za svoju nespokojnosť a svoje problémy hádže na iných. Nedokáže si zobrať nič k srdcu a nedokáže sa poučiť.

Pokora a zvládanie situácií

V živote občas nastanú situácie, ktoré nijak neovplyvníme, v ktorých sa jednoducho ocitneme bezmocní. V takých situáciach sa ľudia zvyčajne buď naštvú a začnú hľadať vinníka, alebo nájdu v sebe pokoru a budú sa snažiť pochopiť prečo sa dostali do tejto situácie. Hľadanie vinníka nikomu a ničomu nepomôže. Čo z toho získam, keď niekoho obviním? A čo získam z toho, keď sa posnažím pochopiť prečo som sa dostal do danej situácie a aké ponaučenie si mám z toho zobrať? Keď sa poučím, už danú situáciu nebudem musieť znovu zažívať. Ale keď budem len hľadať vinníka a nepoučím sa, je veľká šanca, že budem znovu robiť to isté a znovu sa dostanem do rovnakej situácie. A tak stále dokola, kým sa nepoučím. Tak to v živote chodí.

S pokorou môžeme zvládať ťažké životné situácie oveľa ľahšie.

Pokora a prijímanie

Keď sa nachádzame v pokornom stave, dokážeme prijímať všetko – príjemné aj nepríjemné. Chápeme, že všetko má svoj dôvod a že si to zaslúžime. Dokážeme prijať kritiku a zobrať si ju k srdcu. Bez pokory to nedokážeme a myslíme si akí sme bezchybní…

S pokorou chápem, že ak niekto niečo o mne hovorí, má na to dôvod – či už svoj osobný, alebo iný. Ak niekto o mne hovorí, že som taký, či onaký, má na to dôvod a je na mne, aby som sa na seba úprimne pozrel a uvidel aj svoje nedostatky a snažil sa s nimi niečo urobiť. Len s pokorou môžeme uvidieť a prijať svoje nedostatky. Naopak s pýchou sa snažíme tie nedostatky zakryť, alebo si ich obhájiť.

Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom

Keď sa nachádzame v pokore, nemáme potrebu oplácať zlo zlom. Nemáme potrebu ubližovať tým, ktorí ubližujú nám, alebo niekomu inému. Chápeme, že ak niekto ubližuje, tak len preto, lebo mu chýba láska. Ak by ľudia žili v láske, nemuseli by si navzájom ubližovať. Uvedomujeme si, že násilie plodí násilie. Oko za oko a celý svet bude slepý.

Ak nám pokora chýba, máme potrebu zlo oplácať ešte väčším zlom.

Pokora a vzťah s Bohom

Pyšný človek je príliš hrdý na seba a všetok svoj úspech pripisuje sebe. Pokorný človek za všetko vďačí Bohu. Zásluhu za svoj úspech nepripisuje sebe, ale Bohu. Neustále má na pamäti, že môže o všetko v zlomku sekundy prísť a nijak to neovplyvní.

Človek sa často dostane do pokory až keď prekoná nejakú ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitne bezmocný. Vtedy mu neostáva nič iné, len obrátiť sa na Vyššie sily, na Boha a prosiť o pomoc. V pokornom stave môžeme vnímať prítomnosť Boha a Jeho starostlivosť.

S pokorou, alebo bez nej?

Bez pokory existujú v živote človeka nemalé konflikty. Len preto, lebo sa nedokáže pozrieť na svoje chyby a priznať si ich. Bez pokory si človek myslí, že na vine sú tí druhí a on je v pohode. Bez pokory človek nie je schopný prijímať zodpovednosť za to, čo sa mu v živote deje. Bez pokory je život veľmi ťažký, plný konfliktov a utrpenia.

Som veľmi rád, že som zažil situáciu, vďaka ktorej som si uvedomil, že nemám pod kontrolou všetko, čo sa mi v živote deje. Sú jednoducho aj situácie, ktoré sa dejú bez toho, aby sme to chceli. A je len na nás, či si z týchto situácii zoberieme ponaučenie, alebo budeme hrať rolu trpiteľa a hľadať vinníka.

Ďakujem za všetko – príjemné aj nepríjemné.

Elektrosmog je hlavne v mestách veľmi rozšírený. Satelity, počítače, mobily, WI-FI, televízia a ďalšie elektrické zariadenia a vysielače vyžarujú elektrosmog. Z vedeckého pohľadu toho o elektrosmogu moc nevieme. Existuje len zopár štúdií. Kým sa kompetentní začnú serióznejšie zaoberať elektrosmogom, môže byť už aj trochu neskoro. Preto je na každom z nás, ako so súčasnými informáciami o elektrosmogu naloží. Či sa bude snažiť elektrosmogu vyhnúť ako sa len dá, alebo sa mu bude naďalej vystavovať.

Pôsobenie elektrosmogu

Človek vyžaruje elektromagnetické pole približne o hodnote 100 milivoltov. Ak žije v umelo vytvorenom prostredí s vyšším elektromagnetickým poľom, po čase sa to môže na človeku prejaviť ako podráždenosť a úzkosť. To by vysvetľovalo prečo je tak veľa ľudí v mestách podráždených a v úzkosti. Samozrejme samotný elektrosmog nie je jedinou príčinou, príčin môže byť viac. Pri zvýšenom elektrosmogu sa cíti človek viac unavený. To by zase vysvetľovalo prečo sa mestský človek cíti v prírode tak sviežo, akoby plný energie.

Elektrosmog ovplyvňuje produkciu hormónov potrebných pre správne fungovanie imunitného systému. Štúdie ukazujú, že elektrosmog v spálni spôsobuje zníženie tvorby melatonínu – jedného z najzásadnejších hormónov. V niektorých prípadoch bolo namerané až 50% zníženie melatonínu oproti normálu.

Melatonín, ktorý epyfíza produkuje iba v noci, je zodpovedný za relaxáciu a spánok, posilňuje imunitný systém a obraňuje nás pred poškodením buniek voľnými radikálmi.

Výskumy tiež ukázali, že trvalo nízka hodnota melatonínu zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny.

Americká vedkyňa Nancy Wertheimer viedla rozsiahly výskum zameraný na dopad nízkofrekvenčného magnetického poľa na detskú úmrtnosť. Jej výskumy dokazujú súvislosť medzi vyššou úmrtnosťou detí a trvalému sa vystavovaniu nízkofrekvenčných polí. V štúdii popísala, že pre deti, ktoré spali v blízkosti transformátorových staníc alebo podobných zariadení, bola dva až trikrát väčšia pravdepodobnosť, že zomrú na leukémiu ako u detí, ktoré spali v miestnostiach bez tohto typu elektromagnetického žiarenia. Tiež u detí, ktoré žili v okruhu 50 metrov od stĺpu vysokého napätia, bola približne o 70% vyššia pravdepodobnosť výskytu leukémie. Svoju štúdiu publikovala už v roku 1979. Vtedy tomu takmer nikto neveril a jej štúdia bola viacmenej ignorovaná. Neskôr v roku 1988 Štátne ministerstvo zdravotníctva v New Yorku potvrdilo jej štúdiu.

Môžeme elektrosmog vnímať?

Veľmi málo ľudí vníma prítomnosť elektrosmogu. Je neviditeľný a jeho účinok na človeka je veľmi jemný.

Keď sa však vzdialime miesta s vysokým pôsobením elektrosmogu, napríklad pôjdeme do prírody, môžeme cítiť, že sa cítime akosi lepšie. Samozrejme celé mestské prostredie je rušivé a nepôsobí na človeka priaznivo. Elektrosmog je už len čerešnička na torte toho všetkého.

Dosah elektrosmogu

Elektrosmog môžeme merať prístrojmi, ktoré dokážu merať hodnoty radiácie v domovoch, kanceláriach a ďalších priestoroch.

Miesta, na ktorých sú vysielače, elektrárne, vedenie vysokého napätia, počítače, mikrovlnky a iné elektrické zariadenia majú vysokú koncentráciu elektrosmogu.

Ľudia, ktorých profesia vyžaduje intenzívne používanie mobilných telefónov, počítačov, alebo iných elektrických zariadení, sa vystavujú intenzívnemu žiareniu týchto zariadení. A to môže mať nemalý vplyv na ich fyzické a psychické zdravie.

Aj keď sa momentálne živím ako programátor a veľa času trávim za počítačom, sám už intiutívne cítim, že trávenie toľkého času za počítačom nie je pre mňa príliš dobré. Aj preto rozmýšľam nad zmenou profesie a celkovo životného štýlu.

Aké typy elektrosmogu sú najviac škodlivé?

Vysokofrekvenčná radiácia vytvorená mobilnými telefónmi, vysielačmi, wi-fi a mikrovlnkami je najnebezpečnejšia. Nízkofrekvenčný elektrosmog môže byť tiež škodlivý keď sa mu človek vystavuje pravidelne a často.

Bezhlavé vynálezy

Je celkom smutné kam sa ľudstvo dopracovalo svojou bezohľadnosťou a ignoranciou. Vymýšľajú vynálezy a rozširujú ich medzi ľudí bez ohľadu na následky. Ľudia tieto vynálezy takisto prijímajú bez ohľadu na následky. Spočiatku sa nám tieto vynálezy zdajú ako užitočné, ale neskôr sa začínajú objavovať nemalé problémy, ktorých riešenie vyžaduje nemalé úsilie. Veď ľudstvo vytvorilo nemalé množstvo súčasných globálnych problémov. Tieto problémy sa nabaľujú a zväčšujú, až jedného dňa na ľudstvo dopadnú plnou silou a nebude to vôbec príjemné. Ľudia by sa mali čo najskôr aspoň začať zamýšľať nad svojim súčasným životným štýlom, čo všetko ním spôsobujú. Pár jedincov už sa zamýšľa a podľa svojich uvedomení mení svoje životy. No to na celosvetovú zmenu nestačí. Treba len dúfať, že sa nad sebou a nad súčasnou situáciou zamyslí viac ľudí a začnú svoje životy meniť podľa nových uvedomení.

Zdroje

Niektoré informácie boli čerpané z článku: “https://swissharmony.com/what-is-electrosmog/why-is-electrosmog-harmful/“

Áno, dobre čítate – emocionálne výkaly. Toto slovné spojenie mám obzvlášť rád, pretože je to najvýstižnejšie pomenovanie následného javu. Keď vás niekto zasype negatívnou energiou v podobe nepríjemných slov, či skutkov, je to podobné ako keby vás zasypal výkalmi. Nie je príjemné byť zasypaný smradľavými výkalmi (pokiaľ nemá človek nejakú úchylku) a takisto nie je príjemné byť zasypaný nadávkami, urážkami, či inými nepríjemnými slovami, alebo dokonca fyzickým napadnutím.

Aj keď sú ľuďom emocionálne výkaly nepríjemné, mnohí ľudia zo seba tieto emocionálne výkaly vyplavujú a ubližujú tak ostatným. Často nevedome a nechtiac. Najmä hnev býva veľmi smradľavý a bolestivý emocionálny výkal, ktorý môže vyústiť až do násilia a ešte väčšieho emocionálneho výkalu. Ak nechceme ubližovať ostatným, mali by sme sa naučiť svoje emocionálne výkaly spracovať, alebo vypustiť tak, aby sme tým nikomu neublížili.

Nezvládanie kritiky

Sú ľudia, ktorí zle znášajú čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. Pokiaľ niekto nezvláda kritiku, vyplavuje svoje emocionálne výkaly na tých, ktorí ho kritizujú – hnevá sa na nich, prípadne im nadáva, alebo sa im to snaží oplatiť a nejak ich ponížiť.

Naučiť sa zvládať kritiku nie je nič ťažké, ale ľudia, ktorí majú nízke sebavedomie, to môžu mať o dosť ťažšie. Predstavte si, že do vás rodičia a kamaráti odmalička hustili: “Ty si nanič, ty to nedokážeš, si nula, vykašli sa na to…” Čo to asi tak môže v človeku zanechať. Ďalší emocionálny výkal, ktorý je potrebné nejak vyplaviť. Kým má človek v sebe emocionálne výkaly, bude ich chtiac či nechtiac vyplavovať na ostatných. Bohužiaľ.

O zvládaní kritiky si môžete prečítať v článku “Ako zvládať kritiku“.

Je viacero príčin vyplavovania emocionálneho výkalu. Negatívne emócie zbierame negatívnymi skúsenosťami. Lenže pozor na ich vyplavovanie.

Samonasieranie

Poznáte ľudí, ktorí sú tzv. “samonasierací typ“? Takmer všetko a každý im vadí. Nie sú skoro s ničím spokojní. Frflú a nadávajú od rána do večera. Takí ľudia to mali pravdepodobne v živote ťažké a jeden zo spôsobov ako si toto sklamanie filtrujú, je hnev a nadávky. No filtrovanie svojich bolestí cez hnev môže byť dosť nepríjemné pre okolie. Najmä ak sa tak človek filtruje niekoľkokrát do týždňa, alebo dokonca denno-denne.

Poznám ľudí, ktorí si svoj hnev obhajujú a sú s ním spokojní. Dokonca tvrdia, že je oprávnený a potrebný. Áno, hnev je do určitej miery potrebný, ale keď prekročí únosnú hranicu, stáva sa nebezpečnou emóciou, kvoli ktorej človek stráca schopnosť triezveho úsudku a dokáže napáchať obrovské škody, dokáže fyzicky ublížiť a dokonca zabiť. Väčšina vrážd a ublížení na zdraví je dôsledkom neovládnutého hnevu. Bol som svedkom takéhoto násilia a nebol mi príjemný pohľad na človeka v amoku ani jeho prítomnosť. O to viac to bolo nepríjemné, keď sa to opakovalo znovu a znovu. A ten človek si nedal nič vysvetliť a nevedel s tým nič urobiť. Mal v sebe veľa bolesti, ktorú vedel filtrovať iba cez hnev a tak ubližoval aj svojim blízkym. A tiež sebe.

Dôsledok vyplavenia emocionálneho výkalu

Keď na niekoho vygrciate svoje výkaly raz, ešte to možno prekusne. Ale keď to budete opakovať, je veľká šanca, že ten človek si voči vám vytvorí odpor a bude si držať odstup, ako emocionálny, tak fyzický. Nie je vôbec príjemné byť zasypaný emocionálnymi výkalmi čo i len raz, nie to ešte niekoľkokrát a pravidelne. Nehovoriac o tom, ako pravidelne prežívaná silná emócia hnevu pôsobí na zdravie človeka.

Ak sa často hneváte a ľudia vás prestávajú mať radi a držia si od vás odstup, zamyslite sa prečo. Ak sa často hneváte a trpíte nejakou závažnou chorobou, zamyslite sa prečo.

Čo s tým?

Niektorí ľudia jednoducho nezvládajú svoje emócie, najmä hnev. Hnev je emócia, ktorá sa ťažko zvláda v ťažkých situáciach. Dobrá správa je, že s hnevom aj ďalšími emóciami sa dá naučiť pracovať. Len človek musí výjsť z podvedomého konania do vedomého. A to tak, že si začne uvedomovať kedy sa hnevá a pátrať po príčine svojho hnevu. Nie po príčine, ktorá je v jeho hlave, ale po skutočnej príčine. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. V prvom rade si človek musí uvedomiť, že svojim hnevom spôsobuje nepríjemnosti ostatným. Pokiaľ je so svojim hnevom spokojný (sú aj takí ľudia), bude aj naďalej bez problémov vrhať emocionálne výkaly na ostatných.

Napríklad ľudia radi zvaľujú vinu za svoje emócie na ostatných: “On za to môže! On ma nasral!“. Ľudia a situácie sú len spúšťače toho, čo máme vo svojom vnútri. Nikto ma nemôže nahnevať pokiaľ nenájde vo mne spúšťač hnevu.

Spracovanie emocionálnych výkalov

Náš život bude mnohonásobne krajší, keď sa naučíme zvládať svoj hnev a nevypúšťať zo seba emocionálne výkaly, ktoré na ľudí pôsobia odstrašujúco. Kto rád trávi čas s ľuďmi, ktorí sa často hnevajú a šíria svôj hnev vôkol seba? Ja teda nie. Mal som tú česť a stačilo mi na celý život. Mal som tú česť s inými ľuďmi, ale aj sám so sebou. Sám som bol kedysi veľký nervák až mi to začalo vadiť. A tak som sa naučil s hnevom pracovať, pátrať po jeho skutočnej príčine a výsledok je, že sa už len málokedy nahnevám. Je to úžasné a odporúčam sa to naučiť každému. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa to dá. Všetko sa dá, keď sa chce. Ešte raz odporúčam článok “Vedomé žitie” a uplatniť techniku vedomého života v praxi. Neoľutujete. Nestratíte (teda stratíte – hnev), len získate – väčší pokoj a harmóniu do života.

Ak si však neuvedomíte zhubnosť hnevu a budete si ho objahovať, potom sa nečudujte, že si od vás ľudia držia odstup a nemajú vás radi.

Nikto ma nemôže nahnevať pokiaľ nenájde vo mne spúšťač hnevu.

4 dohody znejú:

1. Nehrešte slovom
2. Neberte si nič osobne
3. Nevytvárajte si žiadne domnienky
4. Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Tieto 4 dohody sú nevyhnutné pre harmonický život. Porušovanie ktorejkoľvek z týchto dohôd vedie človeka ku konfliktom a k nešťastnému životu.

Nehrešte slovom

Ak hrešíme slovom, ak niekomu nadávame, alebo ho urážame, ak sú v našom slovníku nadávky, hrešíme slovom a vytvárame konflikty a utrpenie, ktoré sa nám následne vracajú. Nečudujme sa, že keď niekomu vynadáme, vynadá aj on nám, častokrát ešte horšie. Nie je to nič príjemné. Kým ľudia používajú slová, ktoré rania, pohybujú sa v začarovanom kruhu, z ktorého jediná cesta von je prestať hrešiť slovom.

Slová majú veľkú moc a je dobré naučiť sa s touto mocou zaobchádzať opatrne. Slovom môžeme veľmi ublížiť, ale aj naopak pomôcť. Preto si dávajme veľmi veľký pozor aké slová volíme, aby sme zbytočne neubližovali. Slovo je ako zaklínadlo a keď toto pochopíme, budeme voliť zaklínadlá veľmi opatrne.

Už len dodržiavanie tejto prvej dohody nám môže mnohonásobne zlepšiť život. Ak prestaneme hrešiť slovom, ak prestaneme druhým nadávať, urážať ich, ponižovať a inak nepekne hovoriť, prestane sa nám to vracať. To, ako sa k nám správajú ostatní, je totiž len odraz toho, ako sa my správame k nim.

Skúsme si uvedomiť, že to, ako sa správame k ostatným a čo onich hovoríme, vypovedá v prvom rade o nás.

Neberte si nič osobne

Koľkokrát sa ľudia urazia, pretože si berú veľa vecí až príliš osobne? Koľkokrát sa ich to ani netýka, ale berú to osobne. A tak vytvárajú zmätok, chaos. Reagujú na niečo, na čo by reagovať nemuseli, keby si to nebrali osobne.

Aj keď sa nejaká situácia javí ako osobná, aj keď nás iní priamo urážajú, nemá to s nami nič spoločné. To, ako sa vyjadrujú ostatní, je v súlade s dohodami v ich mysliach. Braním si vecí osobne, sa stávame ľahkou korisťou. Keď si človek berie niečo osobne, vzniká v ňom hnev, ktorý je častokrát neopodstatnený a týmto hnevom môže veľmi ublížiť.

Skúsme si teda nebrať všetko príliš osobne.

Nevytvárajte si žiadne domnienky

Prestať si vytvárať domnienky je veľmi užitočné. Človek tak prestáva žiť v klame, v ilúzii, ktorú jeho bláznivá myseľ vytvára. Koľkokrát si ľudia radšej niečo domyslia a vymyslia namiesto toho, aby sa snažili dozvedieť ako to naozaj je? Veľakrát… snáď každý má skúsenosť s domnienkami a ich iluzornosťou. Je lepšie spýtať sa ako to naozaj je, ako vytvárať si domnienky a ešte ich aj považovať za pravdu. Je neskutočné čo všetko si bláznivá myseľ dokáže vymyslieť a uveriť tomu ako pravde.

Je dobré uvedomiť si kedy naša myseľ vytvára domnienky a následne si tieto domnienky overovať namiesto toho, aby sme ich automaticky prijali za pravdivé.

Vytváranie domnienok môže do veľkej miery za chaos v našom živote. Čudujeme sa, že dochádza k nedorozumeniam, keď považujeme svoje domnienky za pravdivé. Niet sa čomu čudovať. Prestaňte si vytvárať domnienky, respektíve keď si ich už aj vytvoríte, tak si ich overte a uvidíte ako dodržiavanie tejto dohody skvalitní Váš život.

Uvedomte si, že kým uprednostňujete svoje domnienky pred skutočnosťou, vytvárate vo svojom živote chaos, z ktorého pramenia nezhody.

Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Ľudia sa väčšinou uchyľujú k niečomu len preto, že očakávajú odmenu a nie preto, že by ich daná činnosť tešila. Preto nerobia všetko tak, ako najlepšie dokážu. Ľudia chodia do práce s myšlienkou na peniaze, ktoré dostanú. Ale ak máme naozaj radi to, čo robíme, potom to prirodzene robíme najlepšie ako vieme, bavíme sa a necítime frustráciu. Ak začneme robiť niečo preto, lebo musíme, potom nie je možné, aby sme to robili tak, ako najlepšie vieme. Potom je lepšie, keď to nerobíme vôbec.

Prácou strávime nemalú časť nášho života. Ak človek trávi čas prácou, ktorá ho nebaví, ako môže byť šťastný?

Dodržiavanie dohôd

Keď prestaneme hrešiť slovom, prestaneme si brať všetko osobne, prestaneme si vytvárať domnienky a budeme robiť všetko najlepšie, ako vieme, náš život bude asi tak o 100% krajší. Toto sú základné predpoklady, základné dohody skutočne šťastného života.

Štyri dohody sú detailnejšie popísané v knihe: “Štyri dohody“.