Mesačné archívy: november 2018

Praktiky falošných guruov

duchovno, poučné

Sľúbené osvietenie, dané sexuálne zneužitie. Aj tak končia príbehy mnohých, ktorí boli v nádeji osvietenia zneužití ich guruom. V histórii môžeme nájsť mnohé prípady sexuálneho zneužívania žiakov guruami.

Existuje niekoľko varovných signálov, ktoré odhaľujú falošných guruov. A nemusia to byť zrovna sexuálni maniaci, ale môžu mať iné defekty.

Avatár, inkarnácia

Prvý a najväčší výstražný signál falošného gurua je ten, že sa vydáva za inkarnáciu Boha, poloboha, alebo iného veľkého známeho svätca.

Rozdiel medzi falošným a pravým guruom je ten, že pravý guru je tak pokorný, že by sa nikdy nepovažoval za inkarnáciu Boha, poloboha, alebo slávneho svätca a ani by sa tak nenechal označovať svojimi žiakmi. Napriek tomu sú žiaci, ktorí svojich guruov považujú za inkarnáciu a guruovia sa tak nechávajú uctievať. V tomto prípade je veľké riziko, že guru bude svoju pozíciu zneužívať.

Osvietenie a mystické schopnosti

Guru, alebo jeho žiaci tvrdia, že guru je osvietený, prípadne že má mystické schopnosti. Môže to tak byť, ale aj nemusí. Mystické schopnosti ešte nezaručujú čistotu úmyslu, ani osvietenie. Mystické schopnosti majú aj démoni… To, že niekto o sebe vyhlási, že je osvietený, ešte neznamená, že je. Ani to, že to o ňom vyhlasuje niekto iný. Za osvietenú bytosť hovoria činy, nie slová.

Treba sa v prvom rade pozerať čo guru robí nie len na verejnosti, ale aj v súkromí. V jeho súkromí sa dá totiž odhaliť oveľa viac ako keď sa prezentuje na verejnosti, kde sa môže veľmi ľahko hrať na krásnu bytosť. Lenže málokto vidí do súkromnia gurua, častokrát ani jeho žiaci.

Sladké slová

Falošný Guru hovorí svojim žiakom presne to, čo chcú počuť. Ak by im hovoril niečo iné, čo by sa im nepáčilo, veľa z nich by ho nenasledovalo. Falošní guruovia majú veľa nasledovateľov práve preto, že vedia veľmi dobre žonglovať so slovíčkami a rozprávať sladké slová.

Profesionálny manipulátor

Falošný guru vie perfektne zmanipulovať svojich stúpencov. Nie len aktuálnych, ale aj potencionálnych. Dokáže ich tak zmanipulovať, aby uverili, že je inkarnácia Boha, že má také, či onaké mystické schopnosti a aby ho milovali a uctievali. Niektorí guruovia na to používajú mágiu a mystické schopnosti, iní len manipulatívne techniky.

Ponúka osvietenie za peniaze

Osvietenie je lákavá ponuka. Problém je, že túto ponuku ponúkajú mnohí falošní guruovia a oháňajú sa ňou veľmi obratne. Dokážu nalákať nemalé množstvo ľudí aj keď si za ponúknuté osvietenie vypýtajú nemalé množstvo peňazí. Mnohí si tak myslia, že za peniaze si kúpia osvietenie a guruovu milosť.

Predražené učenie

Ďalší zo znakov falošného gurua je, že za svoje učenie si pýta nehorázne peniaze. Istý guru si za zasvätenie jedného žiaka pýta 10 000 dolárov a má nemalé množstvo žiakov po celom svete.

Ohuruje bohatstvom a krásou

Kto by chcel mať gurua, ktorý vyzerá ako chudák? Nie je lepšie mať gurua, ktorý vyzerá dobre, sedí so zlatým trojzubcom na zlatom kresle v zlatom oblečení? Neohúri to masy ľudí? Alebo gurua, ktorý si za peniaze svojich stúpencov nechal vybudovať svoje luxusné sídlo, ktoré ohuruje jeho návštevníkov…

Ukradnuté učenie

Falošný guru je taký prefíkaný, že je schopný kopírovať učenie iných guruov a vydávať ho za vlastné.

Sexuálne zneužívanie

Ak narazíš na falošného gurua a vyviazneš bez sexuálneho zneužívania, si z tých šťastnejších. Mnohí žiaci falošných guruov sú obete sexuálneho zneužívania za účelom osvietenia. Falošní guruovia majú svoje praktiky ako svojich žiakov a žiačky prinútiť k pohlavnému aktu. Úplne oddaní žiaci a žiačky majú absolútnu dôveru vo svojho gurua a tak veľmi ľahko uveria guruovi, že im dá osvietenie cez sexuálne spojenie.

Je veľmi ťažké usvedčiť falošných guruov zo sexuálneho zneužívania. Keď žiaci prídu na to, že to nie sú bežné praktiky a boli zneužití, tak sa môžu za to veľmi hanbiť a nikomu o tom nepovedia. A tí, ktorí sa aj opovážia o tom prehovoriť, tým vyhrážajú zabitím, alebo ich jednoducho zdiskreditujú, že si vymýšľajú a hotovo.

Na druhej strane guru môže byť terčom falošných obvinení. Aj to sa stáva.

Obvinenia

Aj keď sú falošní guruovia právom obvinení zo sexuálneho zneužívania, len sa ďalej usmievajú, pretože im to prakticky nemajú ako dokázať. Ďalej si užívajú svoju nedotknuteľnosť a manipulujú so svojimi žiakmi kým sa nazbiera dostatočné množstvo dôkazov a svedkov.

Ako nepodľahnúť falošnému guruovi

Je dobré vedieť ako rozoznať falošného gurua od pravého. Píšem o tom v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Šríla Prabhupáda vo svojej knihe “Cesta sebarealizácie” hovorí:

Písma nariaďujú, že predtým, než prijmeme gurua, skúmame ho starostlivo, aby sme zistili, či sa mu môžeme odovzdať. Nemali by sme zrazu prijať gurua z fanatizmu. To je veľmi nebezpečné.

[Cesta sebarealizácie, kapitola 2]

Ďalej vo význame verša Šrímad Bhágavatam 6.5.16 vysvetľuje:

“V tomto věku Kali je bohužel mnoho falešných guruů, kteří svým žákům předvádějí různá kouzla, a mnoho hloupých žáků si přeje tato kouzla vidět za účelem hmotného prospěchu. Tito žáci nemají zájem praktikovat duchovní život, a dostat se tak z temnoty nevědomosti.”

Buďte prosím pri výbere gurua opatrní a nenaleťte hneď prvému, ktorý vás zaujme. Preskúmajte si podrobne a kriticky jeho minulosť a prítomnosť. Spoznajte bližšie gurua a jeho činnosti. Spoznajte jeho žiakov a pozorujte ako sa správajú, čo robia. Vyviňte prirodzenú náklonnosť ku guruovi a neupadnite do fanatického uctievania nejakého podvodníka, ktorý o sebe vyhlasuje, že je guru.

Veľa šťastia, triezvosti a úprimnosti prajem!

Odporcovia a priaznivci Hare Krišna

duchovno, Hare Krišna, poučné

Všimol som si 2 tábory ľudí – priaznivcov a odporcov hnutia Hare Krišna. Mnohí odporcovia ma majú za fanatika a hlupáka pretože mám iný pohľad na život a snažím sa nasledovať pokyny Šrílu Prabhupádu, duchovného učiteľa, ktorý toto hnutie založil. Tieto pokyny zanechal v Medzinárodnom hnutí pre vedomie Krišnu – ISKCON a vo svojich knihách – “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“, “Nektar oddanosti”, “Cesta sebarealizácie”, “Vedecké poznanie duše”, “Cesta za poznáním“,…

Odporcovia

Odporcovia väčšinou nečítali tieto knihy, nevedia o čom sú a vyjadrujú sa o niečom, o čom v podstate nič nevedia. Majú len nejaké domnienky. To nie je príliš múdre. Aj keby čítali, tak aj tak úplne nevedia o čom je vedomie Krišnu, pretože na pochopenie hĺbky učenia je potrebné dosiahnuť určitý stupeň vedomia. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Aj keď odporcom vysvetľujem stále dokola to isté, nie sú schopní to prijať, pretože sa stavajú do role tých, ktorí vedia lepšie. Takéto postavenie nie je vôbec vhodné na získanie poznania. Žiak musí byť v prvom rade pokorný a chcieť načúvať poznanie od skúsenejších (v danej oblasti). Mnohí ľudia sú v duchovnom živote na úplnom začiatku a mnohí ešte ani nezačali a myslia si, že budú schopní svojou inteligenciou pochopiť pokročilú duchovnú literatúru. No nebudú. Je to ako keby sa snažili pochopiť pokročilú matematiku bez pochopenia základov. Oddaní Krišnu a priaznivci Hare Krišna si tento fakt uvedomujú a prijímajú poznanie od duchovného učiteľa krok za krokom, aby pokročili v duchovnom živote.

Porozumenie

Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, nemôže byť prítomný odpor. Ľudia cítia odpor z rôznych dôvodov. Väčšinou tento odpor pochádza zo sklamania a následnej nedôvery. Odpor je akýsi obranný mechanizmus, aby sa človek už viac nesklamal. Mnohých sklamali ľudia, alebo náboženské spolky a na základe tohoto sklamania potom súdia ostatných ľudí a iné náboženské spolky. Vytvorili v sebe akúsi bariéru. A kvôli tejto bariére odporu nedokážu prijať určité veci aj keď dostávajú kopec rozumných vysvetlení. Aby mohlo dôjsť k porozumeniu, je potrebné túto bariéru odporu zbúrať.

Chápem, že mnohí ľudia nedôverujú náboženstvám keď počuli o toľkých náboženských škandáloch. Aj ja som bol kvôli tomu anti-nábožensky založený a mal som v sebe odpor. Ale tento odpor prelomilo pochopenie o čom skutočné náboženstvo je. Tento odpor prelomilo vysvetlenie Šrílu Prabhupádu v knihách “Vedecké poznanie duše” a “Cesta sebarealizácie” a tiež spoločnosť oddaných, vďaka ktorým som pochopil, že náboženstvo nemusí byť len slepá viera, ale krásny praktický proces uplatniteľný v každodennom živote. Od oddaných Krišnu som sa naučil ako praktikovať základy vedomia Krišnu a vďaka praktickej skúsenosti som získal hlbšie pochopenie o čom to celé je a chuť zisťovať viac. Zistil som, že kým ľudia ostávajú len pri teórii a nevyskúšajú praktickú časť, pochopia len veľmi malú časť teórie, alebo dokonca vôbec nič ako tomu bolo u mňa s Bhagavad-gítou.

Priaznivci

Priaznivci sú na rozdiel od odporcov ochotní dozvedieť sa viac a nestavajú sa do role tých, ktorí vedia viac. To je správny postoj k získaniu poznania. Čo len my vieme o duchovnom živote keď sme boli vychovávaní viacmenej v materialistickej spoločnosti? Len veľmi málo. Ale s pokorným postojom, že chceme vedieť viac, sa môžeme viac naučiť. Nie len teoreticky, ale aj prakticky, pretože učenie Hare Krišna je veľmi praktické. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách neustále zdôrazňuje dôležitosť spievania Hare Krišna mahá-mantry, o ktorej sa dočítate v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A tiež zdôrazňuje dôležitosť združovania sa s (čistými) oddanými Krišnu.

prabhupada_4

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Každý, kto tento proces uviedol do praxe, môže pozorovať veľmi priaznivú zmenu vo svojom živote. Píšem o tom v článku “Ako mi učenie Hare Krišna zmenilo život” a “Osobná skúsenosť s Hare Krišna“.

Dogma

Odporcovia nazývajú Hare Krišna dogmou, sektou a vymývanie mozgov. Šríla Prabhupáda utrúsil zaujímavú poznámku na vymývanie mozgov: “Samozrejme, vymývame mozgy, mozgy musia byť vymyté, lebo sú veľmi znečistené… len sa pozrite čo ľudia robia keď majú znečistené mozgy…”  – drogy, alkohol, nezáväzný sex, hazard a mnohé ďalšie činnosti, ktoré jednotlivcom a spoločnosti viac škodia ako prospievajú. Oddaní Krišnu majú 4 regulatívne zásady slobody, o ktorých píšem v článku “Význam štyroch regulatívnych princípov slobody“.

Šríla Prabhupáda neučí: “Uverte a budete spasení“. Učenie Hare Krišna je založené na presvedčivých argumentoch a odpovediach na všetky otázky, ktoré nedokáže zodpovedať ani veda, ani mnohé iné náboženstvá. Práve preto sa mnohí hľadajúci uchýlili k tomuto učeniu, pretože im zodpovedalo všetky otázky uspokojivo a logicky a navyše keď začali praktikovať toto učenie, veľmi rýchlo pochopili, že je účinné.

Dogma je tvrdenie, o ktorom sa v určitom spoločenstve, či oblasti nepochybuje. Nie sú to len náboženské, ale aj spoločenské dogmy ako Šríla Prabhupáda v nasledujúcom texte z knihy “Rāja-vidyā: královské poznání” vysvetľuje:

“Autorita Véd je všeobecnĕ uznávaná, ale v Bhagavad-gítĕ existuje mnoho pasáží, které mohou vypadat dogmaticky. Například v sedmé kapitole Šrí Kršna říká:

mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañjaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva

„Ó Ardžuno, dobyvateli bohatství, nic vyššího nade Mne není. Vše na Mnĕ spočívá, jako perly navlečené na šňůře.“ (Bg.    7.7)

Šrí Kršna zde říká, že neexistuje vĕtší autorita než On, což může vypadat velice dogmaticky. Kdybych já prohlásil: „Nikdo mĕ nepřevýší,“ lidé by si pomyslili: „Ten Swamidži je příliš pyšný“. Jestliže človĕk, který je podmínĕný tolika nedostatky, prohlašuje, že je ze všech nejvĕtší, potom se rouhá. Avšak Kršna to říkat může, neboť z historických záznamů můžeme vyrozumĕt, že i v čase, kdy žil na Zemi, byl považován za nejvyšší osobnost své doby a byl nejvĕtší a nejlepší v každém ohledu.

Podle védského systému je poznání získané od nejvyšší autority považováno za dokonalé. Ve Védách jsou popsány tři druhy důkazů: pratyakṣa, anumāṇa a śabda. První je přímé vnímání. Sedí-li nĕkdo naproti mnĕ, vidím ho i já a poznání, že tam sedí, vnímám prostřednictvím očí. Druhá metoda, anumāṇa, je pomocí sluchu: můžeme například slyšet dĕti hrající si venku a poslechem zjišťujeme, že tam jsou. Třetí metoda je přijetí pravd od vyšší autority. Výrok jako „človĕk je smrtelný“ je přijímán od vyšších autorit. Každý to uznává, ale nikdo nezjišťoval, jestli jsou smrtelní všichni. Přijímáme to jako fakt na základĕ všeobecného názoru, ale když se nĕkdo zeptá: „Kdo tuhle pravdu objevil jako první? Přišel jsi na to ty?“, bude velice tĕžké odpovĕdĕt. Vše, co můžeme říci, je, že poznání k nám přichází a my ho přijímáme. Z tĕchto tří metod získávání poznání považují Védy za nejlepší třetí způsob    —    přijetí pravd od vyšších autorit. Přímé vnímání je vždy nedokonalé, obzvláštĕ v podmínĕném stavu života. Přímým pozorováním můžeme vidĕt, že Slunce je jako malý kotouč, o nic vĕtší než talíř, ze kterého jíme. Avšak od vĕdců se dovídáme, že Slunce je mnohotisíckrát vĕtší než Zemĕ. Co tedy přijmeme? Přistoupíme na vĕdecké prohlášení, prohlášení autorit, a nebo zůstaneme u vlastní zkušenosti? Jelikož sami nedokážeme zjistit, jak veliké je Slunce, přijímáme výrok astronomů. Tímto způsobem přijímáme prohlášení autorit ve všech oblastech života. Z novin a rozhlasu se také dovídáme, že v Čínĕ, v Indii a na jiných místech po celé zemĕkouli se dĕjí takové a takové události. Osobnĕ si tyto události neovĕřujeme, nevíme, dĕjí-li se opravdu, avšak přijímáme autoritu novin a rozhlasu. Nemáme na vybranou, než vĕřit autoritám, abychom získali poznání. Je-li autorita dokonalá, pak je dokonalé i naše poznání.

Podle védských pramenů je Kršna nejvĕtší a nejdokonalejší autorita ze všech autorit (mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcid asti dhanañjaya). Kršna se osobnĕ prohlašuje za nejvyšší autoritu a velcí mudrci a znalci Bhagavad-gíty to přijímají. Jestliže nepřijmeme Kršnu za autoritu a Jeho slova tak, jak je říká, nemůžeme z Bhagavad-gíty získat žádný užitek. To není dogma    —    to je fakt. Studujeme-li pozornĕ a pečlivĕ, co Kršna říká, zjistíme, že je to pravda. Dokonce i vzdĕlanci jako Šankaráčárja, kteří mají odlišné pojetí Božské Osobnosti, doznávají, že Kršna je svayaṁ bhagavān    —    Kršna je Nejvyšší Pán.

Védské poznání není moderním objevem. Je velice starým zjeveným poznáním. Kršna se o nĕm zmiňuje jako o purātanaḥ, což znamená „pradávné“.”

Veľmi pekne vysvetlené ako môžeme získať poznanie, nemyslíte? Ak chceme získať materiálne poznanie, budeme sa učiť od ľudí, ktorí toto poznanie majú – od vedcov. Ak chceme získať duchovné poznanie, budeme sa tiež učiť od ľudí, ktorí sa duchovnému životu venujú aktívne – od duchovných predstaviteľov a ich nasledovateľov. Treba si však dať pozor na falošných duchovných predstaviteľov, ktorých je v dnešnej dobe pomerne veľa. Píšem o tom v článku “Pravý duchovný učiteľ“. Keď budeme chcieť pochopiť, pochopíme. Keď budeme chcieť špekulovať a myslieť si, že vieme viac ako autority – skúsenejší v odbore, nič sa nedozvieme.

Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí tomuto jednoduchému princípu nerozumejú a zatiaľ čo prijímajú autority svojich učiteľov a vedcov, neprijímajú autoritu duchovného učiteľa, pretože sa o duchovný život príliš nezaujímajú. Ak aj čítajú duchovnú literatúru, nečítajú ju so zámerom porozumieť, ale s vyzývavým postojom hľadajú chyby – že oni sú predsa múdrejší, špekulujú nad významom bez akéhokoľvek pochopenia a konfrontujú toto poznanie so svojimi súčasnými poznatkami. Tak takéto “štúdium” je strata času a vedie k zmätenosti a nepochopeniu. A keď niečomu nerozumejú, nie aby sa pokorne snažili porozumieť, ale hovoria, že sú to hlúposti.

Aj keď sa budete snažiť odporcom podať dostatočne logické a zrozumiteľné argumenty, nebudú ich kvôli svojmu odporu schopní prijať. Budú si naďalej myslieť, že oni vedia viac a vy ste hlupáci, ktorí podľahli dogme a slepo ju nasledujú – to je filozofia a úroveň pochopenia odporcov. Kedysi som bol na tejto úrovni aj ja, ale chvalabohu som pochopil určité veci a zistil, že tadiaľto cesta k šťastnému životu a skutočnému poznaniu nevedie. Narazil som na učenie Hare Krišna a to môjmu životu dalo úplne iný rozmer a pochopenie a som za to veľmi, veľmi vďačný a som vďačný za všetky duše, ktoré sa snažia dozvedieť viac. Odporcom prajem, aby tiež dospeli do tohto bodu.

Hare Krišna ?

Klamári, podvodníci a falošní jogíni

duchovno, poučné

Klamárov, podvodníkov a falošných jogínov je v súčasnej dobe – Kali yuge – dobe hádky a pokrytectva ako húb po daždi. Ľudia, ktorí nemajú žiadne poznanie, týmto podvodníkom ľahko naletia.

Našťastie tu máme poznanie, vďaka ktorému môžeme všetkých podvodníkov včas odhaliť. V knihe “Cesta sebarealizácie” v kapitole “Klamári, podvodníci a falošní jogíni” sú títo podvodníci podrobne popísaní: https://vedabase.io/sk/library/josd/4/

cesta-sebarealizacie

Kto je swami?

Možno ste už videli, alebo počuli o ľuďoch, ktorí majú titul “swami”. No je každý, kto má tento titul naozaj swami? Čo tento titul vlastne znamená vysvetľuje Šríla Prabhupáda v knihe Nektar pokynov:

Závěr je, že ten, kdo dokáže ovládat těchto šest – řeč, mysl, hněv, jazyk, žaludek a genitálie – má být nazýván svāmī nebo gosvāmī. Svāmī znamená pán a gosvāmī znamená pán smyslů (go). Když někdo vstoupí do stádia odříkání, přijímá titul svāmī. Neznamená to, že je pánem své rodiny, obce či společnosti; musí být pánem svých smyslů. Pokud není pánem svých smyslů, neměl by se nazývat gosvāmī, ale go-dāsa, služebník smyslů. Svāmī a gosvāmī by měli následovat ve stopách šesti Gosvāmīch z Vṛndāvanu a zcela se oddat transcendentální láskyplné službě Pánu. Naproti tomu go-dāsové holdují službě smyslům nebo hmotnému světu. Nic jiného nedělají. Go-dāse Prahlāda Mahārāja dále popsal jako adānta-go, což označuje toho, kdo neovládá své smysly. Adānta-go se nemůže stát služebníkem Kṛṣṇy.

Pseudo náboženstvo/duchovno

Vo význame dvanástej mantry Šrí Išopanišad Šríla Prabhupáda popisuje pseudonábožných ľudí (https://vedabase.io/cs/library/iso/12/):

Pseudonábožným lidem chybí jak znalosti, tak odpoutanost od hmotných záležitostí. Většina z nich chce pod rouškou altruistické a filantropické činnosti a ve jménu falešných náboženských zásad i nadále žít ve zlatých poutech hmotného otroctví. Předstírají náboženské city a oddanou službu Bohu, ale současně se oddávají různým druhům nemorálních činností, a přesto jsou považováni za duchovní mistry a oddané Bohu. Tito porušovatelé náboženských zásad nemají žádnou úctu k áčárjům, svatým učitelům v přímé učednické posloupnosti. Aby svedli lid, prohlásí se sami za takzvané áčárji, aniž by následovali zásady pravých áčárjů. Tito podvodníci jsou nejnebezpečnějšími živly lidské společnosti. Poněvadž neexistuje žádná náboženská vláda, unikají trestům státních zákonů. Nemohou však uniknout zákonu Nejvyššího, který v Bhagavad-gítě (16.19-20) jasně prohlásil, že závistiví démoni, vydávající se za šiřitele náboženství, budou svrženi do nejtemnějších končin pekla. Šrí Íšópanišad potvrzuje, že když tito pseudonábožní lidé skončí se svým duchovním učitelováním, jemuž se věnují čistě jen pro uspokojení smyslů, dostanou se rovnou do nejodpornějších končin vesmíru.

V Bhagavad-gíte sa tiež spomínajú praktiky podvodníkov, ktorí sa vydávajú za duchovných predstaviteľov:

Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas obete len pre dobrú povesť. [BG 16.17]

Význam: Démonskí ľudia niekedy vykonávajú takzvané náboženské rituály, a to bez sebamenšieho ohľadu na autoritu alebo písma, považujúc ich za najlepšie na svete. Keďže neuznávajú nijakú autoritu, sú veľmi nadutí. Je to vďaka ilúzii, ktorá hrozí pri hromadení bohatstva a falošnej prestíže. Títo démoni sa niekedy vydávajú za kazateľov, zvedú ľudí a stanú sa známymi náboženskými reformátormi alebo „inkarnáciami Boha“. Predstierajú vykonávanie obetí a uctievanie polobohov alebo si vytvoria vlastného „Boha“. Obyčajní ľudia ich uznávajú ako Boha, uctievajú ich a s detinskou naivitou ich považujú za znalcov náboženských zásad a duchovného poznania. Obliekajú sa do rúcha človeka žijúceho životom odriekania a v tomto rúchu sa potom oddávajú všelijakým hlúpostiam. V skutočnosti však musí ten, kto sa zriekol sveta, konať podľa mnohých usmernení. O tie sa však démoni nestarajú. Sú presvedčení, že každá cesta, ktorú si človek zvolí, je rovnako dobrá. Neveria, že jestvuje predpísaná cesta, ktorou sa majú vydať. Slová avidhi-pūrvakam (opovrhovanie príkazmi a pravidlami) majú v tomto verši veľký význam. Opovrhovanie danými pravidlami pochádza z nevedomosti a ilúzie.

Možno ste už narazili na takýchto podvodníkov, ktorí sa neriadia žiadnymi zásadami a videli ste ako podvádzajú ostatných. Mnohí to zrejme nerobia zámerne, ale v nevedomosti. V nevedomosti si myslia akí sú duchovní a môžu viesť ostatných na duchovnej ceste a tak slepci vedú slepých a môžu skončiť zle nedobre.

Zaručený úspech v duchovnom živote

Aby bol náš duchovný život úspešný, je potrebné riadiť sa pokynmi pravého duchovného učiteľa a nevymýšľať si svoju vlastnú cestu ako to robia mnohí falošní predstavitelia duchovna a náboženstva. Predstavte si, že by ste nepočúvali profesora v škole a na teste si vymysleli svoje odpovede. Neuspeli by ste a navyše by ste prepadli. Rovnako to funguje v duchovnom živote. Pokiaľ neprijmeme slová pravého duchovného učiteľa, náš duchovný život bude vyzerať ako divadelné predstavenie. V tomto divadelnom predstavení sa budeme hrať na niekoho, kým nie sme, pretože ani sami nevieme kto sme…

O tom, ako rozoznať pravého duchovného učiteľa od falošného, píšem v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Nasledujúci úryvok je od Radhanath Swamiho z jeho knihy “Cesta domov”:

IMG_20181122_104047

Každý si môže urobiť obraz o pravých a falošných predstaviteľoch duchovna na základe svojej inteligencie. Väčšina ľudí však nemá ani tušenia ako rozlíšiť podvodníkov od úprimných nasledovateľov duchovnej cesty. Je preto veľmi dôležité šíriť toto poznanie, aby sa nevinní nestali obeťami podvodníkov.

Zo vzťahu do vzťahu

poučné, vzťahy

Poznám veľa ľudí, ktorí ešte poriadne ani neukončili vzťah a vrhajú sa do ďalšieho. Jednoducho starého partnera vymenia za nového ako keby sa nechumelilo. Ako si vymieňajú ponožky a spodné prádlo, tak vymieňajú partnerov. Ani chvíľu nie sú bez partnera. Za posledných desať rokov to urobili niekoľkokrát a stále to malo ten istý scenár.

Starý partner už nevyhovuje

Poznáte to, niečo si kúpite a po čase to už nespĺňa nároky moderného sveta a tak si musíte zadovážiť novší model. Takto to funguje bohužiaľ aj v moderných vzťahoch. Zo začiatku je to všetko krásne, úžasné, láskyplné… ale keď zamilovanosť vyprchá a nastáva realita, začína sa vo vzťahu vynárať stále viac a viac problémov, ktoré keď partneri SPOLU neriešia, tak vzťah zákonite krachuje až do definitívneho rozchodu. Trvá to zvyčajne 1 – 3 roky, niekedy viac, niekedy menej.

Keď partneri spolu prekonajú fázu keď vyprchá zamilovanosť a podarí sa im úspešne riešiť problémy vo vzťahu a v živote, je veľká šanca, že takýto vzťah bude mať dlhšie trvanie ako len pár rokov. Môže to byť vzťah na celý život. No takýto vzťah väčšina ľudí v dnešnej dobe nezažíva, pretože buď obaja, alebo jeden z dvojice nie je ochotný problémy riešiť a radšej zo vzťahu újde mysliac si, že ďalší partner bude lepší…

Vzťahy ako zrkadlo

Nemôžeme si pritiahnuť lepšieho partnera ako sme my sami. Partner len odzrkadľuje našu súčasnú úroveň vedomia a ukazuje nám kde sa momentálne nachádzame. Človek, ktorý sa nenachádza na podobnej úrovni vedomia ako my, nás ani nebude priťahovať a ani si sním nebudeme rozumieť. Partnerský vzťah môže byť skvelou príležitosťou pre náš rast, pre sebarozvoj, pretože v partnerovi môžeme vidieť SVOJE nedostatky. Je veľmi pravedpodobné, že čo nám na partnerovi nevýslovne vadí, je aj v nás. Len si to zatiaľ neuvedomujeme a vidíme to len na druhých.

Chce to čas

Vhupnutie zo vzťahu do vzťahu nie je riešením, pretože nemáme čas pracovať na sebe. Čas, ktorý sme venovali bývalému partnerovi, teraz venujeme novému a na seba nám už veľa času neostáva. A v tom je najväčší problém. Vzťah samého so sebou je najdôležitejší vzťah, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné vzťahy. Ak chceme mať pekné vzťahy s ostatnými, musíme mať najskôr pekný vzťah so sebou.

Ak je v nás hnev, chamtivosť, pýcha, sebectvo a ďalšie nepekné vlastnosti, to všetko sa prenáša do našich vzťahov a potom sa čudujeme, že vzťahy krachujú? Niet sa čomu čudovať! Ak chceme mať pekný vzťah, najskôr musíme byť pekní sami! Nie z vonku, ale zvnútra.

Najväčší kameň úrazu vzťahov je práve vnútorná nečistota jednotlivcov a následné zvaľovanie tejto špiny na partnera – Ty za to môžeš, ty si zlý, ty, ty, ty… Takéto obviňovanie nevedie k vyriešeniu problémov, ale ku krachu vzťahu. Na vzťah sú dvaja. Na problémy vo vzťahu sú dvaja. Prečo zvaľovať vinu na partnera a nepriznať si svoj podiel? Toto uvedomenie je prvý krok k vyriešeniu vzťahových problémov. Vzťah však môže fungovať iba v prípade ak sú obaja partneri ochotní problémy riešiť a pripustiť si svoj podiel na probléme. Ak jeden z partnerov nechce, skôr či neskôr bude rozchod.

A potom čo? Bude hľadať lepšieho partnera do ktorého sa zamiluje a znova bude zažívať TO ISTÉ! Dokolečka dokola kým nepochopí o čo tu vlastne ide. Videl som to už nespočetne veľakrát. Vždy rovnaký scenár – zamilovanosť, šťastie, prvé problémy, zvaľovanie viny, rozchod, nešťastie.

Niekedy to nejde

Môže sa stať, že aj keď sa obaja partneri snažia, nedokážu byť vo vzťahu spokojní. V takom prípade je lepšie sa rozísť a byť nejakú dobu sám. Ale nie vhupnúť zo vzťahu do vzťahu. Keď človek nemá čas zrekapitulovať si chyby, ktoré vo vzťahu spravil, bude ich nevyhnutne nevedome opakovať v ďalšom vzťahu. Túto chybu robí veeeeľmi veľa ľudí a čudujú sa prečo zase natrafili na takého, či onakého partnera… Nedokážu sa pozrieť do seba, ale vidia len odraz svojej špiny na druhých.

Treba zamakať

Jednoducho keď chcem pekný vzťah, musím na sebe zamakať, aby som druhému bol vo vzťahu oporou a nie príťažou. O technikách sebarozvoja píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Čím sme sami čistejší a lepší, tým krajšie môžeme mať vzťahy. Ak máme v sebe hnev, pýchu, závisť, chamtivosť a ďalšie hrozné vlastnosti, aj naše vzťahy budú hrozné. Jednoduchá logika, ktorá nepustí. Základom je dostatočná sebakritika a už keď vidíme akí skutočne sme, môžeme sa to pokúsiť zmeniť. Vodítkom môže byť to, že na druhých nám veľmi vadí to, čo máme v sebe. Ak by sme to v sebe nemali, nemalo by nám to prečo vadiť. Píšem o tom v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Väčšina ľudí si chce vo vzťahu užívať, ale už málokto ráta s tým, že bude musieť čeliť aj problémom. Veľmi veľa vzťahov končí práve vo fáze keď sa vynárajú prvé problémy a sú neschopní ich s partnerom riešiť. Ako riešenie použijú útek zo vzťahu s nádejou, že ďalší vzťah bude lepší. Ale pokiaľ sú neochotní na sebe zamakať, tak nebude :) A tak budú trpieť vzťah za vzťahom kým nepochopia prečo im vzťah za vzťahom krachuje.

Ak použijú obaja partneri vzťah ako nástroj pre sebarozvoj, môže im vzťah klapať veľmi pekne. Oveľa lepšie ako tým, ktorí na svojho partnera zvaľujú vinu za všetko možné. Vzťah je ako rastlinka. Ak sa o ňu pekne staráte, bude krásne kvitnúť a voňať. Ak ju zanedbáte, zvädne a uhynie.

Navyše ak sa budú obaja partneri snažiť rozvíjať vzťah s Bohom, láska môže prekvitať. Je veľmi dôležité uvedomovať si prirodzenú pozíciu muža, ženy, duše a Boha. Muž má určité vlohy a žena tiež. Ak sa budú zamieňať mužské a ženské role, nebude to prospievať vzťahu, partneri nebudú spokojní. Ak bude žena muža nútiť robiť to, čo je prirodzené pre ženu, muž nebude spokojný. A naopak ak muž bude ženu nútiť robiť to, čo je prirodzené pre neho, žena nebude šťastná. Muž a žena boli stvorení tak, aby sa navzájom dopĺňali, nie aby spolu súperili. Muž postavá/zaobstará dom, žena z neho vytvorí domov. Ak sa naučia spolunažívať podľa zákonov prírody v súlade s božím poriadkom, budú šťastní. Ak si však budú robiť všetko podľa svojho rozmaru, skôr či neskôr to vyústi do nefunkčného vzťahu.

Základ funkčného vzťahu je zistiť KTO SOM, PREČO SOM, NAČO SOM. Pokiaľ to človek nezistí, bude vytvárať vo vzťahoch a spoločnosti rozruch a problémy. Ak si však uvedomí kto naozaj je, prečo tu je a čo je jeho prirodzenosť, začne žiť prirodzene mierumilovný, šťastný a láskyplný život.

Démon nie je podoba, démon je povaha

poučné

Veľa ľudí si pod slovíčkom “Démon” predstaví nejaké hrôzostrašné stvorenie.

Aj ja som kedysi za démonov považoval hrôzostrašné stvorenia a nebral som do úvahy, že démoni môžu byť aj v ľudskej podobe. Až kým som nezačal pozorovať démonské správanie mnohých ľudí:

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Význam verša: V tomto verši sa popisuje kráľovská cesta do pekla. Démoni radi predstierajú zbožnosť a pokročilosť v duchovnej vede, a to aj napriek tomu, že sa sami neriadia náboženskými zásadami. Sú veľmi domýšľaví a pyšní na svoje vzdelanie a bohatstvo. Chcú byť uctievaní, hoci si to nezaslúžia. Rozčuľujú sa nad zbytočnosťami a hovoria hrubo, nikdy nie slušne. Nevedia, čo sa smie a čo nesmie. Jednajú vždy rozmarne podľa svojich prianí a neuznávajú nijakú autoritu. Tieto démonské vlastnosti získali už v matkinom lone, a časom ich začínajú jednu po druhej prejavovať.

Takýchto démonov je medzi ľuďmi veľa. Dokonca aj na sebe môžeme pozorovať démonské vlastnosti. Byť démonom, alebo byť medzi démonmi nie je nič príjemné. Démoni nie sú šťastní a spôsobujú druhým utrpenie bez výčitiek svedomia.

Démoni neváhajú vykorisťovať druhých, aby dosiahli svoj sebecký cieľ.

Démoni klamú, podvádzajú, často sú hnevliví až násilnícki a dokážu pod vplyvom hnevu veľmi ubližovať a zabíjať. Niekedy ubližujú a zabíjajú z rozmaru a pre potešenie.

Démoni sú samoľúbi, pyšní a neschopní prijať vedenie autority. Oni chcú byť autoritou.

Keď sa pozrieme na súčasnú spoločnosť, môžeme vidieť pomerne veľa démonských ľudí. Ego u démonov prevláda a každý si myslí, že zjedol celú múdrosť sveta a tak vznikajú konflikty… Démon si nedokáže priznať, že by sa v niečom mýlil, musí mať vždy pravdu a keď mu niekto odporuje, neváha použiť násilie.

Ako môžeme vidieť, démonská spoločnosť vôbec nie je priaznivá a príjemná a ak chceme mať život v pohode, mali by sme sa strániť démonských vlastností a spoločnosti démonských ľudí, ktorí sú príčinou mnohých nepríjemností. Démonskí ľudia dokonca obhajujú škodlivosť svojich vynálezov a svojho škodlivého a ničivého počínania. Mnohé globálne problémy sú zapríčinené démonmi. Zbožný človek by nikdy nevymyslel a neuviedol do masového používania tak hrozivé a škodlivé vynálezy ako démoni.

Mali by sme sa naučiť pozorovať a prijať svoje démonské vlastnosti a pokúsiť sa ich zmeniť k lepšiemu.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

To sú vlastnosti, o ktoré by sme sa mali usilovať. Ak chceme vytvoriť mierumilovnú spoločnosť, základný predpoklad je, aby mala aspoň väčšina ľudí zbožné vlastnosti. Tieto vlastnosti sa prirodzene vynoria keď očistíme svoje hmotne znečistené vedomie. Najúčinnejší spôsob očistenia vedomia je spievanie:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách a prednáškach neustále zdôrazňuje spievanie Hare Krišna mahá-mantry v tejto dobe. Každý, kto spieva Hare Krišna mahá-mantru, postupne očistí svoje vedomie od démonských vlastností a prirodzene vyvinie zbožné vlastnosti. Z tohto vyplýva nesmierna dôležitosť šírenia spievania Hare Krišna. Táto zvuková vibrácia má potenciál urobiť z démonskej spoločnosti zbožnú.

Mnohí ľudia už majú s očistením vedomia pomocou mahá-mantry osobnú skúsenosť a mnohí ju ešte len získajú.

Spievajme Hare Krišna a svet bude krajší :) Za pokus nič nedáme a výsledok môže byť ohromný…

Kurzy, knihy a iné cesty pre sebarozvoj

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, šťastie

Kurzy sebarozvoja, knihy a iné spôsoby sú fajn, ale zostávať pri nich a užívať si šťastný život nestačí. Treba ísť ešte ďalej…

V dnešných mnohých kurzoch, knihách a iných spôsoboch sebarozvoja vidím o čo všetkým ide – o lepší život – aby si mohli viac užívať, napĺňať túžby a byť viac šťastní. Takéto šťastie však nie je skutočné šťastie. Je to šťastie, ktoré je stále závislé na niečom dočasnom a neskôr, keď toto dočasné pominie, šťastie strieda nešťastie.

Niektoré cesty učia ako dosiahnuť vnútorné šťastie a harmóniu. To je všetko pekné, ale učia tiež ako prekonať smrť, choroby a starnutie? Nikto nechce zomrieť, a opustiť všetko, čo za svoj život vybudoval, ale musí… Týmto problémom sa venuje málokto.

Viac peňazí

Pomerne dosť kurzov sebarozvoja sa zaoberá získaním viac peňazí. Prečo? Lebo autori kurzov vedia, že ľudia bažia po peniazoch, ktoré im umožnia zrealizovať ich túžby. A tak lákajú ľudí – naučíme vás ako získate viac peňazí a budete šťastnejší, alebo naopak – naučíme vás ako byť šťastnejší a získate viac peňazí. Ako pozitívne myslieť, pritiahnuť si po čom túžite atď…

Aký je výsledok? Aj keď sa ľudia naučia pozitívne myslieť a naozaj budú schopní zarobiť viac peňazí, aj tak ich použijú pre naplnenie svojich túžob a tak sa ešte viac zapletú do spletitých následkov svojich činov – karmy.

Sebectvo

Ľudia môžu byť šťastní koľko chcú, mať kopy peňazí a majetku, ale čo z toho keď to všetko majú len pre seba a nedokážu sa s tým podeliť? Jasné, na kurze sa možno dozvedia, že na to, aby mohli dostať, sa musia naučiť najskôr dávať. Lenže kým nenastane zmena vedomia, tí ľudia možno dajú, ale opäť za sebeckým účelom – aby oni niečo získali.

Čo je zlé so sebectvom?

V podstate nič. Pokiaľ nie je rozšírené po celej planéte ako mor. V tom prípade je so sebectvom spojený obrovský rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Bohatí majú milióny a miliardy a chudobní takmer nič.

Raz jeden motivátor na svojej prednáške povedal: “Chcete vedieť ako som zarobil milión? Je vás tu 1000 a každý z vás dal za túto prednášku 1000 dolárov. A mám milión…”

Zmyslový pôžitok

Pokiaľ používame kurzy a knihy o sebarozvoji na to, aby nám priniesli väčší zmyslový pôžitok, v konečnom dôsledku aj tak nebudeme spokojní. Na chvíľku nás naplnenie našich materiálnych túžob uspokojí, ale zmyslový pôžitok v konečnom dôsledku prináša nešťastie. Chvíľu si užívame a potom trpíme. Tak to je nastavené v hmotnej prírode a nijak to nezmeníme. Jedine, že by sme sa dokázali oslobodiť od túžby po zmyslovom pôžitku. Jedine tak môžeme byť skutočne šťastní. Lenže toto vás na bežných kurzoch a v knihách o sebarozvoji nenaučia. Lákajú vás na väčší zmyslový pôžitok, lákajú vás do jamy levovej.

V dnešnej spoločnosti je to častokrát tak, že slepci vedú slepých. A tak nikto nikomu reálne nepomôže. Iba sa to javí ako pomoc. Väčší zmyslový pôžitok spôsobuje len väčšie zaplietanie sa v hmotnom svete a následne väčšie utrpenie – choroby, starnutie, strata blízkych, smrť…

Reálna pomoc

Reálnu pomoc poskytujú tí, ktorí učia ako sa veci reálne majú. Reálna pomoc je oslobodiť ľudí od túžby po zmyslovom pôžitku. Kto takúto reálnu pomoc poskytuje? V dnešnom svete málokto. Väčšina si chce užívať zmyslový pôžitok nevediac o následkoch takéhoto konania. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí sa vydávajú za duchovných vodcov a učiteľov sú pripútaní k hmotnému zmyslovému pôžitku a vedú k tomu aj svojich nasledovateľov.

Vyslobodenie

Skutočná pomoc, skutočné vyslobodenie zo všetkých útrap je zbavenie sa túžby po zmyslovom pôžitku.

Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier. [BG 2.71]

Takýto stav vedomia sa dá dosiahnuť jedine keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Napríklad cestou Bhakti yogy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o vedsky sposob stolovania

Skutočnosť je taká, že ak sa budeme oddávať zmyslovému pôžitku a snažiť sa napĺňať naše hmotné túžby, takýmto spôsobom nedosiahneme skutočné šťastie, ale len šťastie prchavé, ktoré vystrieda nešťastie.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

Ak chceme byť skutočne šťastní a naplniť zmysel ľudského života, musíme sa vydať cestou sebarealizácie a zistiť tak aká je naša skutočná identita a prirodzenosť. Cesta sebarozvoja – navštevovanie kurzov a čítanie kníh ľudí, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku nám pomôžu naplniť naše hmotné túžby a dosiahnuť tak materiálne, dočasné šťastie, ale nepomôžu nám vymaniť sa z útrap hmotného sveta. O všetko, čo nás momentálne obklopuje a o čo sa silou-mocou snažíme nás pripraví smrť. To je holý fakt. A tento fakt je dobré mať neustále na pamäti. Jediné, čo si so sebou po smrti berieme, je naše vedomie. A keď je vedomie plné hmotných túžob, musíme sa znovu zrodiť v takom tele, ktoré nám umožní tieto túžby naplniť.

Cesta sebarealizácie

Védske spisy ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam nám prinášajú hlboké poznanie o živote a smrti a tiež o večnom živote, ktorý môžeme dosiahnuť jedine vtedy, keď sa oslobodíme od hmotných túžob. Aby sme dosiahli stav vedomia bez hmotných túžob, musíme prijať proces očistenia vedomia. Musíme medzi svoje každodenné činnosti zaradiť činnosti pre očistenie vedomia ako napríklad činnosti, ktoré spomínam v článku “Bhakti yoga” a tiež v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Praktikovaním týchto činností môžeme naše vedomie očistiť od hmotných túžob, ktoré nás len zaplietajú v tomto svete a vyvinúť chuť vykonávať duchovné činnosti, ktoré nás naopak oslobodzujú z hmotnej existencie.

Ľudský život je veľmi vzácny a je škoda ho nevyužiť na sebarealizáciu a ostať len pri sebarozvoji a lepšom zmyslovom pôžitku, ktorý nám ponúkajú súčasné kurzy a knihy o sebarozvoji. Sebarozvoj je fajn, ale nie je to konečný cieľ ľudského života. Dá sa ísť ešte ďalej…