Poznám zopár ľudí, ktorí si vytvorili vlastné ideológie a na nich stavajú zmysel života. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by tieto ideológie neboli len veľmi malá časť z celkového zmyslu života.

Mnohí ľudia urobili zmysel života z ekologického spôsobu života – vytvárať čo najmenej odpadu, používať výhradne bio produkty, vegánstvo, raw atď. To je všetko pekné, no ak je toto celý zmysel života, je to smutné. Život je oveľa, oveľa viac. Hlavne ľudský život. Človek sa môže zaujímať o oveľa väčšiu sféru žitia ako len o ekologický spôsob života.

Človek má ohromnú možnosť dozvedieť sa o živote veľmi veľa. Môže sa dozvedieť ako vyriešiť väčšie problémy ako sú ekologické, sociálne, či ekonomické. Medzi najväčšie problémy existencie patrí rodenie sa, starnutie, choroby a umieranie. Nikto nechce trpieť, byť starý a opustiť všetko, o čo sa celý život snažil, no aj tak sa to deje. To sú najväčšie problémy. A ako tieto problémy vyriešiť?

Šrímad Bhágavatam (verš 6.5.11) nás môže osvietiť:

Živá bytost uvězněná v těle hledá štěstí, ale nijak se nezajímá o to, jak se ze svého vězení dostat. Toto je velice důležitý verš, neboť všechny živé bytosti v hmotném světě jsou ve svých tělech, jež získaly, velice činné. Člověk ve dne v noci pracuje pro smyslový požitek, a zvířata jako prasata a psi se také lopotí ve dne v noci, aby získala smyslový požitek. Ptáci, zvěř a všechny ostatní podmíněné živé bytosti se věnují různým činnostem, aniž by měli poznání o duši uvězněné v těle. Zvláště v lidském těle má živá bytost povinnost jednat tak, aby z tohoto uvěznění unikla. Bez pokynů Nārady nebo jeho zástupce v učednické posloupnosti se však lidé jen slepě věnují tělesným činnostem, aby si užívali pomíjivého, dočasného štěstí (māyā-sukha). Nevědí, jak se dostat ze svého hmotného vězení.

Tento svet nevznikol len tak a my sme sa v ňom neocitli náhodou. Zaviedli nás sem naše hmotné túžby, ktoré si chceme napĺňať a Najvyšší Pán ako milujúci otec nám poskytol túto možnosť. Snažíme sa tu užívať si nezávisle na Otcovi a Jeho pokynoch a tak to aj dopadá. Len padáme na držku a trpíme, pretože sme zabudli čo je zmyslom života. Chvíľkovú úľavu od utrpenia považujeme mylne za šťastie. Takí sme popletení, pretože sme zabudli na Otca a Jeho pokyny. No milujúci otec je tak milostivý, že nám poskytuje možnosť vspomenúť si na Neho.

Ďalej som, ó, Arjuna, semenom všetkého jestvujúceho. Niet bytosti, či už pohyblivej alebo nehybnej, ktorá by mohla jestvovať bezo Mňa. [BG 10.39]

Krišna nám v Bhagavad-gíte vysvetľuje aký je cieľ a zmysel ľudského života. Najlepšie pochopíme tento cieľ v spoločnosti ľudí, ktorí za týmto cieľom idú – v spoločnosti oddaných Krišnu.

Bez spoločnosti oddaných je veľmi ťažké porozumieť Krišnovi ako Najvyššej Osobnosti Božstva. Bez oddanej služby Ho nie je možné spoznať takého, aký je, čo aj sám vysvetľuje:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. [BG 11.54]

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [BG 18.55]

Bez intenzívnej spoločnosti oddaných a bez hlbšieho pochopenia oddanej služby nás stále bude lákať dočasné šťastie získané zo zmyslového pôžitku a budeme považovať za zmysel života niečo, čo zmyslom vôbec nie je.

Ľudský život je krátky a je škoda premárniť ho nasledovaním nedokonalých a neúplných ideológií a honbou za dočasným šťastím, ktoré je ako fatamorgána – existuje v mysli, ale skutočné šťastie to nie je a navyše keď táto fatamorgána pominie, nasleduje veľké sklamanie a frustrácia. To je povaha hmotného šťastia. Skutočné šťastie existuje len na duchovnej úrovni a je trvalé. Toto šťastie môžeme dosiahnuť pomocou veľkých svätcov, ktorí sa nám snažia vysvetliť vedu o duchovnom živote a skutočný zmysel ľudskej existencie.

Mnohí ľudia sa neustále usilujú o hmotný pôžitok, pretože hľadajú skutočné šťastie nevediac kde je. A tak idú slepo za niečim, čo si myslia, že ich spraví šťastnými. Potom zistia, že to nie je stále ono a idú zase za niečim iným… a tak dokola kým nie sú úplne zfrustrovaní z hmotného života a nezačnú hľadať hlbší zmysel života. Základným predpokladom úspechu v duchovnom živote je totiž frustrácia z hmotného života. Osoba úplne zfrustrovaná hmotným životom už nevidí v takomto živote zmysel a snaží sa nájsť niečo zmysluplnejšie. A to je žiadaný stav, do ktorého sa treba dostať, aby sme sa mohli vážnejšie zaoberať zmyslom našej existencie a začať podľa toho žiť.

Vymyslené ideológie, ktoré nemajú so s myslom života nič spoločné, nemôžu v konečnom dôsledku nikomu pomôcť. Väčšina týchto ideológií sa snaží riešiť len dôsledky a príčina im uniká a tak sa stretávajú neustále s neúspechom a musia riešiť jeden dôsledok za druhým. Keď človek takto využíva svoju inteligenciu, neostáva mu už čas ani energia na zaoberanie sa skutočnými problémami a ich riešeniami.

Je žiadané, aby sme sa začali zaoberať skutočnou príčinou problémov a začali túto príčinu riešiť. Jedine tak môžeme vyriešiť aj všetky dôsledky, ktorý z tejto príčiny vyplývajú.

Prestať si vymýšľať vlastné ideológie, alebo nasledovať vymyslené ideológie ľudí a začať sa zaoberať ideológiou, ktorá je tu od veky vekov a ktorá je popísaná v Bhagavad-gíte, taká aká je. Tak môžeme vyriešiť všetky problémy a žiť skutočne šťastný život. Inak to nie je možné. Ale to pochopí len ten, kto už dosiahol dostatočný stupeň frustrácie z hmotného sveta a aspoň trošku okúsil nektár, ktorý pramení z duchovnej úrovne oddanej služby Najvyššiemu Pánovi a Jeho oddaným.

Pomerne často pozorujem veľmi zaujímavý fenomén – ľudia niekoho zle pochopia a na základe svojho nesprávneho pochopenia ho označia za hlupáka. Aj ja bývam dosť často videný v očiach druhých ako hlupák, alebo prinajmenšom čudák keď si ľudia moje slová vykladajú po svojom a ešte k tomu primiešajú svoje domnienky. Často sa mi stáva, že mi ľudia hovoria, že som niečo povedal ale pritom sú to úplne iné slová s úplne iným významom ako som povedal. Pretože jednak tieto slová pochopili po svojom bez toho, aby sa spýtali ako to bolo myslené a ešte si tam domiešali svoje domnienky. A potom ja vyzerám v ich očiach ako ten najväčší idiot. Nie, že by mi to nejak extra vadilo, ale je to pre mňa fascinujúce, že sa to deje. Poviem A, človek pochopí B a výde z toho C. A potom sa len dozvedám čo všetko som povedal a ako si to dovoľujem 😀 Pritom nič z toho som nepovedal.

Každopádne je mi ľúto, že takýmto spôsobom dochádza k zbytočným nedorozumeniam len preto, lebo ľudia automaticky vyhodnocujú slová podľa filtra svojho ega a príkladajú im úplne iný význam ako boli pôvodne myslené. Ak by sa spýtali ako je to myslené a nevymýšľali si svoje vlastné dezinterpretácie, dalo by sa krásne predísť nedorozumeniam. Lenže toto veľa ľudí nerobí a radšej si myslia, že ich pochopenie je správne a že ten, kto povedal tie slová, ktoré sa im nepozdávajú, je blbec.

Väčšina ľudí fičí na egu a potom to aj tak vyzerá. V spoločnosti vytvárajú len rozbroje. V spoločnosti chýba pokora a porozumenie, aby ľudia spolu dokázali vychádzať. Je dobré spoznať príznaky ega a naučiť sa s egom pracovať, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Píšem o tom v článkoch “Prejavy ega“, “Spoznaj svoje ego” a “Problém ega“.

Ak s niekym debatujeme, snažme sa ho v prvom rade pochopiť a nedomýšľať si vlastné dezinterpretácie. Viem, nie je to jednoduché pokiaľ sme pod vplyvom ega, ale tréningom sa to dá vycibriť. Predídeme tak mnohým nedorozumeniam. 

Na svete je veľmi veľa kníh, či už románov, hororov, životopisov, encyklopédií, náboženských,… no jedna kniha medzi tými všetkými vyniká svojou múdrosťou. Pre mnohých je tou knihou Biblia, Korán, Kabala alebo Bhagavad-gíta. No poznanie, ktoré je obsiahnuté v Šrímad Bhágavatam je oveľa komplexnejšie a hĺbavejšie.

Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov v dvanástich spevoch a ďaleko prevyšuje svojou komplexnosťou Bhagavad-gítu, Bibliu, Korán aj Kabalu. Obsahuje hlboké poznanie o Bohu, Jeho stvorení, o úskaliach zmyslového pôžitku, o zmysle (ľudského) života, o histórii a budúcnosti sveta…

Keď čítame Šrímad Bhágavatam pozorne, môžeme veľmi rýchlo pochopiť čo je zmyslom ľudského života a ako celý tento svet funguje. Ostatné náboženské knihy dávajú veľmi stručný návod a vysvetlenie zmyslu života, ale Šrímad Bhágavatam dáva veľmi detailné popisy a pozorný čitateľ tak môže ísť oveľa viac do hĺbky a pochopiť lepšie základné princípy života v tomto svete.

Správny postoj

Aby sme sa niečo dozvedeli, Šrímad Bhágavatam je nutné čítať ako žiak. To znamená prijať autoritu učiteľa Šukadéva Gosvámiho, ktorý Šrímad Bhágavatam predniesol Maharádžovi Paríkšitovi, ktorý vďaka tomu dokázal zrealizovať Absolútnu pravdu a oslobodil sa tak z pút hmotnej existencie. Mali by sme načúvať rovnako pozorne ako Maharádž Paríkšit, ktorý na sklonku svojho života chcel vedieť čo je zmyslom ľudského života. Ak sa budeme stavať do role niekoho, kto vie lepšie ako sebarealizovaný svätec Šríla Šukadéva Gosvámi, moc si zo Šrímad Bhágavatamu neodnesieme. Ale ak budeme pozorne čítať/načúvať, môžeme získať rovnaký prospech ako Maharádž Paríkšit.

V mnohých veršoch Šrímad Bhágavatamu je zdôrazňovaná nezmyselnosť snahy o zmyslový pôžitok, ktorý živú bytosť (dušu) odvádza od zmyslu ľudskéh oživota – od hľadania Absolútnej pravdy. Tieto verše sú tak trefné, že ich nemožno filozoficky vyvrátiť a jediná možnosť je ich prijať ako pravdivé.

Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká. [SB 3.30.2]

Práve preto Šrímad Bhágavatam prináša pre ľudstvo ohromné osvietenie o zmysle ľudského života a navádza čitateľov, aby nemárnili čas zmyslovým pôžitkom a ponorili sa do hľadania Absolútnej pravdy a získali tak skutočné šťastie, nie iluzorné šťastie zo zmyslového pôžitku, ktoré môžu mať aj zvieratá. Ľudský život je veľmi vzácny. Človek sa na rozdiel od zvierat môže pýtať a dostávať odpovede. Človek je prirodzene zvedavý, ale svoju zvedavosť často smeruje nesprávnym smerom. Pozerá správy, číta svetskú literatúru, alebo sa zaujíma o technologický rozvoj atď. Ale nič z toho mu reálne nepomôže z dlhodobého hľadiska. Správne smerovanie zvedavosti je na zmysel našej existencie – prečo sme sa tu ocitli? Prečo trpíme? Ako to tu celé vzniklo?… Veľmi veľa otázok, na ktoré dáva Šrímad Bhágavatam jasné odpovede.

Ak pochopíme čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaží povedať, máme veľké šťastie. Začneme sa venovať činnostiam, ktoré prospievajú nášmu pravému JA – duši. Pochopíme, že nie sme toto telo, ale večná duša, ktorej prirodzené prostredie nie je v hmotnom svete, ale v duchovnom. Rovnako ako ryba nemôže byť šťastná na súši, pretože to nie je jej prirodzené prostredie, ani duša nemôže byť úplne šťastná v hmotnom svete, pretože patrí do duchovného sveta. Toto všetko a veľa ďalšieho môžeme nájsť do detailu logicky vysvetlené v Šrímad Bhágavatam.

Prax

Veľmi dôležitý je verš:

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” [SB 1.12.18]

Šrímad Bhágavatam prináša síce osvietenie, ale viacmenej na teoretickej úrovni. Môžeme teoreticky chápať, že zmyslový pôžitok nám neprináša žiadny prospech, ale keď máme veľmi silnú túžbu po zmyslovom pôžitku, aj tak si ho budeme užívať, aj keď chápeme jeho nezmyselnosť. Šrímad Bhágavatam dáva aj prakticky návod ako sa očistiť od tejto túžby po zmyslovom pôžitku – službou čistým oddaným. Vysvetľuje tiež kto je čistý oddaný a kde ho môžeme nájsť. Všetko tam je a je na nás, aby sme urobili potrebné kroky k praxi a zistili tak, či je teória pravdivá, alebo nie.

Ako vravím, Šrímad Bhágavatam je najkomplexnejšie filozofické  a duchovné dielo, na ktoré som narazil a dáva mi dokonalý zmysel. Stačí ho len čítať, vykonávať oddanú službu, hmotné túžby zrazu zmiznú jedna za druhou a nakoniec zostane len čistá oddaná služba, ktorá prináša živej bytosti skutočnú blaženosť. To je cieľ ľudského života, ktorý Šrímad Bhágavatam popisuje.

Čím to je, že ma niekto považuje za múdreho človeka a iný za úplného idiota? Je to úrovňou vedomia. Aké vedomie, také vnímanie sveta. Ľudí s podobným vedomím a vnímaním sveta považujeme za super ľudí a tých s odlišným vnímaním sveta považujeme za podivínov a hlupákov.

Keď som po duchovnom prebudení začal vnímať svet úplne inak, začal som sa zaujímať o veci, o ktoré sa väčšina ľudí nezaujíma a teda tomu ani nerozumie. Zrazu som mal úplne iné názory ako väčšina a pre tú väčšinu som bol a stále som za idiota, hlupáka, podivína. Možno si tým niektorí z vás tiež prešli a museli čeliť nepochopeniu zo strany svojho okolia. Časom si však moje okolie na mňa zvyklo a už to neberú tak tragicky. Niektorí zistili, že nie som až taký blázon ako si mysleli, len som iný ako oni a naučili sa to rešpektovať. No stále sa nájdu ľudia, pre ktorých som magor A je to tak v poriadku.

Existuje veľké množstvo úrovní vedomia a teda vnímania sveta. Materialista vidí duchovné činnosti ako zbytočné a ten, čo sa vydal cestou sebarealizácie, vidí zase nadmerné materialistické úsilie ako zbytočné.

Dieťa vidí svet inými očami ako dospelý…

Môže to byť spočiatku nepríjemné keď nás niekto považuje za hlupákov, fanatikov, sektárov a podobne. Ale treba pochopiť, že je to každého subjektívny pohľad ako vníma realitu a že tento subjektívny pohľad zvyčajne nemá s objektívnou realitou veľa spoločné. Dôležité je vedieť kto som a kam kráčam. A je tiež dobré chápať prečo ma ľudia tak vnímajú. Možno len nechápu moju cestu a tak je pre nich jednoduchšie označiť ma za blbca ako pozrieť sa na to bližšie a pochopiť. Vždy je jednoduchšia tá kratšia cesta. No nie vždy je to tá správna cesta.

Keď som sa pohyboval v spoločnosti ateistov, bol som pre nich fajn kamoš, lebo som bol taký istý, ako oni, mal som podobný pohľad na svet a podobný životný štýl. Teraz, keď sa pohybujem v spoločnosti oddaných Krišnu a vnímam svet o dosť inak ako predtým, som pre niektorých mojich ateistických kamarátov blázon, sektár a podobne. Koľko som sa napočúval narážok, že som v sekte, vymili mi mozog atď. 😀 Je to len jeden pohľad na vec. Tí, ktorí sú na podobnej vlne ako ja, mi rozumejú, pretože si prešli podobnou transformáciou. No tí, ktorí touto zmenou neprešli a vnímajú svet z inej perspektívy, tomu ani nemôžu porozumieť.

Každý sa nachádza na svojom vývojovom stupni a nedokáže chápať niečo, čo nie je v jeho skúsenosti. Ateista nikdy nemôže pochopiť ľudí, ktorí sa vydali duchovnou cestou pokiaľ sa sám tou cestou nevydá tiež. Keď som bol ateista, vo svojej nevedomosti som sa vysmieval všetkým, ktorí riešili niečo duchovné a nazýval som to všetko nezmyslami, aby som zakryl svoju nevedomosť a nemusel si priznať, že viem o tom prd.

Ak vám niekto nerozumie a považuje vás za hlupáka, nič si z toho nerobte. Mnohí ľudia sa snažia druhých zhodiť, aby tak zakryli svoju nevedomosť a nemuseli sa zaoberať do hĺbky témami, ktorým nerozumejú. Poznám pomerne dosť ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s vedomím Krišnu a vyjadrujú sa o tom nepekne. Ale to je iba ich nevedomosť a nie je vôbec rozumné vyjadrovať sa o niečom, o čom neviem nič. Ak by vedeli čo vedomie Krišnu znamená, mali by iný pohľad a určite nie negatívny

Jednoducho ľudia sú zvláštne tvory. Vo svojej nevedomosti zhadzujú to, čomu nerozumejú, aby sa tvárili akí sú múdri. Deje sa to pomerne často. Ale skutočne múdry človek nesúdi niečo, čo nepozná, snaží dozvedieť viac a mať skúsenosť.

Ďakujem za ľudí, ktorí mi rozumejú, ale aj za ľudí, ktorí mi nerozumejú, súdia ma, nadávajú mi a učia ma tak, aký nebyť

Hare Krišna 

Ak človek nemá vedenie autority, skúseného učiteľa, ktorý sa naozaj vo svojom odbore vyzná, je odkázaný na svoje špekulácie. Čokoľvek, čo nepochádza z autorizovaného zdroja poznania, je špekulácia. Ľudia špekulujú jeden cez druhého a myslia si akí sú múdri. Jeden hovorí to, druhý to, tretí zase niečo iné… a nezhodnú sa pokiaľ považujú svoje špekulácie za pravdivé. Môžeme vidieť, že sa to v dnešnej spoločnosti v hojnej miere deje. Takmer nikto neprijíma autoritatívny zdroj poznania, ale skoro každý si fičí na svojich špekuláciach a tak potom aj dnešná spoločnosť vyzerá – katastrofálne.

Jedno ego prebíja druhé a ľudia sa neustále o niečom hádajú a nedokážu sa zhodnúť. To je príznak doby hádky a pokrytectva – Kali yugy. Väčšina ľudí uprednosťňuje pod veľkým vplyvom ega svoj názor pred názorom druhých neuvedomujúc si, že sú to viacmenej len ničím nepodložené špekulácie. Píšem o tom v článku “Na názore nezáleží“.

Pravda

Pravda je nezávislá na názoroch a špekuláciach. Milión ľudí môže špekulovať a mať svoj názor, ale nemusí poznať pravdu.

Ako môžem zistiť, či je niečo pravda, alebo nie? Jednoducho si to musím overiť, zistiť na vlastnej koži. Inak mi ostáva len veriť, alebo neveriť. Ak nemám skúsenosť s ohňom a niekto mi povie, že páli, môžem mu veriť, alebo neveriť. Ale ak získam s ohňom skúsenosť, budem už vedieť čo je vlastne oheň, nemusím len veriť.

Mnohé náboženstvá zneužívajú tendenciu ľudí veriť niečomu a tak sú mnohí ľudia fanatickí veriaci, ktorí nedokážu triezvo rozlišovať realitu od fantázie. Jednoducho slepo veria a svoju vieru považujú za pravdu. Väčšinou za jedinú pravdu. A tak vzniká nebezpečný fanatizmus, vďaka ktorému môžu vzniknúť konflikty. Len preto, lebo ľudia nepoznajú pravdu a žijú v akýchsi predstavách o pravde. Píšem o tom v článkoch “Veriť nestačí” a “Slepá viera“.

Jednoducho ak sa chcem dopátrať pravdy, môžem špekulovať tisíce rokov a nemusím sa dopátrať. Môžem veriť, neveriť, ale aj tak stále nebudem vedieť, ktorá bije. Jediný spoľahlivý spôsob je obrátiť sa na kvalifikované osoby, ktoré vidia veci také, aké sú a učiť sa od nich pravde. Píšem o tomv  článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“. Pravý duchovný učiteľ vždy vedie žiaka k praktickej realizácii a nenúti ho len slepo veriť. To je veľmi dôležitý bod pre spoznanie pravdy!

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Takých osôb v dnešnom svete nie je veľa. Sú veľmi vzácne, pretože väčšina ľudí uprednostňuje svoje špekulácie pred pravdou a sú z toho len viac a viac zmätení a pobláznení. Ale hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví.

Keď pochopíme a prijmeme tento základný, veľmi jednoduchý princíp získavania skutočného poznania, môžeme sa veľmi rýchlo priblížiť k spoznaniu pravdy a vzdať sa svojich obmedzených špekulácií.

Spoznal som pár ľudí, ktorí nemajú žiadnych blízkych dlhoročných priateľov. Neskôr, keď som ich spoznal bližšie, pochopil som prečo.

Títo ľudia majú špeciálnu schopnosť ničiť vzťahy. Preto im žiadny vzťah, ani priateľský dlho nevydrží. Títo ľudia majú tiež špeciálnu povahu, ktorú nezvláda každý a ani oni sami nie. Môžu mať rôzne psychické problémy, ktoré sa následne prejavujú vo vzťahoch.

Na prvý pohľad títo ľudia pôsobia veľmi milo, povedal by som, že oveľa milšie ako väčšina ľudí a preto sú veľmi príťažliví a ľahko nadväzujú vzťahy. No keď s niekym nadviažu bližší vzťah, začnú sa vynárať rôzne problémy. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajné, keby za tie problémy nezačali zvaľovať vinu na druhých a nepriznali si svoj podiel viny. Za všetko môžu druhí. A tak sa z pekných vzťahov stávajú pekelné a jedného dňa zhoria do tla. A tak stále dokola…

Bližšie vzťahy týchto ľudí trvajú zvyčajne len pár mesiacov, nanajvýš pár rokov. Akonáhle sa im niečo nepáči, začnú si myslieť, že tí druhí sú zlí, zvalia na nich všetku vinu a prerušia s nimi kontakt. Je to smutné, ale deje sa to.

Takže ak spoznáte niekoho, kto nemá žiadneho dlhoročného priateľa, je to varovný signál, že s danou osobou niečo nie je v poriadku. Môže vám hovoriť, že jej nikto nerozumie, že nemá nikoho blízkeho atď… a môže si vás tým získať a vy sa môžete stať jej blízkym na určitú dobu. No keď sa bližšie spoznáte a prestanete jej vyhovovať, nebude váhať hodiť na vás všetku špinu a vymeniť vás za niekoho iného ako špinavú handru.

Všetko sa nám deje z nejakého dôvodu. Aj to, že stretávame takýchto ľudí. Všetko je to odrazom nášho vedomia. Ak narazíme na takúto osobu, znamená to, že máme vo vedomí aspoň kúsok z nej. Aj my máme podobnú mentalitu, len si ju možno ešte neuvedomujeme. Aj my máme tendenciu zvaľovať všetku vinu na druhých a zameniť ich za niekoho iného, lepšieho. Či už do väčšej, alebo menšej miery. Ak budeme k sebe úprimní a pozrieme sa na seba do zrkadla, môžeme zistiť, že aj my sme takí a môžeme sa napraviť. Pokiaľ si to neuvedomíme, budeme stále stretávať rovnakých ľudí, ktorí nám zrkadlia naše vlastnosti.

Pochopiť princíp zrkadlenia nám môže pomôcť pochopiť samých seba a môže nám pomôcť veľmi rýchlo sa polepšiť.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj” a “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.